{"guid": "1f3b9ea0-3fd6-45ec-a264-7adb939c3300:616a5274-aebe-4b8b-be9d-652efe586f19", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4013201101.1", "spisova_znacka": "11S/353/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/353/2013 z 18. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. februára 2014, sp. zn. 11S/353/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013201101.1", "identifikacne_cislo": "4013201101", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2014-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Sžf/45/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e87675b0-fbbd-49ac-afea-5b54bfd35798:dee2b039-538d-410c-be8f-bc2eee364dc1", "datum": "2014-09-16", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/616a5274-aebe-4b8b-be9d-652efe586f19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201101.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201101.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201101.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/353/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201101
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: DOCUGROUP Slovakia, s.r.o.,
Komárňanská cesta 13, Nové Zámky, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Lamačkom ml.,
Hlavné nám. 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. septembra 2013 č.
1100304/1/410394/2013 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 26. 09. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.
09. 2013 č. 1100304/1/410394/2013, č. 1100304/1/409665/2013, č. 1100304/1/403889/2013,  č.
1100304/1/410378/2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že týmito rozhodnutiami
žalovaný potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Nitra zo dňa 29. 05. 2013, ktorými bola žalobcovi
dorubená daň z pridanej hodnoty za I., III. a IV. štvrťrok roku 2008 v sume po 6.622,18 eur, ako i
daň z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.246,36 eur. Zdôraznil, že
nesúhlasí so závermi, ktoré vyplývajú z týchto rozhodnutí, nakoľko správca dane neúplne a nesprávne
zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného stavu veci dospel k nesprávnym právnym záverom.
Základným nedostatkom v činnosti správcu dane pri vykonanej daňovej kontrole bola tá skutočnosť,
že nevypočul ako svedka Ing. Petra Němca, ktorý by sa vedel k veci relevantne vyjadriť, nakoľko ako
účtovník u obchodného partnera žalobcu sa osobne zúčastňoval na kreovaní a realizácii obchodno-
záväzkového vzťahu, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Aktívne vystupoval vo vzťahu k žalobcovi
pred začatím výberového konania i v jeho priebehu, o čom svedčí i mailová správa zo dňa 21. 11. 2007,
ktorú žalovaný spochybnil a ktorú zaslal Ing. Petr Němec konateľovi žalobcu ako reakciu na prihlásenie
sa do výberového konania a v ktorej navrhol osobné stretnutie za účelom prediskutovania podmienok
spolupráce. Správca dane taktiež nezohľadnil tú skutočnosť, že v čase rokovaní medzi žalobcom a
konateľom obchodnej spoločnosti FEPO, s.r.o. táto spoločnosť nebola problémovým subjektom a žiadny
právny predpis žalobcovi neukladal povinnosť preverovať si status  obchodného partnera, resp. jeho
dôveryhodnosť.

V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že obchodná spoločnosť DELVITA  a.s. z titulu zrealizovaných
služieb zo strany žalobcu týkajúcich sa archivácie spisov na niekoľko rokov, platila celú peňažnú čiastku
vopred, a to práve v zdaňovacom období roku 2008, nakoľko to bolo takto dohodnuté a následne
aj realizované. Celkovú odmenu za služby nemožno považovať len za tržbu - výnos v zdaňovacom
období roku 2008, ale tieto výnosy sa rozpočítavajú na viacero období podľa interného postupu -  t.



j. zúčtovanie sa vykoná na účet výnosov budúcich období. U žalobcu sa uplatňuje vo všeobecnosti
zásada zakotvená v internej smernici, že zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v tom období,
s ktorým výnosy vecne súvisia. Podkladom pre zúčtovanie je rozpis množstva uložených registratúrnych
záznamov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Takto bolo postupované i pri výpočte zúčtovania
výnosov budúcich období pri obchodnej spoločnosti DELVITA a.s. aj za zdaňovacie obdobie roku 2008,
pričom vo výnosoch, resp. v tržbách sa zohľadnila tá skutočnosť, že žalobca mal v zdaňovacom období
roku 2008 náklad, ktorý sa týkal sprostredkovania a z toho dôvodu tržby žalobcu v zdaňovacom období
roku 2008 boli o celkovú sumu nákladov, ktoré sa týkali sprostredkovania, t. j. o sumu 4.170.840,- Sk
(138.446,52 eur) vyššie.

