{"guid": "1ef3d49b-8479-4cf6-918f-e09fcc213960:a3529ba7-e283-4ee9-b272-f057ac126880", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1014201401.1", "spisova_znacka": "6S/174/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/174/2014 z 25. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2016, sp. zn. 6S/174/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014201401.1", "identifikacne_cislo": "1014201401", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3529ba7-e283-4ee9-b272-f057ac126880", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1014201401.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1014201401.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1014201401.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/174/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201401.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: ALEKTUM, s. r. o., IČO:
44 721 587, Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpený: Hudec s.r.o., IČO: 36 855 260, Lazaretská
23, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo SK/0093/99/2014 zo dňa 20.06.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0093/99/2014 zo dňa 20.06.2014 ako
aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj
č. P/0314/01/2013 zo dňa 06.12.2013  z r u š u j e podľa  § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec  v r a c i
a  žalovanému  na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalovaný svojim rozhodnutím č. SK/0093/99/2014 zo dňa 20.06.2014 zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom
v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0314/01/2013 zo dňa 06.12.2013, ktorým bola žalobcovi podľa
§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007
Z.z.“) uložená pokuta vo výške 1 000,- € pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík, keď na
základe vykonanej kontroly a z priložených písomných materiálov bolo zistené, že žalobca zaslaním
písomnej výzvy „Výzva na zaplatenie dlhu“ zo dňa 02.04.2013 s uvedením požadovanej čiastky
39,28 € spolu s formulárom na uznanie dlhu, spotrebiteľovi F.J. (ďalej aj ako „spotrebiteľ“), pristúpil k
vymáhaniu pohľadávky, napriek skutočnosti, že pohľadávka spotrebiteľa čo do dôvodu i samotnej výšky
reálne neexistovala, resp. nebola preukázaná. Žalobca teda nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej
v jeho oblasti činnosti, čím konal v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a mohol podstatne
narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, čím došlo k porušeniu § 7
ods. 1  v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z.

II.
Žaloba



2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie
za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.

3. Uviedol, že v jeho prípade ide o hromadné vymáhanie malých a veľmi malých pohľadávok, kedy nie
je z hospodárskeho hľadiska možné podrobne skúmať každý obchodný prípad, osobitne s ohľadom na
počet pracovníkov ako aj objem a výšku vymáhaných pohľadávok. Upozornil na to, že v Slovenskej
republike nie je zakázané alebo sankcionované uplatnenie nároku na súde bez toho, aby žalobca bol
schopný uniesť dôkazné bremeno. Jedinou sankciou v takomto prípade je neúspech v spore a povinnosť
znášať oprávnené náklady žalovaného spojené s bránením jeho práva.

4. Žalobca namietal, že jeho konanie (výzva na zaplatenie dlhu) nemohlo podstatne narušiť ekonomické
správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe. I keď v zákone absentuje definícia pojmu
„priemerný spotrebiteľ“, žalobca je toho názoru, že priemerného spotrebiteľa treba vnímať ako priemerne
inteligentnú osobu, ktorá ak si nie je vedomá existencie zmluvného vzťahu s vo výzve na zaplatenie
označeným veriteľom, požadovanú sumu ani pod upozornením na možné právne následky dobrovoľne
nesplní.

5. Pokiaľ ide o predpoklad podstatného narušenia ekonomického správania, žalobca uviedol, že
zaplatenie čiastky 39,28  €, čo predstavuje 4,77 % priemernej mzdy v Slovenskej republike za rok 2013,
nebolo spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa, resp. ktorejkoľvek priemerne
inteligentnej osoby.

6. Žalobca taktiež popieral, že by spotrebiteľovi (sťažovateľovi) poskytoval akúkoľvek službu. Išlo o
službu mimosúdneho inkasa poskytovaného spoločnosti Westernfield International AG.
III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2014, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

8. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nie je možné objektívne preverovať každý obchodný prípad, nakoľko by
tým inkasné poplatky neúmerne vzrástli, žalovaný uviedol, že pri opomenutí tejto činnosti sa žalobca
dostáva, resp. môže sa dostať do situácie, že vymáha neexistujúci dlh a spotrebiteľa neoprávnene stavia
do pozície dlžníka, čo žalovaný považuje za neprípustné. Takéto konanie žalobcu vyvoláva pochybnosti
o jeho odbornej starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi.

