{"guid": "1f326ff0-0fd2-4a36-b729-6dbc7b3d38d8:6e6a478f-3eef-4377-b513-739d527a95d9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:8115204900.1", "spisova_znacka": "4CoKR/19/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoKR/19/2015 z 29. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2015, sp. zn. 4CoKR/19/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:8115204900.1", "identifikacne_cislo": "8115204900", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Kmeťová", "sudca_id": 243, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-kmetova-243", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1986/71", "nazov": "predpis č. 71/1986 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1986"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e6a478f-3eef-4377-b513-739d527a95d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:8115204900.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:8115204900.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:8115204900.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 4CoKR/19/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8115204900\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:8115204900.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: A. Y., s.r.o., S. XXX/A, N., L.: XX XXX XXX,\nproti dlžníkovi: M. U., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, C., o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu P. súdu A. č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa: A. Y., s.r.o., so sídlom\nS. XXX/A, XXX XX N., L.: XXXXXXXX, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: M. U., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX  C.. Navrhovateľovi vrátil preddavok na úhradu odmeny a\nvýdavkov predbežného správcu vo výške XXX,XX eur zložený dňa XX.X.XXXX na účet tunajšieho súdu\npod D XX Preddavky na predbežného správcu - položka XX/XXXX (číslo účtovného dokladu XX/XX-XX).\n\nToto rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 14 ods. 1, § 19 písm. b), c), d), § 196\nZákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ZoKR), ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods.\n5 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ustanoveniami § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských\núveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej\ninšpekcii (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 Zákona č. 244/2005 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2004.\n\nPoukázal na to, že v návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku z\nprávoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Z. F. Z. zriadeného pri F., V. A O., a.s. sp.zn.\nPV-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý je prílohou návrhu veriteľa. Zároveň predložil písomnú\nvýzvu pôvodného veriteľa zo dňa XX.XX.XXXX spolu s kópiou doručenky. Ako ďalšieho veriteľa dlžníka\noznačil súdneho exekútora M.. O. G. a na účet súdu uhradil preddavok vo výške XXX,XX eur.\n\nNávrh spolu s prílohami bol podaný v dvoch rovnopisoch. Návrh v podobe príloh o.i. obsahoval doklad\no zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške XXX,XX eur,\nrozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a výzvu zo dňa XX.XX.XXXX\nspolu s doručenkou.\n\nUznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX zverejneným v Obchodnom vestníku dňa\nXX.X.XXXX súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.\n\nNásledne súd uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX publikovaným v Obchodnom\nvestníku dňa XX.X.XXXX uložil dlžníkovi povinnosť do XX dní od doručenia predmetného uznesenia\nvyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä\nzoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného\n\nkonania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň\nzačatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň\npredloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou\npredpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň\npredvolal dlžníka a upovedomil veriteľov dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej\nschopnosti dlžníka vytýčeného na deň XX.X.XXXX o XX.XX hod. na Okresnom súde A..\n\nDňa XX.X.XXXX o XX.XX sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu\nneprítomnosti účastníkov.\n\nVýzvou zo dňa XX.X.XXXX súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, ktoré\npreukazujú vznik pohľadávky a to Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu s\nObchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami.\n\nNavrhovateľ na základe výzvy súdu prvého stupňa doručil tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX vyjadrenie\nk výzve, spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, s Obchodnými podmienkami\npre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami.\n\nProti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že podávané\nodvolanie odvodzuje\n- podľa ustanovenia § 205 ods. 2 podľa ustanovenia písm. b) O.s.p. tým, že konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n- podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písmeno c) O.s.p. tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový\nstav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\n- podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písmeno d) O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písmeno f) O.s.p. tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- podľa ustanovenia § 221 odsek 1 písmeno d) O.s.p. tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\n- podľa ustanovenia § 221 odsek 1 písmeno f) O.s.p. tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom,\n- podľa ustanovenia § 221 odsek 1 písmeno h) O.s.p. tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne\nposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\n\nPodľa § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ak nie je ďalej ustanovené inak,\npoužijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.\n\nPodľa § 159 ods. 2 zákona č. 9/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, výrok právoplatného rozsudku je\nzáväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre\nkaždého.\n\nKonkurzný súd je viazaný svojím rozhodnutím v Uznesení sp. zn. XK/XX/XXXX o ZAČATÍ\nKONKURZNÉHO KONANIA na dlžníka M. C. M.. V predmetnom uznesení konkurzný skonštatoval, že\nnávrh na vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom obsahuje všetky ustanovené náležitosti. Konkurzný súd\ntýmto potvrdil, že sú dané podmienky pre začatie konkurzného konania a týmto rozhodnutím je viazaný.\nTo znamená, že v predmetnom konkurznom konaní sp. zn. XK/XX/XXXX už o splnení podmienok pre\nzačatie konkurzného konania rozhodol a nemôže o tom rozhodovať znova.\n\nZákon č. 7/2005 Z. z. zákon o konkurze a reštrukturalizácií vymedzuje, v ktorých prípadoch môže súd\nstupňa zastaviť konkurzné konanie:\na) konkurzné konanie sa zastaví, ak navrhovateľ pre vyhlásením konkurzu zoberie svoj návrh späť,\nb) konkurzné konanie sa zastaví, ak dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť,\nc) konkurzné konanie sa zastaví, ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí,\nd) konkurzné konanie sa zastaví, ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že\nzanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov,\n\ne) konkurzné konanie sa zastaví ak predbežný správca zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani\nna úhradu nákladov konkurzu.\n\nOkresný súd Prešov v predmetnom prípade zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu konkurzné konanie\nz dôvodu, že po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania zistil, že neboli splnené podmienky pre\nzačatie konania, nakoľko veriteľ nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu keďže doložil svoju\npohľadávku v zmysle § 12 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií rozhodcovským rozsudkom sp.\nzn. IA-A/XXXX/XXXX, ktorý je podľa názoru súdu nulitným rozhodnutím.\n\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Prešov zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu vo fáze,\nkedy je možné len zastavenie konkurzného konania. Súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na\nmajetok dlžníka z dôvodu, pre ktorý mu zákon o konkurze a reštrukturalizácií nedovoľuje zamietnuť ani\nzastaviť konkurzné konanie a tak rozhodol svojvoľne, napriek tomu, že v konaní po vydaní uznesenia o\nzačatí konkurzného konania mu neprislúcha preskúmavať náležitosti samotného návrhu, nakoľko tieto\nsú predmetom preskúmavania v štádiu pred vydaním uznesenia o začatí konkurzného konania.\n\nZároveň uviedol, že podľa jeho názoru svojím postupom konkurzný súd porušil nielen ustanovenia\nZákona o konkurze a reštrukturalizácii ale aj Ústavu SR, čo dokumentoval nálezmi Ústavného súdu\nSR sp. zn. II ÚS XXX/XXXX, IIÚS XXX/XX, I ÚS XXX/XX, IV ÚS XXX/XX, I ÚS XXX/XX, III ÚS XXX/\nXX, III ÚS XX/XXXX ako aj uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCoKR/X/XXXX, uznesením\nNajvyššieho súdu SR XMcdo/XX/XXXX.\n\nĎalej uviedol, že v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZoKR, k návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v\nnávrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť\ndlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku XX dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s\npohľadávkou XX dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladujú jeho\npohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží vykonateľným rozhodnutím alebo iným\npodkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu v zmysle §\n161 ods. 1 zákona 99/1963 Zb. O.s.p., je rozsudok vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.\n\nV zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok,\nktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky\nako právoplatný rozsudok súdu.\n\nV zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského\nkonania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia\ntomuto účastníkovi rozhodcovského konania.\n\nV zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského\nkonania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského\nrozsudku.