{"guid": "1f01ec2f-d194-4ec2-86b2-f20d0f2110aa:73a426b5-f4c1-4e77-9800-22496285be44", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3109213951.1", "spisova_znacka": "4Co/362/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/362/2011 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. júna 2013, sp. zn. 4Co/362/2011, ECLI:SK:KSTN:2013:3109213951.1", "identifikacne_cislo": "3109213951", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73a426b5-f4c1-4e77-9800-22496285be44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3109213951.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3109213951.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3109213951.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/362/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109213951
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3109213951.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa P. W., bytom S. S. XXX,
zastúpeného D. C. S., X. XX, IČO: XXXXXXXX proti odporcovi: B.. U. XXX, G. zastúpeného JUDr. Y. O.,
advokátom so sídlom S., F. XXXX, o určenie neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. mája 2011, č. k. 22C/125/2009-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý    zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,41
eur, k rukám JUDr. Y. O., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena, ktorú dňa 03.04.2009 uzavreli navrhovateľ ako povinný
a odporca ako oprávnený. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX, vedenom pre k.ú. S. S., zo dňa 02.11.2009 súd zistil, že k tomuto dňu bol v časti B pod
poradovým číslom 1 ako vlastník pozemku parcely registra C - parcelné číslo XXXX/XX - ostatné
plochy a pozemku   parc. č. XXXX/XX o výmere 413 m2 - zastavané plochy a nádvoria, XXXX/XX,
XXXX/XX stavby -predajňa súp. č. 2499 na parcele číslo XXXX/XX  zapísaný navrhovateľ. Titulom
nadobudnutia bola kúpna zmluva, zápis geometrického plánu č. 33165041-85/20006. V časti C ťarchy
bolo zapísané vecné bremeno: právo prechodu, prejazdu a užívania pozemkov parc. č. XXXX/XX,
XXXX/XX v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 22822178-46/2008 v prospech odporcu na
základe dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 03.04.2009 a vecné bremeno - právo prechodu,
prejazdu a užívania pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom č. 22822178-53/20008 v prospech odporcu. Dňa 26.05.2008 vyhotovil Ing. U. P. geometrický
plán č. 22822178-53/20008 na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX z pozemku parcele č. XXXX/XX
o výmere 1378 m2 so zapísaným vlastníkom odporcom a zriadenie vecného bremena práva užívania
pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX vo vyznačenom rozsahu. Dňa 13.05.2008 vyhotovil Ing. U. P.
geometrický plán na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 1022 m2 z pozemku parcele č.
XXXX/XX o výmere 1378 m2 so zapísaným vlastníkom odporcom a zriadenie vecného bremena práva
užívania poz. XXXX/XX a XXXX/XX vo vyznačenom rozsahu. Správou katastra bol úradne overený dňa
19.05.2008. Dňa 14.07.2008 uzavrel navrhovateľ ako predávajúci s odporcom ako kupujúcim kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 1022 m2 - ostatná plocha v k.ú. S.
S. podľa geometrického plánu Ing. U. P. č. 22822178-53/20008 zo dňa 26.05.2008. Súčasťou kúpnej
zmluvy je aj dohoda o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej je bezodplatné zriadenie vecného
bremena, spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a užívania pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa
parc. č. XXXX/XX o výmere 356 m2 a pozemok XXXX/XX o výmere 413 m2 v prospech odporcu



ako kupujúceho a oprávneného z dojedaného vecného bremena v rozsahu vyznačenom podľa plánu
č. 22822178-53/2008. Dňa 03.04.2009 uzavreli navrhovateľ ako povinný a odporca ako oprávnený
dohodu  o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej je bezodplatné zriadenie vecného bremena,
spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a užívania pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa parc.
č. XXXX/XX o výmere 356 m2 a pozemok XXXX/XX o výmere 413 m2 v prospech odporcu ako
oprávneného v rozsahu vyznačenom podľa geometrického plánu č. 22822178-46/2008.  V článku
I. bod 1.2 dohody sa uvádza, že \"dňa 19.05.2008 bol Správou katastra Trenčín úradne overený
geometrický plán č. 22822178-46/2008 vyhotovený Ing. U. P. zo dňa 13.05.2008, ktorý zmluvné strany
uznávajú za správny\". V článku II. dohody sa uvádza, že \"účastníci konania si dohodu prečítali, s jej
obsahom súhlasia, uzatvárajú ju slobodne a bez  nátlaku. Návrh na vklad podá oprávnený.\" Pravosť
podpisu navrhovateľa bola osvedčená notárkou Zuzanou Karasovou dňa 03.04.2009. Správa katastra
Trenčín povolila vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností dňa 14.05.2009. Navrhovateľ
vypovedal, že pred 5-timi rokmi odkúpil od Obce S. S. pozemok o výmere 2372 m2, ktorý dal vyňať
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nakoľko mienil na tomto pozemku vybudovať v dvoch etapách
podnikové prevádzky v oblasti predaja nábytku. Na časti tohto pozemku vybudoval prevádzku predaja
nábytku, no napokon sa rozhodol, že pozemok spolu s prevádzkou predá. Za tým účelom vyvesil na
budove veľkoplošný inzerát. Niekedy v zime roku 2008 sa mu po prvýkrát ozval odporca s tým, že má
záujem o časť tohto pozemku, ktorý nebol zastavaný. Po čase sa mu znovu odporca ozval a predložil
mu investičný zámer vybudovať na nezastavanej časti pozemku autoumyváreň. Tento zámer sa mu
