Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/15/2015 z 27. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. mája 2015, sp. zn. 9CoP/15/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4114214675.1 Krajský súd Nitra | 9CoP/15/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4114214675.1 | 2015-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Rozvod Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a1a19e6-ae49-4caa-afa2-ce3ac4436dff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4114214675.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114214675.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu
JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: S. O.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom L. S., Z. XX, zastúpeného JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou so sídlom
Nitra, Farská 5, proti odporkyni: Z. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. S., Z. XX, o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým
deťom O. - M., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u rodičov, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra - pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym
opatrovníkom, o odvolaní odporkyni proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. februára 2015 č.
k. 11P/166/2014-59 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode
maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zverenia maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, v časti vyživovacej povinnosti otca, ako aj v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania navrhovateľa S. O., nar.
XX. XX. XXXX a odporkyni Z. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 22. 05. 1999 v Zlatých
Moravciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Zlaté Moravce vo zväzku 9, ročník 1999
na strane 197 pod poradovým číslom 42, rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloleté deti O.: M., nar.
XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletých
detí a to tak, že matka detí je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny
týždeň, a to od nedele 18.00 hod. predchádzajúcej tomuto párnemu týždňu až do nedele daného párneho
týždňa do 18.00 hod. a otec detí je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý
nepárny týždeň, a to od nedele 18.00 hod. predchádzajúcej tomuto nepárnemu týždňu do nedele daného
nepárneho týždňa do 18.00 hod. Otec detí je povinný maloleté deti v stanovenom čase prevziať v
bydlisku matky detí a matka detí je povinná v stanovenom čase maloleté deti prevziať v bydlisku otca
detí. Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Ďalším výrokom súd
zaviazal otca detí prispievať na výživu maloletého M. výživným v sume 100 eur mesačne, pričom otec
dieťaťa je povinný výživné platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred od
právoplatnosti rozsudku o rozvode a zároveň zaviazal otca detí prispievať na výživu mal. V. výživným
v sume 80 eur mesačne, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť k rukám matky dieťaťa vždy do
15. dňa príslušného mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku o rozvode. O trovách konania rozhodol
tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.



Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 2, 4,
§ 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj vykonaným dokazovaním.
Návrh v časti navrhovateľa na rozvod manželstva považoval za dôvodne podaný, keď z vykonaného
dokazovania jednoznačne bol potvrdený stav, že manželstvo navrhovateľa a odporkyni neplní žiadnu
zo svojich funkcií, ktoré predpokladá inštitút manželstva v Zákone o rodine. Manželia spolu nežijú,
nehospodária, spoločne nevychovávajú maloleté deti. V ich manželstve intímne nespolužitie trvá od
decembra 2013. Navyše, navrhovateľ má mimomanželský vzťah, o ktorom vie aj odporkyňa. Nakoľko
manželstvo účastníkov konania vykazuje dlhodobo svoju nefunkčnosť a nevytvára ani vhodné prostredie
pre maloleté deti, vzniklo v ňom vzájomné odcudzenie manželov, ktorí nedokážu spolu komunikovať,
pričom k reparácií vzťahov v manželstve nedošlo ani v rámci súčinnosti a spolupráce manželov s Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra v rámci mediácie. Súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne
rozviedol. Pokiaľ rozhodoval o výkone rodičovských práv k maloletým deťom, považoval za dôvodné
zveriť maloleté deti O. - M. a V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd pri svojom
rozhodovaní prihliadol aj na názor samotných maloletých detí, ktorý bol získaný pri pohovore s deťmi,
ktorý vykonali s deťmi zamestnanci orgánu starostlivosti o rodinu a deti, ako aj z vyjadrenia oboch
maloletých detí na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26. 01. 2015. Tomuto názoru súd
venoval náležitú pozornosť, keď predovšetkým starší syn rodičov M., vzhľadom na svoj vek 14 rokov,
sa jednoznačne vyjadril o svojej predstave o starostlivosti zo strany rodičov v prípade, že by manželstvo
rodičov bolo rozvedené. Hoci najskôr preferoval osobnú starostlivosť otca, jeho puto a naviazanosť na
brata V., s ktorým doteraz spolu vyrastali a majú spoločné záujmy, ho viedlo k záveru, že začal preferovať
striedavú osobnú starostlivosť u neho i brata V. zo strany rodičov. Zásadne odmietol, že by bol zverený
len matke, ku ktorej správaniu sa vyjadril so značnou nedôverou, pričom pripustil, že v poslednej dobe
sa matka trošku zmenila a v konečnom dôsledku sa vyjadril aj o pozitívach na stranách rodičov. Napätú
situáciu v manželstve rodičov maloleté deti vnímajú už dlhodobo, kriticky vnímajú hádky rodičov a úroveň
ich komunikácie. Maloletý V. nie je k spolužitiu rodičov až tak kritický, ako jeho starší brat, ale obom
rodičom prikladá miesto v jeho živote. Ani jedno z detí však nechce stratiť matku ani otca rozvodom ich
manželstva. Vo svojom rozhodnutí súd preferoval stav, aby obaja synovia rodičov zostali ako súrodenci
spolu a aby sa im starostlivosť dostávala od oboch rodičov, ktorí síce nezvládli manželské spolužitie a
neprestali byť rodičmi, a tak ich stále aj deti vnímajú. Pri úprave výšky výživného detí súd prihliadol na
stav odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú v zásade bežného charakteru, týkajúceho sa najmä
návštevy základnej školy. Obaja chlapci navštevujú už druhý stupeň ZŠ v L. S. a majú bežné výdavky na
stravu, ošatenie, potreby do školy. Majú spoločné záľuby, ktorým sa venujú - chov vtákov a rýb, v čom im
pomáha otec. Starší M. má alergiu, v ktorej súvislosti má ordinovaný sprej a masti s doplatkom. Rodičia
detí majú podstatne odlišný priemerný mesačný čistý zárobok. Matka dosahuje zárobok v rozsahu
446,41 eura a otec v rozsahu 1.348,37 eura. Otec poberá prídavok na deti 23,52 eura mesačne, ktorý
je štátnou dávkou, ktorá nesupluje vyživovaciu povinnosť ani jedného z rodičov ku deťom, ktoré ešte
nie sú schopné sa živiť. Preto súd i v stave, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, určil otcovi detí povinnosť prispievať na výživu mal. M. výživným v sume 100 eur mesačne k
rukám matky dieťaťa a na výživu mal. V. výživným v sume 80 eur mesačne k rukám matky dieťaťa.
Forma striedavej osobnej starostlivosti rodičov o deti zamedzí prílišné naviazanosti dieťaťa na jedného z
rodičov, a naopak. Rodičia budú nútení spolu komunikovať normálne a v rovnocennej rovine bez pocitu
moci voči druhému. Každý z rodičov bude naďalej maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok.
Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo stav, že obaja rodičia dieťaťa majú v živote maloletých
synov svoje miesto a deti túžia byť s každým z rodičov. Rozhodne však bude potrebné, aby v záujme
maloletých detí na potrebnej úrovni v rámci výkonu rodičovských kompetencií spoločne komunikovali,
čo by určite ocenili samotné maloleté deti, ktorých sa už dlhšie pretrvávajúce napätie v manželskom
vzťahu ich rodičov rozhodne dotýka. Pri zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
súd zohľadnil vek maloletých detí, ich názory, aktuálne zaradenie maloletých detí v škole, aktuálne
spoločné bývanie rodičov, ktoré môže byť postihnuté zmenou v stave rozvodu manželov, avšak v čase
rozhodovania v tejto právnej veci existuje, takže na tento stav súd logicky prihliadal. Súd zveril maloleté
deti do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičov, ktorí aj v stave neexistencie ich manželstva budú
mať naďalej rovnaký priestor pre výkon rovnakých práv a povinností, ktoré im vyplývajú ako rodičom
z ustanovení Zákona o rodine. Je len na nich, na akú úroveň v ďalšom období svoj rodičovský vzťah
postavia, ale mali by si pritom uvedomiť aj rodičovskú úlohu v živote maloletých synov a stav, že ich deti
a najmä dospievajúci syn M. danú situáciu veľmi citlivo vníma. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 144 OSP, a keďže ide o rozvod manželstva, súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania.



Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po
rozvode k maloletým deťom napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa, ktorá sa domáhala zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že maloleté deti O.: M., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX.
XXXX budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať, spravovať ich majetok
a otec bude zaviazaný prispievať na výživu mal. M. výživným v sume 200 eur mesačne a na výživu
mal. V. výživným v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám
matky. Súd upraví styk otca s maloletým M. a mal. V. na základe vzájomnej dohody rodičov. Dôvodila
tým, že so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesúhlasí a rovnako
nemôže súhlasiť ani s ďalšími výrokmi na tento výrok nadväzujúcimi, nakoľko otec detí nie je schopný
striedavú starostlivosť zabezpečiť. Pracuje v 4-zmennej prevádzke, t. j. často práve v čase, keď sú
deti doma zo školy a je potrebné, aby sa o ne niekto staral, keď je v práci. Z uvedeného dôvodu
ustanoviť striedavú starostlivosť, pri ktorej by navrhovateľ mal maloleté deti v osobnej starostlivosti,
je nerealizovateľné, nakoľko nie je v moci navrhovateľa, aby si upravoval pracovnú dobu podľa toho,
v ktorom týždni budú deti v jeho starostlivosti. Jediným cieľom návrhu na úpravu styku s deťmi po
rozvode bolo ublížiť jej, pretože pozná ich vzťah k deťom. V pôvodnom návrhu sa navrhovateľ domáhal
striedavej starostlivosti v 2-týždňových intervaloch, pričom na prvom pojednávaní žiadal, aby starší syn
M. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a mladší syn do jeho striedavej osobnej starostlivosti. Túto
zmenu chápe ako zvýšený nátlak na jej osobu, keďže veľmi dobre vie, že by nikdy nemohla súhlasiť
s tým, aby deti boli takýmto spôsobom rozdelené. Navrhovateľ v konaní uviedol celý rad nepravdivých
údajov a to s jedným účelom, aby ju vykreslil ako osobu, ktorá nie je schopná sa sama postarať o deti,
ktorá je agresívna, neprispôsobivá, ktorá požíva alkoholické nápoje, pričom ani jedna z týchto informácií
nebola preukázaná. Naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo to, že je to ona, ktorá
sa stará o rodinu a v rámci toho sa obetovala a bola celých 9 rokov doma s deťmi, najmä s mal. V.,
ktorý bol dlhodobo chorý. Právnym dôvodom rozpadu manželstva je to, že navrhovateľ si našiel mladšiu
priateľku. To, že je finančne výrazne lepšie situovaný a mal dostatok času, približne jeden rok, využil na
to, aby systematicky spracovával obidvoch chlapcov tak, aby považovali pre seba najvýhodnejšie byť s
navrhovateľom. Napokon upozornila, že v súčasnosti žijú v domácnosti v rodinnom dome, takže otázka
striedavej starostlivosti je iba formálna záležitosť, pretože v čase, kedy mal navrhovateľ mať obidve deti
vo svojej starostlivosti, avšak z dôvodu 4-zmennej prevádzky by bol v práci, bol by nútený dať deti do
starostlivosti svojich rodičov, alebo by deti jednoducho zostali doma, kde sa o ne naďalej bude starať
ona. Má za to, že v danom prípade išlo navrhovateľovi iba o to, aby minimalizoval výšku výživného na
maloleté deti, ktoré by v prípade, ak by boli deti zverené do jej starostlivosti, musel nutne platiť.

