Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/368/2016 z 29. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. mája 2017, sp. zn. 5Co/368/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5313205778.1 Krajský súd Žilina | 5Co/368/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5313205778.1 | 2017-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b61fd0ab-bafb-4f42-b0b8-676db163cf36 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5313205778.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/368/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313205778
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313205778.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu
(navrhovateľa): CEE COLLECT FUND 1 LTD, Agiou Nikolau, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi,
2408, Nikózia, Cyprus, zapísaná v obchodnom registri Ministerstva obchodu, priemyslu a turizmu, Odbor
obchodného registra a súdneho správcu Nikózia, reg. číslo: HE 308237, zast. Advokátska kancelária
Gallo s.r.o., IČO: 36715352, Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej (odporkyni): V. R., nar. X.X.XXXX,
O. V. XXX, v konaní o zaplatenie 1752,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca z 21.1.2016 č.k. 5C/185/2013-112, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v spore o zaplatenie žalovanej sumy
s príslušenstvom tak, že návrh zamieta a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Rozsudok súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, popísal zistený skutkový stav, obsah vykonaných
dôkazov, citoval niektoré ustanovenia zákonov, ktoré použil pri právnom posúdení veci, zdôraznil,
že postupoval v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a podrobne
odôvodnil aj svoj právny záver, pritom vychádzal aj z ustálenej judikatúry súdov. Keďže rozsudok
okresného súdu bol riadne doručený obom stranám sporu v súlade s požiadavkou zákona (§ 223 a
nasl. CSP; predtým § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), strany sporu poznajú doslovné znenie
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a tak odvolací súd upúšťa od opätovného opakovania
podrobného obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Strany sporu totiž poznajú celé a
doslovné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý v odvolaní okrem iného uviedol, že na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky poskytol právny
predchodca odporkyni úver vo výške 59.000,- Sk, t.j. 1.958,44 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať
v pravidelných mesačných splátok v počte 82 s dátumom prvej splátky 12.02.2008 a poslednej splátky
12.11.2014. Výška splátky bola dohodnutá v sume 1.109,61 Sk, t.j. 36,83 eur. V zmysle uvedeného na
istinu pripadlo v mesačnej splátke suma 23,88 eur. Nakoľko odporkyňa nesplácala úver riadne a včas,
došlo zo strany veriteľa v súlade s VOP k vyhláseniu predčasného splatenia úveru zo dňa 4.2.2013
uvedené v bode IV. žalobného návrhu, ktoré odporkyňa prevzala dňa 8.2.2013 - dôkazom je v prílohe
pripojená doručenka, čím sa pohľadávka zo zmluvy stala splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie
uvedené neobstojí konštatovanie Okresného súdu Čadca, že v čase vyhlásenia nemohol súd určiť
výšku nároku navrhovateľa, ktorý by pozostával z časti nepremlčaných splátok (splatné od 12.6.2010
do 12.11.2014) v počte 53 nepremlčaných splátok. Tento nárok je možné určiť násobkom pomernej
časti jednotlivých predpísaných mesačných splátok, t.j. časť vo výške 23,88 eur a počtu nepremlčaných
splátok 23,88 eur x 53 = 1.265,64 eur. Na základe uvedeného máme za to, že suma 1.265,64 eur mala
byť napadnutým rozsudkom priznaná.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.



4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:



