{"guid": "1f264d4e-2260-4bf9-aaa4-b1953cbf385a:8ca79128-5801-4e7b-94f3-835e2362b4f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7014200788.1", "spisova_znacka": "1Sža/53/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/53/2014 z 10. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. februára 2015, sp. zn. 1Sža/53/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:7014200788.1", "identifikacne_cislo": "7014200788", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2015-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ca79128-5801-4e7b-94f3-835e2362b4f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200788.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200788.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:7014200788.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/53/2014\n7014200788\n10. 02. 2015\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2015:7014200788.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: Y.\nI., nar. XX.XX.XXXX, v C., provincia C., Q. (ďalej len „Q.\"), afganskej štátnej príslušnosti, bez dokladov\ntotožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste C., Q. A., mestská štvrť C. C. M., provincia C., Q.,\ntoho času miesto pobytu O. XXX/XX, A., J., A. (ďalej len „A.\"), zastúpený: Advokátska kancelária Škamla,\ns.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-549-42/POŽ-2013 zo dňa 23.05.2014, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo\ndňa 7. októbra 2014 č. k. 5Saz/27/2014-35\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 7. októbra 2014 č. k.\n5Saz/27/2014-35 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-549-42/PO-Ž-2013 zo dňa 23.05.2014\nv časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1089,84 € do 7\ndní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Martina Škamlu\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-549-42/PO-Ž-2013 zo dňa 23.05.2014 vo výroku o neudelení azylu. Účastníkom náhradu trov\nkonania nepriznal.\nKrajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo. Pojednávania, nariadeného na deň 07.10.2014, sa zúčastnil navrhovateľ a jeho\nsplnomocnený zástupca. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa a jeho\nsplnomocneného zástupcu, v neprítomnosti zástupcu odporcu, po oboznámení sa s administratívnym\nspisom odporcu krajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný v\nrozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v opravnom prostriedku, ktoré preskúmal krajský súd podľa\ndispozičnej zásady v zmysle § 2501, § 212 ods. 1 O. s. p.\nNa pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v Afganistane pracoval pre nemecké vojská NATO ako tlmočník.\nNiekoľkokrát sa mu vyhrážali príslušníci Talibanu, ktorí nenávidia tlmočníkov a zároveň žiadali od neho\nspáchanie atentátu, čo neposlúchol. Preto musel odísť z Afganistanu, kde bol v ohrození a kde hrozí\nkonflikt a je chaos. Dodal, že by rád žil v Európe na území SR, kde si našiel aj prácu v Nových Zámkoch\n\na mohol by pritom aj študovať. V Nemecku má brata. Nerád by sa vrátil do Afganistanu, kde mu hrozí\nnebezpečenstvo a má strach o svoj život. Na záver dodal, že vojaci NATO si chránia svojich tlmočníkov\na tým, ktorí odišli a žiadali o azyl v iných krajinách, akceptujú tieto žiadosti o azyl.\nKrajský súd uviedol, že sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle a\nŽenevským dohovorom z roku 1951, keďže navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo 10\nzákona o azyle, a preto mu nebol udelený azyl na území SR.\nPodľa krajského súdu odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležité zisteného\nskutkového stavu veci a vec správne právne posúdil podľa ustanovení § 8 a v súvislosti s tým podľa § 2\npísm. d/, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil existenciou takých dôvodov, ktoré\nnemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu. Navrhovateľ skutočnosť, že bol v krajine\npôvodu prenasledovaný z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku\n1951 v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.