Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/46/2019 z 23. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. septembra 2019, sp. zn. 27CoP/46/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3819200219.1 Krajský súd Trenčín | 27CoP/46/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3819200219.1 | 2019-09-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a844cee-8ce3-4712-9cd9-25437d379fd0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3819200219.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/46/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200219
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819200219.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletých S. a J., obe bytom
E., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov: otca
N. a matky Q., o zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 21. marca 2019, č. k. 11P/2/2019-94, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu Prievidza
zo dňa 11. júna 2018, č.k. 16P/3/2018-92, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.
novembra 2018, č.k. 27CoP/60/2018-117, ktorým bolo určené výživné matky pre maloletého S. sumou
140,- Eur mesačne a pre maloletú J. sumou 90,- Eur mesačne m e n í tak, že znižuje vyživovaciu
povinnosť matky k maloletému S. na sumu 120,- Eur mesačne a k maloletej J. na sumu
60,- Eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k
rukám otca, s účinnosťou od 14.03.2019.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky doručený súdu dňa 16.januára
2019, ktorým sa domáhala zníženia výživného z dôvodu, že jej finančná situácia sa zmenila od
01.10.2018, lebo je práceneschopná pre rizikové tehotenstvo. Ďalej žiadala, aby sa „dlh, ktorý jej vznikol
sa obdobie od januára 2018 do mája 2018, vymazal“. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie uviedol, že naposledy bola vyživovacia povinnosť matky k maloletej J. a S. určená rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.júna 2018, sp. zn. 16P/3/2018, ktorým zmenil rozsudok Okresného
súdu Prievidza zo dňa 13.06.2017, sp. zn. 9P/3/2017 tak, že vyživovaciu povinnosť matky s účinnosťou
od 01.01.2018 zvýšil u maloletého S. zo sumy 60,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne a u
maloletej J. zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná
platiť k rukám otca mesačne vždy vopred, najneskôr do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na
výživnom za obdobie január až jún 2018 u maloletého S. v sume 480,- Eur a u maloletej J. v sume
300,- Eur bola matka povinná platiť k rukám otca v mesačných splátkach po 60,- Eur u
maloletého S. a po 30,- Eur u maloletej J., splatné spolu s bežným výživným pod stratou
výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplatenia dvoch splátok. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 27CoP
60/2018, dňa 18.12.2018. V danom prípade sa matka domáhala zníženia výživného z dôvodu, že si plnila
svoju vyživovaciu povinnosť podľa rozhodnutia súdu, ale si neplnila zameškané výživné, lebo suma je
pre ňu vysoká. Ako ďalší dôvod uviedla, že bude mať ďalšie dieťa a má vysoký poplatok za nájom bytu.
Na svoje tvrdenia o zmene pomerov predložila tehotenskú knižku, ale rodný list o narodení dieťaťa,



