Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoKR/4/2018 z 22. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. augusta 2018, sp. zn. 3CoKR/4/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8115227432.1 Krajský súd Prešov | 3CoKR/4/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8115227432.1 | 2018-08-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ZKR, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9af0e6a6-c6ee-4300-bf73-c9c0e2790673 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115227432.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoKR/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227432
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115227432.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právanej veci žalobcu: JUDr. Jozef Tarabčák, so sídlom
kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov, správca úpadcu F. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Ú.-Q. XXXX/XX, XXX
XX K., proti žalovaným: 1/ Z. G., G. L. XXXX/X, XXX XX K., X/ M. K., G. Ú.-Q. XXXX/XX, XXX XX K.,
obom zastúpeným Mgr. Roman Birčák, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 97, 058 01 Poprad, o
vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku určil, že kúpna zmluva zo dňa 17.05.2013,
ktorej vklad bol povolený pod č. I. XXXX/XX dňa 25.06.2013, a ktorou bolo prevedené vlastníctvo z
úpadcu F. K., J.. XX.XX.XXXX, bytom Ú.-Q. XXXX/XX, XXX XX K. a S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Ú.-Q.
XXXX/XX, XXX XX K. na žalovaného v 1. rade Z. G. k nehnuteľnostiam
1. na LV č. XXXX k. ú. Poprad
a) byt č. XX, vchod XX, X. posch. bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XXX U.
b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach - podiel XXXX/XXXXXX

2. na LV č. XXXX k. ú. Poprad
a) pozemok - parc. XXXX/XXX U. - 414 m2 - zastavané plochy a nádvoria
spoluvlastnícky podiel - XXXX/XXXXXX

3. na LV č. XXXX k. ú. Poprad
a) byt č. XX, vchod X, X. posch. bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. XXXX/XXX CKN
b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach - podiel XXX/XXXXX
c) pozemok - parc. XXXX/XXX U. - 411 m2 - zastavané plochy a nádvoria
spoluvlastnícky podiel - XXX/XXXXX

j e voči konkurzným veriteľom n e ú č i n n á .

Súd určuje, že kúpna zmluva z 10.12.2013, ktorej vklad bol povolený dňa 31.12.2013 pod č. I. XXXX/
XX, a ktorou boli zo žalovaného v 1. rade na žalovanú v 2. rade prevedené nehnuteľnosti
1. na LV č. XXXX k. ú. Poprad
a) byt č. XX, vchod XX, X. posch. bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XXX CKN



b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach - podiel XXXX/XXXXXX

2. na LV č. XXXX k. ú. Poprad
a) pozemok - parc. XXXX/XXX CKN - 414 m2 - zastavané plochy a nádvoria
spoluvlastnícky podiel - XXXX/XXXXXX

3. na LV č. XXXX k. ú. Poprad
a) byt č. XX, vchod X, X. posch. bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. XXXX/XXX CKN
b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach - podiel XXX/XXXXX
c) pozemok - parc. XXXX/XXX U. - 411 m2 - zastavané plochy a nádvoria
spoluvlastnícky podiel - XXX/XXXXX

j e voči konkurzným veriteľom n e ú č i n n á .

II. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo
dňa 17.5.2013, ktorej vklad bol povolený pod č. I. XXXX/XX dňa 25.6.2013 a ktorou bolo prevedené
vlastníctvo z úpadcu F. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Ú.-Q. XXXX/XX, XXX XX K. M. S. K., J.. XX.XX.XXXX,
G. Ú.-Q. XXXX/XX, XXX XX K. na žalovaného v 1. rade Jaroslava Baláža k nehnuteľnostiam na LV č.
XXXX k.ú. Poprad, byt č. XX, vchod XX, X. posch. bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. č.
XXXX/XXX U., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach - podiel XXXX/XXXXXX;
na LV č. XXXX k. ú. Poprad, pozemok - parc. XXXX/XXX U. - 414 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
spoluvlastnícky podiel - XXXX/XXXXXX; na LV č. XXXX k. ú. Poprad, byt č. XX, vchod X, X. posch.
bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. XXXX/XXX U., spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach - podiel XXX/XXXXX, pozemok - parc. XXXX/XXX U. - 411 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel - XXX/XXXXX, je voči konkurzným veriteľom neúčinná.
Zároveň, aby súd určil, že kúpna zmluva z 10.12.2013, ktorej vklad bol povolený dňa 31.12.2013 pod č. I.,
a ktorou boli zo žalovaného v 1. rade na žalovanú v 2. rade prevedené nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú.
Poprad, byt č. XX, vchod XX, X. posch. bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XXX
U., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach - podiel XXXX/XXXXXX; na LV č. XXXX
k. ú. Poprad, pozemok - parc. XXXX/XXX U. - 414 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky
podiel - XXXX/XXXXXX; na LV č. XXXX k. ú. Poprad, byt č. XX, vchod. X, X. posch. bytového domu
súp. č. XXXX, postavený na parc. XXXX/XXX U., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach - podiel XXX/XXXXX, pozemok - parc. XXXX/XXX U. - 411 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, spoluvlastnícky podiel - XXX/XXXXX, je voči konkurzným veriteľom neúčinná. Šetrením
žalobca zistil, že žalobkyňa spolu s manželom S. K. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti previedli kúpnou zmluvou zo dňa 17.5.2013, ktorej vklad bol povolený
na Správe katastra Poprad dňa 25.6.2013, č. I. XXXX/XX na kupujúceho žalovaného v 1. rade. Následne
zmluvou zo dňa 10.12.2013, ktorej vklad bol povolený pod č. I. dňa 31.12.2013 Správou katastra Poprad,
bolo prevedené vlastníctvo na M. K., J.. XX.X.XXXX, O. úpadkyne. K prevodu vlastníctva došlo v čase,
keď úpadkyňa mala viacerých veriteľov so splatnými pohľadávkami, preto ide o právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok a teda o ukracujúci právny úkon podľa § 60 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59
ZKR a úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Poukázal na to, že úpadkyňa mala v čase
odpredaj nehnuteľností žalovanému v 1/ rade splatné pohľadávky, ktoré sú preukázateľné zo zoznamu
pohľadávok. O necelý polrok boli nehnuteľnosti prevedené na dcéru úpadkyne, žalovanú v 2/ rade, ktorá
je spriaznenou osobou podľa § 9 ods. 2 ZKR. Podľa oboch zmlúv boli kúpne zmluvy platené v hotovosti,
čo je minimálne pri takej výške neštandardné a neobvyklé a naviac je otázne, či žalovaná v 2/ rade mala
k dispozícií takú sumu peňazí. Prevody boli urobené v úmysle ukrátiť veriteľov úpadkyne, ktorí aj boli
ukrátení, pretože vlastníctvo bolo prevedené podľa vyjadrenia odporkyne boli prevody urobené preto,
aby uhradila záväzky exekútorom, ktorí mali zriadené záložné právo, čo svedčí o úmysle zvýhodniť
jedných veriteľov a ukrátiť iných.

3. Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere a
s vedomím, že existujú záložné práva na predmetné nehnuteľnosti, ktoré bude treba vyplatiť, aby bol
povolený vklad jeho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Nehnuteľnosti kúpil ako investíciu.
Všetky dlžoby F. K. manžel vyplatil a podal návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Poprad,



katastrálny odbor, ktorý vklad jeho vlastníckeho práva aj povolil. On nemal dôvod skúmať dôvody predaja
nehnuteľnosti. K.. K. mala len jednu požiadavku, a to či nemôžu obyvatelia oboch nehnuteľností v
nich ostať nejakú dobu bývať, pokiaľ si nenájdu adekvátnu náhradu ubytovania. Po pár mesiacoch ho
kontaktovala O. predávajúcej s prosbou o stretnutie a požiadala ho o predaj nehnuteľností, ktoré kúpil
od je S., lebo tejto sa nepodarilo zohnať náhradne ubytovanie. Po nejakej dobe sa dohodol s M. K. na
tom, že nehnuteľnosti odpredá pri rozhodovaní zavážilo to, že sa dozvedela, že v jednej z nehnuteľností
býva starý otec M. K., ktorému sa rapídne zhoršil zdravotný stav, v dôsledku toho, žeby mal na staré
kolená skončiť na ulici bez strechy nad hlavou. Navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že sa nezakladá
na faktoch ale iba domnienkach a polopravdách.

4. Žalovaná v 2/ rade navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nehnuteľnosti kúpila, pretože jej rodine
hrozilo, že sa ocitne na ulici. Po tom, čo sa dozvedela o predaji bytu rodičov ako aj N. Q., kontaktovala
p. G. a pokúsila sa ho uprosiť, aby jej nehnuteľnosti predal. Po pártýždňovom snažení jej úsilie prinieslo
osoh a nakoniec ho argumentmi presvedčila, aby jej byty predal. Byty kúpila za financie starého otca.