\nPoukázal na to, že z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť\nochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú\n(odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá\nochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického,\nnáboženského), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine posledného trvalého bydliska),\nreálne prenasledovaný alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej\nskupine, respektíve má dôvodnú obavu, že by k takémuto prenasledovaniu mohlo dôjsť. Pri zisťovaní\nskutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia\na bremeno dôkazné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2013 zo dňa 10.12.2013).\nKrajský súd v danom prípade po preskúmaní administratívneho spisu dospel k rovnakému záveru\nako správny orgán, že v prípade navrhovateľa nemožno hovoriť ani o jednom z dôvodov udelenia\nazylu podľa § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa\no udelenie azylu zo dňa 13.12.2013 obavou o svoj život pred neznámymi ľuďmi, ktorí sa mu mali\nvyhrážať v súvislosti s jeho prácou tlmočníka a žiadali od neho prepašovať do priestorov policajnej\nakadémie výbušninu. Do telefónu sa mu vyhrážali, že v prípade nesplnenia ich požiadavky ho zabijú.\nTaktiež mu vyčítali, že je neveriaci, pretože spolupracuje s cudzincami. Týmto skutočnostiam odporca\nvenoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa, aj obsahom správ\no krajine pôvodu (č. l. 62-107 a 127-149 administratívneho spisu odporcu), ktorých podstatnú časť v\nrozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje\nna skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho\nodchodu z krajiny pôvodu. Navrhovateľ nečelil prenasledovaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Tomu\nnasvedčuje aj jeho samotné tvrdenie, ktoré prezentoval v správnom konaní, že od roku 2010 (okrem\nspomínaného incidentu) mu nikto fyzicky ani verbálne neublížil. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že\npo zanechaní svojho zamestnania tlmočníka v apríli 2010 sa zdržiaval ešte jeden mesiac doma a až v\nmesiaci máj 2010 odišiel do Teheránu v Iráne. Po návrate do Kábulu v novembri 2013 sa 15 dní zdržiaval\nvo svojom dome, kým nevycestoval do Európy. Počas týchto období sa mu už viackrát nevyhrážali a ani\nsa ho nepokúsili kontaktovať. Nie je zanedbateľné ani časové obdobie, ktoré uplynulo od spomínaného\nkonfliktu a podania žiadosti o azyl. Navrhovateľ nežiadal o pomoc štátne orgány ani policajnú akadémiu,\nkde pracoval.\nPodľa krajského súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca\nvychádzal, pričom krajský súd dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho\nsprávny právny záver o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky, ustanovené v § 8 zákona o azyle.\nKrajský súd preto nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia\nskutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nOdporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne\nvýhrady, a preto bolo podľa krajského súdu potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení\nazylu ako vecne správne potvrdiť.\n\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie í z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.\nd) a f) OSP, teda z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nKrajský súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa\nnemožno hovoriť ani o jednom z dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Podľa súdu\nprvého stupňa navrhovateľ nečelil prenasledovaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Tomu nasvedčuje\naj jeho samotné tvrdenie, ktoré prezentoval v správnom konaní, že od roku 2010 (okrem spomínaného\nincidentu) mu nikto fyzicky ani verbálne neublížil.\nNa základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že námietky navrhovateľa\nohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov nie sú dôvodné.\nS uvedeným záverom krajského súdu navrhovateľ vyjadril nesúhlas.\nZ napadnutého rozsudku podľa navrhovateľa vôbec nevyplýva, ako sa krajský súd vysporiadal s\nnámietkou navrhovateľa ohľadne nedostatočne zisteného skutočného stavu veci.\nZ rozhodnutia správneho orgánu a ani z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by skúmali situáciu\nnavrhovateľa vo vzťahu k jeho postaveniu v spoločnosti a vo vzťahu k jeho zamestnaniu ako tlmočníka\npre spojenecké vojská.\nNavrhovateľ poukázal na ustanovenie § 19a ods. 6 zákona o azyle, podľa ktorého pri posudzovaní\nžiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné,\nsociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu\nprisudzované pôvodcom prenasledovania.