ktoré sa narodilo v čase rozhodnutia súdu, nepredložila. Jej tvrdenie, že sa jej dieťa narodilo, žiadnym
spôsobom nepreukázala. Tvrdila, že všetky poplatky spojené s užívaním bytu uhrádza sama. Otec s
návrhom na zníženie výživného nesúhlasil, nakoľko posledné rozhodnutie súdu bolo zo dňa 11.júna
2018, sp. zn. 16P 3/2018, kedy súd s účinnosťou od 01.01.2018 zvýšil vyživovaciu povinnosť matky
k maloletému S. zo sumy 60,- Eur na sumu 140,- Eur a k maloletej J. zo sumy 40,- Eur na sumu
90,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane matky a na strane
maloletých detí. Pri skoršom rozhodnutí matka pracovala a jej mesačný príjem bol 906,38 Eur a žila s
priateľom. V čase rozhodovania súdu o znížení výživného matka mala priemerný mesačný zárobok v
čistom 22.719,- Kč (883,18 Eur). V čase zníženia výživného matka nepreukázala, že sa jej
skutočne dieťa aj narodilo, hoci z tehotenskej knižky vyplynulo, že dieťa sa má narodiť 22.04.2019.
Matka v písomnom podaní tvrdila, že dieťa porodila. Podľa jej písomného oznámenia (č.l.86) dieťa
porodila dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie matke vytýkal, že dôkaz o tom nepredložila. Súd porovnal
majetkové pomery matky v čase skoršieho rozhodnutia a v čase novšieho rozhodnutia a dospel k záveru,
že pomery matky sa od predchádzajúceho obdobia v zásade nezmenili. Matka žiadala znížiť výživné na
sumu 60,- Eur pre S. a na sumu 40,- Eur pre J.. Od posledného rozhodnutia súdu uplynul rok a dva
mesiace, pomery na strane matky sa nezmenili, výrazne sa nezmenili ani pomery na strane maloletých
detí, ktoré sú staršie o jeden rok aj dva mesiace. Matka nájomnú zmluvu k bytu, v ktorom
býva, predložila len v časti s uvedenou výškou nájomného 8.000,- Kč, nie s celým obsahom, preto
nie je zrejmé, kto je nájomcom bytu. Z emailovej komunikácie matky a prenajímateľa bytu vyplynulo,
že žiadala prenajímateľa potvrdiť, že v byte býva sama a už nemá priateľa, aby súd nebral do úvahy
oboch partnerov ako platiteľov nájomného. Súd prvej inštancie označil v rozsudku toto konanie matky
za špekulatívne. Súd prvej inštancie skúmal pomery aj na strane otca, ktorý v čase skoršieho
rozhodnutia mal priemerný zárobok vo výške 657,93 Eur. V čase rozhodovania súdu mal otec priemerný
čistý zárobok za posledných 12 mesiacov 453,- Eur a po odpočítaní exekúcie každý mesiac má k
výplate (na účet) v priemere 320,51 Eur. Otec nepracuje v 3-zmennej prevádzke, ale kvôli starostlivosti
o deti pracuje na 1-zmennej prevádzke. Okrem toho má otec exekúciu, ktorú hradí mesačne. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že otec má nižší mesačný príjem ako pri skoršom rozhodnutí. Keďže nezistil
zmenu pomerov na strane matky, jej návrh na zníženie výživného zamietol. Vec právne posúdil podľa §
62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP, lebo otec neuplatnil trovy konania a matke žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že jej návrhu vyhovie. S rozsudkom nesúhlasila. Predložila potvrdenie o prechodnom pobyte expartnera,
ktorý sa od nej odsťahoval, no spolu vychádzajú, uviedla, že dokonca jej podpísal aj otcovstvo. Otec
tvrdí opak, pritom nemá žiaden dôkaz, len nejakú e-mailovú komunikáciu, ktorú otec získal podvodným
spôsobom, súd ju preto nemal prijať, podala na otca trestné oznámenie. Predložila aj rodný list maloletej,
na pojednávanie sa nemohla dostaviť, lebo bola po pôrode, v tom čase nemala rodný list, pretože
čakala od prievidzského súdu na potvrdenie o rozvode. Namietala, že súd neprihliadal na jej výdavky,
ale výdavky otca do úvahy bral. Ona musí platiť nájomné 8.000,- Kč, taktiež za elektriku 1.000,- Kč, plyn
1.500,- Kč, internet 500,- Kč. Musí kupovať plienky 1.200,- Kč, mlieko G. 1.000,- Kč. Súd nezavádza,
zaslala všetky kópie výplatných pások. Výživné platí pravidelne, koľko môže, a aj keď jej opäť návrh
zamietnu, bude stále platiť len toľko, koľko bude môcť, bývať niekde musí a má aj dieťa, o ktoré sa musí
a chce dobre postarať. Sumu, ktorú posielala vo februári, posielala na dvakrát - prvú 100,- Eur a druhú
150,- Eur si musela požičať od rodiny preto, lebo na ňu otec dal trestné oznámenie a keby mu neposlala
tých 150,- Eur, „dostala by podmienku“.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
Bolo rozhodnuté spravodlivo v prospech detí, nakoľko suma na maloletého S. 60,- Eur a na maloletú
J. 40,- Eur nepostačuje a je dosť nízka. Matka súd zavádza, aby to vyznelo tak, že je na všetko
sama, ale pritom uvádza, že s priateľom a otcom narodeného dieťaťa vychádzajú dobre. Nakoľko bolo
zastavené trestné stíhanie na matku, využil možnosť vymáhať dlh exekútorom. Nemala najmenšiu snahu
dlh znižovať ani sa nijakým spôsobom dohodnúť, nerešpektuje súdne rozhodnutia a platí, koľko chce.
Čo sa týka výdavkov matky na bývanie, žije si s jedným dieťaťom nad pomery v dvojizbovom byte a on s
dvomi deťmi v jednoizbovom byte. Výživné pre deti 100,- Eur je nízke, keďže rastú a sú staršie a náklady
drahšie. Musím do práce chodiť autom, inú možnosť nemá, nakoľko vozí deti do školy a vyzdvihuje ich
a chodí do práce až na siedmu, ostatní robia už od šiestej.