K podanému odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť. K námietkam odporkyni, že nebude
schopný zabezpečiť striedavú osobnú starostlivosť, pretože pracuje v 4-zmennej prevádzke, uviedol,
že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa vyjadril, že pracuje pondelky až stredy poobede,
štvrtok až nedeľu má nočnú a následne sa to strieda. Potom máva 2 týždne voľno, v rámci ktorého
ho môžu mimoriadne zavolať do práce. Tvrdí, že o deti sa vie riadne postarať, pričom odporkyňa vie,
že zmennosť v práci mali obaja a vtedy to riešili tak, že sa o deti s láskou postarali jeho rodičia, ktorí
tiež bývajú v L. S.. Ak by však mal byť s týmto problém, vie si upraviť pracovný čas tak, aby to bolo
v záujme maloletých detí. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že jej chcel ublížiť a vyvíjal na ňu zvýšený
nátlak, keď pôvodne žiadal mal. M. do svojej osobnej starostlivosti, poukázal práve na vyjadrenie
mal. M., ktorý to takto sám žiadal a až následne od toho upustil a aj to len s ohľadom na mladšieho
brata V.. Pokiaľ ide o povahové vlastnosti odporkyne so sklonmi k agresivite a častým požívaním
alkoholických nápojov, na týchto trvá a potvrdil to aj syn M. na pojednávaní dňa 26. 01. 2015. Pokiaľ
odporkyňa uvádza ako pravý dôvod rozpadu ich manželstva to, že si našiel priateľku, nie je pravdou,
pretože ich manželstvo bolo v rozpade ešte predtým. Pokiaľ odporkyňa poukazuje na tú skutočnosť,
že žijú v spoločnej domácnosti a otázka striedavej starostlivosti je iba formálnou záležitosťou, uvádza,
že síce teraz bývajú v rodinnom dome, ktorého výlučným vlastníkom je on, avšak neplánuje ďalšie
spolužitie v tomto rodinnom dome s odporkyňou. Rovnako považuje za nepravdivé tvrdenie odporkyne,
že striedavou osobnou starostlivosťou chce minimalizovať výšku výživného. So svojimi synmi má pekný
vzťah, rozumejú si a oni sami sa vyjadrili pre striedavú starostlivosť, ktorú akceptuje.

K podanému odvolaniu sa vyjadril i kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. K matkiným tvrdeniam v odvolaní uviedol, že matka akoby nemala snahu
rešpektovať záujem a názor svojich maloletých detí, ako aj právo na zachovanie oboch rodičov aj



napriek tomu, že sa deti v pohovore so sociálnou pracovníčkou v domácom prostredí dňa 06. 10.
2014 a následne na súdnom pojednávaní dňa 26. 01. 2015 opakovane vyjadrili, že chcú byť zverené
do striedavej starostlivosti rodičov a pritom obaja chlapci poznali význam a obsah pojmu „striedavá
starostlivosť“. Je toho názoru, že striedavá starostlivosť je v záujme mal. M. a V. a takto budú mať lepšie
zaistené potreby, ako aj bude rešpektované ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov,
čím bude zachovaná aj stabilita výchovného prostredia. Rovnako je potrebné si uvedomiť potrebu
spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože mužský prvok je schopný vhodným spôsobom
podieľať sa na výchove detí. Pôsobenie oboch rodičov na deti je preto najmä z hľadiska súčasného
pubertálneho štádia maloletých detí nanajvýš vhodné.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 212 ods. 2
písm. a/ OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri splnení si povinnosti
uloženej ust. § 156 ods. 3 OSP (s oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku) a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec posúdil po právnej
stránke, preto jeho rozhodnutie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na rozvod manželstva účastníkov konania, ako aj úprava
práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcich z manželstva - M.,
nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania navrhovateľa S. O., nar. XX. XX. XXXX a odporkyni Z. O., rod. O., nar. XX. XX.
XXXX, uzatvorené dňa 22. 05. 1999 v Zlatých Moravciach rozviedol a na čas po rozvode zveril maloleté
deti O.: M., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
maloletých detí a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý
párny týždeň a to od nedele od 18.00 hod. predchádzajúcej tomuto párnemu týždňu až do nedele daného
párneho týždňa do 18.00 hod. a otec detí je povinný zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť o
maloleté deti každý nepárny týždeň a to od nedele 18.00 hod. predchádzajúci tomuto nepárnemu týždňu
do nedele daného nepárneho týždňa do 18.00 hod. Zároveň otcovi stanovil vyživovaciu povinnosť na
mal. M. v sume 100 eur mesačne a na mal. V. v sume 80 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť
výživné k rukám matky do 15. dňa toho-ktorého príslušného mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku
o rozvode.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas
po rozvode k mal. deťom M., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX napadla v zákonnej
lehote odvolaním odporkyňa. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva pre absenciu
odvolania nadobudol preto právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostala len úprava
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že nemusí v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia uvádzať
(kopírovať) všetky dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale sa môže obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého prvostupňového rozhodnutia, príp. doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, vo veci
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, z
ktorého dokazovania vzišlo i správne rozhodnutie po právnej stránke.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením
súdu prvého stupňa. Jeho rozhodnutie je podrobné, presvedčivé, logické, preto odvolací súd sa s
rozhodnutím súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom v celom rozsahu stotožňuje a svoje
odôvodnenie obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219
ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza:

Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv.
striedavej osobnej starostlivosti. Tento inštitút je v slovenskom rodinnom práve novým, striedavá osobná
starostlivosť je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého
z rodičov po určitú, presne určenú dobu. Zákon neurčuje dĺžku doby, počas ktorej by malo byť dieťa u
každého z rodičov, jej určenie zákon ponecháva na úvahu súdu.

Inštitút striedavej starostlivosti je v podstate prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý
zohľadňuje právo oboch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Striedavá osobná starostlivosť
zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje rozvodovú traumatizáciu detí,
prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Striedavá starostlivosť na základe
viacerých skúseností z krajín ako USA, SRN, Nórsko a Česká republika sa ukazuje podľa zákonodarcu
ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.

Znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd musí pri všetkých prípadoch
rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať na to, aby sa rešpektovalo právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pokiaľ
je v záujme dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musíme dôjsť k logickému záveru, že predpokladom
na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti
dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia
sa musia vedieť dohodnúť vo veciach súvisiacich so školskou dochádzkou aj s mimoškolskými aktivitami
a záujmami dieťaťa. Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov
a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované.

V preskúmavanej veci súd zveril maloleté deti O. - M. a V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov tak, že matka detí bude povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny
týždeň od nedele 18.00 hod. predchádzajúcej tomuto párnemu týždňu až do nedele daného párneho
týždňa do 18.00 hod. a otec detí bude povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý
nepárny týždeň a to od nedele od 18.00 hod. predchádzajúcej tomuto nepárnemu týždňu do nedele
daného nepárneho týždňa do 18.00 hod. Pri svojom rozhodovaní prihliadol predovšetkým na názor
samotných maloletých detí, ktorý súd zistil nielen prostredníctvom orgánu starostlivosti o rodinu a deti,
ale aj z vyjadrenia oboch maloletých detí na pojednávaní pred súdom dňa 26. 01. 2015. Odvolací súd,
rovnako ako súd prvého stupňa, mal za to, že obe maloleté deti boli schopné, vzhľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť, vyjadriť samostatne svoj názor, na ktorý súd je vždy povinný prihliadnuť. Maloletý
M. spočiatku preferoval osobnú starostlivosť otca, avšak vzhľadom na naviazanosť na maloletého brata
V., s ktorým spoločne vyrastajú a majú spoločné záujmy, ho viedlo k tomu, že žiadal, aby bol zverený do
osobnej striedavej starostlivosti nielen on, ale aj jeho brat. Obaja chlapci sa venujú futbalu, akvaristike,
psovi a chovu vtákov, čo ich spája. Maloletý M. uviedol, že by chcel byť s bratom aj preto, lebo je ešte



malý a chcel by s ním byť čo najčastejšie. Rozprával sa s V. o tom, s kým by chcel byť, pričom mu
povedal, že by chcel byť aj s matkou, aj s otcom, ale bol by šťastný, keby bol s oboma. Na základe
rozhovoru s bratom maloletý M. dospel k záveru, že keď o tom popremýšľal, najvhodnejšia by bola
striedavá osobná starostlivosť spolu s maloletým bratom, keď takto by boli podstatne viac spolu. Maloletý
V. vo svojej výpovedi uviedol, že má rád oboch rodičov, ako aj starých rodičov, pričom dobre si rozumie
s bratom M.. Samotný navrhovateľ po tom, ako boli vypočuté obe maloleté deti, uviedol, že akceptuje
vyjadrenia maloletých detí ohľadne striedavej osobnej starostlivosti a v konečnom navrhol, aby obe
maloleté deti boli zverené rodičom do striedavej osobnej starostlivosti zotrval. Matka maloletých detí
nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou z dôvodu pracovného zaradenia navrhovateľa v 4-
zmennej prevádzke, ako aj z dôvodu, že spolu nekomunikujú.