5. Prevedeným dokazovaním súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XK/XX/XXXX
z 12.6.2015, bol JUDr. Jozef Tarabčák so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov ustanovený za správcu
dlžníka F. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Ú.-Q. XXXX/XX, XXX XX K.. Uznesenie bolo zverejnené v Q. Č.. XXX/
XXXX dňa 18.6.2015, čím nastali účinky konkurzu. Predmetom sporu je odporovanie zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu podľa § 59 ods. 2 ZKR ako aj odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu podľa
§ 60 ods. 2 ZKR. Dôkazné bremeno v tejto veci je na strane žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti
závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho príslušným právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a
aký majetok mu po vykonaní príslušného (odporovateľného) právneho úkonu zostal na uspokojenie
pohľadávky príslušných veriteľov. Preukázanie zmenšenia majetku je základným resp. všeobecným
predpokladom odporovania právnemu úkonu, čo sa vyžaduje pri každej skutkovej podstate. Odporovaciu
žalobu v danom prípade podala oprávnená osoba - správca konkurznej podstaty v zákonnej lehote
proti účinným úkonom dlžníka týkajúcim sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu t.j. dané podmienky
odporovateľnosti boli splnené. V konaní bolo dokazovaním preukázané, že právne úkony, ktorým
správca konkurznej podstaty v tomto spore odporuje, sú právnymi úkonmi neúčinnými. Napadané
zmluvy boli uzavreté úpadkyňou a následne žalovanou v 2/ rade v krátkom časovom období, v priebehu
pol roka boli uzavreté v čase, keď úpadkyňa musela mať a mala vedomosť o tom, že má viacerých
veriteľov, ktorým nesplatila svoje záväzky. Druhou zmluvou bolo prevedené vlastníctvo zo žalovaného
v 1/ rade na žalovanú v 2/ rade - O. úpadkyne. Žalobca - správca konkurznej podstaty pri svojej
činnosti zistil, že predmetné kúpne ceny neboli zaplatené. Žalovaní nepredložili žiadny dôkaz o
reálnom vyplatení kúpnych cien z prvej zmluvy 95.000,- Eur a následne z druhej zmluvy 93.000,- Eur a
2.000.- Eur čo bolo v rámci dokazovania preukázané. Klauzula uvedená v zmluve o zaplatení kúpnych
cien je nepostačujúca. Žalovaná v 2/ rade je spriaznenou osobou s úpadkyňou, keďže je jej O.. Z
dokazovania vyplynulo, že prevody nehnuteľnosti boli urobené v úmysle ukrátiť veriteľov úpadkyne.
Samotná úpadkyňa sa vyjadrila, že prevody boli urobené preto, aby uhradila záväzky exekútorov, ktorí
mali zriadené záložné právo, čo svedčí o úmysle zvýhodniť jednotlivých veriteľov a ukrátiť iných. Súd
mal za preukázané, že žalobca - správca konkurznej podstaty postupoval v súlade so zákonom, keď
uplatnil právo odporovať právnym úkonom proti žalovaným v 1/ a 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade mal
vedomosť o tom, že úpadkyňa prevádza nehnuteľnosti za účelom výplat exekučných záložných práv a
teda, ak by v prípade konkurzu neboli uspokojení ostatní veritelia, z čoho je zrejmé, že úpadkyňa nemala
finančné prostriedky na úhradu predmetných exekúcii. Žalovanému musel byť úmysel úpadkyne známy,
ak by postupoval s odbornou starostlivosťou a opatrnosťou. Prevodom predmetných nehnuteľností boli
ukrátení veritelia úpadkyne čo je nesporné, pretože do konkurzu bolo prihlásených viacero existujúcich
pohľadávok viacerých veriteľov, pričom aj úhrady exekútorov predstavujú ukrátenie veriteľov, vyhlásením
konkurzu sa exekučné konanie zastavuje a tým, by museli byť aj pohľadávky zabezpečené exekučným
záložným právom prihlásené do konkurzu. Na procesné zabezpečenie exekučným záložným právom sa
v konkurze neprihliada. Ak došlo predajom nehnuteľností k uspokojeniu exekučných pohľadávok došlo
na druhej strane k ukráteniu ostatných veriteľov o sumy, ktoré boli exekútorom uhradené, pretože v
prípade podania návrhu na konkurz úpadkyne už v tom čase by mohli byť použité aj pre uspokojenie
iných veriteľov. Tvrdenie žalovaného v 1/ rade je v rozpore so zmluvou, podľa ktorej vyplatil kúpnu
cenu predávajúcej, čo svedčí o úmysle ukrátiť veriteľov a vedomosti o tomto úmysle žalovaného a jeho
tvrdenie o tom, že vyplatil exekútorov zrejme nezodpovedá skutočnosti. Žalobca správne postupoval
aj v prípade žalovanej v druhom rade, keď uplatnil odporovacie práva podľa § 62 ods. 2 písm. c/
ZKR s tým, že žalovaná v 2/ rade je osobu spriaznenou s úpadkyňou, preto sa predpokladá jej



vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu, ktorým žalovaný v 1/ rade
nadobudol nehnuteľnosti t.j. o úmysel ukrátiť veriteľov aj o vedomosti žalovaného v 1/rade o tomto
úmysle. Žalovaná v 2/ rade ničím nepreukázala opak, čím by uvedený predpoklad vyvrátila. Žalobca
vykonaným dokazovaním uniesol dôkazné bremeno, preukázal, že dotknutými právnymi úkonmi, kúpno-
predajnými zmluvami, došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov. Tak úpadkyňa,
ako aj žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade nepreukázali, že by predmetné finančné prostriedky
za odpredaj nehnuteľností, bytov, boli poukázané na účet úpadkyne a tieto sa následne dostali do
súpisu majetku úpadkyne. Majetok dlžníka - úpadkyne sa zmenšil týmto prevodom, pričom preukázanie
zmenšenia majetku je pritom základným, resp. všeobecným predpokladom odporovania právneho
úkonu požadovaným pri každej skutkovej podstate.