4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, zotrváva na svojom vyjadrení počas pojednávania. Zníženie výživného je v neprospech
maloletých detí.

5. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že s expriateľom spolu nebývajú, keďže poslala aj kópiu jeho
nájomnej zmluvy a kópiu potvrdenia o jeho prechodnom pobyte. Jej mesačný príjem je 769,- Eur, už
len 4 mesiace, potom nastupuje na rodičovskú dovolenku, kde bude dostávať polovicu zo sumy. Jej
nevyhnutné mesačné výdavky: nájomné 307,- Eur, elektrina 38,- Eur, plyn 58,- Eur. Ostáva jej 366,-
Eur, z ktorých posiela pravidelne 100,- Eur na výživné, keďže životné minimum s jedným dieťaťom je
298,68 Eur, potom je ona 32,- Eur mesačne pod minimom. S expriateľom sa dohodli, že jej bude posielať
peniaze na úver, ktorý má. Žije od mesiaca k mesiacu a keď dostane niečo viac, vždy to pošle deťom,
všetky jej výdavky sú pre dôstojný život nevyhnuté.

6. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že počas dvojmesačných školských prázdnin sa mu náklady zvýšia,
musí zabezpečiť pre S. tábory a školskú družinu a iné aktivity. Od septembra nastúpi do X. ročníka
základnej školy. Dcéra ide od septembra do K. povinnej dochádzky, taktiež jej musí zabezpečiť škôlku.
Za celý rok od júla 2018 matka deti nenavštívila, ako jej bolo súdom určené, deti sa na matku nepýtajú,
nechýba im. Pripravuje návrh na majetkové vysporiadanie, nakoľko majú spoločné pôžičky, ktoré spláca
a ona neprispieva nič.

7. Matka sa vyjadrila, že deti nenavštevovala, bola na veľmi rizikovom tehotenstve, finančná situácia jej
to nedovoľovala a ani nedovoľuje. Otcovi ide len o peniaze a nie o dobro detí. Žiadala súd, aby rozhodol
v danej veci v jej prospech, keďže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a X-mesačná dcéra potrebuje tiež
jesť, chodiť oblečená, prebalená, byť očkovaná, potrebujú strechu nad hlavou. To, že nežije s maloletými,
neznamená, že im musí hradiť všetko a otec na tom až tak zle finančne nie je, keď si domácnosť zariaďuje
novými spotrebičmi.