\nZáver krajského súdu o tom, že odporca zistil dostatočne skutočný stav veci podľa navrhovateľa nie\nje správny. Ak mal odporca akúkoľvek pochybnosť o tom, či navrhovateľ pôsobil ako tlmočník pre\nspojenecké vojská, nepochybne mal zistiť skutočný stav veci a tieto pochybnosti rozptýliť. Odporca\nje dostatočne vybavený po personálnej, kompetenčnej a technickej stránke na to, aby vedel zistiť, či\nnavrhovateľ skutočne pôsobil ako tlmočník pre spojenecké vojská v Afganistane.\nZo správy, na ktorú navrhovateľ poukazoval v podanom opravnom prostriedku vyplýva, že duchovný\nvodca talibanského hnutia, M. U. vyzval všetkých prívržencov Talibanu, aby zajali a zabili všetkých\nAfgáncov, ktorý podporujú alebo pracujú pre spojenecké sily (ISAF) alebo vládu. Ako sa v článku\nďalej uvádza, vyššie uvedená správa o „pomste Talibanu\" vyvolala strach medzi civilnými osobami,\npodporujúcimi ISAF, ako sú afgánski tlmočníci.\nZ konkrétneho príbehu afgánskych tlmočníkoch ďalej vyplýva, že miestni obyvatelia ich poznali a mysleli\nsi o nich, že sú nepriatelia, volali ich „infidels\" - čo je možné preložiť ako ľudia, ktorí nemajú vieru, resp.\nľudia, ktorí spochybňujú náboženstvo. Títo tlmočníci a ich rodiny taktiež dostávali od Talibanu vyhrážky.\nAfgánski tlmočníci opisujú svoju situáciu tak, že sú v pasci z dôvodu, že nimi opovrhuje prezident,\nparlament, Taliban, a taktiež aj miestni obyvatelia.\nDokonca sám odporca v napadnutom rozhodnutí uvádza, že tlmočníci pracujúci pre zahraničné vojenské\njednotky v Afganistane čelia hrozbe sledovania, únosom, vypočúvaniu, prípadne zabitiu.\nPodľa navrhovateľa jeho obavy z prenasledovania v krajine pôvodu sú nepochybne opodstatnené. Z\nčlánku, na ktorý poukazuje navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku vyplýva, že miestni obyvatelia\npovažujú tlmočníkov za neveriacich, pretože spolupracujú s cudzincami. Keďže navrhovateľ pôsobil ako\ntlmočník, je nepochybne možné subsumovať obavy navrhovateľa pod „náboženské dôvody\" uvedené v §\n8 zákona o azyle, pretože ich ľudia, ktorí ich prenasledujú považujú za neveriacich práve kvôli spolupráci\nso spojeneckými vojskami.\n\nPodľa § 19a ods. 4 zákona o azyle Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z\ntoho, že politické názory zahŕňajú najmä zastavanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných\npôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto\nnázorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\nVzhľadom na to, že navrhovateľ pomáhal spojeneckým vojskám v Afganistane, nepochybne tým vyjadril\nsvoj politický názor. Ak by skutočnosť, že navrhovateľ tlmočil pre spojenecké vojská bola motivovaná\nlen ekonomicky, podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle mu nepochybne táto politická črta bola pôvodcom\nprenasledovania prisudzovaná. Navrhovateľove obavy z prenasledovania je tak možné subsumovať aj\npod „politické dôvody\" uvedené v § 8 zákona o azyle.\nPodľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak\npríslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť,\nalebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie,\nže daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná;\nv závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú\nna spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že\nzahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.\nNavrhovateľ pôsobil ako tlmočník, a tak mal spolu s ostatnými tlmočníkmi určitú charakteristiku a\npresvedčenie, ktorá spočívala v tom, že na rozdiel od ostatných Afgáncov pomáhal spojeneckým\nvojskám. Okolitou spoločnosťou v Afganistane boli tlmočníci vnímaní odlišne, nakoľko okolitá spoločnosť\nich považovala za neveriacich, a preto boli častým cieľom útokov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že\nnavrhovateľove obavy z prenasledovania je možné subsumovať aj pod „sociálne dôvody\".\nZ vyššie uvedených skutočností nie je zrejmé, ako mohol odporca a následne aj krajský súd dospieť k\nzáveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu.\nNa strane č. 6 v treťom odseku napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza, že navrhovateľ\nskutočnosť, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a\nŽenevského dohovoru z roku 195i v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.