pozdával, preto s takýmto návrhom odporcu súhlasil. Dojednali sa tak, že časť pozemku, ktorá vznikne
odčlenením od pôvodného pozemku, odporcovi predá a na tejto časti pozemku bude autoumyváreň s
tým, že príjazd bude mať zabezpečený po obecnej komunikácii, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/
XX, ktorá susedí s jeho pozemkom, a odjazd áut bude mať zabezpečený formou práva prejazdu a
prechodu, zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré bude zaťažovať jeho pozemky parc. č. XXXX/XX
a pozemok parc. č. XXXX/XX. V tomto zmysle bol aj vyhotovený geometrický plán Ing. U. P., ktorý sa stal
súčasťou kúpnej zmluvy a zároveň dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 14.07.2008. Odporca
v tom čase vôbec nespomínal, že by mal záujem zriadiť dvojsmernú komunikáciu iba z jednej strany
jeho prevádzky tak, ako sa stalo na základe spornej dohody. Neskôr však navrhovateľ vypovedal, že
v začiatkoch prvých stretnutí rokoval so spoločníkmi odporcu a na mieste samom dokonca pásmom
premeriavali možnosť vyriešenia príjazdu k predávanému pozemku formou dvojsmernej komunikácie po
obecnej komunikácii s tým, že by to zasiahlo aj do jeho pozemku parc. č. XXXX/XX. Odporca potreboval,
aby táto komunikácia bola v šírke 6-tich metrov, avšak po premeraní na mieste samom vyšlo, že môže
byť len o šírke 4,6 metra. Preto sa potom rozišli s tým, že sa to takto nedá, pretože tam 6-metrová
cesta nevojde. Uzavreli kúpnu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena. Po čase, asi 2 týždne
pred podpisom spornej dohody mu zavolal S. P., konateľ odporcu, že majú nejaké problémy v súvislosti
s vybavovaním dotácií a že budú potrebovať na jeho pozemku zriadiť dvojsmernú komunikáciu, že
si to na odbore dopravy vybavil a že komunikácia môže byť aj užšia a že bude teda potrebné, aby
umožnil zriadiť vecné bremeno v rozsahu, ako je uvedené na náčrte, ktorý sa nachádza v spise na
č.l. 20. O 2 týždne na to v piatok v mesiaci apríl 2009 o 14.30 hod. prišiel za ním do jeho prevádzky
predajne pán S. P., pri zákazníckom pulte mu predložil dohodu o zriadení vecného bremena a náčrt,
ktorý sa nachádza v spise na č.l. 20, a uviedol mu, že kvôli nejakým dotáciám a nejakým stavebným
povoleniam potrebujú vybudovať príjazd aj odjazd na jednej dvojsmernej komunikácii, nachádzajúcej
sa na obecnom pozemku parc. č. XXXX/XX, no za účelom lepšieho prístupu k autoumyvárni z tejto
obecnej komunikácie potrebujú získať príjazd cez jeho pozemok parc. č. XXXX/XX, a to v prieseku
hraníc parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX vo forme oblúka, zasahujúceho do jeho pozemku parc.
č. XXXX/XX, ako je znázornený na náčrte. V tom čase bol v predajni prítomný jeho syn F. W., ktorý
je zamestnancom firmy. Nikto iný tohto jednania prítomný nebol. S. P. mu povedal, že potrebuje túto
dohodu podpísať okamžite kvôli nejakým dotáciám, nepredložil mu žiadne poklady, ktoré by preukazovali
naliehavosť podpísania dohody. Dohodu o zriadení vecného bremena si prečítal. S týmto súhlasil. S.
P. mu povedal, že je potrebné zájsť do kancelárie notárky JUDr. Karasovej za účelom podpisu tejto
dohody o zriadení vecného bremena. Zatiaľ, čo pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy mu odporca predložil
zmluvu, vypracovanú svojim advokátom s tým, že si túto môže preštudovať a dať si ju prípadne posúdiť
právnikovi, čo aj vykonal, a dal ju na posúdenie advokátovi Mgr. P. P., a až po jeho súhlase túto kúpnu
zmluvu podpísal, tak v prípade tejto dohody o zriadení vecného bremena ho odporca súril, ponáhľal sa,
zobral ho do svojho auta a odviezol ho do notárskej kancelárie. Tam sa aj dostavili, a on dohodu podpísal,
a tým sa celé jednanie skončilo. Všetky vyhotovenia dohody spolu s geometrickým plánom si vzal so
sebou S. P.. Na jeho žiadosť mu S.  P. priniesol jeden výtlačok tejto dohody, avšak bez geometrického
plánu. Cez víkend si dohodu prečítal znovu, popremýšľal, a keďže sa mu to nezdalo, dostavil sa v



pondelok za advokátom Mgr. P.. Ten ho upozornil, že v dohode sa uvádza iné číslo geometrického
plánu ako v kúpnej zmluve, preto sa znovu dostavil za odporcom po geometrický plán, z ktorého potom
zistil, ako to v skutočnosti je. Dostavil sa aj za geodetom Ing. U. P., ktorý mu povedal, že o ničom
nevedel, konal len podľa príkazov svojho zadávateľa. Následne písal listy prostredníctvom advokáta
pre odporcu. Uviedol, že predtým, ako podpísal dohodu o zriadení vecného bremena, túto si prečítal,
avšak nepamätal si číslo pôvodného geometrického plánu za koncovkou, iba úvodné čísla, ktoré sa
zhodovali tak v prípade geometrického plánu, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy, ako aj geometrického
plánu, ktorý je súčasťou spornej dohody. Toto ho zmiatlo. Nevedel o tom, že existuje iný geometrický
plán. Vedel však, že náčrt, ktorý mu odporca prostredníctvom S. P. predložil pred podpísaním dohody,
nie je geometrickým plánom. Ďalej uviedol, že, keď v minulosti sporný pozemok odkupoval od Obce S.
S., bol mu zo strany obce predložený geometrický plán, ktorým sa pôvodne jedna parcela rozčlenila na 6
parciel. Tento geometrický plán si dala vyhotoviť obec, a on považoval \"za samozrejmé, že mu ho museli
predložiť, pretože predsa musel vedieť, čo kupuje, ktorú časť\". Sám vybavoval všetky žiadosti s tým
spojené, a to žiadosť o vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu cestou ministerstva, ako aj všetky
ostatné rozhodnutia, potrebné pre kúpu pozemku a pre povolenie stavby prevádzky, ktorú tam aj postavil.