9. K otázke definovania pojmu priemerný spotrebiteľ žalovaný uviedol, že sa ním rozumie spotrebiteľ
daného tovaru, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný. Je nepochybné, že
spotrebiteľ vystupuje v slabšej pozícii v porovnaní so žalobcom, preto je mu potrebné v týchto vzťahoch v
medziach zákona poskytnúť zvýšenú ochranu, keďže vzhľadom na oblasť poskytovania služieb dôveruje
žalobcovi v pozícii veriteľa.

10. Ohľadom námietky, že žalobca neposkytuje spotrebiteľom službu a ide o službu mimosúdneho
inkasa pre obchodnú spoločnosť, s týmto argumentom žalovaný nesúhlasil a poukazujúc na smernicu
o nekalých obchodných praktikách 2005/29/ES činnosť vymáhania dlhov je potrebné považovať za
obchodné praktiky po predaji, ktoré upravuje táto smernica. V skutočnosti, keď spotrebiteľ dlhuje
obchodníkovi určitú sumu peňazí, vymáhanie tohto dlhu je priamo spojené s predajom alebo dodávkou
produktov.

11. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že predmetná výzva nebola spôsobilá podstatne
narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. V súlade s § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z.
podstatné narušenie ekonomického správania je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil. Možnosť tohto
narušenia videl žalovaný v právnej nestabilite spotrebiteľa s ohľadom na samotnú pohľadávku, ktorá čo
do dôvodu i samotnej výšky reálne neexistovala, resp. nebola preukázaná. Práve uvedené skutočnosti
mohli byť spôsobilé pohnúť spotrebiteľa k tomu, že by urobil o obchodnej transakcii rozhodnutie, nakoľko
výzva na zaplatenie dlhu obsahovala aj formulár, ktorým spotrebiteľ mohol uznať svoj záväzok voči



veriteľovi a splatiť svoj dlh v mesačných splátkach. Navodením predstavy o existencii dlhu a možného
súdneho, rozhodcovského alebo exekučného konania, mohol spotrebiteľ pristúpiť k úhrade záväzku v
požadovanej plnej sume zo strany žalobcu, ktorej oprávnenosť nebola preukázaná.
IV.
Konanie na správnom orgáne

12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní
vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako
vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi
sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

IV.
Právne posúdenie veci

13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane
v medziach žaloby neboli vydané v súlade so zákonom.

14. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z.z. obchodnou praktikou je konanie, opomenutie
konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu
predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z.z. podstatným narušením ekonomického správania
spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť
rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

17. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a)    je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

19. Podľa čl. 2 Smernice (ES) č. 2005/29/ES, ktorou je Slovenská republika viazaná, je účelom
tejto smernice prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o
nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov.

20. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice (ES) č. 2005/29/ES, táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné
praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom pred, počas aj po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu
k produktu.

21. Podľa čl. 2 písm. c) Smernice (ES) č. 2005/29/ES, „produkt“ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane
nehnuteľností, práva alebo záväzku.

22. Podľa čl. 2 písm. d) Smernice (ES) č. 2005/29/ES, „obchodné praktiky podnikateľov voči
spotrebiteľom“ (ďalej tiež „obchodné praktiky“) sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania
alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s
podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom.



23. Pokiaľ ide o otázku žalobcu, či F.. ktorý dal podnet na kontrolu, možno považovať za spotrebiteľa, súd
poukazuje na čl. 2 písm. a) Smernice (ES) č. 2005/29/ES, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľa považuje
akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná
na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti.
V dôvodovej správe k návrhu tejto smernice Európska komisia skonštatovala, že „... v tomto návrhu
sa namiesto stanovenia osobitnej kategórie neserióznosti, pokiaľ ide o praktiky po predaji, uplatňujú
ustanovenia smernice na obchodné praktiky pred aj po predaji“. Vzhľadom na to, že vymáhanie dlhov
sa zaraďuje medzi obchodné praktiky po predaji upravené v Smernici (ES) č. 2005/29/ES, považuje sa
V. P. za spotrebiteľa.

24. Situáciu, kedy spotrebiteľ dlhuje obchodníkovi určitú peňažnú čiastku, sa jej vymáhanie či už interne,
alebo treťou stranou priamo spája s predajom alebo dodávkou tovarov. Vzhľadom na to, že spotrebiteľ
je účastníkom celého spotrebiteľského vzťahu, ktorého súčasťou je aj fáza vymáhania pohľadávky,
dopadajú nekalé obchodné praktiky aj na vymáhanie pohľadávky.

25. Používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom predstavuje závažný zásah
do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Takéto konanie je o to závažnejšie, keď v dôsledku neho
dochádza k porušeniu ekonomického záujmu spotrebiteľa.

26. Žalobca v súvislosti vymáhaním pohľadávky od F.. tým, že ho vyzval na zaplatenie  neexistujúceho
dlhu,  nekonal v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti. V tomto kontexte neobstojí ani argument
žalobcu, že sa zaoberá hromadným vymáhaním malých a veľmi malých pohľadávok, kedy nie je z
hospodárskeho hľadiska možné podrobne skúmať každý obchodný prípad, osobitne s ohľadom na
počet pracovníkov ako aj objem a výšku vymáhaných pohľadávok. Požiadavky odbornej starostlivosti
pri obchodných praktikách smerujúcich k spotrebiteľovi nie sú determinované počtom obchodných
prípadov alebo ich finančnou hodnotou. S odbornou starostlivosťou sú podnikatelia povinní pristupovať
ku každému spotrebiteľovi v nevyhnutnej a potrebnej miere bez ohľadu na charakter služby alebo tovaru,
ktorý sa im poskytuje.

27. Súd po preskúmaní podkladov rozhodnutia, ktoré mal žalovaný v administratívnom konaní k
dispozícii, dospel k záveru, že konanie žalobcu, i keď, ako bolo konštatované, bolo v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, nenarušilo ani nebolo spôsobilé podstatne narušiť ekonomické
správanie spotrebiteľa. Vychádzal pritom z predpokladu, že priemerným spotrebiteľom je priemerne
inteligentná, v rozumnej miere informovaná, vnímavá a obozretná osoba. Z administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca od spotrebiteľa vymáhal dlh výzvou zo dňa 02.04.2013, ktorý mal vzniknúť na
základe dodania tovaru dňa 31.10.2012 a 19.12.2012. Súd je presvedčený, že priemerný spotrebiteľ
si pamätá, či prijal v zásielke tovar pred štyrmi mesiacmi a je schopný dostatočne reagovať na
výzvu na zaplatenie takéhoto tovaru. Priemerne inteligentného a obozretného spotrebiteľa k plneniu
neexistujúceho dlhu nemohlo pohnúť ani pripojené uznanie dlhu s možnosťou zaplatenia v splátkach.
Tejto skutočnosti prisvedčuje fakt, že vo výzve žalobcu spotrebiteľovi zo dňa 02.04.2013 bolo dostatočne
opísané, aký dlh sa vymáha (čísla faktúr, dátum ich vystavenia, veriteľ Westerfield AG) a v odpovedi zo
dňa 29.04.2013 bolo spotrebiteľovi vysvetlené, že dlh vznikol za dodávku skúšobného balíčka s tovarom
zn. GOOD SHAVE Woman dňa 31.10.2012 a dodávku 10 kusov náhradných čepieľok dňa 19.12.2013. Z
uvedeného podľa súdu možno dospieť k záveru, že celkové konanie žalobcu voči spotrebiteľovi nebolo
spôsobilé pohnúť ho k tomu, aby urobil o predmetnej obchodnej transakcii nesprávne rozhodnutie a
nemožno sa stotožniť s tvrdením uvedeným v žalobe napadnutom rozhodnutí, že konanie žalobcu mohlo
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k predmetnej službe.

28. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení  vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis,
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť,
že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v
prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.



29. V súdenej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že žalobca použil nekalú
obchodnú praktiku, pretože konal v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a jeho konanie mohlo
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe.
Vychádzajúc z dikcie ekvivalentného ustanovenia zákona,  § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., toto na to,
aby sa konanie podnikateľa voči spotrebiteľovi mohlo považovať za nekalú praktiku, vyžaduje splnenie
oboch pojmových znakov uvedených v písmene a) a v písmene b). Pokiaľ jeden z uvedených znakov
konanie podnikateľa nenapĺňa, nemožno o takomto konaní tvrdiť, že ide o nekalú obchodnú praktiku.
Žalovaný v súdenej veci síce aplikoval správnu právnu normu, ale túto nesprávne interpretoval. Ako
už súd uviedol na str. 6 tohto rozsudku, celkové konanie žalobcu voči spotrebiteľovi nebolo spôsobilé
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k predmetnej dodávke.
Preto konanie žalobcu posudzované v predmetnom administratívnom konaní nenaplnilo materiálne
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a správny orgán
pokutu podľa  § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil v rozpore so zákonom.

30. Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že
žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}