{"guid": "1f4ba909-2822-4949-ab57-52d71565456a:ebca0fb2-9ab2-4a2c-8148-4611b18725f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1", "spisova_znacka": "43CoE/246/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/246/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júla 2017, sp. zn. 43CoE/246/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1", "identifikacne_cislo": "6912204437", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. l) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebca0fb2-9ab2-4a2c-8148-4611b18725f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/246/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912204437
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej
veci oprávneného CC Invest Ltd., Room 1, The Penthouse, Level 3 \"Palazzo CA\" Birkirkara BKR
9024, Malta, Id. číslo: C46484, právne zastúpeného spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36
856 584 proti povinnému I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. C. XX/XX, XXX XX S. J., o vymoženie
55.239,50 Kč s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad
Bratislava, Popradská 70, Bratislava pod sp. zn. EX 1254/12, o vymoženie pohľadávky v sume 55.239,50
Kč s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
2Er/811/2012-58 zo dňa 8. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
2Er/811/2012-58 zo dňa 8. januára 2016 o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie  o d m i e t a.

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/811/2012-58 zo dňa 8. januára 2016  v prvej
výrokovej vete   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie a v druhej výrokovej vete rozhodol o návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie tak,
že ho zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým
je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, a to platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Rimavská
Sobota č.k. 2Ro/540/2011-49 dňa 07.10.2011. Okresný súd ďalej uviedol, že mu bol doručený návrh
povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a
l) Exekučného poriadku spolu s návrhom na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný
odôvodnil nevykonateľnosťou exekučného titulu, pričom poukázal na spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu vzniknutého zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Namietal, že vec nemala byť
prejednaná v skrátenom konaní, keďže súd mal preskúmať nekalosť zmluvných podmienok. Mal za
to, že aj keď sa právny vzťah mal spravovať právnym poriadkom Českej republiky, podľa § 9 ods. 3
zák. č. 97/1963 Zb. bolo potrebné vec posúdiť podľa slovenského práva, ktoré spotrebiteľovi priznáva
vyššiu úroveň ochrany. Povinný podrobne uviedol, ktoré ustanovenia zmluvy o úvere považuje za
neprijateľné a na podporu svojich tvrdení citoval z rozhodnutí Nemeckého Spolkového súdneho dvora,
Súdneho dvora EÚ. Poukázal aj na rozhodnutia vnútroštátnych súdov rôzneho stupňa a Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Súd bolo súdnym exekútorom postúpené aj podanie povinného zo dňa 30. 11.
2015, ktorým povinný informoval súdneho exekútora o podaní návrhu na povolenie odkladu exekúcie a
na jej zastavenie a zdôraznil, že na týchto návrhoch (ktorých rovnopis k podaniu pripojil) trvá. Žiadal, aby
súdny exekútor nepokračoval vo vykonávaní exekúcie do rozhodnutia o týchto procesných návrhoch.



Uvedené podanie, vychádzajúc z jeho obsahu, okresný súd posúdil ako doplnenie podaného návrhu na
odklad exekúcie a jej zastavenie.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučné konanie bolo zahájené
na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu. Povinný nepodal voči nemu odpor a
rovnako nepodal ani námietky proti exekúcii. Poukázal, že v tomto štádiu konania zákon neposkytuje
priestor na opakované súdne preskúmanie exekučného titulu.

