Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/273/2013 z 18. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 18. decembra 2013, sp. zn. 26CoE/273/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4112235149.1
Krajský súd Nitra | 26CoE/273/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4112235149.1 | 2013-12-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 5 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b8942f7-2156-474c-a9ba-90589b21be7c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112235149.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/273/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235149
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112235149.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, D. V., o vymoženie sumy 1030,01 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 28Er/671/2012-11
zo dňa 28. januára 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 28Er/671/2012-11 zo dňa 28. januára 2013  r u š í
a vec  v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), §
2 písm. a) a b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 07.12.2010 zmluvu o úvere, na
základe ktorej poskytol oprávnený  povinnému úver vo výške 500,- eur. Žalobca a žalovaný zabezpečili
svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku,
oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd prvého
stupňa konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zabezpečovacej zmenky, ktorá
nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona
o spotrebiteľských úveroch príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, pričom predmetom žaloby doručenej rozhodcovskému súdu bolo uloženie
povinnosti spočívajúcej zo sumy 1055,01 eura, zmenkového úroku, zákonného úroku, pričom už len
výška samotného poplatku za poskytnutie úveru presahuje zákonom stanovenú hranicu 30% istiny
poskytnutého úveru. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou zmluvy
o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v jednotlivých bodoch je upravená výška
úroku z omeškania - 0,25% denne zo sumy dlhu od dňa splatnosti celého dlhu až do jeho uhradenia,
pričom dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania pretransformovaný na zmenkový
úrok zabezpečením záväzkového vzťahu blankozmenkou predstavuje 91,25% ročne, takýto úrok z



omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania a tým aj
neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného a neproporcionálnosť úrokov z omeškania,
rozpor s dobrými mravmi. Ďalej podľa názoru súdu prvého stupňa aj samotné dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Povinný sa nachádza v znevýhodnenom postavení a nemohol rozhodcovskú
doložku individuálne dojednať. Na podklade uvedeného súd prvého stupňa rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní
o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul
z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Poukázal
na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom
uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný súd nemôže v rámci
exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa
jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo
zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na
zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní alebo OSP a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej
zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa
ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Okrem toho namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko
rozhodnutie má vzbudzovať dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Uviedol, že súd neposudzoval
danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy
a jeho rozhodnutie je založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov
v odvolacom konaní. Poukázal na to, že na daný prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať
napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti
spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.
Otáznym je aj to, či má súd vôbec na takéto dokazovanie v exekučnom konaní legislatívny rámec. Okrem
toho poukázal aj na to, že keď súd prvého stupňa posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej
stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného
však vyplýva, čo opomenul konajúci súd prvého stupňa, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery
a v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie. Navyše
mal súd prvého stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti prioritne postupovať tak, aby dodržiaval zásadu
pacta sunt servanta a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu reštriktívne.
Preto ak súd prvého stupňa zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu
zastavil celé exekučné konanie, pozbavil tak oprávneného práva domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade
so zákonom, nakoľko oprávnený z dôvodu res iudicata - prekážky rozhodnutej veci už inú možnosť
uplatniť si svoje právo nemá.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.08.2012, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 12.10.2012 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 08940/11 zo dňa 19.09.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym
úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Spotrebiteľská  zmluva je v našom
právnom poriadku definovaná a upravená v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Hlavnou podmienkou pre



posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Jej ďalším charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Ďalej je pre tieto zmluvy príznačné to, že sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.  V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, musí
exekúciu zastaviť a v prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Vyššie uvedené právne závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.
októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní súd prvého stupňa preto správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, pričom ako uviedol, preskúmal aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere, v ktorých je podľa názoru súdu
okrem neprijateľných úrokov a zmluvných pokút, obsiahnutá aj rozhodcovská doložka, ktorú posúdil
ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Svoj názor súd prvého stupňa oprel o to, že
rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju
nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd z exekučného titulu založeného v súdnom spise zistil, že rozhodcovský súd v ňom
konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy, v ktorej sa účastníci konania dohodli, že
„všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde“.



S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere č. 402100536 zo dňa 07.12.2010,
na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou (podľa názoru súdu prvého stupňa je v nich obsiahnutá neprijateľná
rozhodcovská doložka). Odvolací súd po preskúmaní týchto podmienok má za to, že vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je obsiahnutá iba dohoda, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť
mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie.
Za týmto účelom zmluvné strany sa dohodli nasledovne: Mediačná dohoda uzatvorená podľa zákona
č. 420/2004 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody
o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred
Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a
vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská  a.s.

Predmetný článok podľa jeho obsahu podľa názoru odvolacieho súdu nenapĺňa charakteristiku
rozhodcovskej zmluvy alebo doložky uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, nakoľko podľa obsahu predmetného článku sa jedná o mediačnú dohodu uzatvorenú podľa
zákona č. 420/2004 Z.z. Súd prvého stupňa konštatujúc, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je obsiahnutá neprijateľná rozhodcovská doložka nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec
zároveň aj nesprávne právne posúdil, keďže svoje odôvodnenie založil okrem iného aj na konštatovaní
o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská doložka podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na znenie článku 14  však súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola (č.l. 6 súdneho spisu). Konštatovanie okrem iného
aj neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá sa v zmluve o úvere a jej všeobecných obchodných
podmienkach nenachádza zakladá zároveň aj zmätočnosť napadnutého uznesenie, nakoľko súd prvého
stupňa rozhodol na podklade niečoho, čo sa v súdnom spise nenachádza.

Súd prvého stupňa si preto v ďalšom konaní zaobstará rozhodcovskú zmluvu, na ktorú odkazuje
rozhodcovský rozsudok vo svojom odôvodnení a opätovne preskúma skutkový stav veci v intenciách
uvedených v odôvodnení odvolacieho súdu. Oprávnený totiž v návrhu na vykonanie exekúcie označil
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, preto je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.