{"guid": "1efcd2dc-9a02-4ecd-acf1-d0a790d67c12:835465fc-30f8-46cb-8212-5a4f574fcdd4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2106227687.1", "spisova_znacka": "9Co/191/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/191/2011 z 21. 8. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. augusta 2012, sp. zn. 9Co/191/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2106227687.1", "identifikacne_cislo": "2106227687", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2012-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/835465fc-30f8-46cb-8212-5a4f574fcdd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2106227687.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2106227687.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2106227687.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 9Co/191/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2106227687\nDátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2106227687.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1. Z.\nU., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX, 2. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., O. X, Česká republika,\n3. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - X., M. X, 4. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. XXX, 5. U. T.,\nrod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. XXX, 6. M. V., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. D. XXX, 7.\nU. C., st., nar. XX.XX,XXXX, bytom M. XXX, 8. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 9. Y. G., rod.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, 10. U. X., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., B. X, 11. L. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. X. U. XX, 12. U. X., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V., X. XXXX/\nXX, 13. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P. B. II/XXX, 14. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. P. B. II/\nXXX, 15. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X a 16. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. XX, všetci\nzastúpení JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Bratislava, Dostojevského rad 1, proti odporcom:\n1. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 2. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. P. XXX a 3. U.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, všetci zastúpení JUDr. Vierou Cakovou, advokátkou, Trnava, Š.\nMoyzesa 25, o ochranu oprávneného dediča, na odvolanie navrhovateľov v 1. až 16. rade proti rozsudku\nOkresného súdu Trnava č.k. 16C/121/2006 - 249 zo dňa 14. júna 2011 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej   p o t v r d z u j e .\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania z r u š u j e  a vec\nv r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľov, ktorou sa domáhali\nvypratania a vydania časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. M. - pôvodnej parcely č. XXX, zapísanej\nvo vl. č. XXX (LV č. XXX) o celkovej výmere 4 jutrá a 1340 štvorcových siah (27.838 m2) včlenenej a\nrozdelenej na základe GP č. 231-028/2005 zo dňa 29.10.2005 do LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX, XXX/\nXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, parc. č. XXX/X,\nXXX/X v ich nárokovaných podieloch. Svoj návrh odôvodnili tým, že U. C. bola výlučnou vlastníčkou parc.\nč. XXX v k. ú. M.. U. C. bola vydatá za C. C., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, v dedičskom konaní po ňom ako\njediná dedička dedila, neprešla na ňu však parcela č. XXX. U. C. darovacou zmluvou zo dňa 27.05.1991\npreviedla všetko, čo zdedila po svojom manželovi, na syna C. C.. V darovacej zmluve pôvodne nebola\nuvedená parcela č. XXX a nebola tiež uvedená ani v nájomnej zmluve, ktorú obdarovaný uzavrel s PD\nKošolná. Dedičia po C. C. (zomr. XX.XX.XXXX) požiadali o dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom\nbola prejednaná aj parc. č. XXX zapísaná vo vl. č. XXX - orná pôda vo výmere 27.838 m2. Následne v\nzmysle dohody dedičov nadobudol túto nehnuteľnosť do vlastníctva odporca.  Navrhovatelia v priebehu\nkonania tvrdili, že sú zákonnými dedičmi po neb. U. C. (dedičské konanie č. 20D/488/2005), pričom\nv dedičskom konaní po nebohej sa mali ako oprávnení dedičia stať vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.\n\nDarovacia zmluva, ktorú uzatvorila dňa 27.05.1991 U. C. ako darkyňa a obdarovaný C. C., pôvodne\nneobsahovala parc. č. XXX, a zmluva je sporná vzhľadom na skutočnosť, že existujú dva rozdielne\ndokumenty, pričom v jednom sa uvádza „identifikácia parciel zlúčená“ a v druhej verzii text pokračuje\nčiarkou - vl. č. XXX po vetu „užíva JRD Košolná“. V článku 3 zmluvy je uvedená  hodnota daru v sume\n754.598,- Kčs, sporná parcela má však hodnotu asi 200.000,- Sk a suma daru nie je na oboch zmluvách\ntotožná. Navrhovatelia majú za to, že U. C. nedarovala C. C. túto nehnuteľnosť a po jej smrti mali byť\nnavrhovatelia dedičmi aj tejto parcely - spornej nehnuteľnosti. Navrhovatelia v priebehu konania uviedli,\nže keď prebiehalo dedičské konanie po ich matke mali vedomosť o tom, že sporná nehnuteľnosť už\nnebola v jej vlastníctve. Navrhovatelia zistili až v roku 2005, že v darovacej zmluve bola dopísaná sporná\nnehnuteľnosť. Darovacia zmluva nie je podpísaná a nie je zrejmé na základe čoho došlo ku vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu spisu RI 1208/1991 súd prvého stupňa zistil,\nže darovacou zmluvou zo dňa 27.05.1991 darovala darkyňa U. C. obdarovanému synovi C. C. parc.\nč. XXX - roľu, zapísanú vo vl. č. XXX, v k. ú. M.. Zmluva bola účastníkmi podpísaná na Obecnom\núrade v Suchej nad Parnou dňa 27.05.1991, čo vyplýva z predloženej overovacej knihy. Zmluva bola\nregistrovaná Štátnym notárstvom v Trnave dňa 21.06.1991 notárkou JUDr. Evou Karellovou. Z obsahu\nspisu vyplýva, že predmetom prevodu okrem iných nehnuteľností bola aj sporná nehnuteľnosť parc. č.\nXXX, ktorá je uvedená v dotazníku a čestnom vyhlásení k registrácii a spoplatneniu zmluvy, je uvedená\nv zozname a popise prevádzaných nehnuteľností. V súvislosti s registráciou zmluvy JUDr. Z. F. dňa\n22.05.1992 Štátnemu notárstvu v Trnave pripojil okrem iného aj vl. č. XXX s identifikáciou parciel, z\nčoho vyplýva, že sporná parcela bola predmetom prevodu. Súd prvého stupňa právne odôvodnil svoje\nrozhodnutie poukazom na ust.    § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia sa domáhajú\nvydania nehnuteľnosti, ktorú mal nadobudnúť pôvodný odporca ako neoprávnený dedič. V priebehu\nkonania boli pribratí na stranu odporcov ďalší odporcovia v 2. a 3. rade. S poukazom na ust. § 39\na nasl. Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola\nuzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti, pre platnosť ktorej sa vyžaduje písomná forma. Zmluva bola\nperfektná, mala všetky zákonom stanovené náležitosti, bez ktorých by nedošlo k jej registrácii spôsobom,\naký predpokladá zákon. Súd prvého stupňa nezistil dôvod, pre ktorý by zmluva mala byť neplatná. V\nsúvislosti s tvrdením navrhovateľov, že na zmluve absentuje podpis, súd prvého stupňa konštatoval,\nže originál zmluvy nebolo možné zabezpečiť a je teda potrebné vychádzať z platnej právnej úpravy v\nčase uzavretia zmluvy aj s použitím Notárskeho poriadku. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 95/1963\nZb. účinného v čase uzavretia darovacej zmluvy v konaní o registrácii, z návrhu musí byť zrejmé kto ho\npodáva, čoho sa domáha a musí byť k nemu pripojený prvopis zmluvy. Štátne notárstvo preskúmavalo\nplatnosť zmluvy, ktorej registrácia sa navrhla a súčasťou procesu registrácie zmluvy bolo aj to, že prvopis\nzmluvy s vyznačením jej registrácie doručilo štátne notárstvo účastníkovi, ktorému zo zmluvy vznikajú\npráva k nehnuteľnosti. Štátne notárstvo zasielalo odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému\núzemnému orgánu geodézie a kartografie. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že originál podpisu\nzákon vyžadoval len na prvopise zmluvy. Štátne notárstvo postupovalo pri registrácii zmluvy v súlade so\nzákonom, pričom prvopis sa bez zavinenia účastníkov nezachoval, bol zaslaný nadobúdateľovi, resp.\njeho zástupcovi. Overené kópie sú však s originálom totožné. Súdu prvého stupňa bola predložená\nzmluva, ktorá obsahovala prevod aj spornej nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade. Súd prvého stupňa\nzároveň zdôraznil, že v registrovom spise sú záznamy o spornej nehnuteľnosti a Správa katastra Trnava\npotvrdila prevod vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v darovacej zmluve predloženej odporcami. Hoci\nv konaní pred súdom prvého stupňa boli predložené dve rozdielne zmluvy, navrhovatelia nepredložili\nžiadne skutočnosti a dôkazy, ktorými by platnosť zmluvy, ktorá bola registrovaná, spochybnili. Súd\nprvého stupňa vychádzal zo zmluvy, ktorá bola riadne spísaná, registrovaná a na jej základe došlo k\nzápisu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. V priebehu konania samotní navrhovatelia potvrdili,\nže neb. U. C. sa vyjadrila, že darovala nehnuteľnosti svojmu synovi C. C. a navrhovatelia žiadnym\nspôsobom nepreukázali, na základe akých skutočností mali byť účastníkmi konania o dedičstve v\nsúvislosti s parcelou, ktorá už v dôsledku uzavretia darovacej zmluvy nebola predmetom dedenia. S\npoukazom na to, že navrhovatelia dôkazné bremeno neuniesli, súd prvého stupňa ich návrh zamietol\nv celom rozsahu.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolanie navrhovatelia. Vo svojom odvolaní uvádzajú,\nže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého\nstupňa zaujal názor, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, že pôvodná vlastníčka nehnuteľností\n- stará matka navrhovateľov U. C. predmetnú nehnuteľnosť nezahrnula do darovacej zmluvy, ktorou\n\ndarovala viacero nehnuteľností svojmu synovi C. C.. Uviedli, že najmladší syn U. C. C. C. v roku 1991\nod matky žiadal, aby na neho prepísala časť nehnuteľností, ktoré boli v tom čase v užívaní JRD. U.\nC. na neho prepísala približne 9 hektárov nehnuteľností, pričom pozemok parc. č. XXX sa medzi nimi\nnenachádzal. C. C., otec odporcov, zomrel v roku XXXX a odporcovia po ňom zdedili nehnuteľnosti,\npričom parc. č. XXX medzi nimi uvedená nebola, ale došlo k tomu až následne v súvislosti s dodatočným\nprejednaním dedičstva. Vo svojom odvolaní poukázali na rozpory vo vykonanom dokazovaní s tým, že\nv archíve, v ktorom je založená zložka pôvodne Štátneho notárstva Trnava, sa nachádza zmluva zo dňa\n27.05.1991, na ktorej nie je parc. č. XXX uvedená, pričom v zbierke listín Katastrálneho úradu Trnava\nje darovacia zmluva, na ktorej táto parcela uvedená je. Poukázali na výpoveď svedkyne Dr. B., podľa\nktorej je originálnym vyhotovením zmluvy zmluva, ktorá parc. č. XXX neobsahuje, a že zrejme nastala\nchyba pri registrácii zmluvy na Štátnom notárstve. Svedecká výpoveď JUDr. W. M., ktorá mala zmluvu\nregistrovať, je teda v konflikte záujmov a poukázali na skutočnosť, že nie je možné, aby štátna notárka\nposlala na registráciu na katastrálny úrad zmluvu s iným obsahom a inú zmluvu založila ako originál\nzmluvy v notárskom spise. Poukázali na predloženú zmluvu JUDr. Z. F., ktorý zmluvu vyhotovoval, z\nktorej vyplýva, že na ňom sa nehnuteľnosť parc. č. XXX nenachádza. Inú zmluvu JUDr. F. pre účastníkov\nnevyhotovoval. Z overovacej knihy Obvodného úradu Suchá nad Parnou vyplýva, že v kolónke „listiny“\nsú uvedené niektoré parcelné čísla darovaných nehnuteľností, pričom parc. č. XXX medzi nimi uvedená\nnie je a podľa odvolateľov v dotazníku a čestnom prehlásení, ktoré súvisia s vložením parcely do katastra,\nmá byť parc. č. XXX dopisovaná. Majú za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil zistený\nskutkový stav, keď ako podstatnú vyhodnotil svedeckú výpoveď notárky JUDr. M. o tom, že na zmluve\nzrejme podpis bol. Podpis U. C., ktorý mal byť na listine, ktorá obsahuje aj nehnuteľnosť parc. č. XXX,\nnebol v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaný. Ak zmluva týkajúca sa prevodu nehnuteľností\nneobsahuje podpis účastníkov zmluvy, je zo zákona absolútne neplatná. Navrhovatelia ako dedičia po\nU. C. teda neboli účastníkmi dedičského konania po C. C. a domáhajú sa v tomto konaní nadobudnutia\nnehnuteľností, ktoré mali byť po U. C. v dedičskom konaní získané nimi. Žiadali, aby odvolací súd ich\nnávrhu vyhovel.\n\nK odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporcovia. Vo svojom vyjadrení uviedli, že s právnym názorom\nsúdu prvého stupňa sa stotožňujú, jeho rozhodnutie považujú za vecne správne a navrhujú, aby\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil. V súvislosti s vyjadreniami navrhovateľov uviedli, že C. C., ako najmladší\nsyn U. C. s touto žil v jednej domácnosti nepretržite od narodenia až do jej úmrtia. Počas jej života sa\nspýtal súrodencov, či majú záujem o predmetné nehnuteľnosti, tieto však nikto nechcel. V súvislosti s\ndedičstvom po U. C. prebehlo viacero dodatočných dedičských konaní. Čo sa týka sporných darovacích\nzmlúv, nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľov, že existujú dve verzie darovacej zmluvy. V roku 2007\nv archívoch neboli iné darovacie zmluvy, ako tá zmluva, ktorá obsahuje spornú parcelu, a ktorá bola\nodporcami v konaní predložená. Až neskôr počas konania sa objavila iná darovacia zmluva bez tejto\nparcely, čo si odporcovia nevedia vysvetliť. Majú za to, že na Štátnom notárstve nemohlo prísť k chybe,\nk čomu sa aj bývalá pracovníčka Štátneho notárstva vyjadrila a vysvetlila postup nadobudnutia účinnosti\nzmluvy v súlade s vtedajším spravovacím poriadkom štátneho notárstva. Čo sa týka vyhotovenia zmluvy\nJUDr. Z. F., tento bol odporcami v roku 2007 oslovený, pričom považujú za podozrivé, že sa u neho\nzrazu objavila po 20. rokoch ďalšia zmluva. JUDr. F. nemohol mať u seba originál zmluvy, keďže\ntento sa doručoval nadobúdateľovi nehnuteľnosti, t.j. otcovi odporcov. Za podstatné považujú to, že\nzmluva bola registrovaná vtedajším Štátnym notárstvom, o čom niet pochýb a bola uložená v zbierke\nlistín ako jediná zmluva, ktorá obsahuje aj spornú parcelu č. XXX. Zmluva, ktorú predložil JUDr. F.\nmohla byť len pôvodným návrhom, pričom táto sa mohla následne doplniť a až potom podpísať. Na\ntvrdenie navrhovateľov, že darovacia zmluva neobsahuje podpis účastníkov odporcovia zdôraznili, že v\nrozhodnom čase (v roku 1991) vykonali príslušné orgány registráciu zmluvy v súlade so spravovacím\nporiadkom štátneho notárstva platného k danému dátumu, z ktorého vyplýva, že prvopis zmluvy s\nvyznačením registrácie, doručí notárstvo účastníkovi, ktorému zo zmluvy vznikajú práva k nehnuteľnosti\n(nadobúdateľovi). Zároveň poukázali na ods. 3 ust. § 65 Notárskeho poriadku, z ktorého vyplýva, že\nštátne notárstvo vedie zbierku overených odpisov registrovaných zmlúv. Zo zbierky overených odpisov\nregistrovaných zmlúv bývalého Štátneho notárstva vyplýva, že sa v nej nachádzala iba jedna darovacia\nzmluva, a to overený odpis registrovanej darovacej zmluvy s uvedením pozemku parc. č. XXX. Rozsudok\nsúdu prvého stupňa odporcovia navrhli potvrdiť a zároveň žiadali priznať trovy odvolacieho konania.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),\npo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204\n\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom\nstanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach\ndaných rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214\nods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je vecne správny, pričom\nv časti výroku o náhrade trov konania je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná\nveta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).\n\nOdvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p.  bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak,\nže rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom\nkonaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k\nzáveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam, vec samotnú správne právne posúdil s použitím správneho\nustanovenia právneho predpisu, jeho závery viedli k správnemu rozhodnutiu, rozhodnutie súdu prvého\nstupňa je vo výroku týkajúcom sa veci samej vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd k odôvodneniu vo výroku správneho napadnutého rozhodnutia dodáva v súvislosti s\nustálením okruhu účastníkom konania a ich aktívnej vecnej legitimácie nasledovné:\n\nPodľa ust. § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným\ndedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,\nktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na\nujmu pravého dediča.\n\nOprávneným dedičom je osoba, ktorá je dedičom poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti, ale\nsúd s ním ako dedičom nekonal. Je to teda osoba, ktorej svedčí niektorý z dedičských titulov. Zákon\nako nepravého dediča označuje osobu, ktorá podľa rozhodnutia súdu o dedičstve nadobudla majetok\nporučiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nadobudnúť nemala vôbec, resp. nie v takom rozsahu v\nakom ho nadobudla. Oprávnený dedič môže svoje právo na vydanie dedičstva uplatniť voči nepravému\ndedičovi dedičskou žalobou, ktorú je oprávnený podať len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve,\nhoci ním mal byť (R 44/1986).\n\nJe dôležité zdôrazniť, že žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa ust. § 485 Občianskeho zákonníka\nmôže úspešne podať len ten účastník, ktorý nebol účastníkom konania o dedičstve, čo vo svojom\nrozhodnutí zdôrazňuje aj súd prvého stupňa. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo na vydanie\ndedičstva nemá ten, kto sa zúčastnil pôvodného konania o dedičstve, hoci by aj bol ukrátený na svojom\ndedičskom práve. Takáto osoba sa môže domáhať nápravy, na rozdiel od v pôvodnom dedičskom konaní\nopomenutého dediča, cestou riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Z obsahu\nspisového materiálu vyplýva, že samotní navrhovatelia v priebehu konania uviedli, že keď prebiehalo\ndedičské konanie po ich matke mali vedomosť o tom, že sporná nehnuteľnosť už nebola v jej vlastníctve.\nNapriek tejto vedomosti v dedičskom konaní, ktorého boli riadnymi účastníkmi, nevyužili žiadne  riadne\nani mimoriadne opravné prostriedky na zvrátenie stavu, kedy nebola prededená sporná parcele, pokiaľ\nteda mali za to, že predmetom dedenia mala byť.\n\nČo sa týka samotnej žaloby oprávneného dediča, toto nie je žaloba na určenie existencie, či neexistencie\nprávneho pomeru podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. Navrhovateľ nežiada autoritatívne vyjasnenie neistých\nprávnych pomerov, ale vznik nových pomerov. Takáto žaloba môže byť úspešná, ak sa navrhovateľovi\npri splnení zákonných predpokladov podarí vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva\nodporcu ako nepravého dediča tým, že preukáže svoje dedičské právo a vylúči tak, aby nepravý dedič\ncelkom alebo z časti nadobudol dedičstvo. Keďže z uvedeného vyplýva, že podanie žaloby na vydanie\ndedičstva neprislúcha tomu, kto bol síce ukrátený na svojom dedičskom práve, avšak dedičského\nkonania sa zúčastnil, je zjavné, že v tomto konaní navrhovatelia nemajú ani aktívnu vecnú legitimáciu.\nNápravy sa môžu dedičia domáhať buď v rámci obnovy dedičského konania, prípadne určovacou\nžalobou týkajúcou sa určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Základným predpokladom\núspechu žaloby podanej podľa ust. § 485 Občianskeho zákonníka je, že navrhovateľ musí v súdnom\nkonaní preukázať, že ku dňu smrti poručiteľa spĺňal predpoklady nadobudnutia dedičstva alebo jeho\nčasti, t.j. bol spôsobilým dedičom a mal dedičský titul a teda musí preukázať, že to mal byť on, komu\nsa malo dedičstvo potvrdiť, keby skutočnosti zakladajúce jeho dedičské právo vyšli najavo do doby\nprávoplatného skončenia dedičského konania (R 17/1985).\n\nKeďže súd prvého stupňa správne rozhodol s poukazom na ust. § 485 Občianskeho zákonníka,\npričom však skúmal aj ostatné dôvody súvisiace s návrhmi na dokazovanie účastníkov, v súvislosti\ns navrhovateľmi tvrdenou neplatnosťou úkonu darovania, odvolací súd len konštatuje, že aj úvahy\nsúdu prvého stupňa v tejto časti sú správne. S ohľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie\nnavrhovateľov sa k nim podrobnejšie nevyjadruje s poukazom na správnosť a komplexnosť odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvého stupňa. Hoci súd prvého stupňa žalobu zamietol z iných dôvodov (inak\nsprávnych a skutkovo odôvodnených), avšak bez toho, aby v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil aj\naktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov, a teda výrok jeho rozhodnutia je vecne správny, je správne\npoužitý právny predpis a jeho ustanovenia, odvolací súd takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle\nust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nKeďže navrhovatelia napadli rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda ich odvolanie\nsa vzťahuje aj na výrok týkajúci sa náhrady trov konania, ktorý konštituuje nový nárok odporcov voči\nnavrhovateľom momentom právoplatnosti rozhodnutia, po preskúmaní tejto časti výroku odvolací súd\ndospel k záveru, že tento nie je vecne správny a rozhodnutím v časti trov konania došlo k vade konania,\nktorá je odňatím možnosti konať pred súdom.