6. Neobstojí ani námietka žalovaných na duplicitné uplatňovanie práva správcom. Súd sa stotožnil
s tvrdením žalobcu, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti majú vyššiu hodnotu ako je hodnota
prihlásenej zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa. Ak by správca týmto právnym úkonom
neodporoval, po predaji by musel vyplatiť záložnému veriteľovi výťažok + náklady speňaženia a zvyšok
by musel vrátiť úpadkyni alebo vlastníčke, teda O. (žalovanej v 2. rade). V prípade úspechu pri
odporovacej žalobe by rozdiel oproti hodnote zabezpečenej pohľadávky patril do všeobecnej podstaty
a pôjde na uspokojenie nezabezpečených veriteľov.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal za dostatočne preukázané, že žaloba je dôvodná,
a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca síce v konaní bol úspešný
avšak trovy konania nežiadal, preto mu súd trovy konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo alternatívne zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu uhradiť žalovaným trovy odvolacieho
konania. Odvolanie odôvodnili tým, že ho podávajú proti výroku I. rozsudku, ktorým súd rozhodol o
neúčinnosti kúpnych zmlúv zo dňa 17.5.2013 a 10.12.2013 z nasledovných dôvodov:
Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ak
uvádza, že predmetné prevody nehnuteľností boli robené v úmysle ukrátiť veriteľov úpadkyne. Žalovaný
v 1/ rade nemal vedomosť o tomto úmysle, ani tento úmysel mu nebol známy. K záveru súdu o úmysle
úpadkyne ako prevádzajúcej ukrátiť veriteľov z tým, že pri prevode nehnuteľností na žalovanú v 1/
rade boli vyplácané pohľadávky zabezpečené exekučným záložným právom, čím malo by podľa súdu
dôjsť k úmyselnému ukráteniu prípadných ďalších veriteľov, uviedol, že súd celkom opomína časový
priebeh rozhodných udalostí, ktorý je nevyhnutný pre vyvodzovanie záverov, vrátane posudzovania
úmyslu strán. Prevod nehnuteľností z úpadkyne a jej manžela ako prevádzajúcich na žalovaného v
1/ rade ako nadobúdateľa bol uskutočnený na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2013. Konkurz
úpadkyne však bol vyhlásený až uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 12.6.2015, zverejneným
v OV dňa 18.6.2015. K vyhláseniu konkurzu tak došlo až o dva roky od prevodu nehnuteľností na
žalovaného v 1/ rade, a to na návrh úpadkyne. V čase prevodu nehnuteľností na žalovaného v 1/
rade úpadkyňa vôbec neuvažovala o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Naopak, týmto predajom
malo dôjsť k získaniu peňažných prostriedkov, ktoré by jej umožnili uspokojenie svojich veriteľov. Zo
samotného uhradenia pohľadávok vymáhaných v exekúcii za existencie iných pohľadávok s prípadnou
skoršou splatnosťou, tak automaticky nemožno vyvodzovať úmysel týchto veriteľov ukrátiť. Žiadny
úmysel ukrátiť veriteľov v dôsledku uspokojenia exekučne vymáhaných pohľadávok úpadkyne však v
konaní nebol preukázaný, nakoľko nikdy neexistoval. Dôvodom pre uspokojenie exekučne vymáhaných
pohľadávok tak nebolo ukrátenie prípadných ostatných veriteľov, ale eliminácia rizika, spojeného s
prevodom nehnuteľnosti. Týmto aspektom sa však súd v rozsudku vôbec nezaoberal. Jedným zo
záložných práv, ktoré viazli na prevádzaných nehnuteľnostiach pred ich prevodom na žalovaného
v 1/ rade, boli aj záložné práva Daňového úradu Poprad na zabezpečenie daňových nedoplatkov
úpadkyne ako daňového dlžníka. Pokiaľ by úpadkyňa nehnuteľnosti prevádzala so záložným právom
na zabezpečenie daňových nedoplatkov, dopustila by sa správneho deliktu, sankcionovaného vysokou
pokutou. Aj v tomto prípade bolo uspokojenie daňového nedoplatku motivované vyhnutím sa zákonným
sankciám, nie s úmyslom ukrátiť iných veriteľov. Spolu s pohľadávkami vymáhanými v exekúcii
bol uhradený aj nedoplatok voči Spolbyt s.r.o. ako správcovi prevádzaných bytov. Bez uhradenia
tejto pohľadávky by prevod nehnuteľností nebol možný, nakoľko vyhlásenie správcu o neexistencii



nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv,
je súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Ani v tomto prípade nemožno hovoriť o akomkoľvek
úmysle ukrátiť veriteľov. Záver súdu o tom, že žalovaný v 1/ rade mal vedomosť o tom, že nepoprel,
že úpadkyňa prevádza nehnuteľnosť za účelom výplaty exekučných záložných práv, z vykonaného
dokazovania nevyplynul. Žalovaný v 1/ rade opakovane vo svojich vyjadreniach uvádzal, že nemal
žiadnu vedomosť o akomkoľvek úmysle úpadkyne ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko takýto úmysel podľa
neho nikdy neexistoval. Žalobca v rozpore s tvrdením rozsudku neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by
odôvodňovalo dôvodnosť žaloby. K tvrdeniu súdu, že žalovanému musel byť úmysel úpadkyne známy,
ak by postupoval s odbornou starostlivosťou a opatrnosťou uvideli, že povinnosť žalovaného v 1/ rade
ako nadobúdateľa nehnuteľnosti postupovať odbornou starostlivosťou nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu ani inej skutočnosti. Súd tak kladie na žalovaného v 1/ rade požiadavky a predpoklady, ktoré
mu neprislúchajú. Žalovaný v 1/ rade je presvedčený, že pri nadobúdaní nehnuteľností od úpadkyne a jej
manžela postupoval s náležitou starostlivosťou a vynaložil viac úsilia ako bolo možné od neho očakávať.
Bo to práve žalovaný v 1/ rade, ktorý od úpadkyne požadoval zabezpečenie informácie z exekučného
oddelenia súdu o prebiehajúcich exekúciách, ktoré zatiaľ neboli v štádiu zápisu exekučného záložného
práva v evidencii nehnuteľnosti, a ktorý v rámci úhrady kúpnej ceny uspokojil aj tieto exekučne vymáhané
pohľadávky. Takýto postup nie je celkom bežný a je prejavom starostlivosti, ktorú žalovaný v 1/ rade
vynaložil na ochranu svojej investície. Zároveň je vyplatenie exekútorov bez zriadeného exekučného
záložného práva k prevádzaným nehnuteľnostiam argumentom proti údajnému úmyslu úpadkyne ukrátiť
iných veriteľov bez exekučného záložného práva. Ani súd v rozsudku, ani žalobca v priebehu konania
neuviedli, aké iné úkony mal žalovaný v 1/ rade ako kupujúci urobiť, aby sa dozvedel o iných veriteľoch
prevádzajúcich a napomohol k ich uspokojeniu, a prečo by vôbec mal takéto úkony uskutočňovať.
Úpadkyňa, jej manžel a žalovaná v 2/ rade sú pre žalovaného v 1/ rade v zásade cudzí ľudia, s ktorými
nemá žiaden blízky, osobný ani pracovný vzťah. Pri nadobúdaní nehnuteľností nemal žiadnu vedomosť o
iných dôvodoch predaja nehnuteľnosti úpadkyňou a je manželom, okrem potreby finančnej hotovosti. Za
týchto východísk súhlasil s transakciou, pričom nemal žiadnu vedomosť, ani nemal dôvod zisťovať, ako
prevádzajúci s prijatými finančnými prostriedkami naložia. Nebol mu známy žiadny iný veriteľ úpadkyne,
okrem veriteľov so záložnými právami a veriteľov, ktorý vymáhali svoje pohľadávky v exekučnom konaní.
V čase predaja nehnuteľností boli všetci známi dlžníci úpadkyne vyplatení, najmä aj tí, ktorí si svoje
nároky uplatnili súdnou cestou. O iných sa žalovaný v 1/ rade ako kupujúci ani nemal možnosť dozvedieť.
Vzhľadom na hotovostné prevody, žalovaní tieto mohli preukázať len nepriamo, kúpnymi zmluvami,
čestným prehlásením úpadkyne a jej manžela zo dňa 17.5.2013 zhodnými tvrdeniami žalovaných a
úpadkyne. Žiadne iné dôkazné prostriedky neexistujú, preto ich žalovaní nemohli predložiť alebo označiť.
Žalovaní zdôraznili, že výška hotovostných platieb medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi je síce
obmedzená zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti (ktorý začal platiť od 1.1.2013,
len niekoľko mesiacov pred uzavretím kúpnych zmlúv) na 15.000,- Eur, avšak porušením tohto zákazu
nie je dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa platba vykonala (§5 cit. zákona).
Žalovaní považujú preukázanie úhrady kúpnej ceny za dostatočné. Vzhľadom na spomínanú platnosť
hotovostnej úhrady aj pri sumách vyšších, ako to obmedzuje zákon č. 394/2018 Z. z., súd nemôže od
strán požadovať preukázanie a uznať ako dôkaz o úhrade kúpnej ceny len bezhotovostnú platbu na
účet v peňažnom ústave. Pritom časť kúpnej ceny bola uhradená započítaním platieb, ktoré žalovaný
v 1/ rade v súčinnosti s úpadkyňou uhradil priamo jej veriteľom. Žalovaný v 1/ rade predložil k svojmu
vyjadreniu zo dňa 17.8.2016 kópiu výpisu z exekučného oddelenia súdu so zoznamom exekučných
konaní voči úpadkyni a k listu zo dňa 4.12.2015 doklady, preukazujúce úhrady nedoplatkov exekútorom.
Na niektorých z týchto dokumentov je dokonca uvedené aj meno žalovaného v 1/ rade, ktorý spoločne
s úpadkyňou vkladal príslušné sumy na účty exekútorov. Namietali, že súd v rozsudku poukazuje na
dôkazy, ktoré predložil žalobca, avšak opomenul uviesť dôkazy, ktoré predložili žalovaní. Ďalej vytýkali
súdu prvej inštancie, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadnu zmienku o hodnotení prevodov
nehnuteľností ako znevýhodňujúceho právneho úkonu, napriek tomu, že ho súd výslovne považuje za
predmet sporu. Túto robí rozsudok nepreskúmateľným. Poukázali na uplynutie prekluzívnej lehoty na
odporovanie prevodom nehnuteľností ako znevýhodňujúceho právneho úkonu. Žalovaný v 1/ rade nie
je spriaznenou osobou voči úpadkyni, odporovať možno len právnym úkonom urobeným počas jedného
roka pred začatím konkurzného konania. Prevod nehnuteľností na žalovaného v 1/ rade sa uskutočnil
takmer dva roky pred začatím konkurzného konania. Ďalej z rozsudku nevyplýva uspokojenie, ktorých
prihlásených pohľadávok veriteľov úpadkyne malo byť v dôsledku prevodu nehnuteľností ukrátené,
dokonca neuvádza, či vôbec takéto pohľadávky existovali. Existencia prihlásených pohľadávok veriteľov,
ktoré sú ukrátené právnym úkonom dlžníka, je základným predpokladom pre možnosť jeho odporovania.
Bez toho, aby sa súd vysporiadal s existenciou a výškou prihlásených pohľadávok v čase prevodu,