Dokazovanie, ktoré vykonal správca dane cez medzinárodnú pomoc v podobe výsluchu štatutárnych
zástupcov obchodnej spoločnosti DELVITA a.s., resp. iných spoločností bolo zbytočné, pretože pri
reálnom obchode za takto veľké nadnárodné spoločnosti nekonajú pri obchodných rokovaniach ich
štatutárni zástupcovia, ale fyzické osoby k tomu poverené a splnomocnené a štatutárni zástupcovia
dostávajú na podpis už finálnu verziu zmluvy, ktorú signujú. Správca dane považoval za primárnu
povinnosť žalobcu predkladať dôkazy a navrhovať ich vykonanie, ale žalobcom navrhovaný dôkaz v
podobe výsluchu Ing. Petra Němca nevykonal, pričom žalovaný tento postup považoval za zákonný.
Štatutárni zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. sa dozvedeli o spracovaní dokladov aj pre spoločnosť
DELVITA SK s.r.o. z listu vtedajšieho konateľa žalobcu, ktorým sa žalobca prihlásil do výberového
konania. Žalobca zdôraznil, že konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík oznámil konateľovi
žalobcu, že obchodná spoločnosť DELVITA  a.s. hľadá subjekt, ktorý by usporiadal,  archivoval spisy a
odkázal ho na Ing. Petra Němca, ktorému žalobca dňa 20. 11. 2007 adresoval list prevzatý spoločnosťou
DELVITA a.s. dňa 21. 11. 2007, ktorý toto potvrdzuje a jedná sa o významný listinný dôkaz dokumentujúci
genézu predmetného sprostredkovania a realizáciu celej služby od jej začiatku. Správca dane taktiež
neakceptoval v priebehu daňovej kontroly žalobcom predložené iné listinné dôkazy, napríklad výpisy z
bankových účtov, pokladničné doklady a podobne. Žalobca bol toho názoru že splnil všetky zákonné
povinnosti z hľadiska daňového zaťaženia pre daň z pridanej hodnoty a pre daň z príjmov a svoje
oprávnené nároky sa snažil preukázať svedeckou výpoveďou Ing. Petra Němca, čo však nebolo
umožnené. Bol toho názoru, že správca dane sa neriadil základnými zásadami daňového konania,
ktoré sú zakotvené v ust. § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  a nevykonal všetky aj žalobcom
navrhnuté dôkazy a tie, ktoré vykonal, hodnotil jednostranne, bez prihliadnutia na okolnosti svedčiace v
prospech žalobcu a v dôsledku toho vznikla nezákonnosť v jeho postupe, teda i nezákonnosť všetkých
prvostupňových meritórnych rozhodnutí ako aj ich zmätočnosť a žalovaný vlastne iba prevzal skutkové
a právne závery správcu dane. Žalobca vytkol žalovanému i to, že ako nezákonný neposúdil postup
správcu dane pri výsluchu svedkov, ktorý bol vykonaný tak, že svedkovia nemali možnosť najprv súvisle
vypovedať o im známych okolnostiach, čo je zrejmé z konštrukcií a zo znenia zápisníc o výsluchu
svedkov. Dokonca prvostupňový daňový orgán kládol svedkom otázku, či vedia svoje tvrdenia doložiť, čo
je absurdné, pretože svedok má vypovedať, a nie dokazovať niečo listinnými dôkazmi. Žalobca taktiež
uviedol, že sa informoval u správcu dane, aké vážne pochybenia zistil, keď rozširuje daňovú kontrolu na
ďalšie zdaňovacie obdobie, ale správca dane nato nereagoval, čo žalovaný neposúdil a nevyhodnotil,
pričom už z tohto je zrejmá účelovosť postupu správcu dane.

Nakoľko žalobca v rámci jednej žaloby, pôvodne vedenej pod sp. zn. 11S/353/2013  navrhol
preskúmať a zrušiť štyri rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, súd zapísal preskúmanie
jednotlivých rozhodnutí žalovaného pod samostatné spisové značky (11S/359/2013, 11S/360/2013 a
11S/361/2013), pod ktorými sa na tunajšom súde vedú samostatné konania, pričom predmetom konania
vedeného pod sp. zn. 11S/353/2013 je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 09. 2013 č.
1100304/1/410394/2013, ktoré sa týka dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia IV. štvrťroku
2008.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 01. 2014 k žalobe uviedol, že správca dane vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV.  štvrťroku 2008, z ktorej
vypracoval protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 03. 04. 2013 a dňa 29. 05. 2013
vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
IV. štvrťroku 2008 v sume 6.622,18 eur. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola vykonaná na



