Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/62/2012 z 26. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. februára 2013, sp. zn. 16CoE/62/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7611214950.1 Krajský súd Košice | 16CoE/62/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7611214950.1 | 2013-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f0cd126-c291-4422-830d-27bb9a400bc7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7611214950.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/62/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611214950
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611214950.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Česká republika s. r. o., so sídlom v
Prahe 4, Novodvorská č. 994, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti
povinnej: Š. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. T., pre vymoženie 7.770,-- Kč s prísl., trov konania
a trov exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves
č. k. 5Er/643/2011-21 zo dňa 14. 03. 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že dňa 05. 10. 2011 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7.770,--
Kč s prísl. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7.770,-- Kč s prísl., trov konania a trov exekúcie.

Spolu zo žiadosťou bol súdu predložený exekučný titul, t. j. rozhodcovský nález č. k. B/2011/00243 zo
dňa 03. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 06. 2011 a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2011.
Týmto rozhodcovským nálezom bola povinná (žalovaná) zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu 7.770,--
Kč spolu s úrokom vo výške 33,96 % ročne zo sumy 6.495,-- Kč od 20. 05. 2007 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 6.495,-- Kč od 20. 05. 2007 do 30. 06. 2007, s úrokom
z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 6.495,-- Kč od 01. 07. 2007 do 31. 12. 2007, s úrokom
z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo sumy 6.495,-- Kč od 01. 01. 2008, s úrokom z omeškania vo
výške 10,50 % ročne zo sumy 6.495,-- Kč od 01. 01. 2008 do 30. 06. 2008, s úrokom z omeškania vo
výške 10,75 % zo sumy 6.495,-- Kč od 01. 07. 2008 do 31. 12.2008, s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 6.495,-- Kč od 01. 07. 2009 do 31. 12. 2009, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 6.495,-- Kč od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010, s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo
sumy 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010, s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 6.495,-- Kč
od 01. 01. 2011 do 03. 05. 2011 a ďalej od nasledujúceho dňa do zaplatenia s úrokom z omeškania ročne
zo sumy 6.495,-- Kč vo výške sadzby stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho
polroku, v ktorom trvá omeškanie a zvýšené o sedem percentuálnych bodov, zmluvnú pokutu vo výške
947,-- Kč, náhradu trov rozhodcovského konania 12.240,-- Kč.

Rozhodcovský nález bol vydaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej
medzi obchodnou spoločnosťou Beneficial finance, a. s., a povinnou dňa 17. 10. 2006. Žalujúca strana



uzavrela so spoločnosťou Beneficial Finance, a. s., zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
je uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere.

Príslušnosť rozhodcu na rozhodovanie sporu podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bola daná
ustanoveniami čl. 8 písm. (k) podmienok, podľa ktorých akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy budú
rozhodované s konečnou platnosťou jediným rozhodcom.

Exekučným titulom je cudzie rozhodcovské rozhodnutie. Podľa článku 22 písm. c/ Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave
niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, zmluvné strany s výnimkou uvedených
v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených
v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany, rozhodcovské nálezy v
rozhodcovskom konaní.

Podľa čl. 22 uvedenej zmluvy, výkon rozhodnutia vrátane náležitosti návrhu na výkon rozhodnutia
námietky sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike
vykoná tuzemský rozhodcovský rozsudok.

Na výzvu súdu oprávnený predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.
10. 2006. Z tejto zmluvy súd zistil, že povinnej (žalovanej) bol oprávneným poskytnutý úver vo
výške 6.495,-- Kč. Povinná sa zmluvne zaviazala splatiť úver za obdobie 12 mesiacov v mesačných
splátkach po 645,-- Kč. Zmluva obsahuje úver údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá je
uvedená vo výške 39,40 % a ročnej úrokovej sadzbe 33,96 %. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné
podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorých v čl. 8 písm. e je uvedená rozhodcovská
doložka, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní. Spory budú rozhodované jedným
rozhodcom, menovaným Správcom zo zoznamu rozhodcov, vedenom Spoločnosťou pre rozhodcovské
konanie a. s.