nemôže náležite posúdiť ani otázku ukrátenia veriteľov. Neriešenie spomínanej otázky v rozsudku ho
robí nepreskúmateľným. Poukázali na to, že otázku ukrátených pohľadávok súd začal riešiť až po
skončení dokazovania, ktoré bolo ukončené na pojednávaní dňa 15.11.2017, pričom súd pojednávanie
odročil na deň 14.12.2017 za účelom vyhlásenia rozsudku. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
14.12.2017, na ktorom mal byť len vyhlásený rozsudok, vyplýva, že „pri príprave rozhodnutia súd
zisti, že v žalobe uviedol ako dôkaz č. 8 zoznam pohľadávok ktoré číselne uviedol, avšak bližšie
nešpecifikoval o aké pohľadávky sa v tomto prípade jedná. Vzhľadom na to, že žalobca nie je prítomný
na dnešnom pojednávaní, aby vysvetlil tieto pohľadávky, ktoré označil v žalobe a v čase predaja
nehnuteľnosti žalovanému v 1/ rade mala úpadkyňa tieto splatné záväzky, súd z toho dôvodu pripojil
spis tunajšieho súdu pod sp. zn. XK/XX/XXXX a zistil, že v pripojenom spise sú pohľadávky súčasťou
tohto spisu...“ (nasleduje informácia o číslach jednotlivých pohľadávok, veriteľovi a sume, následne súd
opätovne vyhlásil dokazovanie za skončené). Súd tak nedostatky žalobcom predloženého dôkazného
prostriedku iniciatívne riešil pripojením súdneho spisu, a to po ukončení dokazovania, bez účasti
sporových strán a na pojednávaní, na ktorom mal byť len vyhlásený rozsudok. Možno predpokladať, že
nedostatočná špecifikácia pohľadávok zo strany žalobcu bola pre súd závažným nedostatkom, pretože
v opačnom prípade by zrejme nebolo potrebné pripájať súdny spis, aby bolo možné pohľadávky riadne
špecifikovať. Vykonanie dôkazu po tom, čo súd už dokazovanie vyhlásil za skončené, nie je zásadne
vylúčené, ale iba po tom, čo súd procesným spôsobom znova otvorí dokazovanie a dá možnosť obom
stranám sa k takýmto dôkazom vyjadriť v rámci rovnosti účastníkov a kontradiktórnosti konania. Strany
majú právo byť prítomné na vykonávanom dokazovaní, preto súd postupoval v rozpore ust. § 183 CSP
čl. 6, čl. 9, čl. 11. ods. 4, čl. 16 CSP. Rovnako za rozpor s ustanovením čl. 11 CSP a § 185 CSP je ak
súd vykonával dôkazy bez návrhu strán s výnimkou dôkazov podľa § 185 ods. 2,3 a § 186 CSP. Súd tak
preukázal nedostatok svojej nestrannosti, pretože sa postavil do pozície pomocníka žalobcu a pomáhal
mu uniesť dôkazné bremeno, čo je absolútne neprípustné nie len nezákonné. Poukázali na Čl. 46 Ústavy
a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, ktoré garantujú, že každý sa
môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zdôraznili, že rozhodnutie
musí dať odpoveď na každú podstatnú námietku (dôkaz) predložený stranou, čo toto rozhodnutie súdu
nedáva, ide o arbitrárne rozhodnutie, zjavne neodôvodnené, a keďže neuvádza preskúmateľné dôvody,
na ktorých je založené, javí sa ako nezlučiteľné so základnými zásadami vzťahu medzi orgánom verejnej
moci a občanom vyplývajúcimi z čl. 1 ods. 1 Ústavy. Všetky štátne orgány, resp. orgány verejnej moci,
sú povinné interpretovať a aplikovať právo predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou a
medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb
(opäť F.. Ú. X/XXXX). Ďalej poukázali na to, že nedostatky rozsudku sa prejavili aj v poučení o opravných
prostriedkoch, kde súd uvádza, že „odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe
uznania nároku alebo vzdania sa nároku...“ Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie
v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresný súd Banský Bystrica (!?)... Vzhľadom na
to, že po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku sa sporové
strany vzdali práva podať opravný prostriedok (proti výroku o náhrade trov konania), čo potvrdili svojimi
podpismi, prípadné podanie odvolania by bolo právne neúčinné.“ Nakoľko v danom prípade nejde o
rozhodnutie na základe vzdania sa nároku alebo uznania nároku a rozhodnutie bolo vyhlásené na
pojednávaní, na ktorom sa žiadna zo sporových strán nezúčastnila, ide zjavne o poučenie k celkom
inému rozhodnutiu.