základe oznámenia o rozšírení daňovej kontroly zo dňa 26. 09. 2012 o kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie I., III.  a IV.  štvrťroku 2008 a takto bola rozšírená kontrola dane z príjmov u
právnickej osoby, ktorá bola začatá dňa 25. 09. 2012. Správca dane pri kontrole dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku 2008 vychádzal zo zistení správcu dane z daňovej kontroly na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ktorá bola začatá dňa      02. 09.
2009 a z ktorej bol spísaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa               18. 01.
2011. Žalobca si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uviedol daň v sume 339.696,-
Sk, odpočítanie dane v sume 338.597,- Sk a vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.099,- Sk, pričom
si uplatnil  odpočítanie dane pri faktúre č. 20081001 zo dňa 10. 10. 2008 vystavenej dodávateľom,
spoločnosťou FEPO, s.r.o. so základom dane 1.050.000,- Sk a daňou z pridanej hodnoty v sume
199.500,- Sk za spracovateľský poplatok vyplatený na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o.  dňa 04. 01. 2008. Žalovaný v podanom vyjadrení popísal priebeh
vykonanej daňovej kontroly a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe. Uviedol,
že  mailovú správu od Ing. Petra Němca, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 21. 11. 2007 ako reakcia
na prihlásenie sa do výberového konania a v ktorej Ing. Petr Němec oznámil žalobcovi, že ho zaradí
do výberového konania a vzhľadom na to, že ich spolupráca na Slovensku prebiehala na dobrej úrovni,
by uvítal prediskutovanie predstáv o riešení. Žalovaný túto správu nepovažoval za dôkaz na základe,
ktorého by bolo potrebné zabezpečiť svedeckú výpoveď Ing. Němca i vzhľadom na tú skutočnosť, že
zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. a BILLA, spol. s r.o. Ing. P. M. a Ing. P. M. vo svojich svedeckých
výpovediach uviedli, že zmluvy so žalobcom boli uzavreté na základe spolupráce v predchádzajúcich
rokoch, a nie na základe sprostredkovania treťou osobou, t. j. obchodnou spoločnosťou FEPO, s.r.o.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty na základe listinného dôkazu musí byť nespochybniteľne preukázané, že
údaje uvedené v doklade odrážajú skutočnosť. Štatutárni zástupcovia spoločností DELVITA a.s. a
BILLA, spol. s r.o. jednoznačne uviedli, že zmluvy so žalobcom boli uzavreté na základe spolupráce v
predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK  s.r.o. a nie na základe sprostredkovania
treťou osobou, z čoho vyplýva, že disponovali poznatkami o obchodných rokovaniach. Mailová
správa zo dňa 21. 11. 2007 podľa žalovaného nepreukazuje sprostredkovanie predmetnej transakcie
spoločnosťou FEPO, s.r.o., ale je dôkazom o komunikácii medzi žalobcom a Ing. Petrom Němcom,
hlavným účtovníkom spoločnosti DELVITA  a.s. O kontakte získanom od Petra Ferenčíka hovoril
iba žalobca vo svojej žiadosti o zaradenie do výberového konania. Daňové orgány nespochybnili vo
svojich rozhodnutiach účasť Ing. Petra Němca pri výberovom konaní na usporiadanie spisov spoločnosti
DELVITA a.s., ale podmienky účasti na vyhlásenom výberovom konaní sú verejne dostupné informácie
a výberového konania sa môžu zúčastniť subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky a podmienky. Správca dane
nepovažoval svedeckú výpoveď Ing. Petra Němca za dôkaz, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok daňovej
kontroly a nepovažoval ju za podstatnú, nakoľko zabezpečil svedecké výpovede štatutárnych zástupcov
spoločností DELVITA a.s. a BILLA spol. s r.o., ktorí priamo uzavreli so žalobcom zmluvu o poskytovaní
služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov. Konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o.
Peter Ferenčík vo svojej svedeckej výpovedi nevedel predložiť doklady týkajúce sa spoločnosti, ktorej
bol do 23. 05. 2008 konateľom a potom ju zastupoval na základe generálnej plnej moci a ani nepotvrdil,
že táto spoločnosť sprostredkovala obchod medzi žalobcom a spoločnosťou DELVITA  a.s.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly nespochybnil spôsob účtovania časového rozlíšenia výnosov,
ani internú smernicu žalobcu, v zmysle ktorej postupoval, ale spochybnil oprávnenosť uplatnenia
daňových nákladov vynaložených za sprostredkovateľskú činnosť, nakoľko žalobca dostatočne
nepreukázal, že sprostredkovateľská činnosť bola reálne vykonaná spoločnosťou FEPO, s.r.o. tak,
ako to deklarovali predložené účtovné doklady. Správca dane teda neuznal náklady vynaložené
na sprostredkovateľskú činnosť z dôvodu ich nepreukázateľnosti. Z doteraz predložených listinných
dokladov zo strany žalobcu, ktoré však neboli ničím preukázané vyplýva, že konateľ žalobcu požiadal
Ing. Petra Němca, hlavného účtovníka spoločnosti DELVITA a.s. na základe kontaktu, ktorý mal získať
od Petra Ferenčíka (čo však nie je preukázané) o možnosť zúčastniť sa výberového konania na
usporiadanie spisov spoločnosti DELVITA a.s. listom z 20. 11. 2007, ktorý bol tejto spoločnosti doručený
dňa 21. 11. 2007. Záznamy spísané žalobcom zo stretnutí s Petrom Ferenčíkom, ktoré boli predložené
správcovi dane ako dôkazy o vykonanej sprostredkovateľskej činnosti spoločnosťou FEPO, s.r.o.,
ktorých obsahom je jednostranné konštatovanie žalobcu, že Peter Ferenčík má kontakty na českom
trhu, vie nájsť záujemcov, nie sú relevantným dôkazom preukazujúcim vykonanie sprostredkovateľskej