\n\nV zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku\núčastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n\nVykonateľnému rozhodcovskému rozhodnutiu zákon jednak priznáva spôsobilosť byť exekučným\ntitulom, § 41 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z., a jednak ho zákon zrovnoprávňuje s\nrozhodnutím civilného súdu. Tento exekučný titul nebol súdnym rozhodnutím zrušený ani inak určená\njeho nezáväznosť.\n\nAk súd tvrdí, že ide o nulitné rozhodnutie, nakoľko rozhodoval orgán, ktorý na to nemal právomoc,\npretože tá mala byť odvodená od neprijateľnej teda neplatnej zmluvnej podmienky, tak máme za to, že\nide len o právny názor súdu, ktorý nemá právomoc, a teda ani zákonný rámec o tomto rozhodovať, či\nto určovať. Vadou nedostatku právomoci, ktorej sa dovoláva v prípade rozhodcovského rozsudku, trpí\nrovnako napadnuté rozhodnutie, keďže konkurzný súd nie je orgán, teda nemá právomoc rozhodovať o\nrozhodcovskom rozsudku, ani svojvoľne sa rozhodovať, či ho akceptovať bude alebo nie.\n\nObčiansky zákonník vychádza z toho, že v občianskoprávnych vzťahoch majú všetci účastníci\nrovnaké postavenie. V snahe zabrániť nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a\ndodávateľom v spotrebiteľských zmluvách je zakázané používať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré\nmôžu spôsobiť „značnú nerovnováhu\" v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.\nZákladnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť\ns ohľadom na povahu plnenia zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné\npodmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo inej zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.\n\nPlatná právna úprava neprezumuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale jej\nnekalosť musí byť v konkrétnom prípade pozitívne dokázaná v súdnom konaní podľa predpisov platných\nv čase jej dojednania.\n\nPokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku\nexekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v 45 ods. I písm. c/ zákona č. 244/2002\nZ.z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,\nprávom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že\nrozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje\nneprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj\nrozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje\nalebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.\n(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, X M Y. XX/XXXXzo dňa XX.XX.XXXX)\n\nDoručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov\nrozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 OSP.\nSúd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne\nprávne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje\nrozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka,\nako právny predchodca oprávneného, v súlade so ZoKR uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku.\n\nPodľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,\naby konal niečo, čo zákon neukladá.\n\nZ povahy žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že ide o návrhové konanie. Súd teda\nnemôže ex offo rozhodnúť zrušení rozhodcovského rozsudku. Rovnako súd nemôže ex offo, okrem\nzákonom predpokladaných prípadov, rozhodnúť o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej\nzmluvnej podmienku. Zákon jednoznačne určuje, kedy súd môže začať konanie aj bez návrhu. Súd teda\nnemôže z úradnej povinnosti kreovať vôľu účastníka konania pri konaní o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku resp. konanie o neplatnosť zmluvnej podmienky.\n\nOdvolateľ má za to, že konkurzný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského\nrozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže\ndoručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov\nrozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK), podľa ustanovení\n§ 159 OSP doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný; výrok\nprávoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne\nrozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Teda je tu prekážka \"res iudicata\". Uvedeným konaním súdu\ndochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 zákona č. 460/ 1992 Z. z., Ústavy SR, štátne orgány môžu\nkonať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojím\nkonaním išiel nad rámec zákona. Nakoľko súd nerešpektujúc ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.\nz. a ustanovenie § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z., teda právne predpisy ako aj práva tak povinného\nako aj oprávneného, rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku.\n\nJe vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/\nUHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny\nzdroj práva a je záväzná pre každý členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi\nsubjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná.\n\nSmernica je „záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má\ndosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány\".\n\nPodľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie, zverejnené pod č. 2012/C 326/01, (pôvodný článok 249 ZES):\n\nNa účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a\nstanoviská.\n\nNariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých\nčlenských štátoch.