Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/949/2014 z 26. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. januára 2015, sp. zn. 6Co/949/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3814202469.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/949/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3814202469.1 | 2015-01-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/648e7f99-fde5-41ae-a204-f404edf4117f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814202469.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/949/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202469
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814202469.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25 proti odporcovi V. J., štátnemu občanovi Slovenskej republiky bytom Z., Q.
cesta č. XXXX/XX o zaplatenie 2.028,75 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. septembra 2014 č. k. 15C/104/2014-37 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti p o t v r d z u j
e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom okresného súdu zo dňa 08. septembra 2014 č. k. 15C/104/2014-37 bolo odporcovi
uložené zaplatiť navrhovateľovi 240,40 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 02.03.2012 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku okresný súd návrh zamietol.
O náhrade trov rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení
okresný súd uviedol, že navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 2028,75 eur s
príslušným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou z titulu zmluvy o revolvingovom úvere. Okresný
súd skúmal „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 27.7.2010, ktorá vytvára právny rámec vzťahu
medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny
vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, i keď zmluva napĺňa všetky
znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
z obsahu zmluvy nevyplýva, že by odporcom bol úver poskytnutí na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania /§ 2 písm. a/ zákona/. Zo zmluvy, a to časti - Údaje o schválenom revolvingovom úvere
vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie úveru 1500,- eur zo strany veriteľa a povinnosť dlžníkov
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Zo zmluvy vyplýva, že celková
čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť, t.j. úver a úroky po celú dobu čerpania predstavuje 3.065,40 eur, z
čoho teda vyplýva, že výška úrokov po celú dobu čerpania predstavovala sumu 1.565,40 eur /3065,40
eur - 1500,- eur/. V tejto sume ako vyplýva zo zmluvy nie sú uvedené žiadne iné náklady, ktoré by mali
odporcovia z titulu poskytnutia prvého úverového limitu alebo prvej úverovej istiny znášať. V oznámení
veriteľa o schválenom úvere z 27.7.2010, ktoré je jednostranným úkonom veriteľa, na ktorého tvorbe sa
nijako nemohli podieľať odporcovia ako dlžníci, však vyplýva, že v prospech navrhovateľa ako veriteľa
aj uvedená aj odplata za poskytnutie služby v prospech veriteľa, a to v zmysle čl. 8.8.1 Dohody o
poskytnutí služby vo výške 222,95 eur. Je zrejmé, že uvedenú odplatu veriteľ nezahrnul do celkových
nákladov úveru, ktoré sú povinní dlžníci zaplatiť. Ide pritom o priame plnenie spojené s poskytnutím



úveru a poskytnutím služby v spojitosti so splácaním úveru. V prvom rade v tejto súvislosti súd udáva, že
takýto postup veriteľa je absolútne neprijateľný a nemôže požívať právnu ochranu, pretože navrhovateľ
ako veriteľ si „stiahol“ už pri vyplatení sumy úveru odporcovi odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1
písm. a Dohody o poskytnutí služby, ktorou službou nanútil odporcovi možnosť odkladu troch splátok
úveru, pričom túto odplatu si vyúčtováva v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, či odporca bude
mať o takúto službu záujem alebo nie. Takáto služba nemá v čase poskytnutia úveru žiadne logické
opodstatnenie a zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú
odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby považuje súd za neprimeranú odplatu za poskytnutie
služby, preto ide o neprijateľnú zmluvu podmienku, a teda neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Výška odplaty predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky, teda „služba“, ktorou sa
poskytuje odklad splátok na tri mesiace je „vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá sa rovná takmer
výške týchto splátok. Okrem toho vôbec nie je zrejmé , od čoho a akej výšky odvíja navrhovateľ túto