Súd prvého stupňa vychádzal z ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (ďalej
len "EP"), § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") a
§ 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), §
52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len "OZ").

Uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 17. 10. 2006 je spotrebiteľským úverom v zmysle vtedy platného zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnej
dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby na nákup tovaru a konal tak v rámci predmetu
svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu
ako fyzická osoba.

Z predloženej úverovej zmluvy, návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcu nie je zrejmé,
aby úver bol poskytnutý povinnej na účely povolania, zamestnania alebo podnikania.

Z predložených listín nie je zrejmé ani to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z
toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,



pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

V odôvodnení exekučného titulu rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky,
ktorá je obsiahnutá v čl. 8e Obchodných podmienok pre zmluvu spotrebiteľskom úvere. Túto
rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjadrená. Okrem toho, keďže núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne
rozhodcovskému konaniu, odoberá mu možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Takáto
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Preto je v zmysle cit. ust. OZ neplatná. V tejto súvislosti súd I. st. poukázal aj
na Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské
konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie a preto súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil.

Oprávnený mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a poukázal aj na ust. § 35 a § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a §
159 O. s. p. Uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Z ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní vyplýva, že exekučný súd je z dôvodov tam uvedených oprávnený exekučné
konanie len zastaviť, nemôže však rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd nemôže meritórne skúmať súlad plnenia priznaného
rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom, pretože by tak pôsobil ako súd konajúci o opravnom
prostriedku proti exekučnému titulu. Exekučný súd pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku
z hľadiska uvedeného v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní skúma len vlastnosti uloženej
povinnosti, nie rozhodnutie samotné a exekúciu zastaví len vtedy, ak priznané plnenie je v rozpore
s právnym poriadkom. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora ES C - 40/08 a
uviedol, že vychádzajúc zo zásady rovnocennosti, ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s
ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Podľa
vyjadrenia oprávneného nemožno z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný
súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o
svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu
právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu narušenia zásady
rovnocennosti.

Poukázal tiež na znenie ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka účinné do 31. 12. 2007, v zmysle ktorých
sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné zmluvy upravené v 8.
časti Občianskeho zákonníka, ako aj zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka a medzi tieto zmluvy
nepatrila úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným. Jej právny režim sa spravuje
zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. V dôsledku toho sa
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.
3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008
a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. Tzn., že pokiaľ pred
dňom 01. 01. 2008 bola uzatvorená zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie e možné práva a
povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 - § 54 OZ. Právne vzťahy zo



zmluvy uzavretej pred 01. 01. 2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), práva a povinnosti, ktoré nie
sú v tomto zákona tak Obz a podľa ustanovenia § 1 ods. 2 cit. zákona. Právna dovolenosť, či rozpor s
dobrými mravmi môžu byť posudzované iba podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.

Záverom poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, nemá to za následok vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej
doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v rozhodcovskom konaní alebo
na všeobecnom súde.

Poukázal aj na rozhodnutie NS SR č. k. 3 M Cdo/11/20110 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny
názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na
plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom,
len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodovanie.

Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 25,10 eur s DPH.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.
1, 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa § 214
ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s vecne správnymi dôvodmi rozhodnutia a k odvolacím
námietkam oprávneného považuje za potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti :

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky je možné nútene vykonať v Slovenskej
republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov,
rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov, a verejné listiny o takýchto právnych
vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské
rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov v prípade členských štátov Európskej únie aj
rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného
titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov
rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s vecne správnymi dôvodmi rozhodnutia a k odvolacím námietkam
oprávneného považuje za potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti.