\nVzhľadom na to, že medzinárodná ochrana sa poskytuje nielen osobe, ktorá bola v krajine pôvodu\nprenasledovaná, ale aj osobe, ktorá má opodstatnené obavy z návratu do krajiny pôvodu, navrhovateľ\nsa domnieva, že jednoznačne spĺňa podmienky na udelenie azylu.\nNavrhovateľ poukázal na to, že mu bola rozhodnutím odporcu poskytnutá doplnková ochrana, a v tejto\nčasti nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Je teda zrejmé, že bezpečnostná situácia v krajine pôvodu\nnavrhovateľa je zlá.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ tvrdil všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho obavy z\nnávratu do domovskej krajiny. Pokiaľ mal odporca akúkoľvek pochybnosť o tom, či sú tieto skutočnosti\npravdivé, mal tieto pochybnosti rozptýliť. Súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodnutie odporcu ako\nsprávne, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by bol niekedy v krajine pôvodu prenasledovaný, avšak\nopomenul skutočnosť, že medzinárodná ochrana sa poskytuje aj osobám, ktoré majú opodstatnenú\nobavu z prenasledovania. Opodstatnenosť obáv navrhovateľa z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu, že\npracoval ako tlmočník pre spojenecké vojská bola v konaní nepochybne preukázaná.\nNavrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie odporcu v\nčasti o neudelení azylu sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSúčasne si uplatnil náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie odporcu\n\nK odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne\nsprávny. Uviedol, že v odvolaní navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz vzťahujúci sa na\npredmetnú žiadosť a neuviedol ani také skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na\nzrušenie rozsudku krajského súdu, a tým aj rozhodnutia správneho orgánu v časti výroku o neudelení\nazylu menovanému. Vychádzajúc zo samotnej výpovede navrhovateľa ako aj z dostupných informácií o\nkrajine jeho pôvodu, navrhovateľ podľa odporcu nemal problémy so štátnou mocou ani s inými subjektmi\na nikdy nebol zo žiadneho dôvodu perzekvovaný. Odporca má preto za to, že v jeho prípade neboli\nsplnené podmienky na udelenie azylu tak, ako je to uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle, čo\nsvojim rozsudkom potvrdil aj krajský súd. V Afganistane nebolo proti menovanému vedené trestné\nkonanie, nebol väznený, nebol nikým napadnutý, ani mu nikto nijako neublížil. Taktiež nebol vystavený\nmučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Na základe vyššie uvedených\nskutočností považujeme podaný opravný prostriedok za neodôvodnený a účelový. Navrhovateľova\nžiadosť o udelenie azylu bola podľa odporcu posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré\nmenovaný uviedol, boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-549-42/PO-Ž-2013 zo dňa 23.05.2014 podľa ustanovenia § 13 ods. 1\nzákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o azyle\") neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods.\n4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia.\nOdporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie SR požiadal dňa\n06.12.2013 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu alebo o\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, lebo v Afganistane pracoval\nako tlmočník nemeckej armády, a z toho dôvodu sa mu vyhrážali ozbrojenci zabitím, preto ušiel na\nnejaký čas do Iránu.\nOdporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľom boli vykonané pohovory za účelom\nobjasnenia a zdôvodnenia jeho žiadosti a azyl. V rámci pohovorov navrhovateľ uviedol, že po skončení\n10. triedy základného vzdelania začal v marci roku 2010 pracovať ako tlmočník nemeckého jazyka pre\nnemeckých vojakov, ktorí školili budúcich afganských policajtov. V priebehu marca 2010 mu dvakrát\ntelefonovali neznáme osoby, ktoré od neho požadovali, aby do priestorov Policajnej akadémie priniesol\nnástražné výbušné zariadenie a ak tak nespraví, zabijú ho. Tiež mu vyčítali, že je neveriaci, lebo\nspolupracuje s cudzincami. Navrhovateľ sa začal obávať o svoju bezpečnosť, preto že odmietol ich\npožiadavku a preto v apríli 2010 ukončil činnosť tlmočníka a ostal doma. Do kontaktu s nimi nikdy\nneprišiel. Po opustení krajiny v máji 2010 žil navrhovateľ nelegálne v Iráne, kde aj pracoval. V novembri\n2013 sa vrátil do Afganistanu, z dôvodu obáv pred iránskymi policajtmi, ktorí by ho uväznili a deportovali\nspäť do Afganistanu. Jeho brat mu vybavil vycestovanie z Afganistanu.