Zhodne s názorom súdu prvej inštancie zdôrazňuje odvolací súd, že z hľadiska povahy účastníkov
zmluvného vzťahu súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou ako spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnej úprave obsiahnutej v citovaných právnych
normách. Právny predchodca navrhovateľa má v premete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie
úverov, pričom táto skutočnosť je všeobecne známa z verejne dostupných údajov v obchodnom registri
a odporca v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom vystupuje ako fyzická osoba, občan - nepodnikateľ,
ktorý nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. na premlčanie je súd povinný od 01.05.2014 prihliadať ex offo, a to aj keď zmluvné
strany dohodli, že sa ich zmluvný vzťah bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, resp.
ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, aplikoval kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd
poznamenáva, že k záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských
zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.11.2011 a poukázať
možno aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17Co/167/2011 zo dňa 23.11.2011, či obdobné
rozsudku Krajského súdu v Prešove. Ako vyplýva z tvrdenia navrhovateľa v podaní z 18.9.2015, ktoré
súd považoval za nesporné, keďže odporkyňa toto nerozporovala, odporkyňa na úver uhradila celkovo
sumu 552,64 eur Táto suma zodpovedá splátkam splatným od 12.2.2008 do 12.4.2009 a suma 0,01
eur na ďalšiu splátku. Následne na úver už odporkyňa neuhradila žiadnu platbu. Listom z 4.2.2013
vzhľadom na omeškanie odporkyne s úhradou splátok vyhlásil navrhovateľ predčasnú splatnosť úveru a
určil lehotu na zaplatenie 15 dní od doručenia listu, ktorý bol odporkyni doručený dňa 8.2.2013, tj. lehota
na zaplatenie bola určená do 23.2.2013. Súd vyššie konštatoval, že úhrady odporkyne zodpovedajú
splátkam splatným od 12.2.2008 do 12.4.2009 a suma 0,01 eur na ďalšiu splátku. Z uvedeného
potom vyplýva, že odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok splatných od 12.4.2009 do
zosplatnenia úveru 23.2.2011 (splátka splatná 12.4.2009 čiastočne, ostatné úplne) a následne s úhradou
zosplatnenej istiny. Súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadal na premlčanie
a ustálil, že dlžné splátky od 12.4.2009 do 12.5.2010 sú premlčané, keďže navrhovateľ podal návrh
na začatie konania dňa 3.6.2013. Navrhovateľ by tak mal nárok na nepremlčané splátky splatné od
12.6.2010 do 12.1.2013, tj. do zosplatnenia úveru a na zosplatnenú istinu. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. je
súd pri konaní a rozhodovaní viazaný návrhom (predmetom sporu), a to nielen návrhom rozsudočným,
ale aj skutkovými tvrdeniami v návrhu. Prekročiť ho môže len v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 O.
s. p. Z viazanosti súdu predmetom konania potom vyplýva podmienka, že návrh musí byť taký presný,
určitý a zrozumiteľný, aby bolo súdu i účastníkom zrejmé, o čom súd koná a rozhoduje. Rozhodujúce
tvrdenia v návrhu je povinný určitým a jednoznačným spôsobom poskytnúť navrhovateľ (§ 79 ods. 1
O.s.p.). Pripojené listinné dôkazy nenahrádzajú tvrdenia navrhovateľa, ktorými je súd viazaný.

13. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva,
že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu
petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom
návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit
návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť
rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.“
Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľom podaný návrh, doplnený dňa 19.12.2014 nepovažoval
za úplný, a preto uznesením čk. 5C/183/2013-103 z 1.4.2015 súd vyzval navrhovateľa na odstránenie
vád podania, pričom z podania z 18.9.2015 vyplýva, že navrhovateľ síce niektoré z vád návrhu odstránil,
avšak ani na výzvu súdu nešpecifikoval uplatnenú sumu spôsobom vyžiadaným súdom, pričom jej jediná
špecifikácia vyplýva z podania navrhovateľa z 19.12.2014, v ktorom uviedol, že predmetom konania je
zaplatenie istiny 1752,23 eur, tj. výška úveru 1958,44 eur mínus na istine uhradená suma 206,21 eur.
Teda navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, z akých splátok uplatnená suma pozostáva, resp. zo
zostatku splátok, ak tieto boli uhradené čiastočne. V časti zaplatenia nepremlčaných splátok (splatné
od 12.6.2010 do 12.1.2013) súd návrhu vyhovieť nemohol, nakoľko žalobou žiadal navrhovateľ priznať
iba istinu a priznaním sumy celých splátok, ktorých súčasťou sú okrem istiny aj úroky a poplatky, by súd
priznal navrhovateľovi plnenie nad rámec jeho návrhu. Súd nemohol z dlžných splátok priznať len istinu,
nakoľko navrhovateľ ani s podaním návrhu ani na výzvu súdu nešpecifikoval svoj návrh tak, aby bolo
zrejmé, z akých splátok uplatnená istina pozostáva a výška istiny v tej ktorej splátke nie je zrejmá ani zo
zmluvy, ani tvrdení navrhovateľa, ani z ním predložených iných dôkazov. V časti zosplatnenej istiny súd
návrhu tiež nemohol vyhovieť, nakoľko navrhovateľ neuviedol ani v žalobe ani v oznámení o zosplatnení



úveru a ani na výzvu súdu nešpecifikoval, v akej výške bol úver zosplatnený a aká je výška samotnej
zosplatnenej istiny. Súd bol viazaný predmetom sporu tak ako ho špecifikoval navrhovateľ v návrhu na
začatie konania a ďalších vyjadreniach a mal za to, že navrhovateľ neustál bremeno tvrdenia, keď ani
v návrhu na začatie konania ani v ďalších vyjadreniach nešpecifikoval žalovanú sumu preskúmateľným
spôsobom tak, ako mohol súd o jeho nároku spravodlivo rozhodnúť. Preto súd prvej inštancie po zvážení
skutkových okolností veci zistených vykonaným dokazovaním návrh žalobcu správne v celom rozsahu
zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní odvolateľ nemal úspech, avšak žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)