{"guid": "1f0bc9cc-0e8e-4177-9094-a2e5d72c50ef:4914047c-ab02-4952-9d86-d2c142042f34", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2612207030.2", "spisova_znacka": "23Co/183/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/183/2013 z 27. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. apríla 2014, sp. zn. 23Co/183/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2612207030.2", "identifikacne_cislo": "2612207030", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2014-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "nazov": "§ 544 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4914047c-ab02-4952-9d86-d2c142042f34", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2612207030.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2612207030.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2612207030.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/183/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612207030
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612207030.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členov
senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpená: Advokátska kancelária SOUKENÍK
- ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: A. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. S. O., G. XXX, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6C/70/2012-25 zo dňa 5. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa    s a   p o t v r d z u j e  v časti, v ktorej súd žalobu zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  m e n í  v časti náhrady trov konania tak, že žalovanej sa náhrada
trov konania nepriznáva.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 331,94 eura žalovanou zamietol. Právne  rozsudok odôvodnil aplikáciou  § 43 ods. 1, 2,
3 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 517 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 544 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 4, 5, § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým,
že  vykonaným dokazovaním  a zisteným stavom veci dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.
Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z.. o elektronických
komunikáciách, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 331,94
eura, za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 ods. 1
OZ spotrebiteľskou zmluvou, keďže  k jej uzatvoreniu došlo medzi právnym predchodcom žalobcu ako
dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré
mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha
riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia
od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby
sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade pripravený
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje, na základe čoho spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. V zmysle uvedeného sa súd pri posudzovaní
predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 2 a § 53 ods. 5 OZ zaoberal platnosťou
jednotlivých jej dojednaní z hľadiska, či svojím obsahom alebo účelom neobchádzajú ustanovenia o



spotrebiteľských zmluvách, alebo či jednotlivé dojednania neobsahujú neprijateľné podmienky, ktoré
spôsobujú ich absolútnu neplatnosť. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. k) aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dohodnutie
zmluvnej pokuty za nezaplatenie dohodnutých splátok sa považuje za sankciu spojenú s nesplnením
záväzku, pričom súd prihliada pri posudzovaní jej výšky na dôležitosť a význam povinnosti, ktorá je
pokutou zabezpečená. Pokiaľ je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve neprimerane
vysoko v pomere k celkovému zmluvnému záväzku, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa §
53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá plní
funkciu zabezpečovacieho prostriedku pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti.  Jej výška, napriek
tomu, že ju zákon nijakým spôsobom neohraničuje, by mala byť v súlade s ust. § 3 ods. 1 OZ,
teda v súlade s dobrými mravmi. Nie je preto prijateľné, aby spotrebiteľovi vznikla povinnosť platiť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či počas doby viazanosti 24 mesiacov porušil
zmluvnú povinnosť na začiatku tejto doby alebo až na jej konci. Dodávateľ neprihliadal v tomto smere
na tie situácie, v ktorých by odporca ako spotrebiteľ mohol po celú dobu viazanosti riadne plniť svoje
povinnosti a zmluvu ukončiť až jeden mesiac pred uplynutím tejto doby. Súd neprijateľnosť zmluvnej
pokuty vyhodnotil v kontexte s ustálenou súdnou praxou a právoplatnou judikatúrou, poukazujúc na
rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 15Co 52/2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p.
a pretože nemal navrhovateľ vo veci úspech, rozhodol, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom  právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že uloží
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %, trovy konania
a trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení uvádza, že
pokiaľ je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve neprimerane vysoko v pomere k
celkovému zmluvnému záväzku, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Následne súd hodnotí,
že zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá plní funkciu zabezpečovacieho
prostriedku pre prípad porušenia zmluvných povinností. Jej výška napriek tomu, že ju zákon žiadnym
spôsobom  neohraničuje, by mala byť v súlade s § 3 ods. 1 OZ, teda v súlade s dobrými mravmi.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa podľa § 53 ods. 1 OZ, ktoré možno považovať za generálnu
klauzulu neprijateľných zmluvných podmienok, považuje iba ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa dôvodovej
správy k zák. č. 757/2009 Z.z,. predstavuje pojem značná nerovnováha v právach a povinnostiach
extrémny rozdiel medzi výškou zmluvnej pokuty a výškou poskytnutých benefitov. Uvedený definičný
prvok neprijateľných zmluvných podmienok určuje už smernica Rady ES č. 1993/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v čl. 3 ods. 1 ako \"ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
podmienka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa“. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú
pokutu treba posudzovať s prihliadnutím na § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) a § 545a OZ a je ich
možné rozdeliť do troch skupín. Do prvej skupiny možno zaradiť ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré
sa považujú za prijateľnú zmluvnú podmienku. Do druhej skupiny patrila ustanovenia o zmluvnej pokute
síce v neprijateľnej výške, ale ešte nespôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa a do tretej skupiny ustanovenia, ktoré už
značnú nerovnováhu spôsobujú, v dôsledku čoho môžeme hovoriť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je potrebné posúdiť s ohľadom na
povahu plnenia zo zmluvy (poskytnutých služieb a benefitov), na všetky okolnosti v dobe uzavretia
zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené odvolateľ uviedol,
že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysvetlil, aká výška zo zmluvnej pokuty by bola primeraná
k uvedenému zmluvnému vzťahu a poskytnutým benefitom. Súd výslovne neuviedol, akou úvahou
o primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa v odôvodnení rozsudku riadil, neuviedol, čo považuje za
nepomer. Ak by súd vo svojom odôvodnení uviedol, že výška zmluvnej pokuty prevyšuje  porušeniu
zmluvnej povinnosti, napr. o 20 % či 100 %, z uvedeného by bolo zrejme určiť, akým výkladovým
pravidlom sa súd pri zamietnutí návrhu a určovaní neprijateľnosti výšky zmluvnej pokuty riadil. Keďže
uvedené rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd pri rozhodovaní
riadil, teda neuviedol, akú výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú, v čom súd vidí nepomer
uplatňovanej výšky zmluvnej pokuty k porušeniu zmluvnej povinnosti a iba sa stroho odvolal na judikatúru
Krajského súdu v Prešove a rozpornosť s dobrými mravmi, považoval odvolateľ takéto rozhodnutie za



