{"guid": "1f0a390c-aff0-4a53-806b-7b455d05e130:12aa5004-ad16-4492-8164-30f6636d861f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1015201539.1", "spisova_znacka": "2S/201/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/201/2015 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2016, sp. zn. 2S/201/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201539.1", "identifikacne_cislo": "1015201539", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8Sžo/66/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "298a9fb7-b4b8-471f-98ad-e4e4f1505651:8cba95be-a47e-483f-8d3f-55f98cced3a7", "datum": "2018-05-30", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12aa5004-ad16-4492-8164-30f6636d861f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201539.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201539.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201539.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/201/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201539
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201539.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: PRVÁ
SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., IČO: 36 057 673, SNP 1301, Žiar nad
Hronom, zastúpený: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej
koná Mgr. Tomáš Horkay, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a
skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXX/XXXXXX/XXXXX zo dňa 13.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
XXXX/XXX/XXXXXX/XXXXX zo dňa 13.07.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur za súdny poplatok a v sume
355,72 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Dňa XX.XX.XXXX bola pracovníkmi Q. metrologického inšpektorátu, pracovisko A. vykonaná u žalobcu
kontrola na prevádzke G. stanica E., G., ktorou bolo zistené, že žalobca v čase od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX používal na uvedenej prevádzke pri meraniach
súvisiacich s platbami - pri predaji pohonných hmôt E. určené meradlo - meraciu zostavu na skvapalnené
plyny Z. X. Q., typ FG XX/X, výr. č. XXXXX bez platného overenia.

O výsledku kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom č. XXX/XXXX Z. z. o metrológii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o metrológii“) bol
vyhotovený protokol P č. XXXX/XXXX, s ktorým bol oboznámený prevádzkovateľ pán V. O.. K protokolu
sa vyjadril, že objednávka bola urobená asi tri týždne pred koncom platnosti skúšky a overovateľ pre
veľké pracovné zaneprázdnenie prišiel v neskoršom termíne.

Q. metrologický inšpektorát listom č. XXXX/XXXX/ZK zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi začatie
konania o uložení pokuty a poučil ho o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote piatich dní
od doručenia oznámenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.



I. v liste zo dňa XX.XX.XXXX vyjadril nesúhlas s postupom Q. metrologického inšpektorátu, nakoľko
vytýkané porušenie odstránil z vlastnej iniciatívy a nemal byť sankcionovaný za porušenie povinnosti,
ktoré v čase výkonu kontroly už netrvá. Taktiež namietal uplynutie jednoročnej subjektívnej lehoty na
uloženie pokuty.

Q. metrologický inšpektorát rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,- eur za porušenie § X9 ods. 1 a §
19 ods. X písm. c) zákona o metrológii tým, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX používal na
prevádzke G. stanica E., Čerhov pri meraniach súvisiacich s platbami - pri predaji pohonných hmôt E.
určené meradlo - meraciu zostavu na skvapalnené plyny Z. X. Q., typ FG XX/X, výr. č. XXXXX bez
platného overenia.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré zaslal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu dňa XX.XX.XXXX
na e-mailovú adresu Q. metrologického inšpektorátu: a@b.c . K. odvolanie poslal dňa
XX.XX.XXXX aj poštou.

I. listom č. XXXX/XXX/XXXXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
oznámil žalobcovi, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal po zákonnej lehote a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z. odvolanie žalobcu bolo na Q. metrologický
inšpektorát doručené e-mailom dňa XX.XX.XXXX a nebolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, teda nebolo urobené v zákonom ustanovenej forme, nemohlo vyvolať procesné účinky.