\nOdporca uviedol, že z dôvodu absencie originálu vstupného preukazu (bez čísla) do areálu Policajnej\nakadémie, predloženého navrhovateľom počas azylového konania, nemohol ho podrobiť skúmaniu\npravosti s oficiálne vydávaným dokladom. Výpoveď navrhovateľa považoval odporca za vierohodnú.\nOdporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom\nboli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná\nv súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec\"\nzo dňa 4.3.1996.\nOdporca mal za to, že navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť\njeho žiadosti. Nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol zadržaný, väznený ani\nvypočúvaný, nemal problémy s armádou, políciou, súdnictvom ani inými štátnymi orgánmi, nebol členom\nžiadnej politickej strany, hnutia ani organizácie.\nZa účelom posúdenia tvrdení navrhovateľa ohľadom činnosti pre nemeckých vojakov a\ns tým spojeného problému s neznámymi osobami si zabezpečil informácie migračného\n\núradu: MU-ODZS-2014/000065-030, MU-ODZS-2013/000035-102, MU-ODZS-2013/000035-96,\nMU-ODZS-2013/000035-53,\nMU-ODZS-2013/000035-30,\nMU-ODZS-2011/000666-002,\nMUODZS-2011/000198-004, MU-ODZS-21-17/2010, zo správy COI o Afganistane, vydanej\nHraničným úradom Spojeného kráľovstva dňa 5.11.2010 a z internetových stránok www.giz.de\n<http://www.giz.de>, www.calendarhome.com <http://www.calendarhome.com>, www.ahg.af <http://\nwww.ahg.af>, www.aims.org.af <http://www.aims.org.af>,\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. februára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nPodľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo 10.\nPodľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití\nfyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných\nalebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,3.\nodmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.\nneprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za\nodmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy\nalebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti\ndeťom.\n§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.\nslobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18\nrokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.\n\nPodľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti\no udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.\nPodľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,\nslobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany\nnavrhovateľovi.. Navrhovateľ napadol tú časť rozhodnutia, ktorá sa týkala neudelenia azylu, preto\nprimárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nrozhodnutie odporcu v napadnutej časti, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že krajský súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nPodľa navrhovateľa krajský súd, tak ako aj odporca pred ním, nedostatočne zistil skutkový stav veci\na to v súvislosti s jeho postavením v spoločnosti a vo vzťahu k jeho zamestnaniu ako tlmočníka pre\nspojenecké vojská.\nNavrhovateľ pritom poukazoval na správu, na ktorú sa odvolával v podanom opravnom prostriedku\na z ktorej malo vyplynúť, že duchovný vodca talibanského hnutia, M. U. vyzval všetkých prívržencov\nTalibanu, aby zajali a zabili všetkých Afgáncov, ktorý podporujú alebo pracujú pre spojenecké sily (ISAF)\nalebo vládu. Ako sa v článku ďalej uvádza, vyššie uvedená správa o „pomste Talibanu\" vyvolala strach\nmedzi civilnými osobami, podporujúcimi ISAF, ako sú afgánski tlmočníci.\nZ konkrétneho príbehu afgánskych tlmočníkoch ďalej vyplýva, že miestni obyvatelia ich poznali a mysleli\nsi o nich, že sú nepriatelia, volali ich „infidels\" - čo je možné preložiť ako ľudia, ktorí nemajú vieru, resp.\nľudia, ktorí spochybňujú náboženstvo. Títo tlmočníci a ich rodiny taktiež dostávali od Talibanu vyhrážky.\nAfgánski tlmočníci opisujú svoju situáciu tak, že sú v pasci z dôvodu, že nimi opovrhuje prezident,\nparlament, Taliban, a taktiež aj miestni obyvatelia.