nepreskúmateľné. Odvolateľ bol presvedčený, že bolo potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky
zmluvnej pokuty v čase, keď vznikal zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Výška zmluvnej
pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy (hodnota dotácie na mobilný
telefón, hodnota iných poskytovaných benefitov a dĺžky viazanosti zmluvou). Výška zmluvnej pokuty
je teda závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v prípade, ak žalovaný
načerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti zo zmluvy. Z tohto pohľadu je potrebné
primeranosť zmluvnej pokuty posudzovať z hľadiska hodnoty poskytnutého mobilného telefónu, ktorý
musel právny predchodca žalobcu fakticky financovať (úverovať)  zo svojich prostriedkov a z hodnoty
ostatných poskytnutých benefitov  ako priamych investícií právneho predchodcu žalobcu, čo vo svojom
odôvodnení priznal aj súd prvého stupňa. Výšku zmluvnej  pokuty pritom nie je možné odstupňovať v
závislosti od času, ktorý zostáva do konca doby viazanosti, pretože právnemu predchodcovi žalobcu
sa na začiatku doby viazanosti vracajú nepriame investície vynaložené v súvislosti s poskytnutím
telekomunikačných služieb žalovanému, ktoré nielen na začiatku právneho vzťahu so žalobcom, ale
aj počas celého obdobia poskytovania služieb vynakladá. K návratnosti priamych investícií preto
dochádza až neskôr. Návratnosť priamych investícií nie je priamo úmerná dĺžke doby, ktorou sú zmluvné
strany viazané podľa zmluvy, resp. dodatku o pripojení. Výšku uplatnenej zmluvnej pokuty teda nie je
možné meniť a znižovať v závislosti od času porušenia povinností zo strany žalovaného. Motiváciou
zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bolo práve poskytnutie
plnenia zo strany právneho predchodcu žalobcu vo forme  mobilného telefónu vo zvýhodnenej cene
ako i zvýhodnené volania, či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu právny predchodca žalobcu
musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Ak by žalovaný
neporušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, po uplynutí dohodnutej doby by získal mobilný
telefón za zlomok jeho skutočnej ceny a výhodnejšie ceny volaní, resp. mesačných programov oproti
zákazníkom, ktorí uzatvorili so žalobcom zmluvu o pripojení bez viazanosti. Skutočná cena poskytnutého
mobilného telefónu bola súdu preukázaná práve cenníkovou ponukou predmetného telefónu v čase jeho
poskytnutia. V prípade, ak by si právny predchodca žalobcu nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy, porušil by tak svoju zákonnú povinnosť a mohol by za určitých okolností prísť o svoju licenciu.
Podľa  názoru odvolateľa je teda sankcia za nesplnenie si povinnosti obojstranná. Odvolateľ poukázal na
to, že medzi  ustanoveniami zákona, § 53 ods. 4 písm. k) a § 545a OZ je značný rozdiel v tom smere, že
§ 545a OZ hovorí vyslovene len o zmluvnej pokute, pričom pod s pojmom sankcia v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. k) OZ sa rozumie nie len zmluvná pokuta, ale aj poplatky, úroky z omeškania atď.
Z toho dôvodu sa dá vyvodiť, že ustanovenie § 545a OZ je len špeciálnym ustanovením k § 53 ods.
4 písm. k) OZ a nie je žiadny zákonný dôvod, prečo by malo byť ustanovenie § 545a OZ je vylúčené
pre použitie v spotrebiteľských vzťahoch. §545a OZ podľa názoru odvolateľa je v danom prípade možné
použiť. Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že ust. § 53a ods. 1 OZ nemôže pôsobiť retroaktívne na už
uplatnené nároky z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré
často krát vznikli v čase, keď neprijateľnými neboli. Toto ustanovenie zákona má pôsobiť do budúcna, t.j.
od doby vydania takéhoto rozhodnutia má dodávateľ povinnosť, ale aj možnosť zmeniť svoje obchodné
podmienky. Postup, ktorý v danom prípade zvolil súd, nemá oporu v zákone. V súvislosti s uvedeným
odvolateľ poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn.28Cdo 575/2005 z 19.05.2008, rozsudok KS Prešov
sp. zn. 12Co/39/2011 z 15.06.2011, rozsudok KS Nitra sp. zn.8Co/125/2011.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

