Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/5/2015 z 29. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. júna 2015, sp. zn. 2Sp/5/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015200082.1 Krajský súd Košice | 2Sp/5/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7015200082.1 | 2015-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d9e596e-0ad0-44ad-8fca-bac2c4ff8477 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200082.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200082
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200082.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. konateľom
Ľubomírom Balogom, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké
Kapušany, so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, P. O. Hviezdoslava 75, za účasti S. N., bytom X. XXX,
konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OUMIKO-V 207/2009 zo dňa 12.08.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 12.08.2014 č. vkladu OUMIKO-V 207/2009.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č. účtu SK36 6500 0000
0000 2054 5761 (BBAN: 20545761/6500), vedený v peňažnom ústave Poštová banka, a.s. Bratislava
súdny poplatok 35,-- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OUMIKO-V 207/2009 zo dňa 12.08.2014 podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 230/2009 - PTR, uzavretej dňa 20.04.2009 uzavretej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a S. N., bytom X. XXX ako záložcom, zastúpenou na
základe Dohody o splnomocnení uzavretej splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetnou záložnou
zmluvou záložca dáva do zálohu nehnuteľnosti záložcu nachádzajúce sa v katastrálnom území X.Ň.,
evidované na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok registra E KN parcelné číslo XXXX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku: 334 m2, pozemok registra E KN parcelné
číslo XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku: 612 m2, nachádzajúce sa
v spoluvlastníckom podiele záložcu o veľkosti 1/2. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
ďalej uviedol, že preskúmal návrh na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti ako aj
jeho prílohy a zistil, že navrhovateľ a účastníčka konania S. N.N. uzavreli Zmluvu o úvere č. 9032488
zo dňa 27.10.2008, na základe ktorej sa dlžníčka zaviazala zaplatiť veriteľovi - navrhovateľovi okrem
poskytnutej sumy peňažných prostriedkov aj príslušenstvo. Odporca zistil, že dlžníčka sa rozhodla
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere podpísaním dohody o splnomocnení a na
základe zmluvného zastúpenia vyplývajúceho z tejto dohody uzatvoril zástupca dlžníčky zmluvu o
zriadení záložného práva. Odporca v zmysle § 31 ods.1 katastrálneho zákona preskúmal platnosť
zmluvy a to či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je právny úkon urobený v predpísanej forme, či
je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje



zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Odporca teda skúmal, či došlo k vzniku
predmetného zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Uzavretú dohodu o splnomocnení považuje
odporca za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom. Dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, nakoľko bola vyhotovená
vo forme predtlačeného formulára, kde bol splnomocnenec už vopred vpísaný, t.j. v danom prípade
bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa (záložcu) zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene
uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Neplatnosť právneho úkonu
vidí správny orgán aj v skutočnosti, že z dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na
základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Správny orgán posúdil
uzavretie dohody o splnomocnení ako neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Svoj právny záver správny orgán opieral o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007 a o ďalšie rozsudky krajských súdov v obdobných veciach.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ včas podal opravný prostriedok zo dňa 22.08.2014, v ktorom
žiada zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Predmetom dohody
o splnomocnení je podľa navrhovateľa bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom a
podľa názoru navrhovateľa dohodu o splnomocnení nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu,
a teda sa na ňu ani nevzťahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uviedol,
že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť určitosť
a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Ďalej
uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka
konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Uviedol, že pochybnosť o
objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods.2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor.
Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným dvojstranným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Odporca ďalej namietal, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na
konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha podľa názoru
odporcu nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa ustanovenia § 47
odsek 3 Správneho poriadku. Podľa názoru navrhovateľa odporca prekročil rámec svojich kompetencií
vyplývajúcich z § 31 ods.1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s
dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.
Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.01.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v
preskúmavanom rozhodnutí v celom rozsahu a navrhol rozhodnutie potvrdiť.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 30.06.2015 navrhovateľ nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a
včas predvolaný. Svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 09.06.2015 a súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa
09.06.2015 a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania S. N. svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, pričom predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 08.06.2015.
Súd v súlade s § 250g ods.2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods.2 O.s.p. prejednal vec v
neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou S. N. Zmluvu o úvere
č. 9032488 zo dňa 27.10.2008. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke peňažné prostriedky v sume
464,71 eur a dlžníčka sa zaviazala vrátiť požičanú sumu s poplatkom v sume 399,65 eur, úrokmi z
omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.



Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy úvere bolo plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr.
Brunovi Žlnayovi, Stavbárska 7, 821 07 Bratislava, ktorým ho dlžníčka splnomocnila na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy
o úvere. Plnomocenstvo je podpísané dlžníčkou S. N. ako splnomocniteľom a advokátom Mgr. Brunom
Žlnayom ako splnomocnencom.

Dňa 20.04.2009 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 230/2009-PTR medzi
navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, predmetom ktorej je
zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. 9032488 zo dňa 27.10.2008.

Podľa čl. 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods.2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení
(§ 28 ods.3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods.3
katastrálneho zákona).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. katastrálneho
zákona) je okresný úrad povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Povinnosťou okresného úradu
rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva je skúmať návrh na vklad práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností spolu s jeho prílohami. Povinnosťou okresného úradu v tomto prípade bolo
skúmať, či predmetná zmluva o zriadení záložného práva č. 230/2009 - PTR uzavretá medzi záložným
veriteľom a záložcom zastúpeným splnomocnencom je v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o zriadení
záložného práva odporuje dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto
ju nemožno považovať za platne uzavretú.

Súd uvádza, že predmetné plnomocenstvo uzavreté medzi dlžníčkou S. N. ako splnomocniteľom a Mgr.
Brunom Žlnayom ako splnomocnencom nie je platne uzavreté, tak ako to správne uviedol správny orgán
s poukazom na citované ustanovenie § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo bolo vpísané



do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom, bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy.
Takéto dojednanie spôsobuje taktiež absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.

Podľa názoru súdu sa dlžníčka uzavretím plnomocenstva reálne vopred vzdala práva na účinnú právnu
ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy o úvere v spojení s
obsahom dohody o splnomocnení, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a v rozpore s
dobrými mravmi.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že výška zabezpečovanej pohľadávky
spolu s príslušenstvom uvedená v zmluve o úvere a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods.4 druhá veta v
spojení s § 5 ods.1 písm.h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35,-- eur
určenej podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.