\n\nSmernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa\nmá dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.\n\nRozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je\nzáväzné len pre nich.\n\nOdporúčania a stanoviská nie sú záväzné.\n\nRozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je platným právnym úkonom, ktorý je v súlade\nso zákonom, pokiaľ sa v každom jednotlivom prípade nepreukáže, že je možné ju považovať za\nneprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 odsek 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník.\nZdôrazňujeme, že to sa vzťahuje predovšetkým na zmluvy uzatvorené po 1.1.2008, dovtedy sa na\nspotrebiteľské zmluvy o úveroch vzťahoval výlučne zákon č. 129/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\nako špeciálny predpis. Aplikácia Občianskeho zákonníka nebola prípustná taxatívnym vymedzením\ntypov zmlúv, na ktoré sa jeho úprava vzťahovala.\n\nPokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné\nzáver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS (ďalej len „Smernica\"\nv príslušnom gramatickom tvare), nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného\npráva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného\nzákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný.\n\nTaktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do\núvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESP vzťahujúca sa rozhodcovské doložky všeobecne,\nalebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani\nvoči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Samotná judikatúra ESD možnosť riešenia\nspotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní pripúšťa, ale zaväzuje súdy, aj pri žalobách o zrušení\nrozhodcovského rozsudku, nie k plošnému rušeniu rozhodcovských rozsudkov z dôvodov nearbitrability\nspotrebiteľských sporov, ale k dôkladnému a podrobnému skúmaniu konkrétnych okolností konkrétnej\nrozhodcovskej doložky, ako aj i vôle „priemerného\" spotrebiteľa a jeho mentálnych schopností; dokonca\njudikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako\naj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. (rozsudok Najvyššieho\nsúdu České republiky zo dňa XX. 6. XXXX, sp. zn. N23 Y. XXXX/XXXX, uznesenie Najvyššieho súdu\nzo dňa XX. dubna XXXX, sp. zn. 23 Y. XXXX/XXXX).\n\nOdvolateľ zdôraznil, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade právnych noriem národného práva je\nmožné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra\ninterpretačný priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný sústavnými požiadavkami právneho poriadku;\nústavnými predpismi. Zákonodarstvo de leae lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva.\n\nPodľa čl.7 odsek 3 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola\nratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť\nvýkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.\n120 ods. 2.\n\nAvšak trvajúc na vyššie uvedenom, judikatúra ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských\nzmluvách za všeobecne prípustnú.\n\nPodľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie, zverejnené pod č. 2012/C XXX/XX, (pôvodný článok 249 ZES):\n\nRozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je\nzáväzné len pre nich.\n\nK uvedenému zdôrazňujeme, že tieto rozhodnutia ESP sú mnohokrát citované bez znalosti celého\nkontextu rozhodnutia, skutkových okolností veci a predovšetkým bez znalosti právnych reálií štátu\na vnútroštátnych noriem, ktoré sa na dané vzťahy a účastníkov tohto konania vzťahujú. Následne\ndochádza k vytrhnutiu časti odôvodnenia a petitu z celkového kontextu.\n\nVo vzťahu k doktrinálnej a niekedy i judikatúrou namietanej nutnosti tzv. eurokonformného výkladu\nspotrebiteľského práva, obzvlášť možnosti uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú\nvnútroštátnym právnym poriadkom označované za spotrebiteľské, in concreto v súlade so Smernicou,\nsa konštatuje, že Smernica (ostatne ako každá iná smernica) nie je na zvrchovanom území Slovenskej\nrepubliky voči jeho občanom priamo zaväzujúca, a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát\nsmernicu do svojho právneho poriadku neimplementoval, alebo že smernica zakladá priamo právo\nobčana, nie jeho povinnosť, alebo že ide o vertikálny vzťah občan - štát. Ani jedna z týchto podmienok\nnie je v prípade vyššie uvedeného použitia Smernice splnená. Smernica, s poukazom na článok 288\nZES ( pôvodne 249) ZES sama o sebe nemá horizontálny účinok (ako má napr. národný zákon) a je\nzáväzná len pre členské štáty, ktorým je určená, a aj to len čo do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý.\nForma a prostriedky, ako smernicu zakomponuje do vlastného právneho poriadku, sú ponechané na\nčlenských štátoch. Zákonodarca Slovenskej republiky tak učinil prostredníctvom ustanovení piatej hlavy\nzákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník a množstvom špeciálnych právnych predpisov.