{"guid": "1ef52141-74c2-4136-9216-e81ad12a999a:e8b2c9f1-3425-439b-8e79-37064f7ef175", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4013201196.1", "spisova_znacka": "19Sd/257/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sd/257/2013 z 24. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. februára 2014, sp. zn. 19Sd/257/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4013201196.1", "identifikacne_cislo": "4013201196", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2014-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8b2c9f1-3425-439b-8e79-37064f7ef175", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201196.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201196.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4013201196.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/257/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201196
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013201196.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: P. U., V. 4, Z., zastúpený Mgr. I. U., T. XX, B.,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok,
samosudkyňou JUDr. Violou Takáčovou, PhD., takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  p o t v r d z u j e  rozhodnutie odporkyne č.  XXX XXX XXXX X  zo dňa     02. 10. 2013.
Krajský súd  nepriznáva odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím  uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia znížila navrhovateľovi starobný
dôchodok od 02. 11.   2013  na sumu   482,10 eur mesačne  podľa     §  65, § 112 ods. 3 a 6 a
§   82  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení  neskorších predpisov a podľa čl.   52
ods. 1, písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.  883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009.  Dôvodila
tým, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi dočasne zvýšený v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, aj s prihliadnutím na doby zabezpečenia
získané podľa právnych predpisov Českej republiky pred 01. 01.   1993.  Za účelom prijatia definitívneho
riešenia vo veci určenia príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných do 31. 12.  1992
bývalými zamestnancami Českého plynárenského podniku, Tranzitný plynovod, odštepný závod Praha,
miesto výkonu práce Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre bola uzatvorená dohoda ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ministra práce a sociálnych vecí Českej republiky, podľa
ktorej je s platnosťou od 22. 08.   2013 na účely aplikácie čl.  20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení na hodnotenie dôb zabezpečenia získaných
z dôvodu zamestnania u zamestnávateľa Tranzitný plynovod príslušná Česká republika.  V súlade
so záverom vyplývajúcim z dohody je inštitúciou príslušnou na priznanie dôchodku navrhovateľa za
doby zabezpečenia, ktoré získal do 31. 12.   1992 Česká správa sociálneho zabezpečenia.  Spôsob
hodnotenia dôb zabezpečenia získaných počas existencie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky
upravuje čl.   20  Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a
čl.   15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou  o
sociálnom zabezpečení, ktoré sa v súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č.   883/2004 a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.  987/2009 naďalej uplatňujú
aj po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie.  Ku dňu rozdelenia Českej a
Slovenskej Federatívnej republiky bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa Český plynárenský
podnik, š.p. Tranzitný plynovod, odštepný závod  Praha, miesto výkonu práce Kompresorová stanica č. 4,
Ivanka pri Nitre.  Za miesto sídla tohto zamestnávateľa je v súlade s dohodou ministra práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej  republiky a ministra  práce, sociálnych vecí  Českej republiky považovaná
Česká republika a preto všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 01. 01.   1993, sú dobami