činnosti. I pokiaľ by Ing. Petr Němec potvrdil,  že pozná Petra Ferenčíka, túto skutočnosť nemožno
bez ďalších relevantných dôkazov považovať za preukázanie vykonania sprostredkovateľskej činnosti
spoločnosťou FEPO, s.r.o., ktorej výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou
DELVITA a.s. dňa 06. 03. 2008. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa prihlásil do výberového konania
vypísaného spoločnosťou DELVITA a.s. dňa 20. 11. 2007, teda skôr ako uzatvoril so spoločnosťou
FEPO, s.r.o. zmluvu o spolupráci, čo bolo dňa 04. 01. 2008, výsledkom ktorej malo byť podľa vyjadrenia
žalobcu sprostredkovanie uzavretia zmluvy so spoločnosťou DELVITA a.s. Správca dane na základe
medzinárodnej výmeny daňových informácií zistil, že zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťami DELVITA
a.s. a BILLA spol. s r.o. boli uzatvorené na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii
spoločnosti DELVITA SK s.r.o.,  a nie na základe sprostredkovania treťou osobou. Žalovaný zdôraznil, že
žalobca v priebehu daňovej kontroly dostatočne nepreukázal, že plnenie, z ktorého si uplatnil odpočítanie
dane bolo vynaložené v súvislosti s podnikaním. Predloženie faktúry spĺňajúcej predpísané náležitosti,
nie je bez preverenia si danej skutočnosti u obchodného partnera a jej potvrdením takým dôkazom,
ktorý by jednoznačne preukazoval, že v danom prípade došlo k poskytnutiu služby aj reálne. K spôsobu
vykonávaného výsluchu svedkov  žalovaný uviedol, že správca dane kládol svedkom otázky v takom
znení a takým spôsobom, ktorý mu umožňoval získať informácie týkajúce sa sprostredkovateľskej
činnosti spoločnosti FEPO, s.r.o., pričom žalobca bol o vypočutí svedkov informovaný, výsluchov sa
však nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkom otázky, a preto sú jeho námietky proti postupu
správcu dane, resp. proti formulácii otázok irelevantné. Správca dane postupoval v priebehu daňovej
kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom, dôkazom čoho sú i  zápisnice z ústnych pojednávaní, pri ktorých
bol žalobca priebežne oboznamovaný so zistenými skutočnosťami. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia
navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal na
pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku  2008, v ktorom uviedol daň celkom v sume
339.696,- Sk, odpočítanie dane celkom v sume 338.597,- Sk  a vlastnú daňová povinnosť na úhradu v
sume 1.099,- Sk. V podaní zo dňa             13. 08. 2012 správca dane oznámil žalobcovi vykonanie daňovej
kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008, ktorá sa začne dňa 25. 09. 2012 a v ďalšom podaní
zo dňa                26. 09. 2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27. 09. 2012 správca dane žalobcovi
oznámil rozšírenie vykonávanej daňovej kontroly o daň z pridanej hodnoty za I., III. a IV. štvrťrok 2008. Z
obsahu spisu vyplýva, že dňa 18. 12. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti
konateľa žalobcu, ktorému bolo oznámené, že správca dane pri výkone predmetnej kontroly vychádza
zo svojich zistení z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009,
ktorej výsledkom bol protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 01. 2011, pričom bol
podrobne oboznámený s dôkazmi (miestne zisťovanie v sídle spoločnosti FEPO, s.r.o., výsluch Petra
Ferenčíka, bývalého konateľa tejto spoločnosti, výsledkami medzinárodnej výmeny daňových informácií
z Českej republiky vo forme výsluchov štatutárnych zástupcov spoločnosti DELVITA a.s., BILLA spol. s
r.o. a Interprospekt CZ s.r.o.) vykonanými v priebehu predchádzajúcej daňovej kontroly. Zároveň správca
dane žalobcu vyzval, aby preukázal nárok na uplatnené náklady na dani z príjmu právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2008 a nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
I., III. a IV. štvrťroku 2008. Následne podal žalobca v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 28. 01.
2013, ku ktorému pripojil zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, uzavretú medzi ním ako záujemcom a
spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom, záznamy konateľa žalobcu zo stretnutí s konateľom
FEPO, s.r.o. Petrom Ferenčíkom, podanie žalobcu zo dňa 20. 11. 2007 pre Ing. Petra Němca - hlavného
účtovníka spoločnosti DELVITA a.s., zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných
a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008, uzavretú medzi objednávateľom služieb - spoločnosťou
DELVITA a.s. a poskytovateľom služieb - žalobcom.

V predloženom spise sa nachádza faktúra zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 vystavená spoločnosťou
FEPO, s.r.o. ako dodávateľom pre odberateľa - žalobcu, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi sumu



1.249.500,- Sk (1.050.000,- Sk + 19 % DPH v sume 199.500,- Sk), v ktorej je uvedené, že sa jedná o
fakturáciu na základe zmluvy o spolupráci zo dňa                04. 01. 2008 a spracovateľský poplatok
v sume 1.050.000,- Sk bez DPH. V podaní zo dňa              17. 12. 2009 dožiadaný Daňový úrad
Dubnica nad Váhom správcovi dane oznámil, že spoločnosť FEPO, s.r.o. bola registrovaná ako platiteľ
dane z pridanej hodnoty od 04. 07. 2007 do 30. 11. 2008 a posledné daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty podala za zdaňovacie obdobie apríl 2008 a k dani z príjmov právnických osôb za rok 2007 s
nulovou daňovou povinnosťou. Dňa 28. 04. 2010 bol ako svedok vypočutý Peter Ferenčík, bývalý konateľ
spoločnosti FEPO, s.r.o., ktorý potvrdil, že so žalobcom spolupracovali a jednalo sa o sprostredkovanie
obchodu s pozemkami  a predmetom zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 bola práca pre spoločnosti
(BILLA a KAUFLAND), pričom sa vyhľadávali pre nich pozemky, robilo sa personálne zabezpečenie a
celá činnosť s tým spojená. Obchodných partnerov v Českej republike získaval osobným kontaktom -
návštevou v spoločnosti  Interprospekt CZ s.r.o., Praha - Ing. N., ktorý mu „dohadzoval“ rôzne subjekty,
nakoľko sa zaoberal nákupom a predajom pozemkov.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i formulár „SCAC 2004“ Výmena informácií podľa
článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, z ktorého vyplýva, že správca dane žiadal informácie od českej
daňovej správy týkajúce sa daňového subjektu  DELVITA a.s. a BILLA, spol. s r.o., pričom štatutárni
zástupcovia týchto spoločností Ing. P. M. a Ing. P. M. uviedli, že zmluvy so spoločnosťou žalobcu
boli uzavreté na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK
s.r.o.  a spolupráca na základe týchto zmlúv uzavretých v roku 2008 nebola sprostredkovaná treťou
osobou. Štatutárny zástupca spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o., Praha - Ing. N. uviedol, že medzi jeho
spoločnosťou a spoločnosťou žalobcu nebola žiadna obchodná spolupráca.

Súčasťou administratívneho spisu je i protokol  o výsledku zistenia z daňovej kontroly na daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2009, ako i dodatočný platobný výmer zo dňa 07. 02.
2011, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubený rozdiel dane za uvedené
zdaňovacie obdobie v sume 6.438,28 eur.

