Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/315/2015 z 13. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. septembra 2016, sp. zn. 11Co/315/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4412221244.3 Krajský súd Nitra | 11Co/315/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4412221244.3 | 2016-09-13 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 17 ods. 123 zákona č. 514/2003 Z. z., § 44 ods. 1 EP, Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (412/2012 Z. z.), zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/beb3031e-cdc1-453b-b66a-0ebfd4457b15 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4412221244.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/315/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221244
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412221244.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek
senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 31. 03. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 04. 03. 2015 č. k. 8C/726/2012-138, o odvolaní žalobcu zo dňa 01. 04. 2015 proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 04. 03. 2015 č. k. 8C/726/2012-136 a o odvolaní žalobcu zo dňa 18.
06. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 05. 06. 2015 č. k. 8C/726/2012-167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 04. 03. 2015 č. k. 8C/726/2012-136 a zo dňa 05. 06.
2015 č. k. 8C/726/2012-167 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
majetkovej škody v sume 3.661,67 eur a nemajetkovej ujmy v sume 732,33 eur v dôsledku neprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod exekučným číslom EX 6801/2009 rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia a to zamietnutím
žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškania viac ako 560 dní). Majetková škoda v sume
3.661,67 eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemajetková ujma v peniazoch v sume 732,33 eur
predstavuje primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, §
15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, teda v čase začatia
exekučného konania.



3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s exekučným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
14Er/879/2009 a z neho zistil, že dňa 16. 09. 2009 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnému: Q. W. o vymoženie sumy 981,38 eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol rozsudok vydaný dňa 03. 06. 2009 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave pod sp. zn. SR 03068/09. Exekučný súd vyzval oprávneného:
Pohotovosť, s.r.o. a následne i jeho právneho zástupcu na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola
predložená až 13. 09. 2010. Uznesením zo dňa 09. 12. 2010 exekučný súd zamietol žiadosť o vydanie
poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2011, pretože žalobca - oprávnený nepodal proti
nemu odvolanie.

4. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť
splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti, a to existencia nesprávneho úradného
postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Súd pri zisťovaní dôvodnosti žaloby
vychádzal z týchto uvedených zásad a zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti
sú dané.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
a s ohľadom na uvedené zistenia v predmetnej veci lehota dodržaná síce nebola, avšak Exekučný
poriadok stanovuje lehotu len na vydanie poverenia, nie na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na udelenie
poverenia. Nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nebolo zapríčinené nesústredenosťou exekučného
súdu, ale práve tým, že exekučný súd si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a to z ust. § 44
od. 2 Exekučného poriadku a posudzoval, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v
danom prípade aj s ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca nevyužil svoje právo
a odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia nepodal.

6. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd
SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu
škody, opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že exekučný súd konal v predmetnej veci
priebežne, bez zbytočných prieťahov, a bol to oprávnený, ktorý výrazne ovplyvnil dĺžku exekučného
konania tým, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil jednotlivé dôkazy.

8. Uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 25 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa ust. § 420 ods. l Občianskeho zákonníka.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je: 1/ existencia nesprávneho úradného postupu,
2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom
všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon
vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, pričom úradný
postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, resp. iný
nezákonný zásah do opráv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z vyššie
uvedeného potom vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou tých
orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Mal za to, že škodu vo všeobecnosti
treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma,
ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie



je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale
sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych.

9. Konštatoval, že pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník nijako nevymedzuje, a preto ju treba
chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho
úradného postupu, t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
V predmetnej veci navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy o existencii majetkovej škody, nezdôvodnil z
akých položiek škoda pozostáva, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze. I v prípade objektívnej
zodpovednosti je potrebné preukázať konkrétnu skutočnosť zakladajúcu túto zodpovednosť štátu za
vznik škody, čo navrhovateľ neurobil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvého stupňa k
záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu a návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvej inštancie vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol
jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom
pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

12. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

13. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda boli neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných
práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v
primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory. Tento súd tiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.



14. Žalobca uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril svoje
presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru žalobcu ide o prejav nesústredenej
činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

15. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca uviedol, že ako dôkaz o vzniku škody predložil znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave a týmto
posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad
a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej výške. Pokiaľ súd v odôvodnení svojho
rozsudku tvrdil, že žalobca nepreukázal, že mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, je
zrejmé, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z
ktorého vyplýva, aké konkrétne náklady žalobca vynaložil v súvislosti so správou a vedením pohľadávky.
Žalobca požiadal o vypracovanie znaleckého posudku ešte 01. 03. 2013 a jeho vypracovanie je tak
dôkladné a vzhľadom na množstvo spracovaných podkladov bolo tak zložité, že trvalo viac ako rok. Táto
skutočnosť je objektívna, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť a vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt bol
nútený svoje nároky uplatniť včas, a to i situácii, kedy vedel výšku škody určiť len odhadom, nakoľko
nebol priestor na získanie znaleckého posudku. Žalobca bol toho názoru, že v konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

16. K návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že ak bol tento doručený súdu v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu a bol podaný z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu tohto svojho
tvrdenia žalobca poukázal na judikatúru krajských súdov (rozsudok Krajského súdu v Žiline v konaní
pod sp. zn. 9Co/174/2014).

17. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

19. Súd prvej inštancie vydal dňa 04. 03. 2015 uznesenie č. k. 8C/726/2012-136, ktorým zamietol návrh
žalobcu na prerušenie konania.

20. Uviedol, že medzi účastníkmi konania sa vedie spor o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/879/2009. Žalobca
sa v tomto konaní domáha škody, ktorá podľa jeho tvrdenia vznikla tým, že Okresný súd Nové Zámky
ako exekučný súd v exekučnej veci 14Er/879/2009 nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 27. 02. 2015 žalobca súdu doručil návrh
na prerušenie konania a žiadal, aby súd toto konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa
riešia otázky, ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci.
21. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil citáciou
ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP ( účinného do 30. 06. 2016).

22. Uviedol, že toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Na základe tohto ustanovenia OSP súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť, je na jeho zvážení, či
návrhu na prerušenie konania vyhovie. Súd pri takomto návrhu musí zvážiť, či toto procesné opatrenie z
hľadiska predmetu sporu je potrebné. V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v konaní Okresného
súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie
v tejto veci. Treba zdôrazniť, že žalobca v tomto konaní sa domáha náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., teda náhrady škody nesprávnym úradným postupom na konkrétnom skutkovom
základe postupu exekučného súdu. Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne otázky vo vyššie
uvedenej veci Okresného súdu Prešov, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože v



tejto veci súd dôvodnosť uplatneného nároku bude posudzovať z pohľadu zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za prípadný nesprávny úradný postup
exekučného súdu v konkrétnej exekučnej veci. Na Okresnom súde Prešov v konaní pod sp. zn.
7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky na základe iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže
ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci.

23. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný
zamietol.

24. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uviedol, že Okresný súd Prešov v konaní pod sp. zn. 7C/6/2010 uznesením
zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná
v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Opodstatnenosť návrhu
na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok videl žalobca v tom, že v danom konaní
bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom.
Predmetom konania, ktoré žalobca navrhuje prerušiť je náhrada škody za nesprávny úradný postup
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej
únie bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a s tým súvisiacim
založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone
verejnej moci. Poznamenal, že uvedený záver je potvrdený i uznesením Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom sp. zn. 11C/355/2012 zo dňa 17. 12. 2014. Mal za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že v
konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú
podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v predmetnom konaní a konanie nie je
doposiaľ právoplatne skončené, je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ OSP na prerušenie konania
až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

25. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu
na prerušenie konania vyhovie.

26. Súd prvej inštancie vydal dňa 05. 06. 2015 uznesenie č. k. 8C/726/2012-167, ktorým žalobcovi
uložil povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie
v sume 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a súdny poplatok za vyhotovenie
rovnopisu odvolania voči zamietnutiu žaloby a odvolania voči zamietnutiu prerušenia konania, urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktoré tvorí súdny spis a
rovnopisu tohto odvolania doručovaného žalovanému v sume 6,- eur podľa položky 20a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov a zároveň žalobcu poučil, že ak súdny poplatok v určenej
lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.

27. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ani žiadne
skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod zrušenia
uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a konštatoval v
množstve vecí i Krajský súd v Žiline (napr. uznesenie zo dňa 30. 07. 2013 v konaní pod sp. zn. 8Co
295/2013).

28. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,



dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Konštatoval, že podal
odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku, preto žalobca nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie.

29. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4
Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb.
(Sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“. V prílohe zák. č.
71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a poplatková povinnosť mu bola uložená v rozpore
so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov v prípade, keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia
súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené.

30. Ak je účastníkovi konania v rozpore s vyššie citovaným zákonom ukladaná poplatková povinnosť
tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no
najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

31. Ďalej žalobca v podanom odvolaní poukázal na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred
01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platom
do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

32. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2008 v konaní
pod sp. zn. 5 M Cdo 14/2007, v ktorom bol vyslovený názor, že spoplatnenie procesného úkonu sa
musí riadiť časom začatia konania a v prípade, ak prichádza do úvahy zužujúci i rozširujúci výklad,
treba uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. S týmto názorom podľa žalobcu
korešponduje i názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 08. 2011 v konaní pod
sp. zn. 6 M Cdo 2/2011, v zmysle ktorého bolo súdne konanie v čase začatia konania o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov, pričom išlo o
vecné oslobodenie, ktoré vyplývalo priamo zo zákona, a teda konanie bolo od poplatkovej povinnosti
oslobodené celé. Za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa potom neplatí poplatok. Tento
záver potvrdzujú i rozhodnutia vydané Okresným súdom Komárno a Okresným súdom Rimavská
Sobota, ktoré pristúpili k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdy poplatok za podané
odvolanie podľa položky 7a (uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod sp.
zn. 8C 842/2012 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 01. 2014 v konaní
pod sp. zn. 16C/174/2012).

33. Na podporu vyššie uvedeného záveru žalobca poukázal na časť zápisnice z rokovania
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo dňa 27. 11. 2013, na
ktorom sa preberala i otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie jeho odvolaniu v celom
rozsahu vyhovel a svoje odvolaním napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady a v prípade, ak tento postup



súd prvej inštancie nevyužije, žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie/výzvu v celom rozsahu
zrušil bez náhrady.

35. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolaní žalobcu, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom
(ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) a po zistení, že všetky tri odvolania žalobcu sú prípustné, boli
podané oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote, spĺňajú zákonom stanovené náležitosti a
obsahujú zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 355 ods. 1, 2, § 359, § 362 ods. 1, § 363, § 365
ods. 1 CSP s použitím ust. § 470 ods. 1, 2 CSP), prejednal podané odvolania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 385 ods. 1, § 392 CSP), ktorý verejne vyhlásil, a to pri
dodržaní ust. § 219 ods. 3 CSP). Odvolací súd preskúmal všetky tri odvolaním napadnuté rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ako i konania, ktoré predchádzali ich vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu proti rozsudku zo dňa 04. 03. 2015, proti uzneseniu zo dňa 04. 03. 2015 a ani proti uzneseniu zo
dňa 05. 06. 2015 nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, uznesenie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania a uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
ako vo výroku vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav veci, vec aj správne právne posúdil a správne rozhodol i pokiaľ ide o zamietnutie
návrhu na prerušenie konania i o poplatkovú povinnosť žalobcu za podanie odvolania.

36. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

37. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 14. 12.
2009, teda v čase začatia exekučného konania, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

38. Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,



ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť
ju inak.

39. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2012 do 31. 12. 2015, súdne poplatky (ďalej len
"poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 veta prvá, vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:
a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 veta prvá, ods. 2 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku
percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila
povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra
2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

40. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu,
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.

41. Podľa § 18e zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2016 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
1. januára 2016), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31.
decembra 2015 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, i keď sa stanú
splatnými po 31. decembri 2015.

42. Podľa 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2016,
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

43. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania) a súdom



prvej inštancie zisteným skutkovým stavom. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 379 CSP vymedzuje prípady, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide
o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom odvolacími dôvodmi je odvolací súd
viazaný vždy s tým, že na vady konania pred súdom prvej inštancie týkajúce sa procesných podmienok,
odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. To znamená, že pokiaľ sa v
konaní pred súdom prvej inštancie síce vyskytli vady, ale tieto sa netýkajú procesných podmienok, potom
odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej náležite a správne
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v
tom smere, že žalobca v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok
na priznanie uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým nepreukázal
samotný vznik škody a nemajetkovej ujmy), a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2, 3 CSP sa
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a zároveň sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie.

45. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady majetkovej škody 3.661,67 eur a
nemajetkovej ujmy 732,33 eur z dôvodu ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/879/2009. Majetková
škoda 3.661,67 eur podľa tvrdenia žalobcu predstavovala istinu s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Žalobca v podanom
návrhu tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať tak, že k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po uplynutí
zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 560 dní a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej. Odvolací súd k tomu uvádza, že v čase začatia exekučného konania, t.
j. 04. 09. 2009 (kedy bol u súdneho exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie) bolo ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku formulované tak, že lehota 15 dní na vydanie poverenia pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie platila iba v prípadoch, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Odvolací súd je toho názoru, že lehota,
ktorá bola stanovená na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa netýkala zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, čo znamená, že v prípade, ak exekučný súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho rozhodnutie nebola stanovená lehota 15 dní.
Odhliadnuc od tejto podstatnej a rozhodujúcej skutočnosti odvolací súd zdôrazňuje, že z exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky vedenom pod sp. zn. 14Er/879/2009 je nepochybné, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 16. 09. 2009, exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 03. 06. 2009 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v konaní pod sp. zn. SR 03068/09 a exekučný súd
výzvou zo dňa 01. 10. 2009 (adresovanou oprávnenému) a výzvou zo dňa 26. 05. 2010 (adresovanou
právnemu zástupcovi oprávneného) vyzýval na predloženie zmluvy o úvere, ktorú považoval za potrebné
preskúmať v predmetnej exekučnej veci vzhľadom na predložený exekučný titul a táto zmluva bola
predložená až dňa 13. 09. 2010. Následne exekučný súd ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa
09. 12. 2010 č. k. 14Er/879/2009-11 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní nepodal odvolanie proti uzneseniu zo
dňa 09. 12. 2010, ktoré potom nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2011.

46. Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov,
ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto uznesenia nemožno automaticky považovať za nesprávny úradný
postup ako to tvrdí žalobca, ktorý v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce, že by
sa o takýto (nesprávny) postup súdu malo jednať a na základe čoho. Zo zamietnutia žiadosti súdneho
exekútora taktiež ešte nemožno vyvodiť ani vznik škody na strane žalobcu v tom zmysle, ako ju má



na zreteli ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolací súd je toho
názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdený nelegálny a nesprávny úradný postup
súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/879/2009, ktorý
je nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na majetkovú škodu, ktorú si žalobca uplatnil v sume
3.661,679 eur.

47. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) a v prípade, ak chýba čo len jedna z týchto
podmienok, náhradu škody nie je možné priznať, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
teda na žalobcovi.

48. K žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme v sume 723,33 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny a
príslušenstva) odvolací súd na doplnenie dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie uvádza,
že ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je (okrem písm. b/) formulované tak, že
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na doterajší život poškodeného
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a v spoločenskom uplatnení, z čoho je teda zrejmé, že tieto okolnosti sa týkajú fyzickej osoby.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch však za určitých okolností možno priznať i právnickej osobe, a to s
poukazom na závažnosť vzniknutej ujmy a so zreteľom na konkrétne okolnosti, za ktorých k nej došlo.
V dôsledku zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ešte
automaticky nevzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca návrh na náhradu nemajetkovej
ujmy odôvodňoval vnútornými zásahmi do spoločnosti, ovplyvňovaním podnikateľského prostredia a
rozhodovania, porušením jeho práv, stratou legitímnych očakávaní, že nastane stav predpokladaný
zákonom, stratou dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a pod. Odvolací súd v predmetnej veci
opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/879/2009 bola doručená exekučnému súdu dňa 16.
09. 2009 a súd túto žiadosť zamietol uznesením zo dňa 09. 12. 2010, čomu predchádzali dve výzvy
exekučného súdu na predloženie zmluvy o úvere (teda nie viac ako 560 dní, resp. so zbytočnými
prieťahmi a po veľmi dlhej dobe, ako to tvrdí žalobca), a túto okolnosť je potrebné vziať do úvahy ako
rozhodujúcu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. V predmetnej
exekučnej veci neboli konštatované prieťahy v konaní a nejedná sa ani o dlhotrvajúcu neistotu žalobcu,
ktorá by mu prípadne mohla spôsobiť značné ťažkosti a ovplyvniť jeho podnikateľské aktivity, pričom
neboli preukázané ani vnútorné zásahy do spoločnosti, na ktoré žalobca poukazoval. Naviac je potrebné
uviesť, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy (ktorú ale
žalobca nepreukázal), nie prípadná náhrada škody (II. ÚS 58/02, III. ÚS 111/02).