Z výsluchu S. P. súd zistil, že bol konateľom odporcu v čase uzatvárania spornej dohody. Odporca mal
záujem o časť pozemku, ktorá bola vo vlastníctva navrhovateľa, kde chcel vybudovať autoumyváreň.
Za tým účelom sa P. P., ktorý bol taktiež konateľom spoločnosti, kontaktoval s navrhovateľom a dohodli
sa na uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zriadení vecného bremena. On bol len
upovedomovaný o výsledkoch týchto jednaní, osobne prítomný nebol. Pred uzavretím kúpnej zmluvy
sa vyhotovili dve alternatívy pre zabezpečenie prístupu, resp. príjazdu k zakupovanému pozemku, a to
sú alternatívy, ktoré sú obsiahnuté tak v geometrickom pláne Ing. U. P., ktorý sa stal súčasťou kúpnej
zmluvy zo dňa 14.07.2008, ako aj v geometrickom pláne Ing. U. P., ktorý je súčasťou spornej dohody o
zriadení vecného bremena. Bol vyhotovený ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Keďže po čase zistili,
že pre prístup k pozemku bude výhodnejšie, ak budú mať zabezpečenú dvojsmernú komunikáciu len z
jednej strany prevádzky navrhovateľa, zatelefonoval navrhovateľovi a požiadal ho o stretnutie za účelom
dojednania tohto nového vecného bremena. Asi týždeň po telefonáte sa s navrhovateľom osobne stretli
a tomuto vysvetlil, že ide o zriadenie vecného bremena v rozsahu, v akom toto vecné bremeno bolo
napokon zriadené. Navrhovateľ vtedy nemal dostatok času a povedal, že sa stretnú neskôr s tým,
aby mu doniesol všetky podklady. Asi o 2 týždne na to sa stretli osobne v predajni navrhovateľa, kde
mu predložil znenie dohody o zriadení vecného bremena spolu s geometrickým plánom Ing. U. P. a
spolu s náčrtom. Toto všetko mu predkladal z dôvodu, aby si mohol všetko odkontrolovať, ako to v
reáli vyzerá. Jednal s ním len v krátkosti, nakoľko mal za to, že navrhovateľ už presne vie, o čo sa
jedná. S navrhovateľom totiž predtým telefonoval P. P. a všetko mu vysvetľoval. Dohodli sa na tom, že
odporca vytvorí aj mini detské ihrisko, ktoré bude bezplatne využívať aj navrhovateľ, resp. jeho zákazníci
a taktiež zabezpečia výsadbu zelene. Z týchto dôvodov navrhovateľ súhlasil s uzatvorením dohody o
zriadení vecného bremena. Zaviezol ho do notárskej kancelárie a navrhovateľ túto dohodu podpísal. Po
podpise zmluvy odovzdal navrhovateľovi kopírované znenie dohody s tým, že ostatné náležitosti dostane
z katastra. Sám navrhovateľ sa spytoval zamestnankyne notárky, či je všetko v poriadku, či doklady
súhlasia, na čo mu ona odpovedala kladne. Navrhovateľ si dvakrát prečítal spornú dohodu, jedenkrát
vo svojej predajni a mal k nej aj nejaké dve otázky, a druhýkrát u notárky v jej kancelárii. Rovnako
si preštudoval aj geometrický plán, ktorý bol súčasťou tejto dohody. P. P. vypovedal, že ako konateľ
odporcu a zároveň spoločník sa spolu s ostatnými spoločníkmi dohodli na kúpe pozemku, ktorý ponúkal
na predaj navrhovateľ. V rámci rokovaní, predchádzajúcich uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 14.07.2008,
sa dojednávala možnosť prístupu k odčlenenej parcele č. XXXX/XX, na ktorej mala byť autoumyváreň
postavená. Z tohto dôvodu sa na mieste samom stretli s navrhovateľom, aby zmerali rozmery pozemku,
na ktorom by bola zriadená komunikácia. Pri tej príležitosti sa dohodli, že bude zriadené vecné bremeno,
zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu, ktoré bude zaťažovať pozemok parc. č. XXXX/XX a XXXX/
XX o šírke 2 metrov tak, ako je aj uvedené v dohode o zriadení vecného bremena, ktorej súčasťou sa
tento geometrický plán stal. Preto zadali geodetovi Ing. U. P. vypracovať geometrický plán na zriadenie
vecného bremena v tomto rozsahu, tento geometrický plán vyhotovil Ing. U. P. dňa 13.05.2008. Tento
geometrický plán bol vyhotovený ako prvý, a to so súhlasom navrhovateľa. Po nejakom čase si to však
navrhovateľ rozmyslel a povedal, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena v takomto rozsahu, preto
sa opätovne stretli a dojednali sa na zriadení vecného bremena v takom rozsahu, ako bolo uvedené
v kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bol geometrický plán zo dňa 26.05.2008, ktorý dali z tohto dôvodu
vyhotoviť geodetovi ako v poradí druhý. Vypracovali si projekt autoumyvárne a pritom zistili, že riešenie
prístupu k pozemku parc. č. XXXX/XX, dojednané v kúpnej zmluve, nie je vyhovujúce. Preto sa opätovne
vrátili k prvej navrhovanej alternatíve vyriešenia príjazdu a odjazdu po komunikácii, patriacej obci s



tým, že by sa vyžadovalo zriadenie vecného bremena zaťažujúceho parcely, ktorých vlastníkom je
navrhovateľ. Touto úlohou poverili S. P.. Nepoznal bližšie okolnosti rokovaní S. P. s navrhovateľom.
S. P. iba oznámil, že navrhovateľ dohodu podpísal. Nákres na č.l. 20 spisu vyhotovil projektant, ktorý
projektoval umiestnenie stavieb budov a riešenie príjazdu a odjazdu v rámci projektu autoumyvárne.