II.
I.

V. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia,
ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Z., že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas. X. deň XX-dňovej lehoty na jeho podanie
bol XX.XX.XXXX, kedy odvolanie podal. X. správny orgán ako deň právoplatnosti určil XX.XX.XXXX
aj napriek tomu, že v zmysle § 52 ods. X správneho poriadku by týmto dňom mal byť posledný deň
lehoty na podanie odvolania, teda XX.XX.XXXX. I. prvostupňového správneho orgánu o oneskorenosti
odvolania je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

I. nerozlišuje medzi odvolaním podaným na poštovú prepravu a odvolaním podaným elektronicky na e-
mailovú adresu prvostupňového správneho orgánu. A. v prvej vete napadnutého rozhodnutia posudzoval
odvolanie podané poštou, v štvrtej vete už posudzoval odvolanie zaslané e-mailom.
V danom prípade by postačovala aj forma podania odvolania e-mailom v posledný deň lehoty, zvlášť
ak bola doplnená originálom písomného podania poštou. Pre odlišné fungovanie rovnakých právnych
inštitútov musí byť v konaniach orgánov verejnej moci vecný dôvod, ktorý sa neopiera o formalistický
výklad v neprospech účastníka konania. Za okolností, v ktorých základné procesné kódexy (O.s.p.,
daňový poriadok) umožňujú podanie aj elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického
podpisu, je potrebné § 27 ods. X a § X9 ods. 1 správneho poriadku vykladať v spojení s § 40 ods. X H.
zákonníka. H. doručené elektronicky z e-mailovej adresy právneho zástupcu žalobcu, navyše doručené
aj poštou, je potrebné považovať za spĺňajúce požiadavku písomného podania na prvostupňovom
správnom orgáne.

I. citujúc uznesenie Y. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, uznesenie Y. súdu ČR sp. zn. ÚS XX/XX, nálezy
Z. správneho súdu ČR č. XXXXX/XX a R XX/XXXX poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie, ktoré má
formu listu, je potrebné preskúmať a to bez ohľadu na to, že správny orgán vec vybavil neformálnym
prípisom. J. je obsah aktu správneho orgánu, ktorým vec vybavil a predovšetkým prejav vôle správneho
orgánu upraviť autoritatívne právny stav.

K. prístup k nezákonnému vybaveniu odvolania v správnom konaní ako oneskoreného aplikuje aj Z.
súd SR ako efektívny prístup zaručujúci vecný prieskum prvostupňových správnych rozhodnutí. Z.
súd SR v uznesení sp. zn. XSžo/XX/XXXX okrem iného uviedol, že ak súd zistí, že odvolanie proti



prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané včas, má žalovaný právomoc rozhodnúť o ňom v súlade s
§ 58 ods. X správneho poriadku.

K., že žalovaný sa nezaoberal odvolaním a v ňom uvedenými odvolacími dôvodmi a napriek včas
podanému odvolaniu nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie, ale odvolanie vybavil ako oneskorené, je
jeho postup a napadnuté rozhodnutie nezákonné.

D..
V. žalovaného

I. vo vyjadrení k žalobe navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žaloba smeruje proti neformálnemu
listu, ktorý nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcu a týmto listom nie sú
dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti a napadnuté rozhodnutie nemá konštitutívne
účinky. Z. žalobca nepodal odvolanie včas a nevyčerpal riadny opravný prostriedok prípustný proti
prvostupňovému rozhodnutiu, nie je splnený predpoklad podľa § X47 ods. 2 O.s.p. na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

X. žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX označené ako „H. voči rozhodnutiu Q. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXX/
XXX/XXXX/R“, urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, nebolo
podané zákonom predpokladaným postupom ustanoveným v § X9 ods. 1 správneho poriadku. Podľa
odôvodnenia rozsudku A. súdu v B. sp. zn. XSp/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX „ustanovenie § 19
správneho poriadku jasne a zrozumiteľne ustanovuje formu, akou možno uskutočniť procesný úkon voči
správnemu orgánu, táto forma musí byť pritom zo strany podávateľa dodržaná, inak podanie nemôže
vyvolať procesné účinky“.

Za zaručený elektronický podpis sa nepovažuje uvedenie mena a priezviska osoby v e-maile zaslanom
spôsobom klasickej e-mailovej korešpondencie. Ak by správny poriadok s takýmto návrhom spájal
právne účinky, mohlo by dochádzať k zneužívaniu systému tým, že by návrh mohla podať aj neoprávnená
osoba v mene iných osôb. X. na skutočnosť, že podanie žalobcu urobené elektronickými prostriedkami
dňa XX.XX.XXXX bolo podaním bez zaručeného elektronického podpisu, nevyvolalo procesnoprávne
účinky a prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod..

L. podania do troch dní je podľa správneho poriadku možné iba pri podaniach urobených vo forme
telegrafu alebo telefaxu. I. postupoval správne, keď odvolanie žalobcu podané na poštovú prepravu dňa
XX.XX.XXXX posúdil ako oneskorene podané, nakoľko smerovalo proti prvostupňovému rozhodnutiu,
ktoré nadobudlo dňa XX.XX.XXXX právoplatnosť, pričom na podanie urobené elektronickými
prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu neprihliadol. I. v súlade s § 60 správneho poriadku
oneskorene podané odvolanie preskúmal a vzhľadom na neexistenciu dôvodu na obnovu konania alebo
zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania napadnutým rozhodnutím
vo forme neformálneho listu upovedomil žalobcu o týchto skutočnostiach.

IV.
X. veci

A. súd v B. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či napadnuté rozhodnutie
žalovaného o oneskorene podanom odvolaní má povahu rozhodnutia podliehajúceho súdnemu
preskúmaniu správnym súdom a či žalovaný pri výklade § X9 ods. 1 správneho poriadku vychádzal
zo správneho právneho posúdenia veci, keď nepriznal právne účinky žalobcovmu odvolaniu proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného
elektronického podpisu v posledný deň lehoty na podanie odvolania.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy; preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia a postupu



orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu). J. správnych orgánov
sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými
práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. X, 2, X O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Q. súdnictvo v SR vychádza z princípu generálnej klauzuly (čl. XX ods. X Y. SR ) s
negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p. ). Preto každý kto tvrdí, že
bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby
preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie
byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Q. preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ústavným princípom, ktorý sa neuplatní len vtedy,
ak tak ustanoví zákon. T. zákon však nemôže vylúčiť preskúmanie rozhodnutí, ktoré sa týkajú
základných práv a slobôd garantovaných ústavou alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR
viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (čl. X Y. SR). V.
rozhodnutia orgánu verejnej správy zo súdneho preskúmania musí zohľadniť všeobecnú právomoc
súdov podľa čl. XXX ods. X ústavy, podľa ktorého súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej správy, ak tak ustanoví zákon. K. však zohľadniť aj skutočnosť, či vylučované
rozhodnutie neohrozí alebo nemôže ohroziť dodržiavanie základných práv a slobôd (napr. nález Y. súdu
SR sp. zn. PL. ÚS XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). H. právomoci súdu z hľadiska ústavného práva na
súdnu ochranu treba posudzovať v zmysle čl. XXX ods. X Y. SR, podľa ktorého
výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s Y. SR (napr. nález Y. súdu SR č. k. D.. ÚS XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX).

X. ide o prvú otázku, teda či napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu preskúmaniu v správnom
súdnictve, poukazuje súd na ustálenú judikatúru - nálezy Y. súdu SR (napr. sp. zn. D.. ÚS XXX/XXXX,
I. ÚS XXX/XX), uznesenia Z. súdu SR (napr. sp. zn. X Q./XX/XXXX, Q./X/XXXX), podľa ktorej môžu
byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne
náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo
právnických osôb. Q. prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa
zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb
a fyzických osôb.

Q. súd je oprávnený preskúmať zákonnosť každého rozhodnutia orgánu verejnej správy a postupu,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, bez ohľadu na jeho formu či označenie, a to za predpokladu, že ide o
autoritatívny akt správneho orgánu uskutočnený pri výkone verejnej správy, ktorý je spôsobilý zasiahnuť
do právnej sféry žalobcu a ukrátiť ho na jeho právach, nie je proti nemu prípustný žiadny riadny opravný
prostriedok a zároveň nejde o také rozhodnutie, ktoré by bolo zákonom zo súdneho prieskumu vylúčené.

Z. rozhodnutím, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že odvolanie podal oneskorene, bol žalobca ukrátený
na zákonom garantovanom práve na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia nadriadeným orgánom v
odvolacom konaní, pretože v dôsledku tohto oznámenia nedošlo k meritórnemu prejednaniu žalobcovho
odvolania a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vyhodnotil žalovaný ako odvolací orgán za
právoplatné. F. preto spoľahlivo konštatovať, že zákonné podmienky pre preskúmanie napadnutého
rozhodnutia sú splnené.



V súvislosti s druhou námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci, je
potrebné zopakovať, že podľa čl. X ods. X prvá veta Y. SR je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát. I. interpretácie a aplikácie čl. X ods. X ústavy je zabezpečenie materiálneho
a nie formálneho právneho štátu. Y. súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom
názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako
sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z
čl. X Y. SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. X. všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I.
ÚS XX/XXXX, nález zo dňa XX.XX.XXXX, I. nálezov a uznesení Y. súdu SR XXXX, s. XXX, zhodne I.
ÚS XX/XXXX, nález zo dňa XX.XX.XXXX, I. nálezov a uznesení Y. súdu SR XXXX, s. XXX). Z hľadiska
princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna
istota (nález Y. súdu SR, sp. zn. PL. ÚS XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, nález Y. súdu SR sp. zn. Pl. ÚS
XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX).

P. ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade
vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. K. aj v prípade
hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív
je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými,
t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade
pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný
dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky,
aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi.

Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus
v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Y. súdu v podmienkach
materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,
resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález Y. súdu ČR sp. zn. II. ÚS XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX). Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť
súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte,
ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať
právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Q. prislúcha, aby sa
zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu
chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto
interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

Podľa čl. XX ods. X Y. SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Q. republiky.

G. XX ods. X Y. SR je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov
Q. republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy
ústavy (IV. ÚS XXX/XX). I. právo vyjadrené v čl. XX ods. X Y. SR zaručuje každému právo na prístup
k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na
spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS XXX/XX). Podľa stabilizovanej judikatúry Y. súdu SR (napr. IV.
ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XX, II. ÚS XX/XX) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí nielen
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v právnom poriadku Q. republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ale aj právo na to, aby sa v
jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu
poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným
spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS XX/XX). Y. súladný výklad zákonov
týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti
a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. XX ods. X Y. SR
(I. ÚS XX/XX).

V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý
ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto
povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. XXX ods. X v spojení s čl. XXX ods. X Y. SR. Keďže podľa
čl. XXX ods. X Y. SR môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou,



sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej
činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu
podľa čl. XX Y. SR (II. ÚS XX/XX). Y. súd SR už vo veci sp. zn. PL. ÚS XX/XX uviedol, že v prípade, ak
dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na
niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru Y. súdu SR preto ústavne súladný výklad
zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej
činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. XX Y.
SR (II. ÚS XX/XX).

Y. súd SR v rozhodnutí sp. zn. D.. ÚS XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že „orgány aplikujúce
správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení
nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. K. odstraňovanie však nemožno
považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Q. pri
interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi
jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. P. požiadavkou, ktorá je
pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. XXX ods. X Y. SR)“.

Z argumentácie žalovaného je zrejmé, že pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu vychádzal z doslovného výkladu § X9 ods. 1 správneho poriadku, v
zmysle ktorého podanie urobené v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu súčasná
všeobecná úprava správneho konania nepozná a preto nie je možné takéto podanie v trojdňovej lehote
ani doplniť, pretože by nešlo o doplnenie podania, ale o urobenie prvého podania vo veci samej. Súd
sa s takýmto výkladom zákona nestotožňuje a je toho názoru, že vo svojich dôsledkoch zasahuje do
ústavne garantovaného práva na právnu ochranu.

Podľa § X9 ods. 1 správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
F. ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo
ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Podľa § 19 ods. X správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť
zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. H. právne predpisy môžu ustanoviť jeho
ďalšie náležitosti.
Z citovaného ustanovenia § X9 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že podania urobené písomne,
ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom podľa §
4, X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov spôsobujú právne následky okamžite a bez ďalšieho, akonáhle sa dostanú
do dispozície správnemu orgánu. X. urobené telegraficky alebo telefaxom obsahujúce návrh vo veci
spôsobujú zamýšľané právne následky iba vtedy, ak sú doplnené písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní. Napriek tomu, že „bežné“ elektronické podania bez zaručeného elektronického
podpisu správny poriadok v predmetnom ustanovení vôbec nespomína, je súd toho názoru, že pokiaľ
takéto podania obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti (je z nich zrejmé, kto ich robí, komu
sú určené, čoho sa týkajú a čo sa nimi navrhuje), treba ich posudzovať obdobne ako podania urobené
telegraficky alebo telefaxom.

Y. konformným výkladom § X9 ods. 1 správneho poriadku dospel súd k záveru, že ak účastník konania
urobí podanie obsahujúce návrh vo veci elektronickými prostriedkami bez elektronického podpisu
na verejne dostupnú adresu správneho orgánu a doplní ho do troch dní písomne alebo ústne do
zápisnice, nie je možné na takéto podanie hľadieť, akoby nebolo urobené. X. urobené elektronickými
prostriedkami sú štandardnou súčasťou komunikácie orgánov verejnej správy s fyzickými a právnickými
osobami. Q. nie je zrejmé, prečo do správneho poriadku, ktorého právnym režimom sa konanie podľa
zákona o metrológii spravuje, nebola zapracovaná možnosť robiť podania elektronickými prostriedkami s
povinnosťou ich doplnenia písomne alebo ústne do zápisnice tak, ako je to umožnené napr. v H. súdnom
poriadku (§ 4X ods. 2 O.s.p.).

Súd považuje za neprípustnú takú interpretáciu zákona, podľa ktorej by podanie urobené napr.
telefaxom (ktorý sa navyše v súčasnosti takmer nepoužíva) bolo možné do troch dní doplniť a podanie
uskutočnené elektronickou poštou (v súčasnosti bežne používanou) nie a nestotožňuje sa s právnym



názorom vysloveným A. súdom v B. v rozsudku sp. zn. XSp/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Q., že
správny poriadok podania urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu
nerozoznáva, je zjavne len legislatívnym nedostatkom (medzerou v práve), ktorý však možno preklenúť
ústavne konformným výkladom predmetného ustanovenia zákona, so zreteľom na jeho účel a tiež s
prihliadnutím na potrebu zachovania proporcionality vo vzťahu k právam, do ktorých bolo postupom
žalovaného zasiahnuté.

Z uvedených dôvodov dospel A. súd v B. k záveru, že doslovný výklad ustanovenia § X9 ods. 1
správneho poriadku, ktorý viedol k vydaniu napadnutého rozhodnutia o tom, že odvolanie urobeného
elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu v posledný deň lehoty na
odvolanie dňa XX.XX.XXXX a odoslané poštou dňa XX.XX.XXXX, nebolo urobené v zákonom
ustanovenej forme a nevyvoláva procesné účinky, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu odvolanie žalobcu bolo podané včas, súd postupoval podľa §
X50j ods. 2 písm. a) O.s.p. a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v
ktorom bude jeho úlohou odvolanie žalobcu meritórne prejednať a rozhodnúť o ňom podľa príslušných
ustanovení zákona o metrológii a správneho poriadku, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným
súdom v tomto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v
konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume
XX,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (§ X1 ods. 4, § 13a
ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb): 2x XXX,XX eur - prevzatie a príprava zastúpenia; písomné podanie na súd (žaloba zo
dňa XX.XX.XXXX) a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x X,XX eur plus XX % L.. Q. trovy zastúpenia
predstavujú sumu XXX,XX eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu podľa § X4X ods. 1 O.s.p..

K. rozhodnutie senát A. súdu v B. prijal pomerom hlasov X : X (§ 3 ods. 9 zákona č. XXX/
XXXX Z. z. v znení zákona č. XX/XXXX Z. z.).

Q. predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov o tom,
že žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti preskúmavaných rozhodnutí nebolo vyhovené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {"stav": {"sz": "8Sžo/66/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "298a9fb7-b4b8-471f-98ad-e4e4f1505651:8cba95be-a47e-483f-8d3f-55f98cced3a7", "datum": "2018-05-30", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}