4. Okresný súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie a konštatoval, že predložený platobný
rozkaz bol vydaný orgánom, ktorý je na vydanie takéhoto rozhodnutia zo zákona oprávnený.
Platobný rozkaz obsahuje predpísané formálne a materiálne náležitosti. Tak účastníci konania, ako
aj obsah práv a povinností účastníkov konania sú v ňom vymedzené jednoznačným spôsobom.
Nevykonateľnosť platobného rozkazu nemožno vyvodiť ani z povinným tvrdenej meritórnej nesprávnosti
platobného rozkazu. Otázka hmotnoprávnej aktívnej a pasívnej legitimácie, t. j. otázky, či oprávnenému
prislúcha nárok voči povinnému, bola predmetom posudzovania v sporovom konaní, v rámci ktorého
došlo k vydaniu exekučného titulu. Pokiaľ bol povinný toho názoru, že nárok oprávneného je
neopodstatnený, mal možnosť podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Podľa vyznačenej
doložky právoplatnosti platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, odpor preto zjavne
nebol podaný. Právoplatný platobný rozkaz súdu (majúci účinky právoplatného rozsudku vydaného
v občianskom súdnom konaní) sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a
nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre
vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány.
Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p. odzrkadľuje právnu zásadu ne bis
in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci
(otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o
nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae),
ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku
dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita
práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť
súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po
uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003,
Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 38; zo 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20,
ako aj z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, s I-07501, bod 22). Najvyšší súd SR sa k
tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: \"Z podstaty exekučného konania
vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím
príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby
všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní).
V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba
na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali
pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní)
a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa
stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970).\" Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
l) Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ak by sa výkon rozhodnutia priečil
fundamentálnym hodnotám vyplývajúcich z ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Výkon
súdneho rozhodnutia - platobného rozkazu, ktorý sa po márnom uplynutí lehoty na podanie odporu stal
právoplatným a vykonateľným, takýto rozpor s verejným poriadkom nevykazuje. Exekučný súd v zmysle
uvedeného nie je oprávnený skúmať, či je vykonávané súdne rozhodnutie meritórne správne alebo nie.
Na základe uvedeného okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

5. Nakoľko nie sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie, absentuje dôvod aj na povolenie odkladu
exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preto zamietol aj návrh na povolenie odkladu
exekúcie.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci.  Uviedol,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko súd dostatočne
nevysporiadal s argumentmi povinného uvedenými v návrhu na zastavenie a odklad exekúcie.
Exekučný súd zároveň úplne rezignoval na svoju kompetenciu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného



poriadku. Povinný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona,
a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tj. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie,
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Povinný v odvolaní poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 30.09.2009, č.k. 16CoE/107/2009-27, v ktorom odvolací súdu judikoval, že pokiaľ zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a napriek tomu
rozhodcovský rozsudok ukladá plniť aj poplatky a úroky, plnenie zo zmluvy týkajúce sa týchto poplatkov
a úrokov je plnením právom nedovoleným. Ak je toto plnenie obsiahnuté v rozsudku rozhodcovského
súdu vymáhané v exekučnom konaní, súd je povinný exekúciu zastaviť podľa ust. § 45 ods. 1 písm.
c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Povinný uviedol, že k obdobnému nesúladu exekučného
titulu so zákonom dochádza aj v tomto prípade, je teda úplne irelevantné, o aký exekučný titul sa jedná,
pokiaľ svojou materiálnou stránkou odporuje zákonu a priznáva plnenie v rozpore s platnou legislatívou.

7. Povinný na záver zdôraznil, že prvostupňový súd v základnom konaní postupoval v rozpore s §
172 ods. 9 OSP a vec prejednal v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu i napriek viacerým
rozporom návrhu oprávneného so zákonom.

8. Z uvedených dôvodov povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu
vyhlási za neprípustnú a zastavení ju. Zároveň žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie.

9. Oprávnený sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 29.12.2016, v ktorom sa pridržiaval tvrdení
uvedených vo vyjadrený k návrhu na zastavenie exekúcie a zároveň uviedol, že povinný v
odvolaní neuvádza nové skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti ako ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Z uvedených dôvodov žiadal
napadnuté uznesenie potvrdiť.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie povinného proti prvej výrokovej vete nie je dôvodné a odvolanie proti druhej
výrokovej vete podľa ust. § 386  písm. c) CSP odomietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

11. Podľa ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 (ďalej O.s.p.) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu
(Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

12. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 nebolo odvolanie prípustné ani proti uzneseniu
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

13. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že odvolanie nebolo prípustné proti uzneseniam v
exekučnom konaní vydaným do 30.06.2016 podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.



16. Exekučný poriadok v ustanovení § 56 odsek 2 upravuje možnosť súdu za splnenia zákonom
stanovených podmienok povoliť odklad exekúcie. V prípade, že odklad exekúcie povolí, Exekučný
poriadok ako osobitný predpis, na ktorý odkazovalo ust. § 202 ods. 2 O.s.p. účinné do 30.06.2017,
pripúšťa proti takémuto rozhodnutiu odvolanie (ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku). Exekučný
poriadok však nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd odklad exekúcie
nepovolí, preto je treba takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné.

17. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie povinného proti druhej
výrokovej vete napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, bez toho aby ho
vecne prejednal podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

19. Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 09.03.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 27.03.2012
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal
dňa 12.04.2012 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom Rimavská Sobota pod č.k. 2Ro/540/2011-49 dňa 07.10.2011 na vymoženie uloženej
povinnosti 55.239,50 Kč s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 09.01.2012.

20. Dňa 18.03.2015 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku, ako aj návrh na odklad exekúcie. Povinný svoje
návrhy odôvodnil predovšetkým tým, že zmluva o úvere zo dňa 06.03.2007, na základe ktorej si
oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa spoločnosti Česká spořitelna, a.s., IČO: 452447
uplatnil nárok v základnom konaní je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa právneho poriadku
Českej republiky, ktorý poskytuje menšiu právnu ochranu spotrebiteľovi ako právny poriadok Slovenskej
republiky. Súd pritom nevzal do úvahy ust. § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. v platnom znení a v danej
veci neaplikoval právnu úpravu Slovenskej republiky. Povinný tiež namietal prejednanie spotrebiteľského
vzťahu v rámci konania o platobnom rozkaze a nie štandardného súdneho konania a pojednávania,
pretože zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ako aj ustanovenia v rozpore so
zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý vyžaduje vyšší štandard ochrany spotrebiteľa oproti zákonnej úprave
Českej republiky. Súd pritom na uvedené skutočnosti v skrátenom konaní o vydanie platobného rozkazu
neprihliadol. Povinný v návrhu označil ustanovenia zmluvy o úvere a vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré považuje za neprijateľné a na podporu svojich tvrdení citoval z rozhodnutí
Nemeckého Spolkového súdneho dvora, Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako
aj všeobecných súdov Slovenskej republiky.

21. K návrhom povinného sa oprávnený vyjadril podaním zo dňa 22.04.2015, v ktorom uviedol, že
exekučné konanie bolo zahájené na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu.
Povinný nepodal voči nemu odpor a rovnako nepodal ani námietky proti exekúcii. Poukázal, že v tomto
štádiu konania zákon neposkytuje priestor na opakované súdne preskúmanie exekučného titulu.

22. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom.



25. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

26. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu okresného súdu je vecne
správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Na doplnenie, a to s prihliadnutím
na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní uvádza nasledovné.

27. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je
vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo
vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho
formálnej vykonateľnosti.

28. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov,
kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia práve od
preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd zastaví, ak už začatú
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
(§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne nepomenovaný „iný dôvod\" možno
považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd je síce oprávnený a povinný skúmať
zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť takéhoto rozhodnutia.

29. Ak povinný namieta, že v exekučnom titule bolo priznané plnenie na základe spotrebiteľskej zmluvy
obsahujúcej neprijateľné podmienky, ako aj druh občianskeho súdneho konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu. To platí bez ohľadu na to, či je exekučný titul po materiálnej stránke
správny alebo nie, keďže exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Odvolací súd
považoval za nedôvodné tvrdenie povinného o možnosti aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní na prejednávanú vec, nakoľko ide o už neúčinné zákonné ustanovenie, ktoré umožňovalo do
31.12.2014 zastavenie exekúcie len v prípade, ak  exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.

30. Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza v návrhu na
zastavenie exekúcie, ako aj v odvolaní, a pre ktoré považuje exekučný titul za nezákonný a následne
exekúciu za neprípustnú, mohol povinný namietať podaním odporu proti platobného rozkazu, ktorý
mohol povinný podať tak, ako bol o tom súdom poučený, v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolací
súd zároveň dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahradiť opravný prostriedok proti
rozhodnutiu, ktoré je prejednávanej veci exekučným titulom. Okresný súd preto správne rozhodol, keď
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti prvej
výrokovej vety ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/811/2012", "guid": "ab5e4a3b-306b-47e3-8929-637648dbe902:5d15425c-9645-4485-b6e6-2e5bd9f2f1b3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2a7f72ed-2b31-469e-9732-89f2a9bc7551:589870b6-2782-4472-836c-3cb1276ab055", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/811/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er/811/2012 z 27. 10. 2015", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2a7f72ed-2b31-469e-9732-89f2a9bc7551:589870b6-2782-4472-836c-3cb1276ab055"}], "citovane_v": [{"guid": "1f4ba909-2822-4949-ab57-52d71565456a:7a0744b6-a9df-44dd-a376-af31a2987621", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1", "spisova_znacka": "43CoE/246/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/246/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6912204437.1"}]}