zabezpečenia získanými podľa právnych predpisov Českej republiky.  Z uvedeného dôvodu sa podľa §
112 ods. 2 a 6 zsp znížila suma starobného dôchodku od 02. 11.  2013.  Ku dňu dovŕšenia dôchodkového
veku  62 rokov, t. j. ku d ňu  22. 05.  2012 tak navrhovateľ získal 6999 dní, t. j.   19 rokov a 64 dní
obdobia dôchodkového poistenia  a to v období od 01. 01.  1993  do 29. 02. 2012.  Pri posúdení nároku
na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia.
Suma starobného dôchodku sa podľa čl.   52 ods. 4, písm. i/ a prvej časti prílohy VIII. nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č.  883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č.   988/2009 je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa
právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zsp je rovnaká bez
ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna  (čiastková)  dávka.
Suma starobného dôchodku bola určená podľa §  66 ods. 1 zsp, priemerný osobný mzdový bod
bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia kalendárnych rokov 1984 - 2011 a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch.  V ďalšom odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na konkrétny postup pri
výpočte sumy starobného dôchodku a konštatovala, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie
dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 455,80 eur mesačne.  Bola určená
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 2,4208, obdobia dôchodkového poistenia 19,1754
rokov obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,8182. Suma starobného
dôchodku sa ďalej podľa §  82 zsp zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 3,3 % podľa opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. o 15,10 eur mesačne
na sumu   470,90 eur mesačne.  Táto suma sa ďalej zvýšila od 01.  01.  2013 o 11,20 eur mesačne
podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. na
482,10 eur mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie žiadajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť,
vec vrátiť odporkyni na opätovné rozhodnutie a priznanie starobného dôchodku vo výške 983,70 eur
spätne s účinnosťou od 02. 11.   2013.  V odôvodnení rozhodnutia poukázal na samotné odôvodnenie
rozhodnutia, na čl.  20  ods. 1 zmluvy medzi Slovenskou republikou  a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení a konštatoval, že ku dňu rozdelenia  Českej a Slovenskej Federatívnej republiky bol podľa
odporkyni jeho zamestnávateľom Český plynárenský podnik, š.p., Tranzitný plynovod, odštepný závod
Praha, miesto výkonu Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre, a preto všetky doby zabezpečenia,
ktoré získal pred 01. 01.  1993 sú  podľa odporkyne dobami zabezpečenia získanými podľa právnych
predpisov Českej republiky a preto si má za toto obdobie žiadať priznanie starobného dôchodku od
Českej správy sociálneho zabezpečenia, ktorá však už dňa 25. 10.   2012 pod č.  XXX XXX XXX/XXX
vydala rozhodnutie, ktorým žiadosť o starobný dôchodok zamietla.  V ďalších dôvodoch poukázal na
dohodu, ktorej platnosť nastala od      22. 08.  2013, na čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako aj
na rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. 09. 2012 č.   XXX XXX XXXX X, ktorým mu bol priznaný starobný
dôchodok výlučne podľa vnútroštátneho práva, podľa zák. č.  461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Čo
sa týka podmienok nároku na starobný dôchodok, do času vydania rozhodnutia sa nezmenili žiadne
rozhodné skutočnosti, keďže jediný dôvod na vydanie rozhodnutia bolo uzatvorenie dohody ministra
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a ministra práce, sociálnych vecí Českej republiky,
ktorá však nie je podľa jeho názoru právne záväzná a naďalej spĺňa podmienky nároku na dôchodok
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje odporkyňa.  Preto nevznikol dôvod na uplatňovanie postupu
podľa čl.   52 ods. 4, písm. i/ a prvej časti prílohy VIII. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č.  883/2004 ako to uvádza odporkyňa a teda celú dávku starobného dôchodku má odporkyňa vypočítať
a vyplatiť.  V súvislosti s uvedeným poukázal aj na rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So 203/2011 zo dňa 30. 01. 2013.  Okolnosti, že dňom 01. 01.   1993 došlo k rozdeleniu
ČSFR, nemôže byť občanovi ČSFR a teraz občanovi SR na ujmu.  Slovenská republika je právnym
nástupcom ČSFR.  S občanmi, ktorí získali poistenie do 31. 12.   1992 za existencie spoločného štátu
na území Českej republiky nie je možné zaobchádzať inak s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za
existencie spoločného štátu do 31. 12.   1992  sídlo na území Slovenskej republiky.  Takýto postup by
bol v rozpore s čl.  12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.  Tým, že podľa preskúmavaného
rozhodnutia vznikol nárok na čiastočný starobný dôchodok podľa právnych predpisov platných v SR
a čiastočný starobný dôchodok podľa právnych predpisov platných v ČR nastala situácia, že súčtom
takýchto čiastočných dôchodkov vznikne nárok na starobný dôchodok v nižšej sume ako by vznikol,
ak by sa starobný dôchodok počítal iba podľa právnych predpisov platných v Českej republike alebo
v Slovenskej republike.  V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že odporkyňa eviduje na osobnom liste
zamestnanca  jeho doby poistenia už od 01. 07.  1967. Český plynárenský podnik, š.p., Tranzitný



plynovod, odštepný závod Praha s miestom výkonu Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre bol jeho
zamestnávateľom iba od 01. 01. 1975 a teda len z dôvodu rozdelenia spoločného štátu sa všetky jeho
doby poistenia pred 01. 01.  1993 posudzujú podľa právnych predpisov Českej republiky.