8. Otec vo vyjadrení uviedol, že deťom navrhol ísť k mame na prázdniny, no nesúhlasili a nechceli ísť,
pretože matku celý rok nevideli. Pomáhajú mu sestra a stará matka podľa potreby. O deti sa riadne
stará, pravidelne hradí deťom stravu, školné a rôzne výlety a iné aktivity, nemá deti len kvôli peniazom.
Znížením zo sumy 230,- Eur na sumu 100,- Eur nesúhlasí. V súčasnej dobe vedie exekúciu na plnenie
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. O deti sa matka pripravila sama, vždy bola nezodpovedná.

9. Matka uviedla súdu, že dňa XX.XX.XXXX jej končí nárok na podporu v mateřství a správne by mala
nastúpiť na rodičovský, kde však nie je isté, či jej bude schválený v ČR. Rodičovský príspevok plus
prídavok na dieťa činí 8.000,- Kč, čo je 216,- Eur. Tým, že súd zakaždým jej žiadosť o zníženie výživného
zamietol, vznikol jej dlh, ktorý si otec vymáha exekučne, čo je ďalšia splátka mesačne navyše. Posielala
deťom balík, v ktorom boli kúpené veci pre deti do školy a škôlky: oblečenie, spodná bielizeň, ponožky, S.
pomôcky do školy a spoločenská hra, obuv nekupovala, pretože by netrafila veľkosť. Na balík pre deti sa
zložili so sestrou. Za to, že nemá prehľad o S. v škole, môže otec, o ničom ju neinformuje, nekomunikuje.
Predložila v kópii potvrdenie o nároku na dávky materskej. Otec už na ňu podal druhú exekúciu, pretože
nemá toľko peňazí, aby posielala výživné v rozhodnutej výške.

10. Otec vo vyjadrení uviedol, že suma 60,- Eur pre S. a suma 40,- Eur pre J. nemôže postačovať na
úhradu ich nákladov. Môže potvrdiť, že matka deťom poslala balík, ale ona považuje za pomôcky nejaké
pastelky, fixky a nejaké tie ceruzky, nemá prehľad, koľko zošitov a iných pracovných zošitov potrebujú
každý rok. So znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasí, pokiaľ nebude vyplatený dlh, ktorý si neplnila
v dobe, keď bola zamestnaná a mala možnosť platiť, ako jej bolo určené. Nedodržala ani splátkový
kalendár, ktorý jej bol poskytnutý súdom.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:

12. Z odvolania matky je zrejmé, že odvolanie proti rozsudku podala v rozsahu, v ktorom súd prvej
inštancie zamietol jej návrh na zníženie výživného. Odvolací súd preto preskúmaval rozsudok súdu prvej
inštancie len v tomto rozsahu. Pokiaľ ide o rozsudok v časti o zamietnutie návrhu matky, aby sa „dlh,



ktorý jej vznikol sa obdobie od januára 2018 do mája 2018, vymazal“, v tomto rozsahu zostal zamietavý
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

16. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane
matky od posledného rozhodovania o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.júna
2018, č.k. 16P/3/2018-92, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.11.2018, č.k.
27CoP /60/2018-117) k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala požadované zníženie výživného pre
deti, nedošlo, a preto tento návrh matky zamietol.

17. Svoj záver zdôvodňoval tým, že matka nepreukázala tvrdené narodenie ďalšieho dieťaťa, pretože
predložila len tehotenskú knižku, a nie rodný list dieťaťa.

18. Odvolateľka preto spolu s odvolaním predložila rodný list jej ďalšieho dieťaťa a v odvolaní uviedla
dôvody, pre ktoré tak nemohla urobiť skôr (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola krátko po
pôrode a vzhľadom na rozvod manželstva s otcom mala problémy s vystavením rodného listu dieťaťa).

19. Z matkou predloženého rodného listu matričného úradu S. (doručeného otcovi) odvolací súd zistil,
že sa matke dňa XX.XX.XXXX narodilo ďalšie dieťa M. Q., ktorej otcom je S. Q..