\nPodľa odvolacieho súdu námietka navrhovateľa, podľa ktorej pokiaľ odporca nevykonal náležité\ndokazovanie na postavenie navrhovateľa v spoločnosti a nevenoval pozornosť hrozbám, ktoré z jeho\npostavenia vyplývajú, bola dôvodná. Navrhovateľ v priebehu administratívneho konania uviedol, že\npôsobil a od marca 2010 ako tlmočník nemeckého jazyka pre nemeckých vojakov, ktorí školili budúcich\nafganských policajtov. V priebehu marca 2010 mu dvakrát telefonovali neznáme osoby, ktoré od neho\n\npožadovali, aby do priestorov Policajnej akadémie priniesol nástražné výbušné zariadenie, ak tak\nnespraví, zabijú ho. Navrhovateľ to odmietol, zničil SIM kartu mobilného telefónu. Tiež mu vyčítali,\nže je neveriaci, pretože spolupracuje s cudzincami. Navrhovateľ uviedol, že sa začal obávať o svoju\nbezpečnosť, preto v apríli 2010 ukončil činnosť tlmočníka a ostal doma. V máji 2010 odišiel za sestrou\nto Teheránu, kde žil nelegálne. Obával sa iránskej polície, že ho deportuje do Afganistanu, kde by mu\nhrozilo nebezpečenstvo, preto v polovici novembra 2013 odišiel z Iránu a pricestoval na Slovensko.\nZ uvedeného je podľa Najvyššieho súdu SR zrejmá jasná jednotiaca dejová línia, ktorú je potrebné\ninterpretovať ako stupňujúci sa tlak voči navrhovateľovi, ktorý ako sám uviedol po týchto vyhrážkach\nodišiel zo zamestnania a neskôr z dôvodu obavy o svoj život odišiel z krajiny pôvodu.\nNámietka navrhovateľa, že odporca a rovnako tak aj krajský súd sa nezaoberali posúdením prípadu\nnavrhovateľa v súvislosti s jeho postavením v spoločnosti ako tlmočníka, (od ktorého neznáme osoby\nžiadali spoluprácu na kriminálnom čine a neskôr sa mu vyhrážali zabitím, za to, že je neveriaci, keďže\npracuje pre cudzincov) a v kontexte informácií o krajine pôvodu, ktorými odporca disponoval bola\ndôvodná.\nPodľa odvolacieho súdu navrhovateľ nielen že objasnil z čoho plynú jeho subjektívne obavy z\nprenasledovania, ale poukázal aj na správy o krajine, ktoré takéto praktiky potvrdzujú. Odporca síce\npripustil, že ľudia pracujúci pre medzinárodné organizácie alebo bezpečnostné sily sú často terčom\nútokov od príslušníkov rôznych náboženských alebo militantných skupín, teda že sú skutočne rizikovou\nskupinou, avšak podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal, že takéto akty násilného charakteru boli voči\nnemu uplatnené.\nNámietku navrhovateľa, že krajský súd sa nijako nevyjadril k námietke nesprávneho právneho posúdenia\nprípadu navrhovateľa v kontexte správ, ktoré navrhovateľ predložil spolu s opravným prostriedkom\npovažoval za dôvodnú. Nebolo však účelné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie, ale odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti je potrebné zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa odvolacieho súdu bude preto potrebné v ďalšom konaní, aby odporca vykonal dokazovanie a\nzaujať stanovisko, či bolo možné navrhovateľa z pohľadu výkonu jeho zamestnania, ktoré sa rozhodol\npo vyhrážkach zanechať posúdiť ako politickú oponentúru. Nebolo sporné, že jeho žiadosťou o azyl z\ndôvodu jeho politického (imputovaného) presvedčenia sa nezoberal v prvom rade odporca a preto bolo\npotrebné rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nO udelení resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náležité\ndokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žiadosti navrhovateľa o azyl. Nevykonaním dôkazov,\nktoré boli založené do administratívneho spisu odporcu totiž odporca nezistil dostatočne skutkový stav\nveci. Preto bude jeho úlohou v ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa nie\nlen z hľadiska správ, ktorými odporca disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, ale aj z hľadiska\nspráv o krajine pôvodu, ktoré navrhovateľ predložil ako dôkazy v súdnom konaní.\nK veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 10/2013 zo dňa\n9.4.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval\ninými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\nJe naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\n\nRovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny\ndôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.\nPokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za\nsúladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\nTýmito požiadavkami sa odporca riadil len čiastočne. Hoci výpoveď navrhovateľa nepovažoval za\nnedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, že pracoval ako tlmočník pre\nnemeckých vojakov zo strany neštátnych subjektov sa nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či\nnavrhovateľom vyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.