Navrhovateľa na súdnom pojednávaní zastupovala splnomocnená zástupkyňa Mgr. I. U., dcéra
navrhovateľa, ktorá súdu preukázala, že ukončila  Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu
v roku   1998.  Trvala na zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia, lebo neakceptuje aplikáciu čl.
20 zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, ktorá bola doplnená Dohodou ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny SR a ministra práce a sociálnych vecí ČR z 22. 08.  2013.  Trvala na zrušení
rozhodnutia a na vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľ na ústnom pojednávaní doručil súdu doplnenie odvolania, v ktorom opakovane poukázal
na dôvody odvolania proti rozhodnutiu o znížení starobného dôchodku.  V doplnení odvolania tvrdil, že
podľa čl.   15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo
zapísaná v Obchodnom registri, ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo organizačná zložka
zapísaná v Obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu
alebo organizačnej zložky.  Teda z pohľadu občana ide o úplnú náhodu, či jeho zamestnávateľ bol
alebo nebol organizačne členený na organizačné zložky a či boli zapísané v obchodnom registri.  Je
v podstate len vecou náhody, že zamestnávateľ navrhovateľa sa nerozhodol oblastný závod v Nitre
zapísať ako  organizačnú zložku alebo odštepný závod do obchodného registra, čiže niečo, čo bolo mimo
moci navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.  Ak by sa predsa len zamestnávateľ navrhovateľa
rozhodol oblastný závod Tranzitný plynovod KS-4 Nitra zapísať ako organizačnú zložku alebo odštepný
závod do obchodného registra, bola by situácia úplne iná a navrhovateľ by mal nárok na plný dôchodok
podľa práva Slovenskej republiky.  Organizačné zmeny u zamestnávateľa navrhovateľa nastali k 01. 01.
1993.  V podstate by stačilo,  aby sa zamestnávateľ navrhovateľa rozhodol tieto zmeny vykonať k 31. 12.
1992 a navrhovateľ by nemusel riešiť súčasnú právnu situáciu, tak ako ju nemusia  riešiť ani tí občania,
na ktorých sa Zmluva neaplikuje.  Na doplnenie uviedol, že už samotná zmluva zvolila odlišný prístup k
občanom podľa čl.  29 Zmluvy pre dávky dôchodkového zabezpečenia vyplácané orgánmi sociálneho
zabezpečenia  ozbrojených síl a zborov sa vyplácajú podľa trvalého pobytu oprávneného. Tým nastalo
porušenie čl.  12 ods. 1 Ústavy SR a to rovnosti práv všetkých občanov.  Pre situáciu, keď je súčet
časti dôchodku vyplácaného podľa práva SR a časti dôchodku vyplácaného podľa práva ČR nižší ako
dôchodok, ktorý by bol vyplácaný iba podľa práva SR a takýto rozdiel nie je dorovnaný, je diskrimináciou
určitej časti občanov len preto, že sa rozdelil spoločný štát.  Navrhovateľ nežiada dorovnanie dôchodku,
ale tvrdí, že do času pokiaľ platí právna úprava, podľa ktorej keď súčet časti dôchodku vyplácaného
podľa práva SR a časti dôchodku  vyplácaného podľa práva ČR je nižší ako dôchodok, ktorý by bol
vyplácaný iba podľa práva SR a takýto rozdiel  nie je dorovnaný, je aplikovanie čl.   20 Zmluvy v rozpore
s čl.   12 a čl.   39 Ústavy SR.  Navrhovateľ pracoval od 01. 01.  1975 v jednom mieste výkonu práce
v SR v Ivanke pri Nitre a vždy žil iba v Slovenskej republike, teda v určitom ekonomickom prostredí,
na ktoré primerane reagovala aj právna úprava týkajúca sa dôchodkového zabezpečenia v SR.  Avšak
navrhovateľ tým, že nedostane taký dôchodok, ako by mu patril iba podľa právnych predpisov SR, je v
horšom ekonomickom postavení ako zvyšní občania, ktorí získali doby zabezpečenia do 31. 12.  1992 a
na ktorých sa neaplikuje čl.   20 Zmluvy.  Občania, na ktorých sa vzťahuje zmluva, navyše musia znášať
dôsledky plávajúceho kurzu medzi menami euro a česká koruna, ktorý je pre nich  nevýhodný.   Ďalej
podľa § 3 ods. 3 zák. č.   1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky  platí, že medzinárodná
zmluva nadobúda platnosť spôsobom a dňom určeným v jej ustanoveniach alebo iným spôsobom podľa
pravidiel medzinárodného práva.  Medzinárodná zmluva sa vyhlasuje v Zbierke zákonov bezodkladne
po jej odovzdaní na uverejnenie, najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti pre Slovenskú republiku;
týmto vyhlásením je záväzná pre fyzické osoby a právnické osoby, ak v medzinárodnej zmluve  nie je
ustanovený neskorší deň nadobudnutia jej platnosti.  Zmluva medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení
bola uverejnená v Zbierke zákonov 25. 11. 1994, pričom  podľa oznámenia Ministerstva zahraničných
vecí nadobudla platnosť 03. 05. 1993. Zmluva upravovala práva a povinnosti občanov SR ku dňu 31. 12.
1992, teda pred tým než nadobudla platnosť a bola zverejnená v Zbierke zákonov a v rozpore s § 3 ods.
3 zák. č.  1/1993 Z. z. nadobudla platnosť skôr, ako bola zverejnená.  Uvedená situácia je retroaktívna a
teda neprípustná, pretože ide o rozpor s požiadavkou legitímneho očakávania a právnej istoty občanov.
Účinky právneho predpisu alebo medzinárodnej zmluvy sa nemôžu vzťahovať na obdobie, v ktorom
daný predpis alebo zmluva ešte nebola platná.  Inými slovami, občan nemal možnosť rozhodnúť sa,
že si svoju budúcnosť zlepší a zmení zamestnávateľa k 31. 12.  1992 tak, aby mal zamestnávateľa so