\n\nVoľbou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojim podpisom a prejavil tak\nsvoju vôľu. Avšak súd by svojím rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za irelevantnú, nerešpektujúc\nju, nahrádzal by ju svojím rozhodnutím postaveným nad zákon. Zasiahol by do zmluvnej voľnosti strán,\nodňal by odporcovi právo uspokojiť svoju pohľadávku, porušil by základné princípy právneho štátu, ako\naj viaceré právne normy odvolávajúc sa na ochranu spotrebiteľa dôvodiac rozporom s dobrými mravmi.\n\nV prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou\noboch strán, a konanie by prebiehalo na „štátnom\" súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by\nsi slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležité\nnaplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil,\nzasiahol do práv navrhovateľa. Sám navrhovateľ bol v rozhodcovskom konaní nečinný, nereagoval na\nvýzvy súdu a ani nenamietol rozhodcovskú doložku.\n\nOdvolateľ má za to, že rozhodcovský súd nepochybil, nezasiahol do práv navrhovateľa a pritom\npostupoval v súlade so zákonom. Práve naopak zasiahol by do práv účastníkov (právo domáhať sa\nsúdnej ochrany, právo na prejav slobodnej vôle, právo na uspokojenie pohľadávky,...), poprel by ich vôľu\n(prejavenú podpisom zmluvy), svojím konaním by porušil viaceré zákonné ustanovenia. Navrhovateľ\nnemal možnosť ovplyvniť ani iné dojednania v zmluve, avšak tie nenamietal.\n\nV tejto súvislosti dávame do pozornosti súdu Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu\nzriadeného pri F., V. A O., a.s., ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa XX.XX.XXXX (ďalej len\n„Rokovací poriadok\").\n\nV zmysle ustanovení § 10 (Obsadenie rozhodcovského súdu) Rokovacieho poriadku, v rozhodcovskom\nkonaní rozhodujú traja rozhodcovia. Po podaní žaloby, ak žalobca neurčil rozhodcu v žalobe,\nvyzve Predseda Rozhodcovského súdu účastníkov konania aby vybrali zo zoznamu rozhodcov\nRozhodcovského súdu rozhodcov v určenej lehote; súčasne im zašle fotokópiu Zoznamu rozhodcov\nRozhodcovského súdu. Žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu.\n\nAk sporové strany neustanovia rozhodcov v určenej lehote, alebo ak ich určenie ponechajú na\nRozhodcovskom súde, rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov Predsedníctvo Rozhodcovského\nsúdu. Ustanovených rozhodcov vyzve predseda Rozhodcovského súdu, aby v určenej lehote ustanovili\npredsedajúceho rozhodcu. Ak sa tak v stanovenej lehote nestane, predsedajúceho rozhodcu ustanoví\nPredsedníctvo Rozhodcovského súdu.\n\nZ uvedeného je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy\ntrojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa\ni na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu).\n\nRozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne\nodborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky\nrôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv\nsporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc.\n\nZároveň poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky. Na záver uviedol, že\núverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu,\nktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s\nustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde\nteda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky.\n\nPodľa článku 12 odsek 4 zákona č. 460/1992 Z. z., Ústavy SR nikomu nesmie byť spôsobená ujma na\nprávach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n\nOdvolateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že v prípade, ak by dlžník plnil riadne a včas svoj záväzok\nvoči právnemu predchodcovi navrhovateľa, rozhodcovská doložka by nebola bývala vôbec uplatnená.\nNavrhovateľ si sám, svojím konaním, resp. opomenutím konania resp. nekonaním spôsobil uplatnenie\nrozhodcovskej doložky zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy, ku\nktorým sa sám, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, zaviazal.\n\nNa základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom\nrozsahu zmenil tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté\nuznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3\nObčianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde\no také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je\npotrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n\nSprávne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie\nskutkového stavu veci, ako aj o právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho\nkonania a preto na zistenia uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a na právne normy, ktoré\npoužil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods.\n2 O.s.p.) a dodáva.\n\nOdvolací súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.