Dňa 03. 04. 2013 bol spísaný protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008
a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I., III. a IV. štvrťroku 2008 a z jeho  záverov v časti
týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2008 vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt si
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry zo dňa 10. 10. 2008 č. 20081001 od dodávateľa
FEPO, s.r.o. za spracovateľský poplatok na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, teda z
plnenia, ktoré nebolo preukázateľne vynaložené na podnikanie a takto porušil ust. § 49 ods. 2, písm. a/
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zistený rozdiel dane činil
sumu 199.500,- Sk, t. j. 6.622,18 eur. Žalobca na základe výzvy správcu dane podal písomné vyjadrenie
zo dňa 29. 04. 2013 k protokolu z daňovej kontroly, pričom uviedol, že s jej výsledkami nesúhlasí a
správcovi dane okrem iného vytkol, že nevykonal navrhovaný výsluch Ing. Petra Němca, ktorý sa vie v
predmetnej veci relevantne vyjadriť, čo bolo správcovi dane známe. O jeho účasti na jednaniach svedčí
i mailová správa zo dňa 21. 11. 2007, ktorú poslal konateľovi žalobcu ako reakciu na prihlásenie sa
žalobcu do výberového konania. Ďalšia zápisnica bola spísaná so splnomocneným zástupcom žalobcu
dňa 27. 05. 2013, kedy boli prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom ako daňovým
subjektom. Následne správca dane vydal dňa 29. 05. 2013 rozhodnutie č. 9412402/5/2306429/2013,
ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku 2008 v
sume 6.622,18 eur (199.500,- Sk). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem
iného uviedol, že správca dane sa neriadil základnými zásadami daňového konania, a nevykonal všetky
žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom tie, ktoré vykonal hodnotil jednostranne a bez prihliadnutia na
okolnosti svedčiace v prospech žalobcu, v dôsledku čoho zapríčinil nezákonnosť svojich rozhodnutí.

Na základe podaného odvolania proti vyššie označenému rozhodnutiu za zdaňovacie obdobie IV.
štvrťroku 2008 vo veci rozhodoval i žalovaný ako odvolací orgán, a to dňa                06. 09. 2013,
ktorý svojím rozhodnutím č. 1100304/1/410394/2013 napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 29.
05. 2013 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.



Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa            06. 09. 2013
a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie
prvostupňového daňového orgánu zo dňa 29. 05. 2013, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku 2008 v sume 6.622,18 eur.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 9  ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom
do 30. 11. 2008, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.



Podľa § 19 ods. 2, vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak
je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou
povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová povinnosť vzniká
dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká
posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola
služba dodaná.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, 3  vyššie citovaného zákona,  právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie
odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Medzi účastníkmi súdneho konania bol sporný výklad vyššie citovaných  ustanoví zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období, a
to, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku
2008 pri ním deklarovanej dodávke sprostredkovateľských služieb podľa faktúry zo dňa 10. 10. 2008
č. 20081001 vystavenej spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako obstarávateľom služieb, ktorou bol žalobcovi
ako odberateľovi služieb fakturovaný „spracovateľský poplatok“ na základe zmluvy o spolupráci zo dňa
04. 01. 2008. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil
pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných
druhoch daní a tieto podmienky sú  uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1
písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné
splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť
zákonodarca požaduje, že platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania nárok na odpočítanie
uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú
deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre zo dňa 10. 10. 2008,
ktorá mala byť podľa tvrdení žalobcu vystavená dodávateľom služby, t. j. spoločnosťou FEPO, s.r.o. Z
ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému
subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodania
sprostredkovateľských služieb spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako dodávateľom len v prípade, ak by pri
dodaní týchto služieb vznikla daňová povinnosť ich dodávateľovi.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového
daňového orgánu - správcu  dane vyplýva a sporné nie je, že daňová kontrola dane z príjmov právnickej



osoby za rok 2008 sa u žalobcu začala 25. 09. 2012 a následne bola rozšírená i o kontrolu dane z
pridanej hodnoty za I., III. a IV. štvrťrok 2008, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 26. 09. 2012,
ktoré mu bolo doručené dňa 27. 09. 2012 a čo je v súlade s ust. § 46 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a v tomto smere nebola dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa rozšírenia daňovej kontroly.

Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku 2008  bola i faktúra zo dňa 10. 10.
2008  č. 20081001 na sumu 1.249.500,- Sk (z toho DPH 199.500,- Sk) vystavená spoločnosťou FEPO,
s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Touto faktúrou dodávateľ žalobcovi (odberateľovi)
fakturoval „spracovateľský poplatok“ v sume 1.050.000,- Sk + 19 % DPH 199.500,- Sk, a to na základe
zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, pričom pri tejto faktúre si žalobca uplatnil odpočítanie dane z
pridanej hodnoty. Správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 18. 12. 2012 oznámil konateľovi žalobcu, že
bude vychádzať zo svojich zistení z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
I. štvrťroku 2009, ktoré sú uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 18. 01. 2011
a zároveň žalobcu vyzval, aby preukázal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované
zdaňovacie obdobie, pričom žalobca následne predložil  zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008
uzavretú medzi ním ako záujemcom a spoločnosťou FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom, predmetom
ktorej bola „úprava vzájomných vzťahov, práv, kompetencií a záväzkov, ktoré vznikajú pri vzájomnej
spolupráci medzi záujemcom a sprostredkovateľom pri získavaní obchodných partnerov využívajúcich
správu spisov formou outsourcingu v rámci ČR pre tretiu osobu“. Povinnosti sprostredkovateľa boli
upravené v čl. III. tejto zmluvy tak, že sprostredkovateľ mal okrem iného v spolupráci so záujemcom
realizovať ponukové konania pre tretie osoby v zmysle zmluvy. V čl. V. zmluvy sa záujemca, teda žalobca
zaviazal zabezpečiť finančnú hotovosť - preddavok v sume 1.050.000,- Sk + 19 % DPH do 28. 02.
2008 s tým, že finančné vyrovnanie s úplným vyúčtovaním pripraví do 31. 08. 2008, pričom výška
provízie bude určená dohodou maximálne 20 % podľa výšky kontraktu a do provízie nebude pripočítaná
výška preddavku. Zároveň žalobca predložil i zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním
účtovných a personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008, uzavretú medzi spoločnosťou DELVITA  a.s.
ako objednávateľom  a ním ako poskytovateľom služieb tvrdiac, že táto bola uzavretá ako výsledok
sprostredkovateľskej činnosti vykonanej v jeho prospech spoločnosťou FEPO, s.r.o.