sídlom na území SR, pretože vôbec nevedel o existencii Zmluvy, keďže táto bola zverejnená až 25.
11.   1994.   Navrhovateľ ďalej na pojednávaní súdu potvrdil, že na Slovensku má započítanú dobu
19,5 roka obdobia dôchodkového poistenia a v Českej republike   25 rokov.  Na Slovensku dostáva
starobný dôchodok v sume   482,10 eur mesačne a z Českej republiky to bude okolo   8.800,- Kčs.
Keď sa to spolu spočíta, tak bude stratový okolo  5.800,- Sk, t. j.  okolo 190,- eur mesačne. V súvislosti
s uvedeným vyhlásil, že Českú správu sociálneho zabezpečenia Praha nikdy nepožiadal o priznanie
starobného dôchodku. Urobila to za neho odporkyňa.

Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila písomne aj ústne na pojednávaní súdu.
Poukázala na to, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 20. 09.  2012 priznaný
starobný dôchodok od 01. 09.  2012 v sume 972,50 eur mesačne. Starobný dôchodok Sociálna
poisťovňa ako inštitúcia miesta bydliska navrhovateľa dočasne zvýšila v súlade s čl. 6 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa  stanovuje postup vykonávania Nariadenia
(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia aj s prihliadnutím na doby získané
podľa právnych predpisov Českej republiky pred 01.  01.   1993.  Ku dňu rozdelenia ČSFR bol
navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý mal 31. 12.  1992 sídlo na území Českej republiky.
Išlo o zamestnávateľa Český plynárenský podnik, š.p., Tranzitný plynovod OZ Praha, ktorý bol ako
odštepný závod v organizácii Český plynárenský podnik, š.p. zriadený v období od       18. 07.   1990
do 21. 12.  1993.  Uvedené vyplýva z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v
Prahe, oddiel ALX, vložka  117. Všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 01. 01.   1993
sa preto považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť
Česká správa sociálneho zabezpečenia.  V otázke príslušnosti k dobám zabezpečenia získaným pred
01. 01.  1993 však medzi odporkyňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia existoval názorový
rozpor. Česká správa sociálneho zabezpečenia zastávala názor, že zamestnávateľom navrhovateľa ku
dňu rozdelenia  ČSFR bola Kompresorová stanica č. 4 Nitra - Ivanka a preto príslušnou na hodnotenie
dôb zabezpečenia, ktoré  navrhovateľ získal pred 01. 01.  1993, je Sociálna poisťovňa.  Z uvedeného
dôvodu  na účely vzniku nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy odporkyňa zhodnotila doby
zabezpečenia získané podľa právnych predpisov ČR od 01. 07.  1967 do 31. 12. 1992 dočasne tak, ako
by išlo o obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. V súvislosti s dohodou
ministrov, na ktorú poukázal navrhovateľ v podanom odvolaní, odporkyňa uviedla, že v tomto prípade
vôbec nešlo o zmenu právnych predpisov alebo o vytvorenie nových predpisov, ale iba o zosúladenie
právnych názorov pri výklade platných a záväzných právnych predpisov, ktoré boli známe už v čase
vzniku nároku navrhovateľa na dôchodkovú dávku. Znenie čl.   20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR
o sociálnom zabezpečení a čl.   15 Správnej  dohody, ktoré sú v súlade s čl.  8 ods. 1 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č.  883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
a čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (ES) č.  987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania Nariadenia (ES) č.   883/2004,  je naďalej v platnosti a preto je potrebné ich pri
posudzovaní dôchodkových nárokov použiť. Ministri sa dohodli len na konkrétnych krokoch potrebných
na aplikáciu  platného a záväzného právneho stavu, právny stav  nemenili.  V súvislosti s výkladom
právnych predpisov bolo potrebné dohodnutým postupom upraviť sumu starobného dôchodku tak, že
budú vylúčené doby zabezpečenia získané pred 01. 01.   1993. Na priznanie dôchodkovej dávky so
zohľadnením doby zabezpečenia pred rozdelením ČSFR je príslušná Česká republiky prostredníctvom
Českej správy sociálneho zabezpečenia. Trvala na správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa §  250l a nasl. OSP dospel
k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Podľa §  142 ods. 4 zák. č.  100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení  v znení neskorších predpisov,  o
dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o
a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,
b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,
c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