Tento nákres použil S. P. na vysvetlenie situácie pre navrhovateľa, aby si vedel predstaviť a pochopiť
opodstatnenosť požiadavky na zriadenie vecného bremena tak, ako bolo zriadené v spornej dohode.
Z výpovede svedka F. W. súd zistil, že je synom navrhovateľa. Minulý rok, asi okolo 16.00 hod. prišiel
do predajne, ktorú vlastní jeho otec - navrhovateľ a v ktorej on ako predajca pracuje, nejaký muž.
Svedok na pojednávaní uviedol, že je to muž, ktorý sedí v pojednávacej miestnosti na mieste odporcu,
alebo aspoň jemu podobný muž. V tom čase na mieste odporcu sedel P. P.. Ďalej vypovedal, že bol
prítomný rozhovoru toho muža s navrhovateľom, bol po celý čas vo vzdialenosti asi pol metra. Tento
muž predložil navrhovateľovi dohodu a nejaký nákres a povedal mu, že to potrebuje podpísať kvôli
dotáciám. Navrhovateľ si čítal dohodu. Nič iné viac nevidel. Nespomínal si, či mal navrhovateľ nejaké
výhrady alebo pripomienky k obsahu tejto dohody, no namietal krátkosť času na rozmyslenie a žiadal
toho muža, aby mu poskytol ešte nejaký čas. Navrhovateľ sa ho spytoval, či nebude zasahovať cesta do
jeho parkoviska, na to mu tento muž odpovedal, že sa nemusí ničoho obávať, že je všetko v poriadku.
Celý rozhovor medzi navrhovateľom a mužom, ktorý za ním prišiel, prebiehal možno 15 - 20 minút.
Ten nákres, ktorý predložil navrhovateľovi, znázorňoval pozemky, na ktorom boli budovy. Po nahliadnutí
na geometrický plán  č. l. 23 p.v. spisu svedok uviedol, že sa jedná o ten náčrtok, resp. bolo to tomu
náčrtu podobné, na čo sa počas výpovede ozval navrhovateľ s tým, že to nebol ten náčrt. Po nahliadnutí
na náčrt na č.l. 20 po upozornení navrhovateľa svedok uviedol, že to bol tento náčrt. Ďalej svedok
vypovedal, že potom zobral tento muž navrhovateľa do auta s tým, že idú do Trenčína za účelom
overenia podpisu k notárovi. Tento muž potom aj navrhovateľa priviezol späť. Svedok Ing. U. P., geodet,
vypovedal, že na základe objednávky odporcu, a to prostredníctvom P. P. vyhotovil geometrický pán
na odčlenenie pozemku a zriadenie vecného bremena. Predtým, ako vyhotovil geometrický plán zo
dňa 13.05.2008, bol na mieste samom, a to spolu s kolegom, ktorý mu pri zameriavaní pomáhal a
spolu s P. P.. Pokiaľ ide o rozsah vecného bremena, toto sa v prírode nevyznačuje, označuje sa len v
geometrickom pláne, ako v listine. Rozsah vecného bremena, ktorý má v geometrickom pláne vyznačiť,
mu oznámil P. P.. Merania na mieste samom nebol prítomný navrhovateľ. Meranie v teréne trvalo zhruba
2 hodiny. Boli tam dlhší čas. Meranie sa uskutočňovalo v dopoludňajších hodinách v pracovný deň.
Počas tejto doby neprišiel za nimi nikto, kto by sa spytoval, čo sa deje a čo tam robia. Dal vyhotovený
geometrický plán úradne overiť na správe katastra, a do toho času bolo všetko v poriadku. Potom sa
za ním dostavil P. P. s tým, že musí geometrický plán prepracovať, pokiaľ ide o zriadenie vecného
bremena, pretože vlastník zaťaženého pozemku s týmto nesúhlasí tak, ako bol vyznačený v úradne
overenom geometrickom pláne zo dňa 13.05.2008. Geometrický plán zo dňa 26.05.2008 vyhotovil na
základe objednávky a údajov uvedených P. P.. Po odstupe značného času sa za ním dostavil navrhovateľ
a požadoval vysvetlenie, ako došlo k vypracovaniu geometrického plánu zo dňa 13.05.2008. Tomuto
geometrickému plánu navrhovateľ rozumel, keďže ide o obsahovo jednoduchý plán, navrhovateľ sa
zaujímal hlavne o postup, ktorý je potrebné dodržať pri vyhotovovaní geometrických plánov z hľadiska
prítomnosti osôb. Vysvetlil mu, že na zriadenie vecného bremena nie je potrebné vyžadovať prítomnosť
osôb, ktorých sa dotýka, nakoľko sa uvádza len objednávateľ, pričom sa má za to, že vyhotovovanie
geometrického plánu si každý zadá  až po tom, čo má dojednané takéto riešenie vzájomných vzťahov,
inak by to boli pre neho zbytočné výdavky. Svedok JUDr. P. P. vypovedal, že pred dvomi rokmi dňa
09.04.2009 (z toho dňa pochádza list pre odporcu z č.l. 325 spisu, ktorý pomáhal navrhovateľovi spisovať
v ten istý deň) zašiel za ním navrhovateľ a povedal mu, že uzavrel dohodu o zriadení vecného bremena,
ktorá je však postavená na inom základe, než na akom sa pôvodne dohodli v rámci rokovaní. Pri tomto
rozhovore mu navrhovateľ predložil náčrt, ktorý už predtým videl. Navrhovateľ mu ho ukazoval už v
období, keď predával pozemok odporcovi. Pamätal si, že šlo o presne ten istý náčrt, nakoľko ho náčrt
zaujal z dôvodu vyriešenia spôsobu prístupu na časť pozemku, ktorý navrhovateľ predal odporcovi, a