10. S poukázaním na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,f/, h/ CSP majú žalovaní za to, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a závery rozsudku sú svojvoľné, arbitrárne, urobené v
rozpore s vykonaným dokazovaním a tým nepreskúmateľné.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny a riadne
zdôvodnený potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedol, že odvolateľ sa odvoláva na odvolací dôvod,
ktorý nie je v § 365 ods. 1 CSP uvedený, nemá náležitosti uvedené v § 363 CSP, pretože neobsahuje
zákonné odvolacie dôvody preto má odvolací súd podľa § 386 písm. d/ odvolanie odmietnuť. K bodu
20 odvolania uviedol, že kto sa odvoláva na ust. § 365 ods. 1 psím. b/, d/, e/, f/, h/ CSP, pričom však z



odvolania nevyplýva, z čoho usudzuje, že boli naplnené jednotlivé dôvody. K námietke k odôvodneniu
v bode 21 rozsudku a opomenutiu časových súvislosti, t.j. že k vyhláseniu konkurzu došlo až dva
roky po uzavretí zmluvy, považuje za nedôvodnú ale aj právne irelevantnú. K uzavretiu zmluvy došlo
v zákonnej lehote pred vyhlásením konkurzu, ktorú ZKR ustanovuje v § 60 ods. 3. Správne preto súd
právne posúdil okolnosti uzavretia zmlúv a úmysel úpadkyne a ich právnu neúčinnosť voči konkurzným
veriteľom. Ďalej uviedol, že úpadkyňa urobila prevod s úmyslom ukrátiť veriteľov, pretože uhrádzala
iba tie pohľadávky, ktoré boli zabezpečené exekučným záložným právom a napriek tomu, že podľa
zmluvy kúpna cena prevyšovala tieto pohľadávky ani neuvažoval nad tým, aby uhradila aj ostatné
nezabezpečené exekučným zákonným právom. Žalovaní však v konaní nepreukázali dôkazmi, aké
sumy a akým veriteľom uhradili a naviac, úpadkyňa vypovedala, že časť kúpnej ceny požičala inej
osobe. Taktiež žalovaný v 1/ rade nepreukázal, že celú kúpnu cenu zaplatil. Ani žalovaná v 2/ rade
nepreukázala, že kúpnu cenu zaplatila, ani to, že by starý otec, ktorý jej mal požičať 60.000,- Eur, takú
sumu mal k dispozícii. Úmysel úpadkyne ako aj vedomosť žalovaného v 1/ rade a vedomosť žalovanej v
2/ rade o neúčinnosti zmluvy je nesporná. Námietka, že pri uspokojení exekučných pohľadávok nebolo
dôvodom ukrátenie veriteľov, ale eliminácia rizika spojeného s prevodom, je pre posúdenie neúčinnosti
nedôvodná. Námietka vo vzťahu k pohľadávke daňového úradu, ktorá by mala svedčiť o nesprávnosti
rozsudku je nedôvodná. Naopak, svedčí iba o tom, že aj tento veriteľ bol zvýhodnený a na jeho úkor
boli ostatní veritelia ukrátení. Daňový úrad nemá vo vzťahu k ostatným veriteľom žiadne exkluzívne
postavenie a na jeho pohľadávku sa vzťahujú také isté pravidlá ako na ostatné. Podobne je to aj s
pohľadávkou voči Spolbyt s.r.o. . Skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade nepotvrdil úmysel úpadkyne, resp. že
o tomto úmysle nemal vedomosť neznamená, že o ňom nevedel alebo nemohol vedieť. Jeho vedomosť
o úmysle, ale aj úmysel úpadkyne vyplýva z objektívnych skutočností a okolností, za ktorých boli zmluvy
uzatvárané. Za nedôvodné považuje aj ostatné odvolacie námietky.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 36 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas (§ 359, § 362 ods. 1
CSP) proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