Podľa § 259 ods. 1 zák. č.  461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č.  721/2004 Z. z.,  v
konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,
o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré



sa uspokojovali z garančného fondu  a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo
zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo
podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,
peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 zsp,  suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento
dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k
31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa
tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov
prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného
mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom
1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

Podľa čl. 6  písm. a/ Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, pokiaľ ustanovenia čl. 7, 8 a 46 ods. 4
neustanovujú inak, pokiaľ ide o osoby a prípady, ktorých sa nariadenie týka nahrádza toto nariadenie
ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení záväzného výlučne pre dva alebo viac
členských štátov.

Podľa čl. 7 ods. 2, písm. c/ nariadenia, bez ohľadu na čl. 6 sa naďalej budú uplatňovať ustanovenia
dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty do dátumu uplatňovania tohto
nariadenia, za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok alebo ak vyplývajú z osobitných
historických okolností a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III.

Podľa prílohy III, časť A - ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení,  ktoré sa naďalej uplatňujú
bez ohľadu na čl. 6 nariadenia (čl. 7 ods. 2, písm. c/) nariadenia - sa naďalej uplatňujú čl.  12, 20 a 33
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej
Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území
mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo
naposledy pred týmto dňom.

Rozdelenie ČSFR je osobitnou historickou okolnosťou a aj podľa názoru odvolacieho súdu má
uplatňovanie čl. 20 Zmluvy obmedzený časový účinok, keďže v určitom časovom okamihu doby spred
1. januára 1993 už nebudú pripadať do úvahy ako doby poistenia. Vzhľadom na to je uplatňovanie čl. 20
Zmluvy v súlade s čl. 7 ods. 2, písm. c/ nariadenia. Nie je preto potrebné skúmať alternatívu výhodnosti
uplatňovania čl. 20 Zmluvy pri postupe podľa nariadenia.

Podľa čl. 45 ods. 1 nariadenia, ak právne predpisy členského štátu  podmieňujú nadobudnutie,
zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zohľadní inštitúcia
tohto členského štátu do takej miery, ako je to potrebné, doby poistenia započítané podľa právnych
predpisov iného členského štátu tak, akoby sa dosiahli podľa jeho vlastných  právnych predpisov.

Podľa čl. 46 ods. 1 cit. nariadenia, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu
a ak spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi tohto členského štátu na nárok na dávky bez
toho, aby bolo potrebné uplatniť čl. 45, príslušná inštitúcia tohto členského štátu vypočíta výšku dávky
v zmysle právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a stanoví výšku dávky, ktorá zodpovedá celkovej dobe
poistenia, ktorá sa zohľadňuje v zmysle týchto právnych predpisov. Táto inštitúcia stanoví aj výšku dávky,
ktorá by pracovníkovi patrila, ak by sa uplatnili pravidlá podľa ods. 2 písm. a/ a b/. Zohľadní sa vyššia
z takto stanovených dávok.

Podľa č. 46 ods. 2 nariadenia, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a tento
pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok, pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia čl. 45, príslušná
inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel:



a/ táto inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok
za predpokladu, že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítajú podľa právnych predpisov členských
štátov, ktoré sa na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní
doby poistenia, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku;
b/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej
v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom
poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia k celkovému trvaniu doby
poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských
štátov.
c/ ak je celková dĺžka doby poistenia, ktorú pracovník dosiahol podľa právnych predpisov dotknutých
členských štátov pred vznikom poistenej udalosti, dlhšia ako maximálna doba, ktorú vyžadujú právne
predpisy jedného z týchto členských štátov na priznanie plnej výšky dávky, ak sa vezmú do úvahy
ustanovenia tohto odseku, príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní maximálnu dobu namiesto celkovej
dosiahnutej doby; tento spôsob stanovenia nesmie viesť k tomu, že náklady tejto inštitúcie budú väčšie
ako plná výška dávky, ktorú stanovujú právne predpisy, ktoré táto inštitúcia uplatňuje.

