Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 17Cb/888/2002 z 6. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 6. novembra 2012, sp. zn. 17Cb/888/2002, ECLI:SK:KSKE:2012:7002899657.5 Krajský súd Košice | 17Cb/888/2002 | ECLI:SK:KSKE:2012:7002899657.5 | 2012-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f024baf-e624-4c6a-b7b5-e8e24e8723e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7002899657.5 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 17Cb/888/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7002899657 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7002899657.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu 1/ T. O., nar. XX.X.XXXX, K. 4, K., 2/ P. O., nar. XX.X.XXXX, K. 4, K., proti žalovanému J./X., XXX-XXX W. C. B.., X., Ca XX XXX, R., zast. JUDr. Daniel Vanko, advokát, R. Viesta 53, Martin, v konaní o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 24 646,42 eur takto r o z h o d o l : Konanie v časti o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 21 722,53 eur zastavuje. Určuje, že pohľadávka žalobcov vo výške 2 923,89 eur, uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K/310/01 na majetok úpadcu K., s.r.o. X., D. XX XXX XXX je po práve ako pohľadávka 1. triedy. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2002 žiadali, aby súd určil, že ich pohľadávka prihlásená do konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 310/01 úpadcu K., s.r.o. X. vo výške 24 646,42 eur (742 498,00 Sk) je po práve. Žalobu odôvodnili skutočnosťou, že na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 15.5.2002 žalovaný poprel ich prihlásenú pohľadávku bez udania dôvodu. Tvrdili, že úpadca nedodržaním zmluvy o výstavbe a nedokončením bytu im spôsobil škody. Písomným podaním doručeným súdu dňa 6.12.2010 žalobcovia „opravili svoju pohľadávku vo výške 24 646,42 eur (742 498,00 Sk) na výšku 2 923,69 eur (88 079,00 Sk)“. Toto podanie súd posúdil podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedený procesný úkon žalobcov - späťvzatie žaloby, súd konanie v časti o zaplatenie 21 722,53 eur zastavil (súhlas žalovaného nebol potrebný, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania). Žalovaný v priebehu konania vzhľadom na existenciu právoplatného rozsudku sp. zn. 15Cb/894/2002 žiadal podľa § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť, prípadne určiť pravosť pohľadávky vo výške 2 923,89 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 5K 310/01-18 zo dňa 26.2.2002 súd zistil, že na majetok dlžníka K., s.r.o., Q., X., D. XX XXX XXX bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Emília Hambaleková. Predmetným uznesením boli veritelia zároveň vyzvaní, aby v lehote 60 dní od dňa jeho vyhlásenia prihlásili na Krajskom súde v Košiciach k uvedenej spisovej značke všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zaistenia s tým, že na nároky, ktoré nebudú prihlásené, nebude sa v konkurze brať zreteľ. V priebehu konkurzu bola JUDr. Emília Hambaleková z funkcie správcu konkurznej podstaty odvolaná a do funkcie nového správcu bol ustanovený JUDr. Jaroslav Homza. Z prihlášky veriteľa, ktorá bola doručená súdu dňa 23.4.2002 súd zistil, že žalobcovia si prihlásili do konkurzného konania svoju pohľadávku vo výške 4 648,14 eur (140 030,00 Sk), ktorá pozostávala zo sumy 3 196,57 eur (96 300,00 Sk) ako bezdôvodného obohatenia úpadcu (nevrátené finančné prostriedky), nákladov na dopravu školopovinnej dcéry vo výške 625,04 eur (18 830,00 Sk) a nákladov za prenájom obytných priestorov vo výške 826,53 eur (24 900,00 Sk) so zaradením do 1. triedy. Následným podaním bez uvedenia dátumu doplnili prihlášku a uplatnili úroky vo výške 17,6% ročne z prevzatia finančných prostriedkov na výstavbu bytu, za omeškanie odovzdania bytu z ceny bytu vo výške 17 074,59 eur (514 389,00 Sk) a sumu 2 923,69 eur (88 079,00 Sk) spôsobenú úpadcom neukončením bytu. Zo zápisnice z prieskumného pojednávania konaného dňa 15.5.2002 mal súd za preukázané, že pohľadávky žalobcov popreli veritelia číselne označení ako 36a, 36b, 37 a 38. Zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní je rovnako nepochybné, že žalobcovia boli poučení o podaní žaloby podľa § 23 ZKV. Správkyňa konkurznej podstaty uznala pohľadávku vo výške 23 194,85 eur (698 768,00 Sk). Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej domáhať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len vo výške uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Žalobcovia uplatnili pohľadávku v lehote podľa § 23 ZKV proti žalovanému, ktorý bol číselne označený v zápisnici o prieskumnom pojednávaní pod č. 36a. Lustráciou v príslušnom registri bolo zistené, že rovnaké žaloby podali proti spoločnosti K.&C., s.r.o. (sp. zn. 15Cb/894/2002); voči X. X. J., XXX-XXX W. C. B.. X. Ca 91XXX (sp. zn. 7Cb/889/02) a proti spoločnosti Q. C., s.r.o., P. XX, F., ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 17Cb/895/02. Uznesením zo dňa 16.11.2005 č.k. 15Cb/894/02-98, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2005 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 15Cb/894/02 a 17Cb/895/02 s tým, že tieto budú vedené pod sp. zn. 15Cb/894/02. Uznesením zo dňa 5.4.2006 č.k. 15Cb/894/02-108, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2006 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 15Cb/894/02 a 7Cb/889/02 s tým, že boli vedené pod sp. zn. 15Cb/894/02. Z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 15Cb/894/02-174 zo dňa 17.12.2007 súd zistil, že v predmetnom konaní súd určil, že pohľadávka žalobcov vo výške 88 079,00 Sk uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K/310/01 na majetok úpadcu K., s.r.o. X., D. XX XXX XXX je oprávnená ako pohľadávka 1. triedy, konanie v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 43 730,00 Sk zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku žalobcovia už vyššie uvedeným podaním vzali uplatnenú žalobu sčasti späť. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Vyššie uvedeným rozsudkom súd už rozhodol o pohľadávke uplatnenej žalobcami v konkurznom konaní. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia podali žalobu voči všetkým, ktorí ich pohľadávku prihlásenú do konkurznéhío konania popreli, pričom to neurobili jednou žalobou. O popretej pohľadávke bolo už právoplatne rozhodnuté (na čo žalobcovia aj reagovali späťvzatím), preto súd uvedené rozhodnutie v zmysle citovaného § 159 ods. 2 O.s.p. rešpektoval a rozhodol v súlade s ním, súc ním viazaný. Pre úplnosť súd udáva, že v prejednávanej veci nejde o prekážku res iudicatae (§ 159 ods. 3 O.s.p.); pretože nie je splnená podmienka totožnosti osôb. Ako už bolo uvedené zákon ukladá veriteľovi podať žalobu proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; čo žalobcovia aj urobili. Pokiaľ ide o trovy konania, zastavená časť predstavuje neúspech žalobcov, keďže to bol ich procesný úkon, ktorý bol dôvodom zastavenia konania; časť, kde bolo žalobe vyhovené predstavuje procesný úspech žalobcu v spore. Preto podľa § 142 ods. 2 O.s.p. má právo na náhradu trov konania úspešnejší žalovaný. Súd sa na prejednávanú vec ale rozhodol aplikovať § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, čo znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že neistota ohľadom bývania, keď žalobcom bol predmetný byt odovzdaný po cca 3 rokoch, žalobcom určite spôsobila nie zanedbateľnú psychickú traumu. Rovnako zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca podal žaloby osobitne proti každému z veriteľov, ktorí pohľadávku popreli, aj keď to mohol urobiť jednou (čo mu nepochybne navýšilo trovy konania). Táto skutočnosť samozrejme sama o sebe nie je dôvodom na aplikáciu § 150 O.s.p. Je ale potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že žiadané trovy konania v prejednávanej veci predstavujú trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia), pričom trovy právneho zastúpenia boli priznané rozhodnutím č.k. 15Cb/894/2002-174 (aj keď len sčasti aplikáciou § 150 O.s.p.), keď žalovaní v uvedenom konaní mali rovnakého právneho zástupcu. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.