\nOdporca tak musí dať odpoveď na legitímnu otázku, či výkon povolania - tlmočník pre nemeckých\nvojakov mohol byť vnímaný ako politická oponentúra, a či v krajine pôvodu hrozí, že takéto osoby sú\npredmetom útokov zo strany neštátnych subjektov - príslušníkov náboženských a militantných skupín a\nsúčasne, či sú štátne orgány schopné poskytnúť efektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami.\nZásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej\nnedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom\norgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne\nzistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou\npravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.\nKonanie o medzinárodnej ochrane riadením špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať\nza situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.2.2008, č . j . 2 AZS\n100/2007 - 64, a z 27. 3. 2008, č . j . 4 AZS 103/2007 - 63, či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n29.7.2014 sp. zn. 1Sža 17/2014), že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia\nstrachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má\npre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\nTýmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je\nnesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by\npotenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,\npotom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom\nje potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického\nprostredia v krajine pôvodu žiadateľa.\nPokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu\na správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je\npovinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a\ninformácií, a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. Vtedy, keď nie\nje ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\nAk uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.\n\nSprávny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o\nkrajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení\ndaných podmienok sa uplatňuje pravidlo \"v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu\" (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k\nporušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na\npostavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď.,\ndôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\"\nOdporca preto ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdenej obave, ktorú uvádza od\nsamého začiatku administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa ako\naj v kontexte odporúčania vyplývajúceho z Príručky UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl\nz Afganistanu, na ktoré síce navrhovateľ nepoukazuje, ale z rozhodovacej činnosti odporcu musí byť\ntoto stanovisko známe.\nV ďalšom konaní bude podľa názoru Najvyššieho súdu potrebné, aby odporca rozhodol o udelení/\nneudelení azylu, po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie uvedených\nskutočností.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny\nrozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a § 151\nods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že navrhovateľovi\nktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania i náhradu trov konania pred\nsúdom prvého stupňa, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\") vo\nvýške spolu 1 089,84 Eur titulom trov právneho zastúpenia.\nKonanie pred krajským súdom:\n- prevzatie zastúpenia vrátane porady s klientom, opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení, účasť\na zastupovanie klienta na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave, t. j. 3 x 134 Eur + 3 x 8,04 Eur,\nspolu 426,12 Eur,\n- 152,44 Eur cestovné náklady - 514 km pri spotrebe 7,7l/100 km a cene pohonných hmôt 1,488Eur/l\na náhradu za použitie vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km Žilina - Košice a späť na pojednávanie\npred KS Košice dňa 7.10.2014\n- 187,60 Eur (14 polhodín náhrada za stratu času, pojednávanie dňa 7.10.2014\nKonanie pred odvolacím súdom:\n- odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 1x 134 Eur + 8,04 Eur, spolu 142,04 Eur\n- 181,64 Eur DPH\n- spolu: 1 089,84 Eur\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}