Podľa čl. 47 ods. 1 nariadenia, na výpočet teoretickej výšky uvedenej v čl. 46 ods. 2 písm. a/ sa vzťahujú
tieto pravidlá:
a/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe priemerných zárobkov,
priemerného príspevku, priemerného zvýšenia alebo pomeru, ktorý počas dôb poistenia existoval medzi
žiadateľovým nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených
osôb okrem učňov, takúto priemernú výšku alebo pomer určí príslušná inštitúcia tohto štátu výlučne
na základe dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov uvedeného štátu alebo na základe
nezdanených zárobkov, ktoré dotknutá osoba poberala len počas týchto dôb;
b/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe výšky zárobkov príspevkov
alebo zvýšení určí príslušná inštitúcia štátu zárobky, príspevky a zvýšenia, ktoré sa zohľadnia v
súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iného členského štátu na základe
priemerných zárobkov, príspevkov alebo zvýšení zaznamenaných v súvislosti s dobami poistenia
dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje;
c/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky na základe paušálnych zárobkov
alebo pevne určenej čiastky, príslušná inštitúcia tohto štátu považuje paušálne zárobky alebo pevne
určenú čiastku zohľadňovanú v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov
iných členských štátov za rovné paušálnym zárobkom alebo pevne určenej čiastke alebo, ak je to
vhodné, priemeru paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastke zodpovedajúcej dobám poistenia
dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje;
d/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky za niektoré doby  na základe výšky
zárobkov a za iné doby na základe paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky, v súvislosti s
dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov príslušná inštitúcia
tohto štátu zohľadní zárobky alebo pevne určené čiastky stanovené v súlade s ustanoveniami uvedenými
pod písm. b/ alebo c/ alebo, ak je to vhodné , priemer týchto zárobkov alebo pevne určených čiastok;
ak sa dávky počítajú na základe paušálnych  zárobkov alebo pevne určenej čiastky za všetky doby
dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, príslušná inštitúcia považuje zárobky, ktoré sa
majú zohľadniť v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských
štátov za rovné fiktívnym zárobkom zodpovedajúcim paušálnym zárobkom alebo pevne určeným
čiastkam.

Nebolo sporné, že navrhovateľ do 31. decembra  1992 vykonával zamestnanie v Kompresorovej stanici
č. 4 Ivanka pri Nitre, teda na území Slovenskej republiky, avšak  navrhovateľ ničím nepreukázal, že sídlo
jeho zamestnávateľa k 31. decembru 1992 na účely výpočtu jeho dôchodku podľa nariadenia bolo na
území Slovenskej republiky.

Zamestnávateľ navrhovateľa Tranzitní plynovod Praha, pod ktorý patril aj oblastný závod Nitra a jeho
prevádzka Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre  mal do  31. 12.  1992 sídlo v Prahe a po rozdelení
ČSFR z časti Tranzitního plynovodu Praha na Slovensku vznikol  SLOVTRANSGAZ (divízia SPP, a.s.).

Zo všetkých dokladov mal  súd za preukázané, že sídlo zamestnávateľa navrhovateľa k 31. 12.  1992
bolo na území Českej republiky. Táto skutočnosť bola s konečnou platnosťou potvrdená aj Dohodou o



aplikácii článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
platnej od 22. 08. 2013.

Z vykonaného dokazovania v predmete konania, ktorým bol opravný prostriedok navrhovateľa proti
rozhodnutiu, ktorým bola navrhovateľovi znížená suma starobného dôchodku od 02. 11.   2003 z dôvodu,
že dňa 22. 08.   2013 bola uzatvorená Dohoda  ministra práce sociálnych vecí a rodiny  Slovenskej
republiky a ministra práce, sociálnych vecí Českej republiky na účely aplikácie čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. 10.  1992 na hodnotenie dôb
zabezpečenia získaných z dôvodu zamestnania u zamestnávateľa Kompresorová stanica č. 4  Ivanka
pri Nitre. Navrhovateľ tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania bol zamestnaný  od       01.
01.  1975 za existencie ČSFR u zamestnávateľa Český plynárenský podnik, š.p., Tranzitný plynovod,
odštepný závod Praha, miesto výkonu práce Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre.  Podľa čl.  15
ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní  Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení sa sídlom
zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri.  Podľa čl.   20 ods.
1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia
Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu,
na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto
dňom.