platbu , aké prípadné účelné náklady spojené s odkladom splátok by mal kryté. Je zrejmé, že tento
poplatok nezahrnul veriteľ do celkových nákladov spotrebiteľa tak, ako to predpokladá § 2 písm. g/ a
h/ citovaného zákona, pretože aj takýto doplnkový poplatok predstavuje celkové náklady spotrebiteľa,
ktoré ovplyvňujú aj výšku RPMN. Tým, že odmena za túto službu nie je zahrnutá do celkových
nákladov a nie je tým zahrnutá ani do RPMN, vzniká obava o transparentnosť skutočných celkových
nákladov na RPMN, pretože táto odmena je v celom rozsahu príjmom veriteľa s rovnakým významom
ako odplata za úver, pričom takéto povolenie odkladu splátok bolo možné dojednať bez protihodnoty
v podobe odmeny za službu. Okrem toho zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve je evidentne
nesprávne určená ročná úroková sadzba 70%, čo je nesprávny údaj, teda zmluva neobsahuje žiadny
údaj o ročnej úrokovej sadzbe /§ 9 ods. 2 písm. i/. V zmluve je nesprávne uvedená RPMN /§ 9
odst. 2 písm. j/ , pretože pri úvere 1500,- eur pri výške splátky 85,15 eur a dobe splácania
36 mesiacov je podľa www.fininfo.sk/kalkulaky/rpmn výška
RPMN 69,07 %, avšak ani tento údaj nemôže byť správny, pretože pri dodatočnom náklade -
poplatku 222,95 eur predstavuje RPMN za daných podmienok podľa uvedenej kalkulačky hodnotu
94,95 % a odporca ako spotrebiteľ zaplatí celkom sumu 3.288,35 eur /3065,40 + 222,95 eur/. Súd
porovnal výpočet RPMN aj podľa zdroja: ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver, pričom aj
podľa uvedeného zdroja je výška RPMN 70% bez zohľadnenia dodatočného nákladu a pri zohľadnení
dodatočného nákladu vo výške 94,95%. V zmluve je zjavne nesprávne a v neprospech spotrebiteľa
uvedený aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, pretože pri výške úveru 1500,- eur a sumy, ktorá má
by splatená vo výške 3065,40 eur predstavuje pri dobe splácania 36 mesiacov výška ročnej
úrokovej miery 26,90% a nie ako nesprávne uvádza zmluva 70%. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a,b/
sa preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
zákonné náležitosti, a to neuvedenie údaju o ročnej úrokovej sadzbe, celkových nákladov spotrebiteľa,
správneho údaju o RPMN, ďalej v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, výške, počte
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona.
Odporca má preto povinnosť splatiť len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, pričom v skutočnosti mu
bola poskytnutá suma 1277,05 eur a pokiaľ preukázateľne uhradil sumu 1036,65 eur, čo vyplýva
z karty klienta a i zo samotného tvrdenia navrhovateľa a odporca uvedenú skutočnosť nespochybnil,
preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi len sumu tohto rozdielu, a to 240,40 eur /1277,05 - 1036,65/.
Pre úplnosť súd udáva, že celková výška úroku v danej veci 1.565,40 eur /rozdiel medzi 3065,40 a
1.500/ vo vzťahu ku skutočne poskytnutej čiastke nie 1500,- eur ale 1277,05 eur, nemôže požívať
právnu ochranu, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru je neprimerane vysoká a je v rozpore
s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pretože tento úrok predstavuje 104,36% z celkovej poskytnutej
čiastky, čo pri rozložení na tri roky predstavuje ročný úrok 34,79%. Tento úrok vysoko prekračuje
výšku úrokovej sadzby za obdobné úvery poskytované bankami pri porovnateľných spotrebiteľských
úveroch v obdobných prípadoch. Takéto dojednanie o úroku, keď celková výška úroku nezodpovedá
percentuálnemu vyjadreniu v zmluve /70% ročne/ je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uplatnil z jednotlivých omeškaných
splátok aj zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a zároveň aj úrok z omeškania 3,275% ročne
od splatnosti splátok a následne od zosplatnenia celého dlhu, ktoré nastalo ku dňu 1.3.2012 /viď
oznámenie o zosplatnení/. Súd nepriznal navrhovateľovi z priznanej časti úveru 240,40 eur zmluvnú
pokutu, pretože dojednanie o zmluvnej pokute považuje súd za neplatné. Je zrejmé, že zmluvnú
pokutu si jednostranne stanovil navrhovateľ ako veriteľ, pretože si ju upravil ako zmluvnú podmienku
priamo v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v čl. 14.bod 1 ako sankciu pre všetky
typy úverov a všetkých dlžníkov bez ohľadu na výšku omeškanej sumy. Podľa čl. 14 bod 14.1 v



prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. 23,725% p.a. Ak sa z
dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13.3 písm.
