Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/31/2012 z 1. 4. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 1. apríla 2012, sp. zn. 3Tos/31/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3112010065.2
Krajský súd Trenčín | 3Tos/31/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3112010065.2 | 2012-04-01 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 TZ, § 219 ods. 2 písm. f) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a831bf59-9c6c-4207-a98e-ed28987d7625
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3112010065.2

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010065
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3112010065.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. apríla 2012 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava
Vranku s ť a ž n o s ť , ktorú proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 2T 6/2012 zo dňa 14.
marca 2012 podala obžalovaná J. C., nar. X.X.XXXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Ilave
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. popr. sa sťažnosť obžalovanej J. C.                 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na J. podal  prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne dňa  11.1.2012 obžalobu sp. zn.  1Kv 43/10
pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,2 písm. f/ Tr. zák. účinného do 30.6.1998 a v súvislosti s
týmto trestným stíhaním bola uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 0Tp 79/2011 z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. vzatá do väzby a to dňom 10.8.2011. Vo veci po podaní
obžaloby boli vykonané už dve hlavné pojednávania.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14. marca 2012 podala obžalovaná žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej
rozhodol Okresný súd Trenčín tak, že ju podľa §  79 ods. 3 Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala obžalovaná ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. V písomne odôvodnenej
sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedla, že na hlavných pojednávaniach boli vypočutí takmer všetci
svedkovia, ale žiadny nepotvrdil, že by usmrtila W. X.. Naviac títo svedkovia sú závadovými osobami,
odsúdení pre závažnú trestnú činnosť. Neovplyvňovala žiadnych svedkov a samotná hrozba vysokého
trestu na väzbu nepostačuje. Od spáchania skutku uplynulo už 14 rokov a nikdy nevyvíjala aktivity na
ovplyvňovanie svedkov. Nie je pravdou, že by sa vyhýbala trestnému stíhaniu, má stále bydlisko a riadne
preberala poštu. Preto navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a prepustiť ju z väzby na slobodu.

Krajský súd ako súd druhého stupňa preskúmal napadnuté uznesenie, preskúmal i správnosť a
zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom priloženého trestného spisu,
prihliadajúc na predchádzajúce rozhodnutia súdov o väzbe, sťažnosti obžalovanej neprisvedčil.

Väzba je inštitút trestného konania umožňujúci na základe rozhodnutia súdu dočasne zbaviť osobnej
slobody obvinenú osobu. Podstatným rysom väzby je dočasné obmedzenie niektorých základných
občianskych slobôd a práv, ktoré nie sú však v súlade so zásadou prezumpciou neviny účelom, ktorý by
bol väzbou sledovaný, ale jeho nevyhnutným sprievodným znakom a prostriedkom. Použitie každého z
väzobných dôvodov je podmienené zvláštnymi hľadiskami sledujúcimi ochranu pred určitým škodiacim
následkom, ktorý by podľa všetkých okolností mohol nastať, pokiaľ by obvinená osoba bola na slobode.
Každý súd je povinný dôsledne zvažovať a najmä pri závažných konaniach proti životu a zdraviu, či



právo na osobnú slobodu jednotlivca zaručené našou Ústavou prevyšuje nad právom spoločnosti na jej
ochranu a nad povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní riadne objasniť trestnú činnosť.

Je pravdou, že žiadny z doteraz vypočutých svedkov na hlavných pojednávaniach nepotvrdil, že to bola
práve obžalovaná, ktorá spôsobom uvedeným v obžalobe usmrtila W. X.. Z výsledkov dokazovania však
ani nevyplýva, že pri tomto skutku mal vôbec okrem nej a poškodeného niekto byť prítomný. Nepriame
dôkazy a najmä výpovede vypočutých svedkov však nepriamo vedú k záveru, že žalovaný skutok sa
stal, má znaky trestného činu a je prítomné  podozrenie, že ho spáchala práve obžalovaná. Faktom
zostáva, že obžalovanej hrozí v prípade uznania viny vysoký trest a prihliadajúc na okolnosti súvisiace
s jej pobytom (č.l. 33) sa aj krajský súd stotožnil s tým, že je prítomná obava, že na slobode by sa
vyhýbala trestnému konaniu.  Taktiež okolnosti súvisiace s odstránením tela poškodeného a jej kontakty
s osobami podieľajúcimi sa na tomto konaní či už priamo, alebo nepriamo, vyvolávajú obavu, že by
mohla mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd sťažnosť obžalovanej zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.