Navrhovateľ  splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 22. 05.   2012.  Žiadosťou o starobný
dôchodok spísanou dňa 04. 09.  2012 požiadal odporkyňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od
01. 09.  2012.  V čase rozhodovania o tejto žiadosti navrhovateľa mala odporkyňa za preukázané, že  do
rozdelenia ČSFR bol navrhovateľ zamestnaný u českého zamestnávateľa  a od 01. 01.  1993 do 29. 02.
2012 u slovenského zamestnávateľa.  Za obdobie od 01. 01.  1993 do 29. 02. 2012, resp. do 31. 12.  2011
získal 19 rokov a 64 dní obdobia dôchodkového poistenia na vznik  nároku na dôchodok.  Pri výpočte
samotnej sumy starobného dôchodku tak bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v sume 972,50
eur mesačne.  Z odôvodnenia rozhodnutia č.   XXX XXX XXXX  zo dňa 20. 09.   2012 vyplýva, že v otázke
príslušnosti k dobám zabezpečenia získaným  pred 01. 01.  1993 existuje medzi Sociálnou poisťovňou
a Českou správou sociálneho zabezpečenia názorový rozpor. Česká správa sociálneho zabezpečenia
zastáva názor, že zamestnávateľom navrhovateľa ku dňu rozdelenia ČSFR bola Kompresorová stanica
č. 4 Nitra - Ivanka, a preto príslušnou na hodnotenie dôb zabezpečenia, ktoré získal pred 01. 01.  1993
je Sociálna poisťovňa.  Názorový rozpor sa aj napriek snahe  Sociálnej poisťovne do dňa vydania
rozhodnutia, t. j. do 20. 09.  2012 nepodarilo odstrániť.  Ak príslušné inštitúcie dvoch alebo viacerých
členských štátov Európskej únie zastávajú  rozdielne stanoviská vo veci určenia inštitúcie povinnej
vyplácať dôchodok, postupuje sa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (ES)
č. 987/2009 a dôchodok vypláca inštitúcia miesta bydliska dotknutej osoby.  Nakoľko navrhovateľ  býva
na území SR, inštitúciou miesta bydliska je v jeho prípade Sociálna poisťovňa. Keď sa po odstránení
názorového rozporu určí, že príslušnou na výplatu dôchodku nie je inštitúcia miesta bydliska, teda
Sociálna poisťovňa, podľa čl. 6 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.  987/2009
sa príslušnou na výplatu jeho starobného dôchodku za doby zabezpečenia pred 01. 01.  1993 stane
Česká správa sociálneho zabezpečenia, ktorá mu začne  dôchodok aj vyplácať.  Sociálna poisťovňa mu
bude potom vyplácať dôchodok len za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal podľa právnych
predpisov SR po 31. 12.  1992, t. j. po rozdelení ČSFR.  Ako vyplýva z uvedeného, Sociálna poisťovňa na
účely vzniku nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotila doby zabezpečenia získané
podľa právnych predpisov ČR od 01. 07.   1967 do 31. 12.  1992 dočasne tak, ako by išlo o obdobie
dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa upovedomila navrhovateľa o právnych  problémoch
súvisiacich s priznaním starobného dôchodku v dôsledku jeho zamestnávania českým zamestnávateľom
do 31. 12.  1992, t. j. do rozdelenia ČSFR. K tomuto právnemu názoru Sociálna poisťovňa dospela aj
na základe rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý riešil právne problémy bývalých
spolupracovníkov navrhovateľa  zamestnávaných na Kompresorovej stanici č. 4 Ivanka pri Nitre.
Právne problémy s priznaním starobného dôchodku ako aj predčasného starobného dôchodku vznikali
už v priebehu rokov 2005 a neskoršie, keď spolupracovníkom navrhovateľa  vznikal právny nárok
na predčasný starobný dôchodok.  Z jednotlivých rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyplynul právny názor, podľa ktorého obdobie zamestnania u zamestnávateľa  Kompresorová stanica č.
4 Ivanka pri Nitre je potrebné započítať do obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych



predpisov SR z dôvodu, že by títo boli diskriminovaní voči pracovníkom, ktorí mali len slovenského
zamestnávateľa.

Z dôvodu, že bol názorový rozdiel na posúdenie obdobia zamestnaní u českého zamestnávateľa do
rozdelenia ČSFR, minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a minister práce a
sociálnych vecí  Českej republiky uzatvorili dňa 22. 08.  2013 Dohodu o aplikácii čl. 20 Zmluvy medzi
SR a ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10.  1992 a po vzájomnej dohode považujú za miesto
sídla zamestnávateľa - Českú republiku u zamestnancov Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre
a Slovenskú republiku u zamestnancov ČSD -  Správa prepravných tržieb Bratislava.  Uplatnenie tejto
Dohody o určení miesta sídla zamestnávateľa sa však uplatní len na prípady, ktoré neboli doteraz
definitívne rozhodnuté (to je na nové žiadosti o dôchodok a na  dôchodky priebežne priznané) a tiež
na prípady, ak osoba s už riadne priznaným dôchodkom požiada o citované ustanovenie, t. j. o revíziu
príslušnosti k poskytovaniu dôchodku v súlade s touto dohodou (ak tak neurobí, budú už priznané
dôchodky naďalej vyplácané terajším spôsobom). V uvedených prípadoch žiadna strana nepožiada
vyrovnanie za dávky už priznané a vyplácané rozdielne od dohodnutých pravidiel s výnimkou tých
pohľadávok, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť v bežných prípadoch, ak z dôvodu  zmeny príslušnosti k
poskytovaniu dôchodku jedna strana prizná dôchodok od určitého dátumu a druhá strana svoj záväzok
zastaví až s menším oneskorením.  Touto dohodou nie je dotknutý čl.  20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a
ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10.  1992 doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR
sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana
sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR.