Zo zmluvy o pripojení  uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z.  zo dňa 23.10.2007, v
znení jej dodatku zo dňa 23.10.2007 vyplýva, že spoločnosť T Mobile Slovensko a.s.  sa zaviazala
žalovanej zriadiť prístup  k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby v zmysle dohodnutých
účastníckych programov a rozsahu služieb. V dodatku k zmluve o pripojení si účastníci upravili
podmienky kúpy mobilného telefónu. Žalovanej bol na základe dodatku k zmluve zo dňa 23.10.2007
predaný mobilný telefón značky Sony Ericsson K 550i za kúpnu cenu 1 Sk a bol aktivovaný program



Fix 500 s minimálnym mesačným zmluvným dobitím 500 Sk s DPH a dohodnutá zmluvná pokuta
predstavovala výšku 10.000 Sk. V bode 3 dodatku sa zmluvné strany dohodli, že  v prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo
v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až
c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku.

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa  nasledovne:
- v z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007.
Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v
ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

-OZ definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne
v období od 01.01.2008.

-s účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený  hore uvedenou zmluvou o pripojení  pôvodne uzatvorenou
medzi spoločnosťou T- Mobile Slovensko a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 z. č. 610/2003 Z. z. a na druhej strane žalovanou,
ktorá pri uzatváraní a plnení   zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. OZ a podľa § 43 z. č. 610/2003
Z. z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba
na ňu aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.  Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak  zhoršiť svoje



zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie  zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.  Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1  členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatku
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové
zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaná  ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť
sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich
obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit.
ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné,
že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS),
bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty
nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú
zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej
spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred



dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol
a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej
zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola
dojednaná vôbec. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné
podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, v bode 3 dodatku k zmluve o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že  v
prípade porušenia  zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v
bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo
v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany
podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. v pevne
dojednanej výške 10.000 Sk, t.j. 331,94 eur.  Obsahom dojednaní je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu
vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu
škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty a zmluvnú pokutu je spotrebiteľ povinný
zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.