to prístup okolo jeho pozemku (zaujala ho možnosť zriadenia dvojsmernej miestnej komunikácie, kde
auto z jedného smeru bude môcť vojsť do komunikácie na svetelný signál s tým, že auto z druhého
smeru bude v tom čase stáť na svetelný signál). Svedok po nahliadnutí do spisu potvrdil, že šlo o
náčrt, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 20 p.v. Ďalej uviedol, že pri tejto návšteve, pred dvoma rokmi,
mu navrhovateľ predložil náčrt a aj geometrický plán zo dňa 13.05.2008, na ktorom bolo zakreslené
vecné bremeno, spočívajúce v práve prejazdu cez parkovisko navrhovateľa, resp. cez zelený pás. Po
nahliadnutí uviedol, že sa jedná o geometrický plán, nachádzajúci sa na č. l. 23 a 23 p.v. Pamätá si ho
podľa prvého štvorčíslia plánu 2282, nakoľko navrhovateľovi pomáhal pri skoncipovaní listu pre odporcu,
v ktorom sa tento geometrický plán spomínal. Navrhovateľ mu vtedy povedal, že bol uvedený do omylu,



pretože s odporcom rokovali o zriadení vecného bremena v inej časti pozemku, než ako bolo napokon
zavkladované do katastra nehnuteľností, že tento geometrický plán nemal pri podpise tejto dohody,
ale že ho získal až dodatočne. Nevedel, ako ho navrhovateľ získal, toto mu nepovedal. V minulosti
kontroloval navrhovateľovi kúpnu zmluvu. Dohodu o zriadení vecného bremena, ktorá je predmetom
tohto sporu, nekontroloval pred podpisom dohody. Po právnom posúdení tvrdených a preukázaných
skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný. V predmetnej veci sa navrhovateľovi, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom
existencie skutočností, predpokladaných ustanovením § 49a Občianskeho zákonníka, nepodarilo bez
pochybností preukázať, že konal v omyle, no najmä, že odporca jeho omyl vyvolal, a to úmyselne
alebo o ňom musel vedieť, pretože nemal pred podpisom dohody vedomosť o rozsahu dojednávaného
vecného bremena, zaťažujúceho jeho nehnuteľnosť. Proti tvrdeniu navrhovateľa o tejto skutočnosti stálo
tvrdenie odporcu, a to dvoch členov jeho štatutárneho orgánu, ktorí tvrdili opak, teda, že navrhovateľ
o predmete dohody vedel, nakoľko mu bol predložený geometrický plán. Navrhovateľ na preukázanie
ním tvrdených skutočností navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov F. W., Ing. U. P. a JUDr. P. P..
Výpoveď F. W., syna navrhovateľa, súd vyhodnotil ako nevierohodnú. Svedok si nepamätal bližšie
okolnosti rokovania účastníkov, ktoré predchádzalo uzavretiu zmluvy, hoci podľa jeho tvrdenia stál
v ich blízkosti, neopoznal osobu, s ktorou rokoval navrhovateľ (domnieval sa, že šlo o osobu P. P.,
prítomného v pojednávacej miestnosti, no v skutočnosti šlo podľa zhodnej výpovede účastníkov o S.
P.),  pri nahliadnutí do spisu za účelom opoznania dokladu, ktorý mal predložiť odporca navrhovateľovi
pred uzavretím zmluvy, až po upozornení navrhovateľa uviedol, že  týmto dokladom nebola listina,
nachádzajúca sa v spise na č.l. 23 p.v. - geometrický plán zo dňa 13.05.2008, hoci pred upozornením
pripúšťal, že šlo o tento doklad. Svedok však potvrdil, že navrhovateľ si už v rámci rokovaní s odporcom
čítal dohodu, ktorú mu odporca predložil, a že rokovanie trvalo 15-20 minút, teda dostatočne dlhý čas
na to, aby si navrhovateľ dohodu o jednej strane pozorne prečítal a požiadal odporcu o vysvetlenie,
prípadne predloženie listín, ktoré sú v dohode označené. Ostatní navrhovateľom označení svedkovia
neuviedli súdu skutočnosti, podporujúce tvrdenia navrhovateľa, významné pre posudzovanie veci podľa
§ 49a Občianskeho zákonníka. Naopak, z výpovede svedka JUDr. P. P. vyplynuli skutočnosti, ktoré
popreli pravdivosť niektorých tvrdení navrhovateľa, napr. svedok uviedol, že navrhovateľ už za ním
prišiel s geometrickým plánom, na ktorý odkazovala zmluva, nachádzajúci sa na č.l. 23 spisu, no
navrhovateľ tvrdil, že až svedok JUDr. P. P. ho mal upozorniť na to, že geometrický plán, uvádzaný
v dohode, je iný, ako v kúpnej zmluve, a na tom základe si mal následne zadovážiť spomínaný
geometrický plán; ďalej náčrt, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že mu ho odporca predložil a odovzdal
až pred podpisom zmluvy, podľa výpovede svedka mal navrhovateľ už v dobe, keď uzatváral kúpnu
zmluvu, teda zhruba rok predtým, ako došlo k podpisu zmluvy. Túto skutočnosť (náčrt) si svedok
veľmi dobre pamätal a hodnoverne popísal, prečo si tento náčrt pamätá. a opoznal ho i v spise na
č.l. 20. Z výpovede svedka Ing. U. P. súd nezistil skutočnosti, významné pre rozhodnutie vo veci.
Potvrdil len, že navrhovateľ rozumel geometrickému plánu a že nešlo o vecne zložitý plán. Z uvedených
skutočností, zistených dokazovaním, vykonaným na návrh navrhovateľa, nemal súd za preukázané, že
by bola splnená hmotnoprávna podmienka stanovená v § 49a Občianskeho zákonníka pre posúdenie
zmluvy ako neplatnej, a síce, že by odporca  omyl navrhovateľa vyvolal, a to dokonca úmyselne,
ako tvrdil navrhovateľ, alebo o ňom musel vedieť. Konštatoval, že keby súd, vychádzajúc zo zrejmej
nevýhodnosti takejto zmluvy pre navrhovateľa (vzhľadom na existujúce parkovisko a inžinierske siete
navrhovateľa v spornej časti pozemku) vyhodnotil skutočnosti tak, ako ich tvrdil navrhovateľ, teda,
že naozaj nemal vedomosť o rozsahu vecného bremena, ktoré je predmetom zmluvy (pretože sa
spoliehal na náčrt predložený mu odporcom a jeho tvrdenia), mal súd prvého stupňa za to, že ani
v takom prípade nemožno návrhu navrhovateľa, dovolávajúceho sa § 49a Občianskeho zákonníka
vyhovieť, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.3 Cdo 192/2008, ktorá (rovnako ako
česká súdna prax) pri posudzovaní omylu rozlišuje medzi ospravedlniteľným a neospravedlniteľným
omylom. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť
si zodpovedajúce objektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z
hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné), je totiž spôsobilé spochybniť
možnosť účinne sa v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka dovolať týmto počínaním
ovplyvneného omylu. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby, týkajúci sa
skutkových okolností (error facti), potom nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený
jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu. Inak povedané, o omyl, ktorý možno ospravedlniť, nepôjde vtedy, ak mala konajúca
(a omylu sa potom dovolávajúca) osoba možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou
pri spoznaní skutočností, rozhodujúcich pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať,



že by bolo možno sa účinne dovolať neplatnosti pre omyl podľa ustanovení § 49a Občianskeho
zákonníka za situácie, kedy by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala pre ňu vo veci objektívne
existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci, a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala
mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešení, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu
zamýšľaného právneho úkonu (k tomu rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 30 Cdo 1251/2002). V
situácii, kedy medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena na pozemku, na
ktorom odporca už v minulosti prejavil záujem zriadiť dvojsmernú komunikáciu a navrhovateľ mal o tomto
jeho záujme vedomosť (navrhovateľ uviedol, že sa o tejto možnosti s odporcom zhováral, no od nej
napokon upustili), sa v takto ustálených pomeroch od každého povinného z vecného bremena očakáva,
že pred podpisom zmluvy aspoň nahliadne do listín, dokladujúcich rozsah vecného bremena. Bežnú
mieru opatrnosti nepochybne zachová taký povinný, ktorý pred podpisom zmluvy, ktorej predmetom
je zriadenie vecného bremena na pozemku v časti, kde sa v blízkosti nachádza aj jeho parkovisko a
inžinierske siete, požiada o predloženie geometrického plánu, na ktorý zmluva odkazuje a ktorý je v
zmluve určito, zrozumiteľne  a nezameniteľným spôsobom označený, ako tomu bolo v tomto prípade.
Naviac, navrhovateľ nie je v postavení bežného občana, ktorý sa nikdy nestretol s geometrickým plánom.
Navrhovateľ je podnikateľom, mal osobné skúsenosti s kúpou, predajom nehnuteľností, s podkladmi,
ktoré sa vyžadovali pri takýchto transakciách (o tom svedčia aj zápisy geometrických plánov v katastri
nehnuteľností pri tituloch nadobudnutia vlastníckeho práva). Navrhovateľ sám uviedol, že vedel, že
predložený náčrt nie je geometrickým plánom, vedel, čo je geometrický plán a mal s ním v minulosti
(v súvislosti s kúpou pozemku od obce ako aj v súvislosti s predajom pozemku odporcovi) skúsenosť,
mal už skúsenosť i s uzavieraním dohody o zriadení vecného bremena s odporcom  (kúpna zmluva z
14.07.2008). Navrhovateľ uviedol, že keď v minulosti sporný pozemok odkupoval od obce, \"považoval
za samozrejmé, že mu obec musela predložiť geometrický plán, pretože predsa musel vedieť, čo
kupuje.\" Navrhovateľ mal, vychádzajúc z výpovede jeho syna F. W., dostatok času na oboznámenie
sa so znením jednostranovej písomnej dohody o 8 vetách pred jej podpisom. Navrhovateľ si túto
dohodu aj čítal. Navrhovateľ mal možnosť prečítať si dohodu aj počas cesty autom k notárke a aj u
notárky, čo aj podľa svojej výpovede vykonal. Najmä však mohol kedykoľvek počas tejto doby požiadať
odporcu, aby mu predložil geometrický plán, v dohode zrozumiteľne uvedený. Prečo tak neurobil, napriek
tomu, že vedel, že náčrt nie je geometrickým plánom v dohode spomínaným, zmluvu podpísal, a
nevyhol sa tak omylu, navrhovateľ vierohodným a najmä ospravedlnenia hodným spôsobom nevysvetlil.