20. Matka predložila odvolaciemu súdu aj potvrdenie Okresnej správy N. o nároku na dávky (náhrady)
ovplyvňujúce nárok a výšku rodičovského príspevku zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplynulo, že matka
mala v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nárok na peňažnú pomoc v materstve vo výške 689,-
Kč (26,69 Eur) za kalendárny deň. Z uvedeného vyplýva, že matka mala v rozhodnom období
príjem okolo 830,- Eur mesačne.

21. K zmene určeného výživného môže súd pristúpiť, ak sa zmenia pomery, ktoré boli určujúce pre
stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti, pričom súd musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov.

22. Vychádzajúc zo zistených skutočností odvolací súd konštatuje, že v danom prípade ku zmene
pomerov oproti pomerom v dobe posledného rozhodovania o výživnom došlo, a to na strane matky.
Matke dňa XX.XX.XXXX (teda už v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére M. Q., čím sa zvýšili jej výdavky (hradené náklady novorodenca) a
poklesol jej príjem v súvislosti s prekážkou v práci - osobnou celodennou starostlivosťou o novonarodené
dieťa (namiesto čistej mesačnej mzdy z práce 906,38 Eur nižšie dávky peňažnej pomoci v materstve
830,- Eur mesačne v priemere). Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej
inštancie k záveru o dôvodnosti zníženia výživného matky pre maloleté deti S. a J., a to s účinnosťou od
skutočnosti spôsobujúcej zmenu pomerov na strane matky - narodenie ďalšieho dieťaťa XX.XX.XXXX.



23. Pokiaľ ide o výšku zníženého výživného, odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol na preukázanú
výšku príjmov matky (830,- Eur mesačne) a na výšku jej výdavkov (nájomné 8.000,- Kč, za elektriku
1.000,- Kč, plyn 1.500,- Kč, plienky 1.200,- Kč, mlieko G. 1.000,- Kč, spolu cca 490,- Eur) a
matkou tvrdený zostatok 366,- Eur mesačne so zohľadním, že otec maloletej M. matke podľa jej tvrdenia
finančne pomáha, ďalej prihliadol na príjem otca (453,- eur mesačne) a na jeho výdavky a skutočnosť,
že otec časť svojej vyživovacej povinnosti plní formou bezodplatného výkonu osobnej starostlivosti o deti
a na pomery maloletých (maloletá J. navštevuje K. zariadenie a maloletý S. je žiakom X. ročníka
základnej školy). Po zohľadnení schopností, možností a majetkových, sociálnych a osobných pomerov
účastníkov konania znížil vyživovaciu povinnosť matky (určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza
zo dňa 11.júna 2018, sp. zn. 16P/3/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
29.11.2018, sp. zn. 27CoP 60/2018, ktorý tým zmenil) k maloletému S. zo sumy 140,- Eur mesačne
na sumu 120,- Eur mesačne a k maloletej J. zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 60,- Eur mesačne,
ktoré sumy je podľa názoru odvolacieho súdu matka schopná platiť a ktorá aspoň sčasti pokryje životné
náklady maloletých.

24. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu zamietavého výroku o znížení výživného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

26. Odvolací súd matke pripomína, že jej prvoradou povinnosťou je zabezpečiť všetkým svojim deťom
riadny duševný a telesný vývin a podmienky na rozvoj ich schopností, na uspokojovanie nielen
základných potrieb týkajúcich sa obživy, ale aj ďalších potrieb obvyklých pre život, ako je napríklad
bývanie, starostlivosť o zdravie, potreby vzdelania, výchovy, kultúrne vyžitie, záujmy a v tejto súvislosti
dodáva, že osobitne matka by uvedené potreby detí mala sýtiť aj osobne, prítomnou účasťou s deťmi
bez ohľadu na prípadné finančné znevýhodnenie. Určená suma výživného matky pre každé z detí určite
nepokryje všetky životné náklady detí.

27. O trovách odvolacieho i prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2
CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola
zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa
ustanovenia § 55 CMP.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.



Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.