13. Podľa § 57 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“)
právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

14. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“) ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

15. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

16. Podľa § 60 ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
5 rokov pred začatím konkurzného konania.

17. Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

18. Podľa § 62 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na
základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.



19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav
a vec právne posúdil podľa ust. § 57 a 60 ZKR. Odporovacia žaloba bola podaná na okresný súd
dňa 6.11.2015, teda pred uplynutím jednoročnej lehoty od vyhlásenia konkurzu, ktorý bol vyhlásený
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XK/XX/XXXX z 12.6.2015, ktorým bol žalobca ustanovený
za správcu dlžníka Ivany Padarasovej. Uznesenie bolo zverejnené v OV č. XXX/XXXX dňa 18.6.2015,
čím nastali účinky konkurzu. Zároveň bola splnená podmienka podľa § 60 ods. 3 ZKR, podľa ktorého
odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas 5 rokov, pred začatím
konkurzného konania. Právny úkon týkajúci sa majetku úpadkyne, ktorému správca konkurznej podstaty
v tomto konaní odporoval, bol vykonaný dňa 17.5.2013, teda v období 5 rokov pred začatím konkurzného
konania.

20. Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, je naplnenie predpokladov určenia neúčinnosti napadnutého právneho úkony voči
veriteľom dlžníka, v zmysle ust. Generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57
ods. 4 ZKR a zároveň naplnenie zákonných podmienok osobitnej skutkovej podstaty odporovania
ukracujúcemu právnemu úkonu uvedeným v § 60 ods. 1 ZKR. Podľa cit. ustanovení zákona o konkurze
a reštrukturalizácii je možné odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Za tohto stavu je možné konštatovať, že
dotknutými právnymi úkonmi - kúpno-predajnými zmluvami došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených
pohľadávok veriteľov. Predmetné finančné prostriedky za odpredaj nehnuteľností neboli prijaté na účet
úpadkyne. Majetok dlžníka - úpadkyne sa zmenšil týmto prevodom, pričom preukázanie zmenšenia
majetku je pri tom základným , resp. všeobecným predpokladom odporovania právneho úkonu
požadovaným pri každej skutkovej podstate. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol
posudzovaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaných za aplikácie ust. § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj na základe aplikácie ust. § 383 CSP, keď krajský súd bol viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody pre zopakovanie dokazovania alebo
doplnenie dokazovania vykonaného pred okresným súdom.

21. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaných uvádza, že v podstatných vyslovených
záveroch okresným súdom obsiahnutých v napadnutom rozsudku sa stotožňuje a na ne súčasne
odkazuje.

22. Okresný súd správnym spôsobom kládol dôraz na povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, ktoré
zaťažovali žalobcu v súvislosti s podanou odporovacou žalobou. Okresný súd správne konštatoval,
že žalobca uniesol dôkazné bremeno, preukázal, že týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu
uspokojovania pohľadávok konkurzných veriteľov. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj vecne správne právne posúdil,
preto ak tu nebol ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaných relevantný, rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.

23. K namietanej vade konania, na ktorú žalovaní poukazujú v odvolaní, že súd nedostatky žalobcom
predloženého dôkazného prostriedku iniciatívne riešil pripojením súdneho spisu, a to po ukončení
dokazovania, bez účasti sporových strán a na pojednávaní, na ktorom mal byť len vyhlásený rozsudok,
odvolací súd uvádza, že naozaj postup súdu prvej inštancie bol v rozpore z CSP, ale táto procesná vada
nemá vplyv na samotné posúdenie veci. Nejedná sa o procesný postup súdu takej intenzity, ktorý by
odôvodnil záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca,
ktorý si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, preto súd sporovým stranám nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

24. Senátu Krajského súdu v Prešove rozhodol v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:



P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).