{"guid": "1f53678e-ec73-4676-9fd8-42fc12f732ba:66690fdb-222c-47df-a30c-91a4799cbfb9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5415200393.1", "spisova_znacka": "10Co/434/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/434/2015 z 28. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. januára 2016, sp. zn. 10Co/434/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5415200393.1", "identifikacne_cislo": "5415200393", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Amália Paulerová", "sudca_id": 1457, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-amalia-paulerova-1457", "datum_vydania": "2016-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66690fdb-222c-47df-a30c-91a4799cbfb9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5415200393.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5415200393.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5415200393.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 10Co/434/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5415200393\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415200393.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej\na členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: PROFI\nCREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v zastúpení Advokátska\nkancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti odporkyni: Q. A.,\nnar. XX.X.XXXX, bytom J. č. X, o zaplatenie 2.655,26 eur s príslušenstvom, na základe odvolania\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/23/2015-43 zo dňa 30.4.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   rozsudok okresného súdu.\nÚčastníkom    n e p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa dňa 6.2.2015 navrhovateľ domáhal u\nsúdu od odporkyne zaplatenia sumy 2.655,26 eur, spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto\nsumy od 21.11.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ žalovaný návrh vyvodil z tzv. „Dohody o uznaní dlhu“,\nktorú dňa 24.2.2011 uzatvoril s odporkyňou. Argumentoval, že predmetom tejto Dohody bolo uznanie\nneuhradeného dlhu zo zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere číslo 8200026780 a súčasne dojednanie\nstrán o uhradení uznaného dlhu, ktorý ku dňu uzavretia Dohody bol vo výške 2.655,26 eur.\nOkresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 3.3.2010\nuzatvorená spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere 8200026780, podľa ktorej jej bol schválený\núver vo výške 1.470 eur s tým, že tento mala uhradzovať v splátkach po 83,45 eur mesačne v počte\n36 splátok do 19. dňa v mesiaci, so zmluvnou odmenou 1.534,20 eur, RPMN za úver 67,01 %, ročnou\núrokovou sadzbou úveru 70,01 %, priemernou RPMN za úver 48,66 %. Poskytnutá čiastka revolvingu\nvo výške 841,18 eur, spolu so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu vo výške 1.161,62 eur, s\npredpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu\n68,44 %. Okresný súd vychádzajúc z ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v\naplikácii s ustanovením § 52 nasl. Občianskeho zákonníka posudzoval otázku platnosti uzavretej dohody\no uznaní dlhu č. 8200026780, z ktorej si navrhovateľ vyvodil žalovaný nárok. V označenej dohode\nnavrhovateľ vystupuje ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník, pod č. zmluvy 8200026780 je uvedená výška\núveru  3.004,20 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %. Neuhradená istina pôžičky/úveru bola vo\nvýške 2.655,26 eur, neuhradené zmluvné pokuty 104,26 eur, spolu záväzok vo výške 2.759,52 eur. V\nčasti splátkový kalendár je uvedený počet mesačných splátok 44 vo výške mesačnej splátky 62,72 eur,\nsplatných k 20. dňu v mesiaci. Dohoda o uznaní dlhu bola podpísaná dňa 24.2.2011 s tým, že ako jej\nsúčasť tvoria  zmluvné ustanovenia uvádzané na zadnej strane listiny.\n\nOkresný súd vychádzal z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút uznania dlhu,\nide pritom o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, zakladajúcu vyvrátiteľnú právnu\ndomnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre\n\nprávne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku\npohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento\ndlh zaplatiť. V posudzovanie veci Dohoda o uznaní dlhu uvedeným požiadavkám zákona nezodpovedá.