Z obsahu zmluvy i dodatku vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľ zakúpila od dodávateľa mobilný telefón
za zvýhodnenú  cenu 1 Sk a tiež mala možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú
cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy
žalovanou ako spotrebiteľom,  odvolací súd poukazuje na to, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia
za porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku
čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške  10.000 Sk, t.j. 331,94 eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetných zmlúv,
či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že
vzhľadom na zníženú kúpnu cenu za mobilný telefón 1 Sk musí byť skutočná cena tohto zariadenia
fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť
prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že dodávateľ je podnikateľom,
ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu
na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci
viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom
v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za
neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom
spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu  331,94 eur, teoreticky i v prípade, ak bude
dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako
neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky dojednané v
spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v cit. bode 3 dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 23.10.2007 o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
(§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho
ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné
(53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda žalovanú nie sú záväzné. Súd pritom v
zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v
spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou



podmienkou viazaný. Pokiaľ si teda žalobca uplatňoval svoj nárok titulom zmluvnej pokuty, z hore
uvedených dôvodov jeho návrhu nebolo možné vyhovieť.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu ani nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenia
dodatku a všeobecných podmienok mala žalovaná porušiť tak, aby žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty.  Žalobca v žalobe len uviedol, že žalovaná nezaplatila faktúry riadne a včas. Žalobca
bližšie nekonkretizuje, ktoré konkrétne faktúry žalovaná nezaplatila riadne a včas a navyše nenavrhuje
vykonať dokazovanie smerujúce k tomu, aby preukázal, že skutočne niektoré z faktúr žalovaná počas
existencie záväzkového vzťahu medzi účastníkmi (a zároveň počas doby viazanosti) nezaplatila riadne
a včas. Faktúra, ktorou právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu, nie je dôkazom
toho, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.  Žalobca preto podľa názoru odvolacieho
súdu ani neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal, že by mu vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty porušením konkrétnych ustanovení dodatku a všeobecných podmienok zo strany
žalovanej.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd v
súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno
súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná
iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho
bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v  časti vo výroku o práve na náhradu trov konania
podľa  § 220 O.s.p., a to tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Výrok rozsudku súdu prvého
stupňa týkajúci sa náhrady trov konania nemožno považovať za správny, ak súd rozhodoval podľa § 142
ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní. Súd vždy priznáva trovy konania úspešnému účastníkovi
konania, nerozhoduje o trovách konania neúspešného účastníka. Pred súdom prvého stupňa bola
žalovaná úplne úspešná, keďže súd v celom rozsahu žalobu zamietol. Súd mal teda rozhodnúť o priznaní
(nepriznaní) trov konania žalovanej a nie žalobcu. Z dôvodu, že žalovanej v konaní pred súdom prvého
stupňa trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, bolo na mieste rozhodnúť tak, že sa žalovanej
náhrada trov konania nepriznáva. O náhrade trov konania žalobcu nebol dôvod rozhodovať, keďže nebol
v konaní úspešný a neprichádzalo do úvahy, že by mu nárok na náhradu trov konania vôbec vznikol.

V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Keďže v odvolacom
konaní žalovanej žiadne trovy nevznikli, a neuplatnil si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. nebola jej náhrada
trov odvolacieho konania priznaná.



Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/70/2012", "guid": "7ecabb53-4bd9-4da3-825c-18fe5414d9c9:af8dafa4-6dd6-4cc5-8dcc-e81a490d5134", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ea023b44-b1d8-44dc-a6ff-8736fb8b4ed4:06c2679e-dbf0-4556-bcb0-3de554b08223", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214214364.1", "spisova_znacka": "23Co/72/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/72/2015 z 28. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214214364.1"}]}