K uzavretiu zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008 medzi žalobcom ako záujemcom a spoločnosťou
FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľom a k jej plneniu  bol dňa 28. 04. 2010 (teda v rámci daňovej kontroly
týkajúcej sa I. štvrťroku 2009) vypočutý bývalý konateľ spoločnosti FEPO, s.r.o. Peter Ferenčík, ktorý
jej uzavretie potvrdil, ale jednoznačne uviedol, že sa jednalo o sprostredkovanie obchodu s pozemkami,
vyhľadávanie pozemkov, personálne zabezpečenie a celú činnosť s tým spojenú pre spoločnosti BILLA
a KAUFLAND, pričom rôzne subjekty mu „dohadzoval“ Ing. N. so spoločnosti Interprospekt CZ s.r.o.,
Praha, ktorý sa zaoberal nákupom a predajom pozemkov. Vzhľadom na žalobcom predloženú zmluvu
o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovaných a personálnych spisov zo dňa 06. 03.
2008  medzi objednávateľom - spoločnosťou DELVITA a.s. a žalobcom ako poskytovateľom služieb boli
vypočutí i štatutárni zástupcovia tejto spoločnosti, ktorí uzavretie zmluvy potvrdili, ale zároveň uviedli,
že bola uzavretá na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA
SK s.r.o. a spolupráca na základe tejto zmluvy nebola sprostredkovaná treťou osobou. Žalobca bol
s takto vykonanými dôkazmi priebežne počas prebiehajúcej daňovej kontroly oboznamovaný a trval
na tom, že zmluva so spoločnosťou DELVITA a.s. zo dňa 06. 03. 2008 bola uzavretá ako výsledok
sprostredkovateľskej činnosti vykonanej v jeho prospech spoločnosťou FEPO, s.r.o., a teda dôvodne si
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri daňovom doklade - faktúre zo dňa 10. 10. 2008.

Z takto vykonaného dokazovania správca dane, ako i žalovaný vyvodili záver, že uskutočnenie
zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie sprostredkovateľských služieb  spoločnosťou FEPO, s.r.o. pre žalobcu
nebolo dostatočne preukázané, nakoľko bývalý konateľ tejto spoločnosti Peter Ferenčík nepotvrdil ich
vykonanie pre žalobcu v zmysle uzavretej písomnej zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008. Tvrdil, že
pre žalobcu boli vykonané iné práce (sprostredkovanie obchodu s pozemkami pre spoločnosť BILLA a
KAUFLAND), ktoré ale nie sú predmetom faktúry č. 20081001 zo dňa 10. 10. 2008.



Je potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalobcu v podanom vyjadrení zo dňa 28. 01. 2013, že
sprostredkovanie, resp. sprostredkovateľské služby  môžu mať rôznu formu. V predmetnej veci však
žalobca predložil zmluvu o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, v ktorej si zmluvné strany dohodli predmet
zmluvy a ich vzájomné práva a povinnosti, čo znamená, že dodanie sprostredkovateľských služieb
musí vychádzať z tejto zmluvy, predmetnom ktorej bola „vzájomná spolupráca medzi záujemcom
a sprostredkovateľom pri získavaní obchodných partnerov využívajúcich správu spisov formou
outsourcingu v rámci Českej republiky pre tretiu osobu“, pretože nič iné žalobca ani nepreukázal.
Nepredložil žiadny dôkaz o tom, že spoločnosť FEPO, s.r.o. ako sprostredkovateľ realizovala v jeho
prospech ponukové konania pre tretie osoby (povinnosť, ktorá vyplýva z čl. III. zmluvy), resp., že v
jeho prospech vôbec vykonala sprostredkovateľskú činnosť podľa tejto zmluvy. Za takýto dôkaz podľa
názoru súdu nemožno považovať zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a
personálnych spisov zo dňa 06. 03. 2008 medzi spoločnosťou DELVITA, a.s. ako objednávateľom služieb
a žalobcom ako poskytovateľom služieb, nakoľko štatutárni zástupcovia tejto spoločnosti nepotvrdili jej
uzavretie v dôsledku sprostredkovania treťou osobou a sprostredkovanie nepotvrdila ani spoločnosť,
ktorá ho mala vykonať podľa zmluvy so žalobcom zo dňa 04. 01. 2008, ktorá nadobudla účinnosť
dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, čo bolo 04. 01. 2008 (čl. VII., písm. a/ zmluvy).
Vykonanie sprostredkovania podľa tejto zmluvy nepreukazuje ani mailová komunikácia zo dňa 20.
11. a 21. 11. 2007 medzi žalobcom a Ing. Petrom Němcom, účtovníkom v spoločnosti DELVITA a.s.,
ktorá (v prípade, že bola skutočne realizovaná podľa žalobcom predložených listín) bola vykonaná
ešte pred uzavretím zmluvy. Za takejto dôkaznej situácie sa potom i podľa  názoru súdu javilo ako
irelevantné vykonanie výsluchu Ing. Petra Němca, čo navrhoval žalobca v priebehu daňovej kontroly.
Z mailového podania Ing. Petra Němca zo dňa 21. 11. 2007 totiž jednoznačne vyplýva, že žalobcu
zaradí do výberového konania na správu spisov a odvoláva sa na spoluprácu spoločnosti DELVITA
a.s. a spoločnosti žalobcu na Slovensku a túto spoluprácu potvrdili i štatutárni zástupcovia spoločnosti
DELVITA a.s., keď uviedli, že zmluva medzi spoločnosťou DELVITA a.s. a spoločnosťou žalobcu bola
uzavretá na základe spolupráce v predchádzajúcich rokoch pri likvidácii spoločnosti DELVITA SK s.r.o., a
teda nie na základe sprostredkovania treťou osobou. Vykonanie sprostredkovateľskej činnosti  v zmysle
zmluvy zo dňa 04. 01. 2008 nepreukazujú ani jednostranné záznamy konateľa žalobcu zo dňa 01. 10.
2007, 23. 10. 2007, 06. 11. 2007, nakoľko tieto sú vyhotovené pred uzavretím zmluvy o spolupráci a
ani záznam zo dňa 07. 01. 2008, ktorý bol vyhotovený po uzavretí zmluvy zo dňa 04. 01. 2008 (a je
vlastne reakciou na jej uzavretie), ale samotné uzavretie tejto zmluvy ešte neznamenalo aj skutočné
vykonanie sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o. v prospech žalobcu a v
dôsledku samotného uzavretia tejto zmluvy ešte nemohla žalobcovi vzniknúť povinnosť zaplatiť za
dodanie služby. Je nepochybné, že tento záznam konateľa žalobcu nie je reakciou na uzavretie zmluvy
zo dňa    06. 03. 2008, nakoľko dňa 07. 01. 2008 nemohol vedieť, že dňa 06. 03. 2008 podpíše zmluvu
so spoločnosťou DELVITA a.s. Naviac neuniklo pozornosti súdu, že zo zmluvy, ktorú predložil žalobca
(t. j. zmluva zo 04. 01. 2008) možnosť fakturácie žiadneho spracovateľského poplatku ani nevyplýva.