49. Vyššie uvedené považoval odvolací súd potrebné uviesť na doplnenie správnosti dôvodov odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

50. Pri posudzovaní danej veci sa odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ďalej zaoberal
len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, a to najmä žalobcom namietanou vadou
konania, spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom.

51. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že žiadny
právny predpis nešpecifikuje pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, vo všeobecnosti ním treba
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom a účinnom v čase
konania súdu prvej inštancie na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04,
II. ÚS 174/04).



52. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zmyslom a účelom základného
práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (aj čl. 6 ods. 1 vyššie citovaného Dohovoru)
je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať
a rozhodnúť (napr. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by
došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej
osoby (napr. I. ÚS 35/98).

53. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho
priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu
(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v civilnom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný
úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie možno považovať
za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného
úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu
súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavnú právo na súdnu ochranu a
spravodlivý proces.

54. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval postup súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť
konať pred súdom a odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo, žiadny takýto dôvod nezistil, v dôsledku čoho potom v tejto časti považoval odvolanie
žalobcu za nedôvodné i v tejto časti. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 04.
03. 2015, na ktoré predvolal i právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané
dňom 12. 02. 2015. Dňa 26. 02. 2015 bolo súdu doručené mailové podanie právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 26. 02. 2015 označené ako ospravedlnenie, žiadosť o odročenie pojednávania, a to
z dôvodu, že v konaní zaslali návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade (Slovenská republika zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR) v konaní o náhradu škody pre vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C/6/2010. O tomto návrhu na prerušenie konania musí súd rozhodnúť písomným uznesením,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a preto považuje právny zástupca žalobcu svoju účasť na
pojednávaní za nehospodárnu. V rovnaký deň, t. j. 26. 02. 2015 bol súdu prvej inštancie v mailovom
podaní doručený návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 26. 02. 2015 z tam uvedených dôvodov.
Jednalo sa o opakované mailové podanie návrhu na prerušenie konanie, pričom prvé bolo súdu prvej
inštancie doručené už dňa 29. 01. 2015.
55. Súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a vec prejednal na pojednávaní
konanom dňa 04. 03. 2015, pričom sa vysporiadal i s návrhom žalobcu na prerušenie konania, ktorý bol
podaný elektronickou formou (emailovým podaním) bez zaručeného elektronického podpisu a rozhodol
o ňom uznesením zo dňa 04. 03. 2015 č. k. 8C/726/2012-136 tak, že návrh na prerušenie konania
zamietol, čo v odvolaním napadnutom uznesení i odôvodil. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 04. 2011 v konaní pod sp. zn. 1 Ndc 6/2011, v zmysle
ktorého súd nie je povinný prihliadať na podanie, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, nebolo v zákonom stanovenej lehote doplnené písomne alebo ústne do zápisnice a ani
predložením jeho originálu, pričom podaním sa v zmysle ust. § 42 ods. 1 OSP a právneho názoru
vyjadreného v tomto uznesení rozumejú aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania. Z uvedeného
potom vyplýva, že súd prvej inštancie nebol povinný prihliadať ani na mailové podanie žalobcu zo dňa
29. 01. 2015 a 26. 02. 2015 13. 02. 2015, teda na návrh na prerušenie konania, čo znamená, že nebol
povinný o takomto podaní ani rozhodovať.

56. Odvolací súd k návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 29. 01. 2015 a 26. 02. 2015, s
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 57/2011 zo dňa 05.
05. 2011 uvádza, že podľa § 109 ods. 2 písm. c