Neobstojí jeho tvrdenie, že ho mali zmiasť prvé čísla geometrického plánu, a že mal za to, že ide
o ten istý plán, ako v prípade kúpnej zmluvy. Sám totiž potvrdil, že mal skúsenosti s geometrickými
plánmi a vedel, že predložený náčrt nie je geometrickým plánom. Rovnako potvrdil, že predtým si
nechával zmluvu skontrolovať advokátovi, čo tentoraz nevykonal. Takýto omyl navrhovateľa je podľa
názoru súdu prvého stupňa omylom neospravedlniteľným, pretože navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy
zanedbal bežnú mieru opatrnosti (nevyvinul bežnú starostlivosť), ktorú možno od neho vzhľadom na
okolnosti (jednalo sa o pozemok, na ktorom má vybudovanú prevádzku a inžinierske siete, vedel o
tom, že odporca mal v minulosti záujem o vybudovanie dvojsmernej komunikácie v danom mieste)
a na svoje osobné pomery (je podnikateľom, vedel, čo je geometrický plán, poznal jeho význam, a
mal skúsenosť s uzavieraním zmlúv týkajúcich sa pozemkov a i dohôd o zriadení vecného bremena)
požadovať a prostredníctvom ktorých by sa tomuto omylu vyhol. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa
návrhu nevyhovel a návrh zamietol. Súd prvého stupňa nevykonal ďalšie, navrhovateľom navrhované
dokazovanie listinami, a to stavebným povolením, technickou správou, projektovou dokumentáciou
na stavebné povolenie, projektom predajňa nábytku, projektom cesty a spevnené plochy, projektom
prípojka MN, projektom cesty a spevnené plochy projektovou dokumentáciou k stavbe dvojsmernej
komunikácie k prevádzke odporcu a znalcom, ktorý by zodpovedal na otázku, či je v súlade s technickými
normami takéto riešenie dvojsmernej komunikácie vzhľadom na existenciu parkovísk navrhovateľa,
ktorými chcel navrhovateľ preukázať, že nesúhlasil od počiatku s umiestnením dvojsmernej komunikácie
na jeho pozemku, keďže takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, vzhľadom na vyššieuvedené právne
posúdenie veci - neospravedlniteľný omyl. Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech a ktorý si svoje právo
na náhradu trov konania uplatnil, súd priznal právo na náhradu, trov potrebných na účelné bránenie
práva v plnej výške 100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania
súd samostatným uznesením (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 7 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že tak geometrický plán č. 22822178-46/2008 zo dňa 13.05.2008 (ktorý



bol prílohou dohody), ako aj geometrický plán č. 22822178-53/2008 zo dňa 26.05.2008 (ktorý bol
prílohou kúpnej zmluvy, ktorou previedol navrhovateľ na odporcu časť pozemku) vyhotovil Ing. U. P., a
to na základe objednávky odporcu. Pri rokovaní navrhovateľa a odporcu o kúpnej zmluve (uzatvorenej
dňa 15.07.2008 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim) sa navrhovateľ
a odporca dohodli i na zriadení vecného bremena v prospech odporcu, pričom variant, aby vecné
bremeno bolo zriadené na tej časti jeho pozemku, kde sú umiestnené parkoviská, výslovne odmietol.
Prílohu kúpnej zmluvy bol geometrický plán č. 22822178-53/2008, podľa ktorého bolo zapísané i vecné
bremeno do katastra. Navrhovateľ pritom o žiadnom inom geometrickom pláne nevedel. Skutočnosť,
že odporca uviedol navrhovateľa úmyselne do omylu, vyplýva i z toho, že odporca si nechal už v
roku 2008 vypracovať dva geometrické plány. Ak by totiž nechcel  u navrhovateľa vyvolať omyl, mohol
mu oba tieto plány predložiť už pri uzatváraní kúpnej zmluvy, resp. ak by navrhovateľ mal záujem
zriadiť vecné bremeno i podľa geometrického plánu č. 22822178-46/2008, bol by tak urobil už pri
podpise kúpnej zmluvy. Naproti tomu odporca vyčkal jeden rok, a až potom prišiel za navrhovateľom a
požiadal ho o podpis dohody. Navrhovateľ pritom nemal jediný dôvod pochybovať o geometrickom pláne,
uvedenom v dohode, pričom predpokladal, že ide o geometrický plán č. 22822178-53/2008, nakoľko
pri rokovaní s odporcom vždy hovorili iba o jednom geometrickom pláne. Bol to pritom odporca, ktorý
existenciu dvoch geometrických plánov navrhovateľovi úmyselne zamlčal, pretože vedel, že by s ním
odporca nesúhlasil. Tomuto nasvedčuje i to, že geometrický plán č. 22822178-46/2008 bol vyhotovený
o dva týždne skôr, ako geometrický plán č. 22822178-53/2008. To, či ide o ospravedlniteľný alebo o
neospravedlniteľný omyl je nevyhnutné skúmať a posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu,
pričom v danej veci nemal navrhovateľ žiaden dôvod nedôverovať odporcovi. Bez povšimnutia pritom
nemôže ostať ani skutočnosť, že odporca od počiatku rokovaní s navrhovateľom uvádzal úmyselne tohto
do omylu (ohľadom /ne/existencie druhého geometrického plánu), a tento omyl navrhovateľa využil.
Poukázal na to, že oba geometrické plány boli vypracované za účelom oddelenia parcely (č. XXXX/
XX, resp. XXXX/XX o výmere 1022 m2, teda pozemku, ktorý navrhovateľ predal odporcovi) a zriadenie
vecného bremena, a to, že oba geometrické plány boli vypracovávané v rovnakom čase je zrejmé i z
toho, že pri geometrickom pláne č. 22822178-46/2008 má záznam podrobného merania č. 825 a pri
geometrickom pláne č. 22822178-53/2008 má záznam podrobného merania č. 826, z čoho vyplýva, že
obe tieto merania boli vykonané po sebe, pričom odporca napriek tomu o dvoch geometrických plánoch
navrhovateľa neinformoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,41 eur.
Odvolanie navrhovateľa považoval za nedôvodné. Uviedol, že navrhovateľ mal vedomosť o existencii
dvoch geometrických plánov, a teda namietať, že odporca uviedol navrhovateľa úmyselne do omylu pred
podpisom spornej dohody predložením geometrického plánu, je ničím nepodložené. Skutkový stav veci,
ako ho ustálil prvostupňový súd, jednoznačne vyvracia právnu argumentáciu navrhovateľa. Odmietol
tvrdenia navrhovateľa o tom, že navrhovateľ bol úmyselne uvádzaný konaním odporcu do omylu tak, ako
to uvádza v podanom odvolaní. Navrhovateľ bol pred podpisom dohody riadne oboznámený konateľmi
odporcu s dôvodmi, pre ktoré bolo potrebné uzavrieť dohodu o zriadení vecného bremena nad rozsah
dovtedy dojednaného vecného bremena v kúpnej zmluve zo dňa 14.07.2008. Navrhovateľ tieto dôvody
pri rokovaní s odporcom pred podpisom dohody akceptoval a rozhodol sa po prečítaní tejto dohody
vysloviť s jeho obsahom súhlas, čo potvrdil svojím overeným podpisom v plnom rozsahu, uvedomujúc
si právne dôsledky, plynúce z uzavretia predloženej dohody. Navrhovateľ mal pred podpisom dohody
všetky relevantné informácie, vzťahujúce sa na rozsah vecného bremena, aké bolo medzi účastníkmi
konania v predmetnej dohode dojednané. Taktiež je treba prihliadnuť na okolnosť, že navrhovateľ nie
je v postavení bežného občana, ale osoby, ktorá mala praktické skúsenosti v súvislosti s odčleňovaním
pozemkov na základe geometrických plánov, sám navrhovateľ potvrdil, že vedel, čo si predstavuje pod
pojmom geometrický plán.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.  bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Navrhovateľ ako odvolací dôvod uplatnil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.



Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Za daného stavu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na
ne odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva
nasledovné:

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle,
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Súd prvého stupňa správne podľa vyššie citovaného zák. ustanovenia konštatoval, že právne následky
omylu sú spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný omyl
je vtedy, ak je tento omyl skrytý (t. j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento
omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak,
napríklad neúmyselne, alebo o ňom musel vedieť. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nemožno
vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľa
okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto
osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny sa vo svojom
úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Správne
taktiež súd prvého stupňa konštatoval, že v predmetnej veci sa navrhovateľovi, ktorého zaťažuje
dôkazné bremeno ohľadom existencie skutočností, predpokladaných citovaným ustanovením § 49a
Občianskeho zákonníka, nepodarilo bez pochybností preukázať, že konal v omyle, no najmä, že odporca
jeho omyl vyvolal, a to úmyselne, alebo o ňom musel vedieť, pretože nemal pred podpisom dohody
vedomosť o rozsahu dojednávaného vecného bremena, zaťažujúceho jeho nehnuteľnosť. Pri posúdení
otázky, či v danom prípade existujú dôvody neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena, uzavretej
medzi účastníkmi dňa 03.04.2009 podľa § 49a Občianskeho zákonníka, závery súdu prvého stupňa
zodpovedajú zistenému skutkovému stavu veci a sú v súlade s hmotným právom. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa, týkajúcimi sa posúdenia charakteru
omylu v konaní navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi pri uzavretí dohody o zriadení vecného bremena
zo dňa 03.04.2009. Navrhovateľ v odvolaní namieta, že pri rokovaní navrhovateľa a odporcu o kúpnej
zmluve (uzavretej dňa 15.07.2008 medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim)
sa navrhovateľ a odporca dohodli aj na zriadení vecného bremena v prospech odporcu, pričom
variant, aby vecné bremeno bolo zriadené na tej časti jeho pozemku, kde sú umiestnené parkoviská,
výslovne odmietol. Prílohou kúpnej zmluvy bol geometrický plán č. 22822178-53/2008, podľa ktorého
bolo zapísané i vecné bremeno do katastra. Navrhovateľ pritom o žiadnom inom geometrickom pláne
nevedel. Tvrdil, že odporca ho uviedol úmyselne do omylu, ktorá skutočnosť vyplýva i z toho, že
odporca si nechal už v roku 2008 vypracovať dva geometrické plány. Ak by totiž u navrhovateľa
nechcel vyvolať omyl, mohol mu oba tieto plány predložiť už pri uzatváraní kúpnej zmluvy, resp. ak by
navrhovateľ mal záujem zriadiť vecné bremeno i podľa geometrického plánu 22822178-46/2008, bol by
tak urobil už pri podpise kúpnej zmluvy. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že uvedené tvrdenie navrhovateľa nebolo v konaní preukázané, naopak, bolo preukázané,
že navrhovateľ mal, vychádzajúc z výpovede jeho syna F. W., dostatok času na oboznámenie sa so
znením jednostranovej písomnej dohody o zriadení vecného bremena, navrhovateľ si túto dohodu aj
čítal, mal taktiež možnosť predčítať si predmetnú dohodu aj počas cesty autom k notárke aj u notárky,
čo, ako vyplýva z jeho výpovede, aj vykonal. Mohol však kedykoľvek počas tejto doby požiadať odporcu,
aby mu predložil geometrický plán, v dohode zrozumiteľne uvedený. Prečo tak neurobil, napriek tomu,
že vedel, že náčrt nie je geometrickým plánom v dohode spomínaným, zmluvu podpísal a nevyhol sa
tak omylu, navrhovateľ súdu prvého stupňa vierohodným a najmä ospravedlneniahodným spôsobom
nevysvetlil. Správne súd prvého stupňa preto uzavrel, že neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že ho mali
zmiasť prvé čísla geometrického plánu a že mal za to, že ide o ten istý geometrický plán, ako v prípade
kúpnej zmluvy. Sám navrhovateľ v konaní potvrdil, že mal skúsenosti s geometrickými plánmi a vedel,
že predložený náčrt nie je geometrickým plánom, rovnako potvrdil, že predtým si nechával zmluvu
skontrolovať advokátovi, čo tentoraz nevykonal. Takýto omyl navrhovateľa je aj podľa odvolacieho
súdu omylom neospravedlniteľným, pretože navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy zanedbal bežnú mieru
opatrnosti (nevyvinul bežnú starostlivosť), ktorú možno od neho vzhľadom na okolnosti (jednalo sa o
pozemok, na ktorom má vybudovanú prevádzku a inžinierske siete, vedel o tom, že odporca mal v



minulosti záujem o vybudovanie dvojsmernej komunikácie v danom mieste) a na svoje osobné pomery
(je podnikateľom, vedel, čo je geometrický plán, poznal jeho význam a mal skúsenosť s uzavieraním
zmlúv, týkajúcich sa pozemkov i dohôd o zriadení vecného bremena) požadovať a prostredníctvom
ktorých by sa tomuto omylu vyhol. Z týchto dôvodov námietky navrhovateľa, uvádzané v odvolaní, neboli
dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v
odmene za právne zastúpenie v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej služby po 57 eur (§ 11
ods. 1 cit. vyhlášky) za vyjadrenie k odvolaniu + 1x režijný paušál 7,41 eur, spolu 64,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/125/2009", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}