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky je možné nútene vykonať v Slovenskej
republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov,
rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov, a verejné listiny o takýchto právnych
vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské
rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov v prípade členských štátov Európskej únie aj
rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného



titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov
rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Exekučné orgány Slovenskej republiky uznávajú vykonateľnosť cudzích exekučných titulov vo viacerých
právnych režimoch: 1/ klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa zák. č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ZMPSP) a podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), 2/ uznanie vykonateľnosti podľa
medzištátnej dohody o právnej pomoci, resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí, 3/ uznanie a
vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach (Brusel 1), 4/ vykonateľnosť
podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. 04. 2004, ktorým sa vytvára európsky
exekučný titul pre nesporné nároky, 5/ uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia, 6/
uznanie a výkon cudzieho správneho rozhodnutia, 7/ uznanie a výkon rozhodnutia orgánu Európskych
spoločenstiev. Klasické uznanie vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu prichádza do úvahy, ak
Slovenská republika nie je viazaná inou úpravou (t.j. v prípade, kedy bol exekučný titul vydaný v štáte,
ktorý nie je so Slovenskou republikou v zmluvnom vzťahu, umožňujúcom vyšší štandard uznávania, ani
nie je viazaný komunitárnymi procesnými normami). Exekučný súd podľa ZMPSP uzná vykonateľnosť
cudzieho rozhodnutia, ak nie je dôvod na jeho neuznanie na území Slovenskej republiky. Majetkové
cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovské
rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel 1, ani Nariadením, ktorým sa vytvára európsky
exekučný titul pre nesporné nároky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v právnych režimov: 1/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len (ZoRK), 2/
medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia.

Slovenskou republikou a Českou republikou bola dňa 29. 10. 1992 podpísaná zmluva o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskoprávnych a trestných
veciach, ktorá nadobudla platnosť 05. 04. 1993.

V článku 22 uvedenej zmluvy je upravené "uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach". Zmluvné
strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom
území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia na území druhej zmluvnej strany,
medzi inými pod písm. c/ rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. V článku 24 je upravený
"spôsob uznania a výkon rozhodnutia".

Podľa ods. 1 článku 24 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu
zmluvnej strany na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 článku 24 výkon
rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu
pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky sa spravujú právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Vzhľadom na uvedené možno
vyvodiť, že na daný vzťah sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, teda zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (teda "Exekučný poriadok") a zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade :

a/ v rozhodnutí orgánov Európskej únie,



b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú namieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia a starobného dôchodkového sporenia,

i/ iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho
rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do
15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho
rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa ods. 2, aby vykonal exekúciu.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 a/ alebo b/ alebo



c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa týchto zákonných ustanovení exekučný súd je oprávnený a aj povinný skúmať, či rozhodcovský
rozsudok, resp. rozhodcovský nález nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom; teda posudzuje
rozhodcovský rozsudok, resp. nález rozhodcu tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk
uvedených v § 45 ZoRK. V prípade zistenia, že rozhodcovský nález zaväzuje povinného na plnenie
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
je povinnosťou súdu, aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Nemožno v zmysle uvedeného
akceptovať námietku oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní.

Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský nález aj z
hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, či nie je v rozpore s dobrými mravmi,
a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku, predtým, než vydá poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na
zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, podľa názoru odvolacieho súdu, aby exekučný súd vydal
poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Z odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom
spotrebiteľským, čo vyplýva z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že oprávnený poskytol
povinnému finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu
z obchodného registra. Povinný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a úver mu nebol poskytnutý v rámci
predmetnej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na
zákonné kritériá, ktoré sú obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 až 4 Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa
17. 10. 2006 ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu obsahuje podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a takouto je aj "rozhodcovská doložka",
ktorú odvolací súd vyhodnocuje ako neplatnú.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná (zakomponovaná) v
"Obchodních podmínkach smlouvy o spotřebitelskem úvěru poskytovaném spoločnosti Beneficial
Finance" pod bodom 8e) je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd, resp. adresuje
rozhodcovi, ktorého v rozhodcovskej doložke označil (presnejšie si vybral). Povinný ako spotrebiteľ
finančnej služby "prijal" v rámci zmluvných podmienok, aj rozhodcovskú doložku, a odvolací súd
nezdieľa názor oprávneného, že ide o ignorovanie zásady "vigilantibus iura", pretože práve štandardne
formulované zmluvy sú typické tým, že buď spotrebiteľ prijme službu, alebo ju neprijme. Prijatím sa
pri štandardných formulárových zmluvách rozumie stav, že sa služba prijíma aj so "všeobecnými
obchodnými podmienkami" a spravidla niet priestoru na úpravu "Všeobecných obchodných podmienok",
(resp. smluvního ujednání smlouvy) alebo predstava o možnosti zmeny týchto podmienok je skutočne len
iluzórna. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu.



Pre povinného to znamená podrobiť sa konaniu nielen vzdialenostne neprijateľnému miesta bydliska ale
dokonca v cudzine pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej
výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.
Vzdialenostný problém sa okrem iného spomína aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora "Océano
Grupo Editorial".

V prípade rozhodcovského procesu nejde o výkon verejnej moci. Už skôr Ústavný súd ČR vo veci IV
ÚS 174/02 konštatoval, že rozhodcovský súd "není orgánem veřejnej moci a tudiž ani jeho rozhodčí
nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci.... Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou
moci státu, ale pochází od soukromné vlastní moci strán určovat si svuj osud". Nemožno obísť ani tú
skutočnosť, že tak dôležitá klauzula akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu je takpovediac
skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového
procesu podľa predstáv oprávneného.

Podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený mal tiež rešpektovať zásadu (vigilantibus iura) a počítať
s tým, že na Slovensku je súd nielen oprávnený, ale (aj) povinný prelomiť materiálnu právoplatnosť
rozhodcovského nálezu, ak sa ním má vymôcť plnenie "inter alia" odporujúce dobrým mravom
alebo plnenie právom nedovolené (§ 45 ods. 2 ZoRK). Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej
doložky, reálne dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to
samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je
v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 prílohy Smernice Rady č. 93/13
EHS z 05. 04. 1993 v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Žiada sa tiež poznamenať, že aj rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán
(v zmysle výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993), rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 1 a ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa §
53 ods. 5 "OZ" účinného od 01. 01. 2008 a rozhodcovský nález vydaný v tomto konaní nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vychádza systém ochrany zavedený Smernicou
z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo poskytovateľovi
služby, (resp. dodávateľovi), čo sa týka tak vyjednávacích schopností, tak aj úrovne informovanosti,
ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vyhotovené (pripravené) predávajúcim alebo
poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (porovnaj rozsudky v spojených veciach
C - 240/1998 až C 244/98 Oceano Gruppo Editorial a Salvat Editores, ECR 2000 I 4941 bod 25,
ako aj vo veci C - 168/05, MOSTAZA CLARO, ECR 2006, I - 10421 bod 25). Európska únia venuje
problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy sa prevzali viaceré
Smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či
nepriamo dotýkajú. Takouto je aj Smernica Rady č. 93/13/ EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o
založení ES) Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok,
ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby akú formu implementácie príslušnej
smernice do svojho právneho poriadku zvolia. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku
dňom 01. 04. 2004, zákona č. 150/2004 Z. z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (viď. § 52 až 54 OZ súčasné znenie § 52 až 56 OZ). Treba
tiež doplniť, že "prelomením" materiálnej právoplatnosti rozhodcovského nálezu zaniká aj prekážka
právoplatne rozhodnutej veci, a časový úsek konania pred rozhodcom sa do premlčacej doby nepočíta,
pretože oprávnený, hoci neúspešne ale predsa len do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatňoval práva
spôsobom, ktorý právny poriadok za riadnych okolností dovoľuje. Oprávnený tak nemá prekážku



uplatnenia vecí na všeobecnom súde rešpektujúc Nariadenie Rady ES č. 44/2001 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach.

Odklon od judikatúry by mohol viesť v konečnom dôsledku ku kolízii s ústavnými princípmi (nález III.
ÚS 192/06 z 03. 11. 2006) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (Beian c/a Rumunsko).
Odvolací súd v predmetnej exekučnej veci považuje rozhodnutie za konformné aj s judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie (Asturcom, Oceano, Pohotovosť, Mostaza, Claro a iné).

Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom
trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.