Predloženie vyššie uvedených dokladov (faktúry, zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, zmluvy
o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovaných a personálnych spisov zo dňa 06. 03.
2008) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť
a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na
akékoľvek plnenie bez ohľadu nato, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo
nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom,
že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Žalobcom tvrdený dodávateľ sprostredkovateľskej služby
nepotvrdil, že by v prospech žalobcu vykonal sprostredkovateľskú činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy
o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním účtovných a personálnych spisov zo dňa  06. 03. 2008
a inými dôkaznými prostriedkami žalobca jej dodanie nepreukázal. Deklarovanému dodávateľovi služby,
teda spoločnosti FEPO, s.r.o. potom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty
podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a
preto ani žalobcovi nevzniklo právo odpočítať si daň z pridanej hodnoty pri tejto dodávke podľa ust. § 49
ods. 1, 2, písm. a/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 vyššie citovaného zákona. S poukazom na uvedené
zistenia potom i súd rovnako ako daňové orgány dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že spoločnosť FEPO, s.r.o. mu dodala sprostredkovateľské služby podľa zmluvy zo dňa
04. 01. 2008, v dôsledku čoho potom tomuto deklarovanému dodávateľovi  služieb nevznikla daňová
povinnosť, a teda ani právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri formálne deklarovanej,
ale reálne nepreukázanej obchodnej transakcii.



K námietkam žalobcu v podanej žalobe týkajúcim sa rozsahu a spôsobu vykonaného dokazovania je
potrebné uviesť, že daňové konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu,
resp. nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne skutočností ním uvedených (a správcom dane
preverovaných) v daňovom priznaní. Je na správcovi  dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazy
vykoná, akú dôkaznú silu im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy už vykonané a závery z nich vyplývajúce (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
07. 09. 2011 v konaní pod sp. zn. 4Sžf/18/2011).