\nJe neplatným právnym úkonom (súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho\nzákonníka), keďže nemá charakter jednostranného prejavu vôle odporkyne adresovaný navrhovateľovi\nza účelom potvrdenia dlhu čo do dôvodu a  výšky. Dohoda je vypracovaná veriteľom - navrhovateľom\nna predtlačenom formulári, do ktorého boli spísané všetky údaje vopred a pri podpise dohody boli\ndopísané ručne len údaje o počte splátok, ich výške a dňa splatnosti ako aj bydliska odporkyne. Z\nvopred napísaných údajov navrhovateľom nie je možné zistiť dôvod dlhu, určitosť a zrozumiteľnosť tam\nuvedených údajov, nakoľko tieto nie sú v súlade s uzatvorenou zmluvou o revolvingovom úvere, v zmluve\nposkytnutá čiastka úveru sa uvádza suma 1.470 eur, pričom v dohode o uznaní sa ako výška pôžičky/\núveru uvádza suma 3.004,20 eur. Z takto formulovaného záväzku nie je možné zistiť čo predstavuje\nsuma 3004,20 eur, z čoho pozostáva, chýba detailný rozpis uznaného záväzku a tiež výslovný prejav\nvôle odporkyne ako dlžníčky, že tento záväzok v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky uznáva. Dohoda o\nuznaní dlhu, podľa názoru okresného súdu nemôže byť podkladom pre ochranu záujmov navrhovateľa\nv súdnom konaní, pretože Dohoda odporuje § 558 Občianskeho zákonníka a spôsob jej uzatvorenia je\nv rozpore s § 37 a § 39 ods.1 Občianskeho zákonníka. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem\npísomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je totiž potrebné, aby dlžník\nvyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Tieto náležitosti v\nDohode absentujú.\nRozhodovanie o trovách konania okresný vyvodil z § 142 ods. 1 O.s.p., konštatoval, že  odporkyni -\núspešnej procesnej strane by prislúchalo právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v konaní,\navšak právo na ich náhradu odporkyni súd nepriznal, nakoľko táto procesne úspešná účastníčka si\nžiadne trovy neuplatnila.\n\nProti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zmeny\nrozsudku, v rámci nej žiadal vyhovieť návrhu v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania vo výške\nvyšpecifikovanej. Namietal predčasný záver okresného súdu založený na neúplných a nesprávnych\nskutkových a právnych záveroch. Podľa odvolateľa Dohoda obsahuje konkrétne skutočnosti, z ktorých\nvyplýva a/ dôvod uznaného dlhu, b/ prísľub zaplatiť uznaný dlh, c/ výška pohľadávky. Dôvod uznaného\ndlhu sa uvádza priamo v úvode zmluvných ustanovení. Odvolateľ poukazuje na úvodné ustanovenia pod\nbodom A, B, C, D, tie aj v odvolaní cituje. Tvrdil, že dohoda o uznaní dlhu obsahuje špecifikáciu právneho\ndôvodu, ako aj rozpísanie uznaného dlhu na časť istiny a ostatné nároky. Predmetom konania je pritom\nuznaný nárok na zaplatenie istiny, žiadna iná súčasť uznaného dlhu predmetom konania nie je. Samotné\nvymedzenie dlhu je vyjadrené v dohode o uznaní dlhu v článku 2 ods. 2.1 a 2.2, nasledovne: v bode 2.1\npredmetom úpravy podľa tejto Dohody je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi vo výške pozostávajúcej\nzo záväzku dlžníka spočívajúceho v povinnosti uhradiť veriteľovi v plnej výške čiastku vo výške dlhu\nšpecifikovanom v článku (C) spolu s príslušenstvom špecifikovaným v článku (D) (spoločne ďalej len\n„záväzok“), 2.2 dlžník vyhlasuje, že týmto neodvolateľne uznáva svoj záväzok voči veriteľovi čo do\ndôvodu a výšky, v celkovej výške podľa článku 2.1 tejto Dohody. Podľa odvolateľa vzhľadom na uvedené\nskutočnosti Dohoda o uznaní dlhu obsahuje uznávací prejav vôle, ktorý je podpísaný 2x (na lícnej a aj na\nrubovej strane Dohody). Uznanie dlhu obsahuje uvedenie dlhu, jeho dôvodu, špecifikáciu dlhu a záväzok\nho uhradiť. On v návrhu na začatie konania sformuloval, že sa domáha zaplatenia uznaného dlhu, ktorý\nvznikol na základe konkrétnej zmluvy. Z podpisovej doložky aj na prednej (lícnej) strane vyplýva výslovný\nodkaz a prepojenie so zmluvnými ustanoveniami, tie sú tiež podpísané. Dohoda garantuje aj  ochranu\ntzv. priemerného spotrebiteľa ako osoby  (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2005/29) ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná a na\nzáklade uvedených okolností si je aj vedomá, že zmluvné ustanovenia ( ktoré podpísala ) tvoria súčasť\njeho konania. Odvolateľ namietal aj postup súdu vo fáze dôkazného konania spočívajúci podľa neho\nnevykonaním dokazovania listinným dôkazom -  zmluvnými ustanoveniami tvoriacimi súčasť predloženej\ndohody o uznaní dlhu.\n\nOdporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila.\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený\núčastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v\nrozsahu i z dôvodov daných v § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §\n\n211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu\npotvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\n\nV rámci odvolacieho prieskumu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal\ndokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne a  právnu\nvec účastníkov  uzavrel v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa.     