Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/25/2014 z 21. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. mája 2014, sp. zn. 26Sd/25/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6014200140.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/25/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6014200140.1 | 2014-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe52dcc0-362f-4e3e-8b85-75e09bf680e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6014200140.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/25/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200140
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200140.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Q. G.
rod. K., nar. XX. X. XXXX, bytom P. X. XXX/XX E. O. - V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu
so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X zo 6. novembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 6. novembra 2013 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 18. októbra 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20
% miere svojej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za
invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože priznaný 20 % pokles jej pracovnej
schopnosti nezohľadňuje všetky jej zdravotné ťažkosti a následky po utrpenom úraze chrbtice, ktoré
boli posudkovým lekárom zľahčené. Žiadala, aby jej bol priznaný minimálne 40 % pokles pracovnej
schopnosti.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zdôraznila, že
pri úraze utrpela zlomeninu 12. hrudného stavca podľa magnetickej rezonancie zrejme aj zlomeninu
1.,2. a 3. stavca, tiež jej bola zistené lézia na pečeni, ktorá sa nijakým spôsobom nelieči. Pri minimálnej
fyzickej záťaži trpí bolesťami, potrebuje pomoc pri vstávaní z drepu a pod. Pre svoj zhoršený zdravotný
stav bola prepustená aj z práce, zostala bez finančných prostriedkov, preto bola nútená urobiť si
rekvalifikačný kurz opatrovateľky. Túto prácu však nezvláda. Namietala vyhodnotenie neurologického
nálezu zo 16.decembra 2013 posudkovým lekárom ako tendenčného, pretože aj pri vyšetrení pre účely
zhodnotenia jej trvalých následkov po úraze odborný lekár označil zostávajúce následky ako stredne
ťažké až ťažké.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na
posudkové závery posudkových lekárov, ktoré boli zhodné v označení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia navrhovateľky i v priznanej miere jej zníženej pracovnej schopnosti.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s



obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonom, preto ho ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.

Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok
je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o
40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, maximálne o 10%, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti poistenca, prípadne je tento dôsledkom
viacerých zdravotných ťažkostí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 1, 6,7,8
cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol. 2, písm. b) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre stavy po zlomenine tela stavca s miernym účinkom na statiku, s
deformáciou chrbtice, s príznakmi v stoji aj pri chôdzi vyjadriť 20 %. Pre zhodnotenie zníženej pracovnej
schopnosti poistenca je rozhodujúce funkčné postihnutie. Pri zistení pohybových a degeneratívnych
zmien sa porovnáva, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu.
Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti
poistenca rovnako ani skutočnosť, či bola vykonaná operácia chrbtice, prípadne súvislosť s úrazom.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 18. októbra 2013 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej
zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku
z 18. októbra 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej
správy z chirurgickej hospitalizácie zo septembra a októbra 2012, z hospitalizácie v Národnom
rehabilitačnom centre v Kováčovej z apríla 2013 a z neurologických, pneumologických vyšetrení, z
denzitometrického vyšetrenia a zo vstupnej prehliadky v priebehu rokov 2010-2013. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľky označil zlomeninu hrudníkového stavca a zlomeninu hrudnej kosti,
so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 2, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril v súlade s právnou úpravou, 20 %. V posudku
uviedol, že 55-ročná navrhovateľka s odborným strojárskym vzdelaním, utrpela 18. septembra 2012
ako účastníčka autonehody poranenie hrudníka a chrbtice. Zistená bola zlomenina stavca Th 12 s jeho
výbežkom a zlomenina hrudnej kosti bez posunutia. V tom čase nebol z neurologického hľadiska zistený
žiadny deficit. Liečená bola konzervatívne nosením trojbodového korzetu. Po doriešení zlomenín bola
vyšetrená pľúcnym lekárom, ktorý zistil u navrhovateľky chronický zápalový proces pľúc u fajčiarky, bez
následkov úrazu na pľúcach. Z opakovaných neurologických vyšetrení vyplynul klinický nález s poruchou
dynamiky celého stĺpca s maximom v oblasti LS - ľahkého stupňa, a MRI vyšetrením boli zistené len
poúrazové zmeny. Navrhovateľka bola pre bolesti chrbtice vyšetrovaná neurológom už v roku 2008 aj v
roku 2010 so zistením dráždenia koreňa L5 v zmysle bolestí a poruchy citlivosti, bez hybného deficitu.
CT vyšetrením LS chrbtice boli zistené len degeneratívne zmeny s protrúziou medzistavcovej platničky
L5-S1. Po absolvovaní kúpeľnej liečby v Sklených Tepliciach a rehabilitačného pobytu v Kováčovej
bol jej stav hodnotený ako normálny, s doporučením posilňovania svalstva cvičením. Svoje posudkové
stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku, pretože navrhovateľka nepredložila ani
nevyslovila žiadne nové dôkazné prostriedky, ktoré by posudkový záver menili. Uvedené posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle určenia vyššej miery
jej zníženej pracovnej schopnosti a uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 30. januára 2013
vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných



lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného neurologického vyšetrenia zo 16. decembra
2013a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V
posudku doplnil, že po absolvovaní rehabilitačnej a kúpeľnej liečby došlo u navrhovateľky postupne
k zlepšeniu funkcie chrbtice, čo bolo preukázané opakovanými vyšetreniami neurológa zo septembra
2013 a fyziatra, s popisom poruchy statiky a dynamiky hrudnej a driekovej chrbtice ľahkého stupňa
pri chronickom recidivujúcom vertebrogénnom algickom syndróme. Posledný neurologický nález zo
16.decembra 2013 označil posudkový lekár za tendenčný, pretože v objektívnom vyšetrení neurológa
bol uvedený identický nález ako pri vyšetrení v septembri 2013, len jeho diagnostické zhodnotenie bolo
zmenené v zmysle ťažkej poruchy dynamiky hrudnej chrbtice s prejavmi koreňového dráždenia.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, v súlade s posudkovými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou
úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila,
preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej pracovnej schopnosti,
pretože podľa platnej právnej úpravy vznik invalidity predpokladá zníženie pracovnej schopnosti o viac
ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára
pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia,
pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami
na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a zhodnotenia
miery ich zníženej pracovnej schopnosti. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky a
ich funkčných prejavoch správne označil za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie stav po zlomenine
hrudníkového stavca a zlomenine hrudnej kosti, pre ktorý s ohľadom na zostávajúce následky vyjadril
pokles jej pracovnej schopnosti v súlade s právnou úpravou, zhodnotiac poruchu funkcie ako ľahkú na
základe opakovaných neurologických a fyziatrických nálezov. Posudkový lekár odôvodnil nezohľadnenie
neurologického nálezu z decembra 2013, ktorý bez zmeny nálezu konštatoval závažnejšiu funkčnú
poruchu statiky a dynamiky hrudnej a driekovej chrbtice v porovnaní s predchádzajúcimi nálezmi. Súd
sa s jeho stanoviskom stotožnil, pretože bolo podložené výsledkami opakovaných neurologických a
rehabilitačných nálezov. Pri určení miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky nebola správne
využitá možnosť percentuálneho zvýšenia pre ďalšie ochorenia, ktorými trpí, pretože u navrhovateľky
nebola zistená žiadna iná posudkovo významná chorobnosť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a s poukazom na cit. právnu úpravu dospel krajský súd
k presvedčeniu, že odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom, keď žiadosť
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na
invalidný dôchodok nevznikol.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola
úspešná podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach



prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.