Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/5/2019 z 29. 4. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. apríla 2019, sp. zn. 20S/5/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2019200013.2
Krajský súd Trnava | 20S/5/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2019200013.2 | 2019-04-29 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c7a5f68-ee17-4059-bf7d-91c485e56e43
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2019200013.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2019200013.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu KRON SK, spol. s.r.o., so sídlom
Dolné Suroviny 996/1, 905 01 Senica, IČO: 36 256 561, zastúpený advokátskou kanceláriou Prosman a
Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102328927/2018 zo dňa 23.11.2018, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd   p r i z n á v a  správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/5/2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.1.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.1.2019, sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102328927/2018 zo dňa 23.11.2018, ktorý svojim
rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“) potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100880014/2018 zo dňa 3.5.2018, ktorým prvostupňový správny
orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume
65 794,84 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil, nakoľko má za to, že vydaním napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy boli dotknuté práva žalobcu, pričom napadnuté rozhodnutie, ako
aj rozhodnutie daňového úradu, považuje žalobca za nesprávne z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti
dôvodil najmä tým, že vzhľadom na výšku určeného rozdielu dane došlo zo strany finančnej správy
k blokácii všetkých účtov žalobcu. Finančná správa, resp. Daňový úrad Trnava zakázal daňovému
dlžníkovi nakladať s nehnuteľným majetkom v hodnote približne 1 500 000 Eur, preto žalobca pokladá
za nadbytočné a ujmu spôsobujúce, aby správca dane zakázal daňovému dlžníkovi nakladať aj s
peňažnými prostriedkami na jeho bankových účtoch. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie
záväzkov - preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie
dohodnutých zákaziek. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený
znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti. Priznanie odkladného účinku nie je v



rozpore s verejným záujmom. Následne podal dňa 27.2.2019 žalobca aj doplnenie k žiadosti o odkladný
účinok správnej žaloby, v ktorom doplnil dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby
nasledovne. Žalobca nedokáže vyplatiť svojim zamestnancom mzdy a odviesť za nich nutné odvody z
dôvodu, že Daňový úrad Trnava, exekučné oddelenie, blokuje bankové účty žalobcu, v dôsledku čoho
hrozí, že zamestnanci spoločnosti môžu hromadne okamžite skončiť pracovný pomer pre nevyplatenie
mzdy, čo smeruje k zatvoreniu všetkých prevádzok, čo je pre žalobcu likvidačné. Ďalej poukázal na to,
že Sociálna poisťovňa, ako aj Všeobecná zdravotná poisťovňa zrušili žalobcovi splátkový kalendár a
žalobca tak má voči týmto subjektom dlhy, ktoré nemôže uhradiť. Žalobca mal povinnosť zaplatiť daň zo
závislej činnosti, ktorá je už po splatnosti, rovnako má aj nedoplatok na dani z nehnuteľnosti. Žalobca
má ďalej dlh voči spoločnosti Allianz. Žalobcovi hrozí aj prerušenie dodávky plynu a elektrickej energie
z dôvodu neuhradenia týchto záväzkov a hrozí mu aj neuhradenie záväzkov voči svojim dodávateľom,
čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých zákaziek - hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku
konkurencii.

4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom
vyjadrení zo dňa 3.4.2019. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že vo veci vymáhania daňového nedoplatku
vo výške 433 055,09 Eur od žalobcu bolo rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 100172707/2019 zo
dňa 15.1.2019, začaté daňové exekučné konanie. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného
konania je vykonateľný Výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Trnava č. 100093228/2019.
Daňový úrad Trnava prikázal poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania zablokovali na účte žalobcu peňažné prostriedky do výšky daňového
nedoplatku, Daňový úrad Trnava rozhodol (Rozhodnutie č. 100179121/2019) o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam žalobcu. Žalovaný považuje žalobu ako celok za nedôvodnú, preto žalobu, ako aj
návrh na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, navrhuje zamietnuť. Vo vyjadrení k doplneniu
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že zotrváva
na svojich argumentoch a predmetný návrh navrhuje zamietnuť.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje
jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo
strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom
ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli



považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť
materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po
zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami
alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom
konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam
podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a
právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného
účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo
inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým
môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom
tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS
53/2018)

10. Súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a v doplnení žiadosti o odkladný účinok dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a)
SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno bez
ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma
súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter siahajúci vo
svojich dôsledkoch až k úpadku spoločnosti. Žalobca tento záver dokladoval obsiahlou dokumentáciou a
výpočtom nedoplatkov a dlhov, ktoré mu spôsobilo rozhodnutie o blokácii účtov a zákazom nakladania s
nehnuteľným majetkom. Ide o hrozbu značnej finančnej škody, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov
predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto súd
návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť  (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).