Účelom dohody tak bolo vyriešiť nevyjasnenú situáciu pri určovaní sídla zamestnávateľa, ktoré je
rozhodujúce pri rozhodovaní o nároku na dôchodok za doby zamestnania pred dňom rozdelenia ČSFR,
t. j. k 31. 12. 1992.

Pri posudzovaní  zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 02. 10.  2013 tak mal súd za jednoznačne
preukázané, že starobný dôchodok bol navrhovateľovi rozhodnutím zo dňa 20. 09.   2012 v sume  972,50
eur priznaný len dočasne.

Z dôvodu, že od priznania starobného dôchodku, t. j. od 20. 09.  2012 došlo k uzavretiu Dohody, ktorá
je platná od 22. 08.  2013, úlohou odporkyne bolo znovu rozhodnúť o právnom nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 52 ods. 1, písm. a/ nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č.  883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v
znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.  988/2009. Pri rozhodovaní o právnom nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok odporkyňa postupovala správne a vydala zákonné rozhodnutie, keď
v súlade s §  112 ods. 3 zsp rozhodla o znížení dávky z dôvodu, že sa táto priznala od 01. 09.  2012 vo
vyššej sume ako patrila.  Dávka starobného dôchodku sa tak podľa §  112 ods. 6 zsp znížila odo dňa
nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Pri výpočte sumy starobného dôchodku Sociálna poisťovňa postupovala zákonne, keď ju vypočítala
len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia  získané podľa právnych predpisov Slovenskej
republiky.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal nezákonnosť postupu odporkyne pri vydaní
tohto rozhodnutia.  Krajský súd posúdil tieto odvolacie dôvody a dospel k záveru, že dohoda ministra
práce sociálnych vecí a rodiny SR a ministra práce  a sociálnych vecí  ČR je právne záväzná nielen
pre fyzické osoby ale aj pre právnické osoby.  Postup ministrov pri uzatvorení dohody bol zákonný a
nebol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.  Účelom dohody bolo  vyriešiť nevyjasnenú situáciu
pri určovaní sídla zamestnávateľa, ktoré je rozhodujúce pri rozhodovaní o nároku na dôchodok za doby
zamestnania pred dňom rozdelenia ČSFR, t. j. k 31. 12.   1992.  Sociálna poisťovňa v minulých rokoch
postupovala v konaniach o žiadostiach pracovníkov Kompresorovej stanice č. 4 Ivanka pri Nitre v súlade
s platnými právnymi predpismi, hlavne podľa čl.   20 ods. 1 Zmluvy medzi  SR a ČR o sociálnom
zabezpečení a podľa čl.   15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní tejto Zmluvy, ale riadiac sa právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky vysloveným v jednotlivých rozhodnutiach, musela
zmeniť spôsob rozhodovania. Až Dohodou platnou od 22. 08.   2013 sa v konečnom dôsledku doriešilo
rozhodovanie o určovaní sídla zamestnávateľa pri rozhodovaniach o nároku na dôchodok pred dňom
rozdelenia ČSFR u zamestnancov Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre.  Z uvedeného dôvodu



nemohlo dôjsť k retroaktivite, ako to tvrdí navrhovateľ v podanom doplnení odvolania zo dňa 25. 02.  2014
a to hlavne z toho dôvodu, že starobný dôchodok mu bol od 01. 09.  2012 priznaný len dočasne tak, ako
keby bol vždy zamestnaný len u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo v Slovenskej republike a dôchodkové
poistenie by platil len na Slovensku.

Ostatné odvolacie  dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním
napadnutého rozhodnutia.

Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov  súd odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X  zo dňa 02. 10.  2013 ako vecne správne potvrdil podľa §  250q ods. 2 OSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol, podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že  odporkyni  súd
náhradu trov konania nepriznal, lebo v súvislosti s týmto konaním súdu jej žiadne preukázateľné trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa doručenia na podpísanom súde
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nezákonný
a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}