\n\nNa doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a k odvolaniu navrhovateľa odvolací\nsúd uvádza:\n\nPodľa § 196 ZKR sa v konaní o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu použijú ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, na ktoré Zákon o konkurze a reštrukturalizácii odkazuje vždy vtedy,\nak sám neobsahuje právnu úpravu pre prejednanie takéhoto návrhu v konaní, ktoré má charakter\nsporového konania. Okrem náležitostí veriteľského návrhu uvedených v § 12 ZKR je preto nevyhnutné,\naby konkurzný súd posúdil všetky obsahové náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, na ktoré\nodkazuje § 42 a § 79 O.s.p., a to z toho dôvodu, že oproti návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ktorému\nstačí uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu skutočnosti osvedčujúce jeho úpadok, musí veriteľ dlžníka\nnavyše uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že on je tou oprávnenou osobou na podanie návrhu na\n\nvyhlásenie konkurzu a musí tiež preukázať, že má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je nielen splatná,\nale tak, ako to ukladá ust. § 12 ods.2 písm.b) ZKR, aj vykonateľná. Aj keď vykonateľné rozhodnutie\ndokladané veriteľom k návrhu je len prílohou tohto návrhu, je zároveň dôkazným prostriedkom na\ntvrdenie veriteľa o existencii pohľadávky, ktorým veriteľ plní svoju dôkaznú povinnosť.\n\nKeďže bol v prejednávanej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podaný veriteľom,\njeho úspech v konaní závisí na splnení obidvoch zákonných podmienok stanovených v § 12 ods. 2 ZKR,\na to, že osvedčí úpadok osoby, proti ktorej návrh smeruje a že preukáže, že je na podanie návrhu na\nvyhlásenie konkurzu oprávnený. Zároveň musí osvedčiť aj skutočnosti, z ktorých je možné odôvodnene\npredpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť, a teda osvedčiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote\nsplatnosti a označiť aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Okrem toho je povinný\nk návrhu pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku jednou z listín uvedených v § 12 ods. 2 ZKR, čím\nosvedčuje nielen úpadok dlžníka, ale aj jeho oprávnenie veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu.\n\nJe treba uviesť, že ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 12 ods. 2 ukladá veriteľovi, ktorý podal\nnávrh na vyhlásenie konkurzu, aby doložil, že má proti dlžníkovi nielen splatnú, ale aj vykonateľnú\npohľadávku, nejde už v tomto štádiu konania u veriteľa, ktorý je navrhovateľom o splnenie povinnosti\ntvrdenia, ale o splnenie dôkaznej povinnosti. Práve z tohto dôvodu musí návrh veriteľa obsahovať\nnáležitosti uvedené v §12 ods. 2, prvá veta ZKR, ako aj náležitosti stanovené v § 79 a § 42 O.s.p.,\nvrátane doloženia dôkazov.\n\nDoloženie vykonateľného rozhodnutia, prípadne iného podkladu, na základe ktorého možno nariadiť\nvýkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu priznanej pohľadávky je podstatné preto, aby z neho bolo\nmožné spoľahlivo urobiť záver o existencii vykonateľnej pohľadávky. Práve doložením vykonateľnej\npohľadávky voči dlžníkovi preukazuje navrhovateľ svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie\nkonkurzu, a teda jeho aktívnu legitimáciu.\n\nPokiaľ sa navrhovateľovi nepodarí preukázať hoci len jednu z vyššie uvedených dvoch podmienok, ktoré\nmusia byť splnené pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu kumulatívne, a teda ak nedoloží existenciu\nsplatnej pohľadávky priznanej vykonateľným titulom, na základe ktorého možno nariadiť voči dlžníkovi\nvýkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, nie je možné návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu\nvyhovieť, a to bez ohľadu na to, že z ďalších zistení súdu by bolo možné úpadok dlžníka usudzovať.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že prílohou návrhu, ktorou navrhovateľ dokladoval svoju vykonateľnú\npohľadávku bol rozhodcovský rozsudok, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.\nVyplýva z neho nielen špecifikácia pohľadávky navrhovateľa proti dlžníkovi, ale najmä to, že dlžník\nuzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, A. bankou, a.s. úverovú zmluvu ako spotrebiteľ a že\ns poskytovateľom úveru dohodol na prejednanie prípadných sporov rozhodcovskú doložku, od ktorej\nrozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať v tejto veci.\n\nPráve z tohto dôvodu musí konkurzný súd primárne skúmať, či navrhovateľ skutočne osvedčil, že má voči\ndlžníkovi vykonateľným rozhodnutím priznanú pohľadávku po lehote splatnosti a až následne zisťuje, či\nsú splnené základné podmienky zákonnej definície úpadku dlžníka. K takémuto skúmaniu však Zákon o\nkonkurze a reštrukturalizácii nedáva dostatočný časový priestor, preto v tejto prvej fáze súd skúma najmä\npodmienky konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a teda právomoc,\npríslušnosť a spôsobilosť byť účastníkom konania a formálne náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie\nkonkurzu, keďže má na takýto prieskum od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu konkurznému súdu\ndo jeho začatia len lehotu 15 dní. Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu spĺňal zákonom predpísané\nformálne náležitosti, preto bol konkurzný súd povinný na jeho základe konkurzné konanie začať. Ak\naž následne, a to po začatí konkurzného konania zistil, že navrhovateľom doložený exekučný titul, nie\npohľadávka, nepostupoval nezákonne, ak túto skutočnosť preskúmal.