Krajský súd sa stotožnil aj s\npísomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti  jeho záverov\nzaujíma stanovisko k podstatným odvolacím argumentáciám navrhovateľa.\n\nAni odvolateľ nespochybnil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený zmluvou o\nrevolvingovom úvere č. 8200026780 dňa 3.3.2010 ( ide o zmluvu spotrebiteľskú).  Spotrebiteľský\ncharakter právneho vzťahu je dominantný aj v nadväzujúcich  právnych úkonoch účastníkov, preto aj\nhodnotenie platnosti/neplatnosti obsahových náležitostí Dohody o uznaní dlhu ( z označenej zmluvy o\nrevolvingovom úvere ) musí rešpektovať princíp ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje, že\nuznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným, ide\no jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu.\nV súdenej veci však treba prihliadnuť na spôsob akým tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Bol to\npráve navrhovateľ (ako subjekt práva znalý), ktorý uzavretie Dohody inicioval a dal odporkyni podpísať\nním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach,\nktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre odporkyňu ( dlžníčku ) zjavne nevýhodný jednostranný\núkon uznania záväzku. Z obsahu Dohody je zjavné, že cieľom navrhovateľa bolo zabezpečiť si výhodnú\nprávnu pozíciu pri vymáhaní dlhu a nie ústretový prístup k spotrebiteľovi.  Dohoda o uznaní dlhu so\nsplátkovým kalendárom má charakter formulárovej dohody, ktorou si spotrebiteľ nezlepšil, ale zhoršil\nsvoje postavenie. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na neoddeliteľnú súčasť Dohody o uznaní dlhu, ktorými\nsú zmluvné ustanovenia uvedené na rubovej strane listiny, nemožno zmluvným ustanoveniam na\nktoré sa navrhovateľ odvoláva,  priznať právnu relevanciu. Jednak uvedené zmluvné ustanovenia,\nvzhľadom na pozíciu spotrebiteľa (účastníka zmluvného vzťahu ako dlžníka) nedisponujúceho právnymi\nznalosťami je ľahko prehliadnuteľné. Iba odkaz na zmluvné ustanovenia je nepostačujúce, o to viac, keď\nzmluvné ustanovenia na rubovej strane Dohody o uznaní dlhu sú uvedené úplne malým nečitateľným\npísmom. Takýto postup pri vyhotovení Dohody ( vrátanie jej zmluvných dojednaní na ktoré odkazuje )\npreukazuje jediný zámer dodávateľa - formálne uviesť dojednania pre neho výhodné a nie zámer ten,\naby sa spotrebiteľ skutočne oboznámil s podmienkami a významom týchto dojednaní, napokon to nie\nje reálne ani  možné pre nečitateľnosť textu na rubovej strane listiny. Zmluvné ustanovenia s takým\ncharakterom ako sú zakomponované a uvedené v dohode o uznaní dlhu sú v rozpore s dobrými\nmravmi z dôvodu porušenia odbornej starostlivosti zo strany navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi.\nOdborná starostlivosť  predpokladá totiž osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne\nočakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi\nalebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, v danom právnom vzťahu\núčastníkov takýto prístup dodávateľa ku spotrebiteľovi zachovaný nebol. Vychádzajúc z rozoberaných\núvah potom správne podľa názoru krajského súdu konštatoval okresný súd neplatnosť Dohody o uznaní\ndlhu a aj následnú  nemožnosť priznať nárok uplatnený navrhovateľom z takéhoto neplatného právneho\núkonu.\n\nV súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu v ustanovení\n§ 142 ods. 1 O.s.p.\n\nO trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\núspešnou procesnou stranou bola v odvolacom konaní odporkyňa, mala by preto právo na náhradu trov\nod neúspešného účastníka - navrhovateľa. Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani z\nobsahu spisu nebolo zistené, že by jej boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním nejaké trovy. Z týchto\ndôvodov krajský súd (účastníkom) žiadnemu z nich náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/23/2015", "guid": "fe24c0fa-2ff6-4480-bbb5-096f1fbe1edb:2bda7a5c-3491-450f-b89c-37827a907498", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1257d7a7-3ac1-4774-b7a2-0aba13b48488:dea450f7-9c2a-4ebe-b317-c5e748ed233e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1206218160.4", "spisova_znacka": "10Co/22/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/22/2020 z 16. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1206218160.4"}]}