{"guid": "1f1a27e8-4315-4462-84aa-ef4a8d86b81e:c60181e6-a012-4f5c-9e4f-7d62abe2cd7b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117219686.1", "spisova_znacka": "22Co/94/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/94/2018 z 26. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2018, sp. zn. 22Co/94/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8117219686.1", "identifikacne_cislo": "8117219686", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2018-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c60181e6-a012-4f5c-9e4f-7d62abe2cd7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117219686.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8117219686.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8117219686.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/94/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219686
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219686.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. E. K. XX, t. č. bytom XXE B. W., I., C S., Q. D., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát,
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 390 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.03.2018, č.k. 25Csp/199/2017-43 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I. a III.

II. Odmieta sa odvolanie vo vzťahu k výroku II.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e  p o v i n n ý  zaplatiť žalobkyni sumu 200 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. priznáva žalobkyni  právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % ,z priznanej
sumy, vo výške, ktorá bude špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 2 písm. a),b),q) a r), § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa si voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie jej
spotrebiteľského práva v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 28C/199/2014, v ktorom bol určený
administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou tým spojenou, uvedený v zmluve, za neplatný.
Zároveň bolo konštatované, že pre chýbajúce náležitosti je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Tým
mal súd prvej inštancie splnené podmienky, aby žalobkyni bolo priznané finančné zadosťučinenie
od žalovaného, ktorý porušil práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. S ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa súd
prvej inštancie priznal žalobkyni sumu 200 eur, s tým, že sa jej tak poskytne primeraná satisfakcia a
zároveň je to dostatočná suma, aby odradila dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Vzhľadom
na ujmu, ktorú podľa súdu žalobkyňa utrpela a ktorá súvisela predovšetkým so stratou času pri účasti



na pojednávaní, je výška 200 eur, ktorú súd priznal, zodpovedajúca. Táto suma je dostatočne účinná,
primeraná a odradzujúca aj voči žalovanému. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 261 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Výška náhrady závisela od úvahy súdu, a preto súd priznal žalobkyni
plnú náhradu trov konania zo sumy, ktorá jej bola priznaná ako finančné zadosťučinenie.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobkyne, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný neuznáva
žalobkyňou vznesený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalobkyňa
nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žiadna
ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni nevznikla. Z predmetnej
zmluvy o úvere už bolo priznané žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 390 eur s prísl. na základe
rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 28C/199/2014 zo dňa 07.10.2015 a preto nie je dôvod
na to, aby bola priznaná iná suma. Uvedený rozsudok má dostatočný sankčný charakter. Považoval
priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a
arbitrárnom výklade práva. Mal za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného
finančného zadosťučinenia. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len
v tých prípadoch, keď porušenia práva nie je možné už napraviť inak. Za spornú považoval  aj výšku
požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa a súd prvej inštancie nijako relevantne
neodôvodnili výšku náhrady požadovaného finančného zadosťučinenia, ktoré určite nie je primerané.
Priznané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur nie je možné za žiadnych okolnosti považovať
za primerané a spravodlivé, preto že ide len o duplicitné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného
obohatenia.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnute rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov



vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe, i keď čiastočne vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať,
že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva
na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

12. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva \"odradzujúci\").

13. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

14. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.10.2015, č.k. 28C/199/2014-118, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.02.2017, č.k. 10Co/5/2015-178 bolo uložené
žalovanému zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie o výške 390 eur a určené, že zmluvná
podmienka v zmluve uzavretej medzi stranami sporu č. zmluvy XXXXXXXXX, o tej časti poplatku, ktorá
zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa
28.03.2017. Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú
podmienku - administratívny poplatok bez reálneho plnenia. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere
s takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou snažil od žalobkyne získať financie bez protihodnoty.
Žalobkyňa má preto právo v dôsledku porušenia jej práv ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného na primerané finančné
zadosťučinenie. Základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je tak nepochybne daný.

15. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktoré sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho
nedopustí v takej intenzite. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Prešov
28C/199/2014, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie



neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému
vypätiu a stavu právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia konania vo veci 28C/199/2014
Okresného súdu Prešov. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa na úkor žalobkyne
snažil bezdôvodne obohatiť o sumu 390 eur.

16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo
výške 200 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa,
ktoré nemusí byť v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila. Takto priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je
určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať
ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na
finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyňa sa v tomto
prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

17. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za toho stavu
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. a III. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

18. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku v zmysle § 386 písm. b) CSP
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom bola žaloba čiastočne zamietnutá.
Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá,
hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to,
aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bola žaloba čiastočne
zamietnutá, žalovanému žiadna ujma spôsobená nebola, a preto žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku
právo podať odvolanie nemá.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no
v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovanému ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP po priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie vo výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Csp/199/2017", "guid": "874ff40d-dbb7-4cee-996d-1ed35c9ede5b:8978634a-b7b0-4509-ae30-56a6ad6b5aa4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "88171f74-908a-4881-8aae-c38bd211649a:f1de72d7-ed28-48df-9a70-d2e67401ab02", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114217640.1", "spisova_znacka": "10Co/5/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/5/2015 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114217640.1"}, {"guid": "669e4422-2024-4134-b328-0c5752466acc:07af6fff-d833-4db5-8c96-b7eb0eedae7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Csp/199/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Csp/199/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/669e4422-2024-4134-b328-0c5752466acc:07af6fff-d833-4db5-8c96-b7eb0eedae7b"}], "citovane_v": []}