\n\nV konkurznom konaní, ktoré začalo na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorému sa\nhistoricky hovorí „generálna exekúcia“ musí konkurzný súd prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré sú pre\nvyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodujúce. Medzi tieto nesporne patrí najmä vykonateľnosť\nrozhodnutia, ktorým bola priznaná navrhovateľovi pohľadávka, ktoré je zároveň exekučným titulom, ale\naj zistenie, či na prejednanie veci, výsledkom ktorej bol rozhodcovský rozsudok bola daná právomoc\nrozhodcovského súdu ako orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pretože len rozhodnutie vydané na to\n\noprávneným orgánom môže nadobudnúť vykonateľnosť a byť tak podkladom nielen pre exekučné\nkonanie, ale aj pre konanie konkurzné. Už z dikcie § 12 ods. 2 ZKR vyplýva, že len také rozhodnutie,\nktoré doloží veriteľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu je vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého\nmožno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu.\n\nOdvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v exekučných veciach dlhodobo zrejmé, že sa\nexekučné súdy ex offo zaoberajú posúdením materiálnej vykonateľnosti rozhodnutí, a to najmä\nrozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach, ktoré sú podkladom pre vykonanie exekúcie,\npričom rovnaký postup by mal v tých prípadoch, keď podá návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok\ndlžníka veriteľ, ktorý je podnikateľom voči dlžníkovi, ktorý podnikateľom nie je a keď záväzky dlžníka po\nlehote splatnosti vznikli práve zo spotrebiteľských zmlúv, zaujať aj konkurzný súd a v konaní o vyhlásení\nkonkurzu ex offo zistiť, či je exekučný titul riadnym titulom, pretože postavenie dlžníka ako spotrebiteľa\nje v oboch konaniach rovnaké. Aj postavenie navrhovateľa v konkurznom konaní je rovnaké, ako v\nexekučných konaniach, pretože v ňom vystupuje na strane veriteľa a v exekučných konaniach je v pozícii\noprávneného rovnako veriteľom, ktorému by malo podľa toho istého vykonateľného rozhodnutia svedčiť\nním priznané právo. Ako veriteľ, ktorý podal veriteľský návrh je v rovnakej pozícii účastníka, ktorý, ak\nchce byť v súdnom konaní, a to bez ohľadu na to, či je to konanie exekučné alebo konkurzné, musí svoju\npohľadávku doložiť takým istým formálne a materiálne vykonateľným titulom.\n\nĎalej odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé aj to, že  boli vedené exekučné konania v\nobdobných veciach, v ktorých na strane veriteľa - oprávneného vystupovala A. banka, a.s. ako právnická\nosoba, ktorá poskytovala úvery spotrebiteľom a ktorá poskytla spotrebiteľský úver aj dlžníkovi v tomto\nkonaní vedené na základe rozhodcovských rozsudkov, a teda rovnakých exekučných titulov, aký doložil\nk veriteľskému návrhu navrhovateľ, na ktorého Poštová banka, a.s. pohľadávku voči dlžníkovi postúpila,\nzastavené.\n\nPokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto\nexekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská\nzmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a\n§ 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky\nvyplýva pre konkurzný súd rovnako ako aj pre súd exekučný priamo zo zákona a nie je potrebné ju\nosobitne odôvodňovať. Ak sa konkurzný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc\nrozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej\nsprávnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani oprávnenosti, či spornosti pohľadávky a jeho postup\nnesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.\n\nAj keď bola rozhodcovská doložka súčasťou úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom veriteľa\ns dlžníkom obsiahnutá priamo v úverovej zmluve, nie je možné prehliadnuť, že sa práve v dôsledku\nspornosti vykonateľnosti exekučného titulu rieši medzi účastníkmi konkurzného konania pohľadávka\nvzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je nutné na posúdenie spornej rozhodcovskej\ndoložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, cieľom ktorého je ochrana slabšej zmluvnej\nstrany. Pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky je treba zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných,\na teda nekalých podmienok tým, že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi zmluvy, pričom\ntakáto nerovnováha dosahuje obvykle značnú disproporčnú intenzitu spôsobilú vo svojom dôsledku\nviesť k procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, ktorým je obvykle dlžník - spotrebiteľ. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu je preto konkurzný súd rovnako, ako súd exekučný, či všeobecný povinný ex\noffo prihliadnuť na prípadný nedostatok právomoci rozhodcovských súdov, a to aj vtedy, ak by dlžník\nneplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietol.\n\nKonkurzný súd tak musí v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti postupovať ešte do\nvyhlásenia konkurzu, keďže práve spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok návrhu\nna vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva veriteľ. Jej nedostatok je neodstrániteľný a je dôvodom na\nzamietnutie návrhu. Odvolací súd nevylučuje, že pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený veriteľom\nnespĺňa formálne, ale ani obsahové náležitosti, nemusí konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu ani\nzačať. K takémuto procesnému postupu by však musel mať dostatok informácii a dôkazov, ktoré doložil\nnavrhovateľ konkurznému súdu až na základe jeho výzvy, po začatí konkurzného konania.