a/ tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania. Predovšetkým súd
udáva, že dojednanie o zmluvnej pokute sa nenachádza na prednej strane zmluvy a nie je zrejmé, či
v čase uzavretia zmluvy, teda akceptácie žiadosti stranou veriteľa dňa 27.7.2010, keď je zrejmé,
že žiadosť podpisovali odporcovia dňa 26.7.2010, teda pred schválením úveru, boli odporcovia ako
spotrebitelia oboznámení aj so zmluvnou pokutou. V čl. 7 zmluvy sa síce nachádza text, podľa
ktorého sa v ďalšom odkazuje na zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane
zmluvy, ktorú sú súčasťou zmluvy a so zmluvnými dojednaniami sa mali dlžníci zoznámiť a nemajú k
nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Podľa názoru súdu je nepravdepodobné, aby v čase
podávania žiadosti o úver dňa 26.7.2010 sa zároveň odporcovia oboznámili aj s textom zmluvných
dojednaní a v rámci nich so zmluvnou pokutou, ktorá je uvedená ako sankcia v čl. 14, a to omnoho
menším písmom ako je hlavná časť zmluvy, čo vedie k záveru, že uvedené dojednanie nie je významné
a podstatné pre spotrebiteľa. Len s obtiažami aj pred súd možno text zmluvných dojednaní prečítať,
a to práve pre veľkosť tohto písma. Navrhovateľ ako veriteľ má priamo v zmluve predformulované, že
všetci dlžníci ako spotrebitelia bezvýhradne súhlasia so zmluvnými dojednaniami a zaväzujú sa ich
dodržiavať a je teda jasné, že odporcovia ako veritelia nemali možnosť výhrady voči tejto zmluvnej
pokute. Uvedená praktika navrhovateľa nemôže požívať súdnu ochranu, keď tak významné dojednanie
o zmluvnej pokute, ktoré postihuje spotrebiteľa v prípade jeho omeškania už od prvého dňa omeškania,
je zakomponované ako vedľajšie a nepodstatné v zmluvných podmienkach aj keď nie je preukázané, či
vôbec odporcovia ako spotrebitelia sa s dojednaním o zmluvnej pokute vôbec oboznámili a teda k nej
pristúpili. Dojednanie o zmluvnej pokute preto súd nepovažuje ako dojednanie, ktoré vyplýva zo zmluvy,
preto súd zmluvnú pokutu navrhovateľovi nepriznal vôbec /§ 53 odst. 4 písm. a/ v spojitosti s § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 54 od. 2 Občianskeho zákonníka/. V súvislosti s uvedeným názorom
súd dáva do pozornosti napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCDo 173/2012 z 21.5.2014, podľa ktorého
neprijateľné zmluvné podmienky sú okrem iného i tie, s ktorými sa nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť
pred podpisom zmluvy, v praxi typicky známe obchodné podmienky, s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť v okamžiku akceptácie zmluvy. Zvlášť, ak ide o zmluvu formulárovú sa zásada poctivosti
prejavuje okrem iného tým, že text zmluvy musí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný. Uvedené platí aj pre obchodné podmienky, ktoré slúžia predovšetkým
k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického a vysvetľujúceho
charakteru; nemali byť slúžiť k tomu, aby do nich často neprehľadne, zložito formulovane skryl dodávateľ
dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú /
napr. rozhodcovská doložka, zmluvná pokuta a podobne/. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p.. Okresný súd uviedol, že v konaní bol prevažne úspešný odporca, tento však návrh na
náhradu trov konania nepodal, preto súd o jeho nároku nerozhodoval. Náhradu trov konania uplatnil
navrhovateľ, preto súd o jeho návrhu rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v
konaní prevažne neúspešný s prihliadnutím na pomer žalovanej a prisúdenej pohľadávky.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne zmenil
rozsudok tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h), § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s
ust. § 205a ods. 1 písm. b), § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Namieta závery súdu o rozpore
výšky úrokov a porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov vzhľadom na znenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o finančnom trhu a nie o bankovom sektore.
Poukazuje na dôvodovú správu k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa dôvodovej správy nejde
o podstatné prevýšenie, ak je menšie ako 20 percentuálnych bodov oproti stavu na finančnom trhu.