Pokiaľ súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme
maloletých detí, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je jeho rozhodnutie
vecne správne. Striedavou osobnou starostlivosťou bude zabezpečené právo detí na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a zároveň bude rešpektované právo detí na udržanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ktorých deti, i napriek
rozvodu ich manželstva, naďalej vo svojom živote nenahraditeľne potrebujú.

Matka maloletých detí nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou z dôvodu, že otec detí pracuje
v 4-zmennej prevádzke. Návrh ohľadne striedavej osobnej starostlivosti považuje ako zvýšený nátlak
na jej osobu. Poukázala pritom na skutočnosť, že s otcom maloletých detí žijú v spoločnej domácnosti
v ich rodinnom dome, takže otázka striedavej starostlivosti bude iba formálnou záležitosťou. Má za to,
že otcovi detí išlo iba o minimalizovanie výšky výživného v prípade, že by boli obidve deti zverené do
jej starostlivosti, ktoré by musel platiť. Odvolací súd nesúhlas matky so zverením detí do striedavej
osobnej starostlivosti považoval za nedôvodný, resp. za taký, ktorý nemá vo vzťahu k výchove detí
relevanciu. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou by mohol byť relevantný len vtedy,
ak by bol založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasiahnuť do
záujmov dieťaťa. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že 4-zmenná prevádzka nie je
dôvodom pre to, aby maloleté deti nemohli byť zverené do osobnej striedavej starostlivosti. V konaní
uvádzal, že pracuje pondelok až stredu poobede, štvrtok až nedeľu má nočné a následne sa to strieda,
pričom máva 2 týždne voľno, v rámci ktorého ho môžu mimoriadne zavolať do práce. Samotná matka
pracovala na zmeny a vtedy to vždy riešili tak, že o deti sa s láskou postarali jeho rodičia, ktorí tiež
bývajú v L. S.. V prípade, že by mal nastať z tohto dôvodu problém, vie si upraviť pracovný čas tak, aby
to bolo v záujme maloletých detí. Uviedol ďalej, že neobstojí ani tvrdenie matky, že otázka striedavej
starostlivosti je iba formálnou záležitosťou, keďže bývajú v jednom rodinnom dome, dôvodil tým, že
výlučným vlastníkom tohto rodinného domu je on, pričom neplánuje ďalšie spolužitie v tomto rodinnom
dome s matkou detí, keď po rozvode si chce usporiadať svoj život s priateľkou. Práve v tomto rodinnom
dome majú deti svoje záľuby ako chov vtákov, akvaristika a psa, ktoré ich všetkých spájajú a obohacujú.

Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné dôvody uvádzané matkou v podanom odvolaní považovať
za nedôvodné, keďže nejde o racionálny dôvod, ktorý by mal mať negatívny vplyv na záujmy detí a
ktorý nesúhlas nie je spôsobilý zmeniť rozhodnutie súdu, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, ktorá trvá rovnaký čas sa spravidla výživné neurčuje.
Neurčenie výživného by však malo relevanciu len v tých prípadoch, pokiaľ by rodičia mali približne
rovnaké majetkové pomery, čo nie je daný prípad. V konaní bolo preukázané, že matka dosahuje
priemerný mesačný zárobok 446,41 eura a otec 1.348,37 eura, pričom otec poberá ešte prídavok na
deti 23,52 eura mesačne. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal zo zárobkových pomerov oboch rodičov,
je nesporné, že tieto nie sú v približne rovnakej výške, keď príjem otca je trojnásobne vyšší ako príjem
matky. Správne preto prihliadol na schopnosti a možnosti oboch rodičov a stanovil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletého M. vo výške 100 eur mesačne a vyživovaciu povinnosť otca na maloletého V. vo
výške 80 eur mesačne. Napriek tomu, že matka rozsudok súdu prvého stupňa formálne napadla i v časti
stanovenia vyživovacej povinnosti, výšku tohto výživného nenamietala, odvolací súd po preskúmaní veci



i v tejto časti, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, dospel k záveru, že i v tejto časti
je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní veci v napadnutých častiach dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie podrobne
odôvodnil, pričom na podrobné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje a s týmito sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mohlo začať
i bez návrhu. Takým konaním je i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.