\n\nZ uvedených dôvodov nepovažuje odvolací súd námietky veriteľa, podľa ktorých mal konkurzný\nsúd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu\n- rozhodcovského rozsudku so zákonom, za dôvodné. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS XXX-/XXXX-XX zo dňa XX. novembra XXXX, v\nktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť\nexekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním\npoverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo\npotrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na\nustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. X Y./XXX/XXXX\nz XX. januára XXXX publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že\n„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a\nmateriálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne\nnariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.\n\nOdvolací súd je preto toho právneho názoru, že postupom konkurzného súdu nedošlo k porušeniu čl.\n2 ods.2 Ústavy SR tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil, pretože konkurzný súd konal v súlade so\nZákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pri zachovaní všetkých ústavných práv jeho ako veriteľa a\naj dlžníka, v medziach a rozsahu stanovenom Ústavou SR. Práva navrhovateľa na súdnu ochranu a\nna spravodlivý súdny proces neboli rozhodnutím súdu porušené a rozhodnutie súdu nebolo vydané v\nrozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a ani princípom právnej istoty.\n\nNie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že ak dlžník neosvedčí po začatí konkurzného\nkonania svoju platobnú schopnosť, nemôže súd následne skúmať rozhodcovskú doložku, aj keď ide o\nspotrebiteľskú zmluvu, pretože inak by nemohol právne posúdiť, či je navrhovateľom predložený titul\nriadnym exekučným titulom tak, ako to vyplýva z § 12 ods. 2 písm. b) ZKR.\n\nKonkurzný súd opätovne neprejednával tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil a nanovo neskúmal\nskutkový stav a ani nevykonával dôkazy. Posudzoval len platnosť rozhodcovskej doložky, k čomu\nje ex offo oprávnený z dôvodu posúdenia nadobudnutia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku\npredloženého navrhovateľom, a teda či nebola dohodnutá v rozpore s § 52 a nasl. OZ. Na základe\nposúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku správne dospel\nk záveru, že nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie návrhu navrhovateľa, a\npreto nemohol rozhodcovský rozsudok vydaný neoprávneným orgánom nadobudnúť účinky riadneho\nexekučného titulu.\n\nOdvolací súd je z vyššie uvedených dôvodov toho právneho názoru, že pri skúmaní materiálnych\npodmienok nevyhnutných na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby - spotrebiteľa nie je\nmožné opomenúť tie skutočnosti, ktoré by mohli vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí o priznaní\npohľadávky v prospech navrhovateľa spochybniť, pretože práve tie majú na posúdenie aktívnej\nlegitimácie navrhovateľa podstatný vplyv.\n\nSkutočnosti a dôkazy na tvrdenia navrhovateľa ako veriteľa dlžníka spotrebiteľa, na základe ktorých\nsa konkurzný súd rozhoduje po jeho začatí o tom, či konkurz vyhlási súd prejednával aj s dlžníkom a\nnásledne tieto preskúmal a vyhodnotil.\n\nKonkurzný súd správne zistil, že listiny ako dôkazy, predložené navrhovateľom  ohľadne\nexistencie vykonateľného rozhodcovského rozsudku vierohodne neosvedčujú a že len rozhodnutím\nrozhodcovského súdu, ktorého vykonateľnosť je sporná, nebude možné osvedčiť a doložiť splatnú\npohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi.\n\nPokiaľ v priebehu konania o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vyšli\nnajavo skutočnosti, ktoré vykonateľnosť exekučného titulu týkajúceho sa pohľadávky navrhovateľa\nspochybňujú, postupoval konkurzný súd podľa § 12 ods. 2, písm.b ZKR správne, keď sa prv, než\nby skúmal splnenie podmienok pre konštatovanie úpadku dlžníka právne vysporiadal s tým, či je\nrozhodcovský rozsudok takým exekučným titulom, na základe ktorého by eventuálne mohla byť\nvykonaná exekúcia podľa zák. č. 233/1995 Z.z.  Exekučného poriadku, pretože konkurz je svojim\ncharakterom konania podobný konaniu exekučnému, aj keď jeho cieľom je len pomerné uspokojenie\nveriteľov.\n\nZároveň odvolací súd v prvom rade poukazuje na, že súd prvého stupňa nesprávne zamietol návrh na\nvyhlásenie konkurzu, pretože ustanovenie § 19 ods. 1 ZoKR takýto procesný postup nepozná. Po vydaní\nuznesenia o začatí konkurzného konania sa môže konkurzné konanie skončiť v zásade len uznesením\no zastavení konkurzu alebo uznesením o vyhlásení konkurzu.\n\nUvedená formálna chyba však nemala vplyv na tú právnu skutočnosť, že týmto rozhodnutím sa ukončilo\nkonkurzné konanie a preto odvolací súd ponechal tento výrok nezmenený.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne\nsprávne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nToto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}