Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/521/2011 z 13. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. marca 2013, sp. zn. 1Cob/521/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1310210908.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/521/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1310210908.1 | 2013-03-13 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: ObZ, § 409 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6950e6e-86ae-4dd3-8b68-cc811e84a868 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1310210908.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/521/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210908
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310210908.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SKP, k. s., Lazovná č. 64, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o. "v konkurze", Košútska č. 1342,
925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Hurbanova
14A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: EUROIMPORT, s. r. o., Račianska č. 69, 831 02 Bratislava,
IČO: 35 869 691, o zaplatenie 384,15 Eur istiny a prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. 05. 2011, č. k. 24Cb/173/2010-105 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. 05. 2011, č. k. 24Cb/173/2010-105 z r
u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh v celom rozsahu a odporcovi nepriznal
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 384,15 Eur spolu s 18,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,54
Eur od 18. 05. 2007 do zaplatenia, zo sumy 83,28 Eur od 18. 03. 2007 do zaplatenia, zo sumy 238,02
Eur od 18. 02. 2007 do zaplatenia a zo sumy 38,31 Eur od 18. 04. 2007 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s.
ako poskytovateľ uzavrela s odporcom ako účastníkom zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie
verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť odporcu platiť poskytovateľovi odplatu za
poskytnuté služby. Odporca svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a dostal
sa do omeškania s plnením týchto záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou č. 8873190503 na sumu
24,54 Eur, splatnou dňa 17. 05. 2007, faktúrou č. 6870889390 na sumu 83,28 Eur, splatnou dňa 17. 03.
2007, faktúrou č. 3869748658 na sumu 238,02 Eur, splatnou dňa 17. 02. 2007 a faktúrou č. 6872059850
na sumu 38,31 Eur, splatnou dňa 17. 04. 2007.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to odovzdávacím protokolom
o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469 a postupníkom
MEDIATION KMCH, s. r. o., IČO: 35 952 989 zo dňa 10. 08. 2009, ktorý bol uzavretý v súlade s rámcovou
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 07. 2009, zmluvou o postúpení pohľadávok medzi KFZ
Sys, s. r. o. "v konkurze" ako postupníkom a MEDIATION KMCH, s. r. o. ako postupcom zo dňa 14.
12. 2009 a rámcovou zmluvou o postupovaní pohľadávok medzi postupcom MEDIATION KMCH, s. r.
o. a úpadcom KFZ Sys, s. r. o. "v konkurze" (vtedy s obchodným menom AKROPOLIS estates, s. r. o.)
zo dňa 11. 11. 2007. Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, že právoplatnými uzneseniami
Okresného súdu Trnava bol na majetok dlžníka KFZ Sys, s. r. o., IČO: 36 814 148, vyhlásený konkurz
a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený SKP, k. s., Lazovná 64, Banská Bystrica.



Vzhľadom na množstvo podaných návrhov v obdobných veciach a pochybnosti o platnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky, súd predovšetkým skúmal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, teda či mu patrí
pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáhal. S poukázaním na ust. § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a ust. §
39 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa obchádza
zákon, keď navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky
len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ
oslobodený nebol. Podľa záverov súdu o obchádzaní zákona svedčia viaceré skutočnosti. Predovšetkým
rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11. 11. 2007 sa podľa článku 1.1. vzťahuje na „všetky
peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom je postupca“ (MEDIATION KMCH, s. r. o.). Z toho teda vyplýva,
že táto zmluva môže zaväzovať úpadcu nadobúdať len tie pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca už
dňa 11. 11. 2007. Spoločnosť MEDIATION KMCH, s. r. o. však žalovanú pohľadávku získala od Slovak
Telekom, a. s. až zmluvou zo dňa 10. 08. 2009, ktorá bola uzavretá na základe rámcovej zmluvy zo dňa
22. 07. 2009. Z toho je potom zrejmé, že nešlo o pokračovanie v prevádzkovaní tzv. podniku úpadcu po
vyhlásení konkurzu, ale že tento „podnik“ sa začal prevádzkovať až po vyhlásení konkurzu. Na základe
uvedeného súd konštatoval, že sú oprávnené aj vážne pochybnosti o tom, že zmluva nebola uzavretá
už pred vyhlásením konkurzu zo dňa 11. 11. 2007. Túto skutočnosť spochybňuje aj súpis všeobecnej
podstaty zverejnený ku dňu 06. 10. 2008, podľa ktorého do podstaty nepatrili žiadne pohľadávky. Okrem
toho tejto rámcovej zmluve chýba akýkoľvek rozumný základ a hospodársky účel (kauza), ktorý by strany
viedol k jej uzavretiu v tomto znení a s tak vysokými zmluvnými pokutami, ktoré sú evidentne v rozpore
s poctivým obchodným stykom. Súd tiež poukázal na ust. § 5 Obchodného zákonníka, obsahujúci
definíciu podniku, pričom uviedol, že súdne vymáhanie pohľadávok úpadcom nie je ani podnikaním, ani
prevádzkovaním podniku. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
14. 12. 2009 za absolútne neplatnú, v dôsledku čoho navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný
a návrh bez ďalšieho zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako dôvod uviedol, že súd nedostatočne
posúdil možnosť výkonu osobitnej činnosti správcu v zmysle ust. § 86 ods. 4 v spojení s ust. § 88
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze reštrukturalizácii a absolútne nevzal do úvahy existenciu záväzného
pokynu veriteľského výboru, ktorý v otázke podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok prijal rozhodnutie,
resp. záväzný pokyn na plnenie rámcovej zmluvy, a teda aj za následné uzavretie predmetnej zmluvy
o postúpení pohľadávok. Súd taktiež nevzal do úvahy jednotlivé okolnosti, ktoré správcu po odbornom
posúdení všetkých okolností prípadu pri výkone správy majetku, viedli k podpísaniu zmluvy o postúpení
pohľadávok, a to že uzavretie tejto zmluvy bol právne nevyhnutný spôsob vyriešenia vzniknutej
situácie pri súčasnom posúdení otázky možných sankčných následkov v prípade neuzavretia zmluvy
o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ mal za to, že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie len na
akýchsi dohadoch a úvahách, avšak nikde v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza, ako dospel
k presvedčeniu ohľadom účelu uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. že táto zmluva bola
uzatvorená za účelom obchádzania zákona. V tejto súvislosti uviedol, že v rámci posudzovania úkonov
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nie je priestor na formalistické konštatovanie obchádzania
zákona, ale v každom prípade obchádzania zákona je nevyhnutné bližšie skúmať ako konkrétne sa účel
alebo obsah právneho úkonu obchádza. Absolútne neplatným má byť iba kvalifikované obchádzanie
zákona. S poukazom na uvedené, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhovateľ
poukázal na to, že samotným úmyslom navrhovateľa ako správcu konkurznej podstaty nie je súdom
deklarované tvrdenie vyhnúť sa plateniu súdneho poplatku, ale pokračovanie vo výkone podnikateľskej
činnosti (vymáhať pohľadávky v prospech konkurznej podstaty) s cieľom zhodnotiť majetok úpadcu
natoľko, aby došlo k čo najväčšiemu uspokojeniu konkurzných veriteľov, čo je aj samotným cieľom
zákona č. 7/2005 Z. z. Navrhovateľ tvrdil, že rámcová zmluva zo dňa 11. 11. 2007 nedeklaruje len
aktuálny stav pohľadávok, ktorých veriteľom bol postupca v čase uzatvorenia zmluvy, ale je svojim
charakterom zmluvou o budúcej zmluve, pričom jej platnosť a účinnosť bola dojednaná na dobu neurčitú.
Uviedol tiež, že za hlavnú kauzu uzatvorenia tohto právneho vzťahu zo strany úpadcu je možné
považovať ekonomickú výhodnosť podmienok uzatvorenia rámcovej zmluvy pre úpadcu. Vzhľadom na
uvedené mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym úkonom a navrhovateľ je
aktívne vecne legitimovaný vystupovať v tomto konaní.



Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a
dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v celom rozsahu
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa pri skúmaní základnej otázky, či navrhovateľ bol v konaní aktívne legitimovaný,
dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 12. 2009 je absolútne neplatný
právny úkon, pretože je v rozpore so zák. č. 7/2005 Z. z. a obchádza zákon č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch. Odvolací súd uvedený záver prvostupňového súdu považuje za predčasný, pretože
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. S názorom súdu prvého stupňa, že sú oprávnené
a vážne pochybnosti o tom, že rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11. 11. 2007 nebola
uzavretá pred vyhlásením konkurzu, sa odvolací súd nestotožnil, pričom mal za to, že dátum uvedený na
zmluve časovo identifikuje okamih uzavretia zmluvy a preukazuje, že bola v uvedený deň (11. 11. 2007)
skutočne uzavretá. Nestačia vážne pochybnosti súdu o tom, že zmluva bola uzavretá až po vyhlásení
konkurzu, ale túto skutočnosť musí mať súd vykonaným dokazovaním nepochybne preukázanú. Až
keď sa preukáže, že zmluva bola uzavretá v skutočnosti v iný deň, bude možné zaoberať sa tým, či
simuláciou iného dátumu uzavretia zmluvy nedošlo k obchádzaniu zákona.

Odvolací súd sa tiež nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že uvedená rámcová zmluva
sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca MEDIATION KMCH, s. r. o. už
v čase uzavretia tejto zmluvy, t. j. dňa 11. 11. 2007, pretože rámcová zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú (čl. 6.1) a z čl. I. v spojení s čl. II. a III. zmluvy vyplýva, že sa jedná o všetky pohľadávky,
ktoré sú ku dňu uzatvorenia jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávok neuspokojené, až do skončenia
zmluvného vzťahu.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sa nedostatočne
vysporiadal so skutočnosťou, že veriteľský výbor úpadcu KFZ Sys, s. r. o. „v konkurze“ uložil správcovi
konkurznej podstaty záväzný pokyn, podľa ktorého je správca povinný pristúpiť k plneniu rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 11. 2007, o čom svedčí zápisnica zo zasadnutia veriteľského
výboru úpadcu zo dňa 10. 12. 2009 (Obchodný vestník ročník XIX, číslo 124B/2011 vydaný dňa 28.
06. 2011). V tejto súvislosti bude potrebné posúdiť, či sa v prípade uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009 nejednalo o osobitnú činnosť správcu v zmysle § 7, § 86 ods. 1 a 4
zákona č. 7/2005 Z. z., čo nebolo predmetom skúmania v konaní pred súdom prvého stupňa. Z doposiaľ
vykonaného (nedostatočného) dokazovania prvostupňového súdu rovnako nevyplýva, na základe čoho
súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobúda po
vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Súd
prvého stupňa vyslovil uvedený záver bez riadneho zistenia skutkového stavu.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h)
O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné doplniť
dokazovanie v naznačenom smere a po riadnom zistení skutkového stavu opätovne vo veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.