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania\nrealizáciu tých procesných práv, ktorý mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť\nsa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je\nrelevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného\nzákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v\npriebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.\n\nSúd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol tak, že v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.\núspešným odporcom patrí náhrada trov konania vo výške 6.094,48 eur. Odporcovia v 1. až 3. rade si\nuplatnili prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu náhradu trov konania spočívajúcich vo\nvynaložených trovách právneho zastúpenia, pričom hodnotu úkonu priznal súd prvého stupňa právnemu\nzástupcovi odporcov tak, že vzhľadom na spoločné zastupovanie viacerých účastníkov hodnotu úkonu\nznížil podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o 20% a za úkony porady s klientom priznal celú\nuplatnenú hodnotu úkonu.\n\nPodľa ust. § 14 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky patrí advokátovi odmena vo výške dvoch tretín\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú\nhodinu. Okrem toho, že súd prvého stupňa vyčíslil a priznal takéto úkony (priznal ich v plnej hodnote\ntarifnej odmeny), nezaoberal  sa ich účelnosťou s poukazom na ust. § 142 O.s.p. (zo spisu ani nevyplýva,\nže by právny zástupca doložil uskutočnenie porady a dĺžku jej trvania, ako vyplýva z vyhlášky).\n\nČo sa týka priznania hodnoty úkony pri viacerých účastníkoch zníženej len o 20%, táto úvaha súdu\nprvého stupňa nebola správna. Podľa ust. § 13 ods. 2 cit. vyhlášky s účinnosťou  od 01.06.2010 základná\nsadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých\nosôb. Podľa ust. § 20b vyhlášky (prechodné ustanovenia k novele č. 232/2010 účinnej od 01.06.2010,\nktorou došlo k zmene z 20% zníženia na 50% zníženie) za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané\npred 1. júnom 2010, patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov, z čoho vyplýva, že ak boli\núkony vykonané už po účinnosti novely, je potrebné úkony vyčísľovať a priznávať v súlade so znením\nvyhlášky účinným od 01.06.2010. Hodnota úkonu v prejednávanej veci je teda od 01.06.2010 na každého\nz odporcov 118,67 eur.\n\nPostup súdu prvého stupňa, ktorý v súvislosti s trovami konania právne odôvodnil svoje rozhodnutie\npostupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., je síce správny, avšak\nnesprávnou je výška priznaného nároku trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa síce priznal\nnáhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré boli právnym zástupcom vyčíslené, avšak vo výške,\nktorá je v rozpore so zákonom.\n\nV prípade zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách priamo odvolacím súdom by došlo k\nporušeniu práva na dvojinštančný proces, keďže k odvolacím súdom vyjadrenej právnej úvahe by tak\nstratili možnosť vyjadriť sa obe účastnícke strany. Súd prvého stupňa sa musí vyporiadať s otázkou\nmožnosti priznania náhrady trov pri jednotlivých úkonoch, posúdi, do akej miery výsledok konania\npredurčuje rozhodnutie o náhrade trov konania v prospech jedného z účastníkov a napokon posúdi\naj výšku náhrady trov konania viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom výrok aj náležite\nodôvodní.\n\nOdvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. rozhodol tak, že vec v časti rozhodnutia\no náhrade trov konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPovinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je\npodľa § 226 O.s.p. viazaný, a opätovne o trovách konania účastníkov rozhodnúť po riadnom zvážení\nvšetkých do úvahy prichádzajúcich možností s náležitým odôvodnením rozhodnutia v zrušenej časti.\n\nPoučenie:\n\nToto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/121/2006", "guid": "c43bd091-257b-4909-97ad-1fd5e669f6cc:49c5414e-5ea0-4c01-b788-55a3b3feabf6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}