{"guid": "1ef5e83c-e68b-49c2-a583-47d2bb3bf978:dee4303e-94eb-4564-b1db-28b327585525", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4612203644.1", "spisova_znacka": "5Co/28/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/28/2013 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. marca 2013, sp. zn. 5Co/28/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4612203644.1", "identifikacne_cislo": "4612203644", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dee4303e-94eb-4564-b1db-28b327585525", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4612203644.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4612203644.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2013:4612203644.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/28/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612203644
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4612203644.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V. XXX/II, T., proti odporkyni: A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX/XX, T., zastúpená advokátom
JUDr. Miroslavom Muzikom, so sídlom Nitra, Farská 39, o zaplatenie 8 515 eur, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. novembra 2012 č. k. 5C/174/2012-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporkyni zaplatenia sumy 8 515 eur za spotrebovanú elektrickú energiu čerpadlom pri odbere vody zo
spoločnej studne. Žiadal zaplatiť po 6,64 eur mesačne od apríla 2009, t. j. za 36 mesiacov spolu 239 eur
a úroky mesačne 15 % = 8 276 eur. Súd prvého stupňa posudzoval vec z hľadiska ustanovení § 451 ods.
1, 2, § 454 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“). Uviedol, že účastníci sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. T. zapísanej na LV č. XXX.
Navrhovateľ vyfakturoval odporkyni sumu 18 206,81 eur za spotrebu elektrickej energie od novembra
2003 do januára 2012, ktorá predstavuje mesačne 200,-- Sk a úroky 5 %. Majú s odporkyňou spoločný
odber vody zo studne, v ktorej je čerpadlo na elektriku a za odber elektriky minutej na čerpanie vody
platí len navrhovateľ od roku 2003. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v zmysle § 120 ods. 1 a §
132 OSP navrhovateľ má povinnosť uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoje právo a
uviesť potrebné dôkazy. V danej veci by sa mohlo jednať o plnenie za iného podľa § 454 OZ, ide o
osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa vzniesla námietku premlčania podľa
§ 107 ods. 1 OZ, vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvedel, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčacia doba je
tu dvojročná v zmysle. Súd musel prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporkyňou, ktorá je
dôvodná, a preto nárok navrhovateľa do 23. 04. 2010 je premlčaný, keďže návrh bol podaný dňa 24.
04. 2012. Dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi, jeho v konaní zaťažovalo preukázanie, že on platil
za odporkyňu elektrickú energiu za odber zo vody studne prostredníctvom elektrického čerpadla. Bolo
nesporné, že predmetné čerpadlo nemá osobitný merač spotreby elektrickej energie, táto je zahrnutá
do odberného miesta, ktorým je domácnosť navrhovateľa. Navrhovateľ ako dôkaz predložil faktúru,
ktorú sám vyhotovil pre odporkyňu, táto nespĺňa náležitosti, ktoré ukladá zákon č. 431/2002 Z. z. o
účtovníctve, navrhovateľ nemá na takúto činnosť oprávnenie. Ďalej navrhovateľ predložil rozpis dlžnej
sumy, ktorú si sám vypočítal odhadom a prílohu k faktúre ZSE a.s., kde je uvedená dohoda medzi
ním a ZSE a.s. o preddavkových platbách od 11. 06. 2012 do 11. 04. 2013 po 54,43 eur mesačne.
Z týchto dokladov nie je možné zistiť ako mesačne dodávateľ elektrickej energie vyúčtoval elektrickú
energiu v domácnosti navrhovateľa, členenú tak, aby bolo preukázané aké množstvo elektrickej energie
spotrebovala od 24. 04. 2010 doposiaľ odporkyňa za každý mesiac a celú dobu uplatňovaného nároku.



Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz, ani nenavrhol žiadne dokazovanie na preukázanie, aké
množstvo elektrickej energie pri čerpaní vody zo studne spotrebovala odporkyňa a aká je skutočná cena
spotrebovanej elektrickej energie odporkyňou. Navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporkyňa spotrebuje
mesačne elektrickú energiu za 6,64 eur ničím nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia. Odporkyňa predložila ústrižky o úhrade elektrickej energie za odberné miesto na jej
časť domu. Tiež bolo preukázané, že navrhovateľ pred 6 mesiacmi úplne odpojil odporkyňu od dodávky
vody zo studne. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zamietnutie žaloby pokladá za nespravodlivé, jednoznačne
preukázal, že za vodu za celý čas platil výlučne sám. Iný spôsob čerpania vody, ani platenia za ňu
nebol možný, pretože pre tento odber existoval len jeden merač. Je vylúčené, aby mohla odporkyňa
fungovať bez vody, a preto netreba špeciálne dokazovať, že odporkyňa fungovala na vode, ktorú čerpala
zo spoločnej studne. Preukázal, že za vodu platil len on, odporkyňa mala preukazovať z akých zdrojov
čerpala vodu a komu za ňu platila. Keďže to nepreukázala, potom bolo spravodlivé, aby jej súd uložil
povinnosť zaplatiť jej za spotrebu tak ako on uviedol. Ak súd bol presvedčený, že jeho výpočet spotreby
vody a platby za ňu je chybný, mal si to nechať vysvetliť nejakým odborníkom, ktorý by povedal aká je
priemerná spotreba vody v rodinách a koľko sa má platiť.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila odporkyňa, navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Uviedla, že ona býva v schátralej časti domu, bez WC
a kúpeľne. Vodu si chodila v minulosti brať z Obecného úradu a v súčasnosti od susedov W., ktorí jej
natiahli hadicu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods.  2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219



ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého sú
účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastníkovi, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníkov. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť, označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,  čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods.  1
OSP). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení,
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú
všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, v ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významným z hľadiska hmotného práva.

Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v
postavení vzájomných odporcov povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah o ochranu ktorého žiadajú,
skutočne existuje (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP). Účastníkom ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j.
povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 79 ods.
1 a § 120 ods. 2 OSP). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné



dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležité pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia
dôkazov. Skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, treba rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdu, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúceho z ust. § 132 OSP, pretože súd
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli
alebo inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor alebo ktoré odporujú ust. § 122
- § 135 OSP.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia elektrickej energie spotrebovanej
elektrickým vodným čerpadlom, ktorým čerpali obaja vodu zo studne. Účastníci obývajú spoločne
nehnuteľnosť, každý z nich býva v inej časti a elektrickú energiu spotrebovanú v obytnej časti si hradí
každý z nich samostatne (preddavkovo, i vyúčtovanie) na základe samostatných meračov. Spotreba
elektrickej energie za čerpanie vody zo studne je započítaná v preddavkoch a vyúčtovaní celkovej
spotreby elektrickej energie navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že týmto spôsobom platí za elektrickú
energiu spotrebovanú odporkyňou.

Z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. V citovanom zákonnom ustanovení je bezdôvodné obohatenie predovšetkým
charakterizované ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa
bezdôvodne obohatil a naproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého došlo k obohateniu požadovať
vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov z tohto záväzku obohatil.

Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Pokiaľ  navrhovateľ  tvrdí,  že  odporkyňa odoberala taktiež zo spoločnej studne vodu,

bolo jeho povinnosťou v prvom rade preukázať, či vodu skutočne odoberala, ako často, v akom rozsahu
denne a dokedy, keďže odporkyňa tvrdila, že vodu spočiatku odoberala raz za týždeň, vodu brala z
obecného vodovodu a neskôr ju už neodoberala vôbec, odporca jej znemožnil odoberať a ona začala
odoberať vodu aj od susedov napojenou hadicou.  Navrhovateľ sa k otázke rozsahu odoberania vody zo
studne odporkyňou nevyjadril, neupresnil tento rozsah, žiadnym spôsobom nešpecifikoval ako dospel k
sume 6,64 eur mesačne za spotrebu elektrickej energie za čerpanie vody, koľko energie mala odporkyňa
čerpaním vody zo studne spotrebovať. Na navrhovateľovi bolo bremeno skutkových tvrdení a bremeno
predloženia dôkazov preukazujúcich skutkové tvrdenia. Faktúra vyhotovená navrhovateľom na základe
jeho vlastnej úvahy nie je relevantným dôkazom.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal, že na strane
odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že on plnil za ňu to, čo mala plniť sama, t. j. že platil za
ňu spotrebu elektrickej energie, ktorú odobrala čerpaním vody zo studne elektrickým čerpadlom. Pokiaľ
by i uvedenú skutočnosť preukázal, potom by bol povinný preukázať výšku bezdôvodného obohatenia
odporkyne. Keďže navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 224 ods. 4 OSP ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Pretože súd prvého stupňa rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 OSP), odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodne,
pretože o nich v zmysle § 224 ods. 4 OSP rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Nitra pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/174/2012", "guid": "59885f43-0f26-47e9-be2f-347f5c4e7195:f45ad922-8bb5-44bc-ac92-2de975ccc522", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "690daf13-d130-43b1-b2f4-8f9318723209:0b782bb2-f7fc-4359-abb3-7c75c50edb8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2712201539.2", "spisova_znacka": "25Co/621/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/621/2015 z 24. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2712201539.2"}]}