Vždy je však potrebné v daňovom konaní vziať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo
inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane a z neho vychádzať. Rozpory medzi
formálnou úpravou dokladov a skutočným stavom sa posudzujú vždy podľa skutočného obsahu
kontrolovaného úkonu. Daňové subjekty majú pritom zákonom určenú povinnosť spolupracovať so
správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, pričom dôkazné bremeno v daňovom
konaní však vždy spočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a teda preukázať, že údaje uvedené v daňovom
priznaní sú úplné a správne. V prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, je jeho povinnosťou v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného  plnenia,
pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Správca dane v daňovom konaní zasa
preukazuje  skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne
určenie dane. Jeho úlohou je na základe daňovej kontroly zistiť, objasniť a overiť všetky skutočnosti
uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, vrátane uskutočnenia tvrdenej daňovej transakcie,
a to v záujme správneho určenia daňovej povinnosti. Môže pritom použiť všetky dostupné prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, najmä rôzne podania
daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že ním uplatnené
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťroku 2008 je správne, teda že mu vzniklo právo odpočítať si daň zo služby.  Právo
odpočítať si daň zo služby  vzniká v deň, keď pri službe vznikla daňová povinnosť u dodávateľa
služby. Uvedené znamená, že žalobca si mohol odpočítať daň zo služby len v prípade, ak inému
platiteľovi vznikla pri tejto službe daňová povinnosť. Súd je toho názoru, že v priebehu daňovej
kontroly a ani následného daňového konania žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal, že si
dôvodne uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnote vo vyššie uvedenom prípade. Dôkazné bremeno
v tomto smere jednoznačne zaťažuje žalobcu, pričom žalobca túto dôkaznú povinnosť neuniesol, keď
nepreukázal, že spoločnosť FEPO, s.r.o. vykonala v jeho prospech  sprostredkovateľské služby podľa
zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, resp., že mu tieto služby dodala. Na preukázanie uvedeného
nepostačuje vystavenie faktúry, v konkrétnom prípade vystavenie faktúry spoločnosťou  FEPO, s.r.o. ani
jej  zaplatenie zo strany žalobcu. Žalobcom predložené listinné doklady (faktúra zo dňa 10. 10. 2008,
zmluva o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s archivovaním
účtovných a personálnych dokladov zo dňa 06. 03. 2008, záznam z mailovej komunikácie zo dňa 20. 11.
2007 a 21. 11. 2007) jednoznačne nie sú dokladom preukazujúcim, že spoločnosť FEPO, s.r.o. vykonala
v prospech žalobcu sprostredkovateľské služby, a teda, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť
a žalobcovi právo na odpočítanie dane. Súd je toho názoru, že správca dane poskytol žalobcovi
dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a na preukázanie dôvodnosti uplatnenia odpočítania
dane z pridanej hodnoty, pričom  v dostatočnom rozsahu i sám vykonal potrebné zisťovania, a to
najmä dožiadaním na príslušnom Daňovom úrade v Trenčíne a Daňovom úrade v Dubnici nad Váhom
(za účelom vypočutia bývalého konateľa spoločnosti FEPO, s.r.o. a preverenia spoločnosti FEPO,
s.r.o.), dožiadaním na českú daňovú správu o výsluch štatutárnych zástupcov spoločnosti DELVITA a.s.,
avšak ani vykonané dokazovanie zo strany správcu dane neviedlo k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia
odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcu. Za dôkaznej situácie, ktorá v priebehu daňovej kontroly
na základe vykonaného dokazovania vznikla, je i súd toho názoru, že ani výsluch Ing. Petra Němca,
účtovníka spoločnosti DELVITA a.s., by nemohol túto dôkaznú situáciu zvrátiť, nakoľko bývalý konateľ



spoločnosti FEPO, s.r.o. nepotvrdil vykonanie sprostredkovateľskej činnosti na základe zmluvy zo dňa
04. 01. 2008 pre žalobcu, štatutárni zástupcovia spoločnosti DELVITA a.s. nepotvrdili, že zmluva zo dňa
06. 03. 2008 bola uzavretá ako dôsledok sprostredkovateľskej činnosti zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o.
a napokon mailová komunikácia medzi Ing. Petrom Němcom a žalobcom (v prípade, že sa uskutočnila)
jednoznačne nebola vykonaná na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 04. 01. 2008, ale ešte pred jej
uzavretím.

Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie na základe ním predložených dokladov a
vykonaného dokazovania správca dane zistil a konštatoval, že faktúra zo dňa            10. 10. 2008 bola
vystavená bez toho, aby žalobca preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného
dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodný prípad,
ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúru
a zmluvy), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení platnom v preverovanom zdaňovacom období a žalobca nepreukázal kauzu právneho
úkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v rámci daňovej kontroly a daňového
konania žalobca nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje
za potrebné uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočet dane z pridanej hodnoty,
musí ho vyhotoviť platiteľ, t. j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa a ide o osobu, ktorá
má platiť daň z pridanej hodnoty a súčasne táto osoba reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie. Je
povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by
mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne
obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne
pochybovať, či mu bola dodaná služba zo strany spoločnosti FEPO, s.r.o., ktorá túto službu fakturovala
ako spracovateľský poplatok, čo neobjasnil ani konateľ žalobcu prítomný na pojednávaní, ani bývalý
konateľ žalobcu, ktorý žalobcu v priebehu daňovej kontroly zastupoval. S poukazom na uvedené,
je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebola preukázaná existencia
zdaniteľného plnenia medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty (žalobcom a spoločnosťou FEPO,
s.r.o.) a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2008 nedôvodne uplatnil
odpočítanie tejto dane.

K ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe  k spôsobu výsluchu svedkov, je potrebné uviesť, že výsluch
svedka Petra Ferenčíka bol podľa názoru súdu vykonaný v súlade s ust. § 7 zák. č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom v čase
výsluchu a v spôsobe vykonania tohto výsluchu ako i v spôsobe kladenia otázok tomuto svedkovi, ktorý
žalobca namietal, súd nezistil žiadne pochybenia.

Pokiaľ právny zástupcu žalobcu na pojednávaní tvrdil, že žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane
o uložení pokuty a čiastočne uznal argumentáciu žalobcu, k tomuto tvrdeniu sa súd nemôže vyjadriť,
nakoľko takéto rozhodnutie sa v predloženom administratívnom spise nenachádza a nepredložil ho
ani právny zástupca žalobcu. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 09. 2013, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia IV. štvrťroku 2008 a
prípadnými ďalšími rozhodnutiami sa súd v tomto konaní nemohol zaoberať.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona,
keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 29. 05. 2013 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťroku 2008. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil
podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že
daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho
základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo
svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zák. č.  222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v
čase posudzovaného zdaňovacieho  obdobia. Súd sa so závermi daňových orgánov stotožnil a žalobu
ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie  do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "4Sžf/45/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e87675b0-fbbd-49ac-afea-5b54bfd35798:dee2b039-538d-410c-be8f-bc2eee364dc1", "datum": "2014-09-16", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}