To bolo v tomto prípade dodržané. Navrhovateľ tiež namietol záver súdu prvého stupňa o údajnom
nanútení dohody o odklade splátok. Poukazoval na znenie bodu 8.6 zmluvy. Poukázal na to, že
postup vzájomného započítavania pohľadávok je vyslovene dobrovoľnou dohodou a deje sa na základe
výslovného súhlasu žiadateľa o úver. Názor súdu o neprijateľnosti odplaty v zmysle Dohody o poskytnutí
služby, ktorá je individuálnym dojednaním, odporuje ust. 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
odplata je cenou plnenia, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podmienka
okamžitej splatnosti zmluvnej odmeny je súčasťou zmluvných dojednaní, odporca sa mohol s ňou



vopred oboznámiť, čo aj potvrdil svojím podpisom na zmluve. Odporca službu využil, požiadal o odklad
splátok č. 9,10,11. Uviedol, že záver súdu, podľa ktorého zmluva o revolvingovom úvere uzavretá
medzi účastníkmi konania neobsahuje zákonom určenú náležitosť je nesprávnym a nevychádza zo
správnej interpretácie príslušnej právnej normy. Údaj o konečnej splatnosti úveru je vyjadrený dátumom
poslednej splatnosti poslednej splátky v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť
zmluvy. Poukázal na článok 4 bod 4.6 zmluvy o revolvingovom úvere. Namieta tiež záver súdu ohľadne
nedostatku ďalšej náležitosti- počet, termíny a výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Význam
osobitného rozpisovania jednotlivých položiek sa uplatní len vtedy, ak počet splátok alebo termíny
splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov je rozdielny (teda nedochádza k ich úhrade jednou splátkou,
ale úroky, poplatky, istina sú platené samostatne v inom počte splátok). Samostatné rozpisovanie výšky
splátky istiny, úrokov a iných poplatkov rozhodne zákon nevyžaduje. V časti zamietnutia návrhu na
zaplatenie zmluvnej pokuty považoval závery súdu zha nesprávne, keďže listina je podpísaná zmluva
vrátane zmluvných dojednaní je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o
zmluvnej pokute. V bode 14 zmluvy je uvedená aj výška zmluvnej pokuty 0,065 % denne. Dojednaná
suma je preto plne v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania.
Odvolací súd poukazuje na správne závery okresného súdu.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú
naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch.
Potom je zrejmé, že ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa predmetný
vzťah medzi účastníkmi riadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale
aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod
sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej
istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať
okrem iných presne špecifikovaných náležitosti aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Absenciu niektorej náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na
jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). V prípade námietok navrhovateľa
voči právnemu posúdeniu veci okresným súdom treba považovať za správny záver, podľa ktorého údaje
obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a taktiež konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, možno dospieť len k
tomu záveru, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými) náležitosťami s následkom v podobe
považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov Účelu úpravy spotrebiteľského
práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho
vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej
z tam uvedených položiek teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa
zmluva, ktorá neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok
iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel
spotrebiteľského práva a to zvýšená pozornosť venovaná ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal



byť zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude
skutočné navýšenie sumy poskytnutého úveru a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto
bude povinný veriteľovi vrátiť). Na základe uvedeného preto správne okresný súd dospel k záveru,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania neobsahuje výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru , ako to vyžaduje
ust. zákon o spotrebiteľských úveroch, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne okresný súd započítal uhradené
splátky odporcu vo výške 1.036,65 Eur len na istinu vyplateného úveru vo výške 1.277,05 Eur a preto
je odporca povinný zaplatiť len 240,40 Eur.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že úver bol dohodnutý ( poskytnutý) vo vyššej výške (1.500,- eur) a k
vyplateniu nižšej sumy (1.277,05 Eur) došlo v dôsledku započítania pohľadávky navrhovateľa z
titulu odplaty dojednanej v Dohode o poskytnutí služby s odporcom, odvolací považuje hodnotenie
a posúdenie uvedenej dohody okresným súdom za správne. K námietke odvolateľa, že dané
zmluvné dojednanie nemôže byť predmetom preskúmavania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s
odkazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že námietka
navrhovateľa je nedôvodná. Citované ustanovenie sa vzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a teda ceny hlavného plnenia. Povolenie odkladu splátok, ktoré považuje
navrhovateľ za plnenie a požaduje zaň odmenu, nie je hlavným predmetom plnenia zo zmluvy o
úvere resp. revolvingovom úvere. Hlavným predmetom plnenia navrhovateľa ako veriteľa z tejto zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Povolenie odkladu troch splátok nie je hlavným
predmetom plnenia, teda ani požadovaná odplata nie je cenou plnenia, ako sa dožaduje navrhovateľ, a
preto sa na jej právne posúdenie nevzťahuje citované ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho nie je zrejmé, či vôbec navrhovateľ nejaké plnenie odporcovi na základe tejto dohody
poskytol, resp. či nejakú výhodu odporca získal. Požadovaná výška odplaty zodpovedá takmer trom
splátkam úveru. V konečnom dôsledku odporca, ktorý prevzal od navrhovateľa 1.277,05 Eur, tomuto
bez ohľadu na to, či využije odklad splátok alebo nie, teda bez ohľadu na to, či navrhovateľ aj
skutočne poskytne plnenie, zaplatí okrem úroku až 1.503,- Eur, pričom vychádzajúc z čl. 8.3 zmluvy
(nový splátkový kalendár) sa predĺži lehota splatnosti úveru a teda aj premlčacia lehota v prospech
navrhovateľa. Okrem toho (bez potreby dohody) priamo z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka je uložená veriteľovi povinnosť vyčkať tri mesiace so zaplatením splátky pred vyhlásením
splatnosti celého úveru. Nekalosť uvedenej zmluvnej podmienky spočíva aj v tom, že odplata je splatná
okamihom uzavretia tejto dohody, nie až po poskytnutí údajnej služby, ktorú napokon dlžník ani nemusí
využiť, pričom navrhovateľ má plnenie dlžníka na uvedenú odplatu zabezpečené, má istotu, že odplata
bude splnená, pretože si ju zrazí zo sumy, ktorú sa zaviazal dlžníkovi vyplatiť na úvere.

Pokiaľ sa navrhovateľ v tejto súvislosti dovoláva individuálneho dojednania, odvolací súd musí opätovne
konštatovať, že aj celá dohoda o poskytnutí služby vrátane dohody o vzájomnom započítaní je obsahom
predtlačenej formulárovej zmluvy, text zmluvy nie je dostatočne čitateľný a prehľadný.

Ide teda celkom zrejme o zmluvnú podmienku, ktorej prijateľnosť môže a dokonca musí z úradnej
povinnosti súd posudzovať. Po jej preskúmaní dospel okresný súd k správnemu záveru, že zmluvná
podmienka je neprijateľná a teda neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň je táto
podmienka v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, je odvolací súd toho názoru, že okresný súd riadne odôvodnil zamietnutie
návrhu v tejto časti. Okresný súd poukázal na požadovanú výšku zmluvnej pokuty 0,065 %
denne ( čo predstavuje 23,73 % ročne) a následne poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
a/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Okresný súd podrobne zdôvodnil, akými úvahami sa riadil, keď
dospel k záveru o naplnení skutkových predpokladov citovaného zákonného ustanovenia. Odvolací
súd v týchto úvahách súdu nezistil žiadne pochybenie a v celom rozsahu odkazuje na správnosť
záveru okresného súdu. Všeobecné obchodné podmienky (v tomto prípade zmluvné dojednania),
ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej



doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. O
netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné
podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy, čo sa stalo aj v danej veci.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, potvrdil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok náhrade trov konania, odvolací súd poukazuje na správne zistenie okresného súd,
že v konaní bol prevažne úspešný odporca a preto jemu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v zásade
patrí právo na náhradu trov konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil ani mu
žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto okresný súd mal správne vo výroku rozhodnúť, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva. Pre výrok rozhodnutia o náhrade trov konania je bez významu, že si
navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania a odporca nie. Rovnako ako nie je podklad k tomu,
aby súd podľa úspechu každého účastníka v konaní vypočítal pomernú časť nákladov konania každého
z nich a rozdiel potom prisúdil ako náhradu trov.

Vzhľadom na uvedené okresný súd podľa § 220 O.s.p. zmenil znenie výroku o náhrade trov konania
vo výroku tak, že namiesto navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania úspešnejšiemu odporcovi.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151
ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporca bol v odvolacom konaní úspešný a
preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil ani mu žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto
odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .