{"guid": "1f0a10f1-1274-4db6-96dc-d4d501d3d1af:8ab46b77-bea1-439a-9072-04af6c032c5d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3808202817.2", "spisova_znacka": "17Co/937/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/937/2013 z 24. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. júna 2014, sp. zn. 17Co/937/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3808202817.2", "identifikacne_cislo": "3808202817", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2014-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ab46b77-bea1-439a-9072-04af6c032c5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3808202817.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3808202817.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3808202817.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/937/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808202817
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3808202817.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ O. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. Y., Ul. O. č. XXX, 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y., Q. O.. XXX a 3/ I. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O.. XXX, zast. JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou so sídlom Banská
Bystrica, Ul. Horná č. 27, proti odporcovi: H.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Ul. Q. X. č. XXXX/X (W.,
W. Z.. XX/U.), o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateliek 1/,
2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2013, č.k. 8C/21/2008-172, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil a reálnou deľbou  vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K. Y., parcela registra \"C\" parcelné číslo  XXX,
orná pôda o výmere  1675 m2, zapísané v LV č. XXXX Správy katastra Prievidza, t.č. zapísaná v
LV č.  XXXX  k.ú. K. Y. ako parcely registra \"C\" parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere  741
m2, parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere 73 m2, parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere
192 m2, parcelné číslo XXX/X orná pôda o výmere 669 m2. Vychádzajúc z geometrického plánu
znalca Ing. Pavla Krišpinského, prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky v 1/ rade parcelu
\"C\"  č. XXX/X, do výlučného vlastníctva navrhovateľky v 2/ rade parcelu \"C\" č. XXX/X, do výlučného
vlastníctva navrhovateľky v 3/ rade parcelu \"C\" č. XXX/X a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal
parcelu \"C\" č. XXX/X. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a pretože to považoval za možné, rozdelil vyporiadavané nehnuteľnosti presne podľa výmer
pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely účastníkov. V priebehu konania ostalo sporným iba umiestnenie
novovzniknutého pozemku odporcu. Čo sa týka polohy jednotlivých novovzniknutých nehnuteľností, tu
okresný súd zohľadnil už jestvujúce pozemky navrhovateľky 1/ a odporcu, a novovzniknuté pozemky
situoval tak, aby u uvedených účastníkov tvorili jeden funkčný celok s ich inými nehnuteľnosťami.
Pozemky navrhovateliek 2/ a 3/ situoval tak, aby mohli využiť prístup cez pozemky navrhovateľky
1/, ktorý im táto prisľúbila. Pri rozhodovaní o umiestnení pozemku odporcu nepovažoval okresný súd
za dôvodné vyčleniť odporcovi pozemok v súlade s návrhom navrhovateliek, pretože ich argumenty
založené na eliminovaní nevýhody tvaru pozemku s ostrým uhlom a sporoch so susedkou nepovažoval
v tomto ohľade za dôvodné. Ostrý uhol dostatočne eliminuje jeho existencia pri pozemku s najväčšou
výmerou, ktorý by tak bol tiež využiteľný pre výstavbu domu. Túto pôvodne uvádzali navrhovateľky
ako účel budúceho využitia novovzniknutých nehnuteľností, no v priebehu konania od tohto zámeru
upustili z iných osobných dôvodov a je zrejmé, že najmenej od začiatku konania navrhovateľky spornú
nehnuteľnosť v podstate ani nevyužívajú. Súčasne nebol ničím preukázaný tvrdený podiel odporcu



na sporoch susedy s navrhovateľkami, pre ktoré navrhovateľky chceli, aby s touto susedou susedil
výlučne odporca. Pre umiestnenie novovzniknutého pozemku odporcu tak ako o ňom bolo rozhodnuté
(teda pozdĺž odporcovho iného pozemku) svedčí aj skutočnosť, že odporca má zámer práve v týchto
miestach vybudovať kanalizáciu, pričom táto tu už dokonca čiastočne existuje. Uvedeným zámerom
upustil odporca od požiadavky uloženia kanalizácie aj cez iný novovzniknutý pozemok a prispel tak k
rýchlejšiemu vyporiadaniu spoluvlastníctva.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal
žiadnemu z účastníkov, pretože vznik sporu a nemožnosť uzavretia dohody zapríčinili všetci
spoluvlastníci, preto bolo spravodlivé, aby si trovy znášali sami.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky 1/, 2/ a 3/, ktoré
navrhovali jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu vytýkali, že
znalcovi vypracovávajúcemu znalecký posudok neumožnil zvážiť spôsob rozdelenia pozemku, nakoľko
už v zadaní znaleckého posudku určil súd sám polohu podielu pripadajúceho na odporcu. Znalec teda
len zameral a rozdelil pozemky medzi navrhovateľky, ktoré však spor medzi sebou nemali a podiel
odporcu vyčlenil tak ako požadoval súd, teda pozdĺž hranice s jeho iným pozemkom. Vzhľadom na
to, že v obci nie je vybudovaná kanalizácia a obec neeviduje žiadne stavebné konanie o akejkoľvek
stavebnej činnosti odporcu súvisiacej s kanalizáciou, je akákoľvek kanalizácia odporcu nepovolenou
stavbou, na ktorej umiestnenie nemal súd z tohto dôvodu prihliadať. Ďalej navrhovateľky vytýkajú
znehodnotenie novovytvorenej parcely č. XXX/X ostrým uhlom, ktoré konštatoval vo svojom posudku
aj sám znalec. Vzhľadom na viazanosť zadaním posudku však znalec nemohol pozemky vyčleniť tak,
aby tomuto znehodnoteniu predišiel, teda napríklad tak ako to bolo urobené v geometrickom pláne
F., v súlade s ktorým žiadali nehnuteľnosť rozdeliť navrhovateľky. Podľa neho by ostrý uhol nebol u
žiadneho z novovzniknutých pozemkov a ani odporca by nebol nijako poškodený. Za bezvýznamné pre
rozhodnutie súdu v tejto veci  považovali navrhovateľky neužívanie spornej nehnuteľnosti a poukázali
na to, že sa tak deje práve pre nezhody spoluvlastníkov. Svojim rozhodnutím tak okresný súd podľa
navrhovateliek prihliadol len na účelné využitie pozemku odporcom a na jeho argumenty o uložení
nelegálnej kanalizácie. Účelnosťou využitia pozemkov na strane navrhovateliek sa vôbec nezaoberal a
ostrý uhol znehodnocujúci pozemok parc. č. XXX/X argumentom pre okresný súd nebol. Pritom odporca
je oproti navrhovateľkám neporovnateľne menšinovým vlastníkom.

Spoločne podané odvolanie navrhovateliek doplnila navrhovateľka 1/ a uviedla, že skutkové závery, na
ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú v rozpore
s vykonanými dôkazmi, a  to dokonca aj s tvrdeniami odporcu, ktorý prezentoval inak zamýšľanú
realizáciu kanalizácie jeho stavby ako uviedol okresný súd v odôvodnení. Pre konštatovanie už sčasti
vybudovanej kanalizácie na pozemku pripadajúcom odporcovi nebolo vykonané žiadne dokazovanie a
nebolo brané do úvahy tvrdenie navrhovateliek, že žiadna kanalizácia sa tu nenachádza. Okresný súd
nebral do úvahy ani vyjadrenie obce, že v obci nie je vybudovaná verejná kanalizácia, z čoho vyplýva,
že odporcom tvrdená zamýšľaná kanalizácia by nemala kam vyústiť. Skutočnosť, že odporca nemienil
vybudovať kanalizáciu na pozemku, ktorý mu pripadol na základe napadnutého rozsudku, je zrejmá aj z
ohlásenia drobných stavieb, podľa ktorého je kanalizácia plánovaná len na jeho pôvodných pozemkoch.
Predmetné ohlásenie podal odporca na obec dňa 03.06.2013, teda ešte pred vyhlásením rozsudku.
Záverom svojho doplnenia navrhovateľka 1/ poukazuje na to, že okresný súd uznal znehodnotenie
pozemku parc. č. XXX/X ostrým uhlom, no napriek tomu nevyužil inú vhodnejšiu deľbu pozemku,
teda tú, ktorú navrhovali navrhovateľky. Pritom ostrý uhol neznehodnocuje pozemok iba z hľadiska
stavebného využitia, ale aj z hľadiska jeho akéhokoľvek iného využitia a obrábania poľnohospodárskymi
mechanizmami.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach rozsahu a dôvodov odvolania
a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku
vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.



Podľa obsahu odvolania uplatňujú navrhovateľky dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata
tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného
súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Nesprávne skutkové zistenie vidia navrhovateľky v tom, že okresný súd mal za preukázaný zámer
odporcu zriadiť odkanalizovanie jeho stavby cez pozemok, ktorý mu bol prikázaný ako aj v tom, že
v tomto pozemku už mala byť zamýšľaná kanalizácia čiastočne zriadená. Je pravdou, že uvedené
skutkové zistenia boli jednými zo zásadných pre deľbu spoločnej nehnuteľnosti, tak ako ju urobil okresný
súd. Z ohlásenia drobnej stavby doloženej navrhovateľkou 1/ spolu s odvolaním sa dokonca javí, že by
závery okresného súdu o zamýšľanom uložení kanalizácie odporcom nemuseli byť skutočne správne.
Rozhodnutie okresného súdu však bolo vecne správne aj v prípade, ak by sa navrhovateľkami namietané
pochybenia pri dokazovaní skutočností súvisiacich s kanalizáciou ukázali ako dané. Poloha zamýšľanej
kanalizácie totiž nebola správne zvolená za zásadné kritérium rozdelenia spoločného pozemku, a preto
prípadné pochybenia pri skutkových zisteniach s tým súvisiacich nemohli mať dopad na vecnú správnosť
výroku.

Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dopadajúce na daný prípad, stanoví ako zásadné
kritérium delenia spoločnej nehnuteľnosti popri veľkosti podielov aj účelné využitie veci. Pri reálnom
rozdelení pozemkovej nehnuteľnosti musí byť účelne využiteľný každý novovzniknutý pozemok.
Účelnosť využitia je potrebné skúmať nie len vo vzťahu k účelu jestvujúcemu ale ak ho účastník
prezentuje, aj k účelu zamýšľanému. V tomto smere odporca prezentoval zámer využiť novovzniknutý
pozemok v súvislosti s rekreačným užívaním domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na pozemku
priľahlom. V danom prípade uviedol aj konkrétne využitie pre uloženie kanalizácie. Bez ohľadu na
reálnosť využitia novovzniknutého pozemku odporcu pre uloženie kanalizácie, bolo jeho umiestnenie
pozdĺž celej hranice s iným pozemkom odporcu, a najmä pozdĺž celej stavby jeho domu účelnejším
využitím novovzniknutého pozemku odporcu, ako jeho umiestnenie iba na jednom konci existujúceho
pozemku odporcu. Ako vyplýva z geometrických plánov nachádzajúcich sa v spise a oboznámených
okresným súdom, rozdelením podľa napadnutého rozhodnutia sa  rozšíri pozemok odporcu v celej jeho
šírke, teda aj pozdĺž celej jednej strany jeho domu o cca 1,8 m. Doterajšie, nie práve štedré priestorové
pomery pozdĺž predmetnej strany domu odporcu sa tak nie nevýznamne uvoľnia (z 4,4 m - 7,2 m na cca
6,2 m - 9 m). Takéto uvoľnenie priestorových pomerov medzi stavbou a priľahlou hranicou je potrebné vo
všeobecnosti považovať za žiaduce, najmä z hľadiska kvality užívania stavby a vytvorenia predpokladu
väčších stavebných rozostupov s prípadnými budúcimi susediacimi stavbami. Bez ohľadu na to, či teda
odporca skutočne mienil novovzniknutý pozemok využiť na uloženie kanalizácie alebo nie, napĺňalo jeho
vytvorenie a prisúdenie odporcovi tak, ako o tom rozhodol okresný súd kritéria účelného využitia.

Ako bolo uvedené, kritériom reálnej deľby nemohla byť len účelná využiteľnosť novovzniknutého
pozemku na strane odporcu, ale rovnakou mierou musí byť zohľadnená aj účelná využiteľnosť
novovzniknutých pozemkov navrhovateliek. V tomto prípade bol spor iba o využiteľnosti
novovzniknutého pozemku navrhovateľky 2/, pretože tak riešenie prijaté v napadnutom rozhodnutí,
ako aj riešenie požadované navrhovateľkami je vo vzťahu k navrhovateľkám 1/ a 3/ úplne identické.
Rovnaký argument získania širšieho priestoru okolo domu prichádza samozrejme do úvahy aj na strane
navrhovateľky 2/, pretože práve na jej úkor v tomto smere bolo riešenie prijaté okresným súdom v
napadnutom rozhodnutí. Naopak riešením preferovaným navrhovateľkami by priestor v najbližšom okolí
domu odporcu ostal nezmenený a väčšiu šírku pozemku by získala navrhovateľka 2/.

Dôvod pre ktorý bolo správne sa v tomto smere prikloniť k vytvoreniu širšieho pozemku na strane
odporcu, než na strane navrhovateľky 2/ spočíva v preferencii reálne jestvujúceho účelu pred účelom
hypoteticky zamýšľaným. Kým na strane odporcu je využitie pozemku na umiestnenie stavby reálne



jestvujúcim stavom, navrhovateľka 2/ stavebný zámer prezentovala vo všeobecnosti na začiatku
konania, neskôr ho nijako nekonkretizovala a ani pred rozhodnutím okresného súdu sa nejavil ako
pravdepodobný v blízkej dobe. Za tejto situácie je potrebné sa na strane navrhovateľky prikloniť k
záveru, že účel využitia novovzniknutého  pozemku navrhovateľky 2/ ostáva oproti doterajšiemu stavu
nezmenený a je ním ponechanie trávnatého porastu. Pre tento účel môže potom novovzniknutý pozemok
slúžiť rovnako s rozmermi a tvarom podľa napadnutého rozhodnutia, ako aj s rozmermi a tvarom
požadovanými navrhovateľkami. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že prisúdenie sporného pásu v šírke
1,8 m tej či onej strane nemá rovnaké následky ani z hľadiska pomeru k celkovej šírke pozemkov, keď
na strane odporcu je šírka vrátane sporného pásu cca 15 m a na strane odporkyne 2/ viac ako 25 m.

Ostáva dodať, že navrhovateľkami namietané sťažené obhospodarovanie pozemku v ostrom uhle
predstavuje pri užívaní pozemku pre trávnatý porast natoľko minimálne obmedzenie, že ani toto
nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo potrebné uprednostniť iné ako okresným súdom prijaté riešenie.
Aj tu navrhovateľky argumentovali hypotetickým obrábaním poľnohospodárskymi strojmi, keďže podľa
ich výpovedí sa doposiaľ kosilo kosou, či kosačkou.

Čo sa týka namietaného pochybenia pri zadávaní znaleckej úlohy spočívajúceho v tom, že okresný súd
nedal znalcovi možnosť, aby spôsob rozdelenia pozemku určil sám, nebol takýto postup nesprávny.
Naopak, otázka umiestnenia novovzniknutých pozemkov nie je otázkou, ktorú je oprávnený zodpovedať
znalec. Odpoveď na túto otázku je práve výsledkom posúdenia účelného využitia novovzniknutých
nehnuteľností, ktoré prináleží jedine súdu. Súd tu síce môže podporne prihliadať aj na názor znalca na
umiestnenie novovzniknutých pozemkov, no znalecký úkon tu v prvom rade slúži na vytvorenie nových
pozemkov požadovaných výmer a ako podklad pre zápis rozhodnutia do katastra nehnuteľností.

V odvolaní  uplatnené dôvody tak nemali dopad na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, a preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Okresný súd
správne rozhodol aj o trovách konania, keď žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. V priebehu
prvostupňového konania došlo k viacerým zmenám postojov účastníkov do takej miery, že určenie
rozsahu úspechu vo veci na tej či onej strane nie je možné. Možno konštatovať iba čiastočný úspech
na oboch stranách bez možnosti jeho porovnania a aplikácia § 142 ods. 2 in fine O.s.p. na rozhodnutie
o náhrade trov konania bola preto správna.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov odvolacieho konania
si neuplatnil spôsobom upraveným v ustanovení § 151 ods. 1 O.s.p., a preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku      n i e     j  e      odvolanie     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/21/2008", "guid": "f3c656c2-04df-4af4-8924-0f530e4334bd:98aca5c7-fcd2-414b-a284-2cd7f580686f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}