{"guid": "1ef72312-8147-418b-aca1-808cdf621349:7991b9f5-8f38-4696-88af-cd8a73c9e954", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7203895102.1", "spisova_znacka": "12CoE/597/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/597/2014 z 24. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 24. mája 2015, sp. zn. 12CoE/597/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7203895102.1", "identifikacne_cislo": "7203895102", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Pribula", "sudca_id": 200, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-pribula-200", "datum_vydania": "2015-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-374.odsek-4", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-374.odsek-4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-374.odsek-4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7991b9f5-8f38-4696-88af-cd8a73c9e954", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7203895102.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7203895102.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7203895102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/597/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203895102
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7203895102.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8,
Bratislava, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, proti povinnému: AA Security, spoločnosť s ručením
obmedzeným Košice naposledy so sídlom Pražská 4, Košice, IČO: 31 711 413, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Viery Uhríkovej, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, pod sp. zn. EX 172/2003, o
vymoženie 5.947,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II zo dňa 25.08.2014, č. k. 38Er/437/2003-16, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a  odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 81,73 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že dňa 02.09.2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Vieru Uhríkovú vykonaním
exekúcie na vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného. V priebehu exekúcie podal súdny
exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) z dôvodu,
že povinný bol  ex offo vymazaný z Obchodného registra SR. Z výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 6514/V súd prvého stupňa zistil, že ku dňu 09.10.2004 bol povinný ex
offo vymazaný z tohto registra, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3K 199/02-30
zo dňa 28.01.2004 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie v súlade s § 68 ods. 4 Obchodného
zákonníka, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2004. Vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Na náhradu trov
exekúcie vo výške 81,73 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený aj súdny exekútor.

Oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, túto zastaviť a
súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov exekúcie.

Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre
nemajetnosť povinného. Podľa oprávneného mal exekučný súd rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať. Vykonávanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu
je z právneho hľadiska nemožné. Mal za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie nie sú dané



podmienky ani na uloženie mu povinnosti nahradiť trovy exekúcie, keďže ako oprávnený jej zastavenie
nezavinil. V ďalšom namietal aj výšku priznaných trov súdnemu exekútorovi.

Súdny exekútor vo svojom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie  zmeniť a zaviazať oprávneného na
zaplatenie trov exekúcie vo výške 88,12 eur vrátane DPH. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého
stupňa nesprávne aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav pri určovaní trov exekúcie. Uviedol,
že nepriznanie náhrady vynaložených nákladov a odmeny predstavuje reálne ekonomické ohrozenie
inštitútu súdneho exekútora a súčasne dehonestuje postavenie súdneho exekútora ako orgánu verejnej
moci.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka. Zákonný sudca o odvolaní proti jeho uzneseniu
rozhodol podľa § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného  a súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa §
214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods.
1 písm. c/ O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil
a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho
odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie,
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal
odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné
nie je, odvolací súd toto odmietol.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. S týmto výrokom nesúhlasil ani súdny exekútor vo
svojom odvolaní.

V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený
preskúmavať.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.



októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust.
§ 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra
2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté uznesenie však vydala vyššia súdna úradníčka a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom
súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.
142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverený sudcom. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu
súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje
zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo podaním odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca
súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade
trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38Er/437/2003", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}