{"guid": "1ef0787b-122b-4a28-a203-68c71f28c682:79645a5c-8cbf-48ed-9adf-ed536e5d81a8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1", "spisova_znacka": "13Co/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/110/2019 z 21. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. októbra 2019, sp. zn. 13Co/110/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1", "identifikacne_cislo": "8618201863", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erika Madaraszová", "sudca_id": 147, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-madaraszova-147", "datum_vydania": "2019-10-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79645a5c-8cbf-48ed-9adf-ed536e5d81a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/110/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618201863
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne R. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XX/X, XXX XX T., právne zastúpená advokátom JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Železničná
4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému Y. A. T., T.., so sídlom Y. XX, XXX XX P. - T. R., S.: XX XXX
XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 2Csp/90/2018-90 zo dňa 08. apríla 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  rozsudok.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX
O. o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 720,-
Eur. Z rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7Csp/144/2017-84 zo dňa 22.02.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.04.2018 je zrejmé, že žalobkyňa sa v predmetnom konaní proti žalovanému
domáhala zaplatenia sumy 384,37 Eur s prísl.. Okresný súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 384,37 Eur s prísl. a v prevyšujúcej časti, čo sa týka úroku z omeškania za
obdobie od 21.03.2017 do 27.11.2017, žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že úverová zmluva
obsahuje iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5 a iné v akceptácii zo strany dodávateľa v
bode 6 zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal platné uzatvorenie úverovej zmluvy v písomnej forme,
preto plnenie,  ktoré poskytol žalobkyni je plnením bez právneho dôvodu a žalobkyňa nemala povinnosť
vrátiť žalovanému len skutočne poskytnutú sumu 648,- Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni
boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 648,- Eur a doposiaľ žalobkyňa vrátila žalovanému
sumu 1.032,37 Eur, preto bol žalovaný zaviazaný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 384,37 Eur.



V predmetnom konaní - č.k. 7Csp/144/2017-23  bolo dňa 16.11.2017 vydané aj neodkladné opatrenie,
ktoré žalovaného zaväzovalo zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z
dohody o zrážkach zo mzdy. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný predložil
zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť ktorou sa domáhal výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom výšku
pohľadávky vyčíslil na sumu 1.417,17 Eur, resp. na sumu 1.195,14 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je
nahradiť určitú ujmu, ktorá bola spôsobená neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa.
Predpokladom primeraného finančného zadosťučinenia je samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobkyni ako spotrebiteľovi
prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo
na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá
zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosť ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch
podmienok je možné uvažovať o nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku
na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy, pričom v prípade žalovaného
nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že
požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy na pohľadávku vo výške 1.417,17
Eur. Žalobkyňa na súde úspešne uplatnila porušenie jej práva, keď žiadala od žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa si splnila podmienky pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, a tak sa zaoberal jeho výškou. Súd bol toho názoru, že bude
pre žalobkyňu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur, túto sumu považoval za primeranú
s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. V danom prípade sa
žalobkyňa úspešne domohla svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

5. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%,
pričom prihliadol na skutočnosť, že výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a
vzhľadom na skutočnosť, že bolo žalobe žalobkyne vyhovené, a preto je preto nevyhnutné považovať
za plnenie procesne úspešnú, ak mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia vyplývajúca z toho jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Namietal, že rozhodnutie súdu nie je dostatočne preskúmateľné, a to pokiaľ ide o výšku
priznaného nároku a tiež aj pokiaľ ide o základ priznaného nároku. Mal za to, že súd uvádza len
všeobecné a neurčité zdôvodnenie, podľa ktorého by suma 300,- Eur mala byť vyrovnaním ujmy
žalobkyne a stavu, ktorý mala žalobkyňa znášať, avšak súd nekonkretizoval svoje závery s ohľadom
na konkrétne dokázané skutočnosti, teda z rozsudku nie je zrozumiteľné o aké konkrétne dokázané
skutočnosti súd opiera svoje závery o vyrovnaní ujmy a stavu, ktorý podľa tvrdenia súdu mal žalobca
znášať. Uviedol, že nedostatok odôvodnenia sumy primeraného finančného zadosťučinenia zásadným
spôsobom odporuje zákonu a nie je z neho zrejmé, v čom je daná jeho primeranosť. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu
100% trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne, dostatočne odôvodnené, sledujúce názorovú líniu všeobecných súdov Slovenskej
republiky. Uviedla, že odvolanie žalovaného je pomerne všeobecné a nekonkrétne, a iba formálne
namietanie nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s citáciou rozhodnutí Ústavného
súdu SR nie je možné na túto vec aplikovať. Poukázala na to, že súd tiež správne zistil, že sa úspešne
ako spotrebiteľ domohla porušenia práv zo strany žalovaného na súde, a to v konaní 7Csp/144/2017
a medzi porušením povinnosti veriteľa a úspechom spotrebiteľa v spore tak existuje príčinná súvislosť.
Nemenej podstatným faktom na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie je, že v konaní bolo vydané aj
neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. Poukázala na to, že
všetky tieto skutočnosti osvedčujú protiprávnosť konania žalovaného, ktoré musela  ako slabší subjekt
právneho vzťahu znášať. Poukázala na to, že už len samotná odplata z úveru na ktorú nemal žalovaný
nárok, predstavovala hrozbu ujmy, pretože o túto čiastku sa mohol znížiť majetok, ak by nedošlo k
vydaniu rozhodnutia, ktoré potvrdilo bezúročnosť úveru. Uviedla, že bolo zasiahnuté do jej majetkových



práv, a to iba v dôsledku zmluvy, ktorú žalovaný vyhotovil v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa
a tento zásah bol vykonaný v rozsahu preplatku na istinu úveru, t.j. 384,37 Eur a kritériom pre určenie
výšky môže byť aj žiadosť žalovaného pre zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy vo výške viac
ako 1.400,- Eur. Navrhla, aby súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9.   Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní  (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad
vyplývajúcich z  ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania a nesprávnym právnym
posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

12. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody. Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa neho zakladá inú
vadu konania. Tu odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať
iba pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. - porušenie práva na spravodlivý proces,
a nie pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod
dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Takáto vada zistená nebola.

14.        K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových



záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

19. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie
vydania bezdôvodného obohatenia. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú
formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné
vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie
práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri
iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za
daného stavu nie je potom možné považovať konanie žalobkyne, kedy po zaviazaní žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie   za
šikanózne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

20. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
predostrel žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala iné údaje v časti o požadovanom
úvere a iné údaje v časti o schválenom úvere, čo spôsobilo jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Naviac,
z v pôvodnom konaní bolo vydané aj neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný žiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Z obsahu rozsudku v pôvodnej veci tiež vyplýva, že žalobkyňa
vrátila žalovanému viac, ako bola v zmysle vyhlásenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti povinná vrátiť,
preto bol daný dôvod na vyhovenie žaloby žalobkyne.   Takéto konanie žalovaného bolo nepochybne
spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd
konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného,
ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohola na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne
dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá
svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané
obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa.



21. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Csp/90/2018", "guid": "5796d9d0-5287-4681-a59e-8c188ecb669b:3103b7db-d539-4406-bc91-a8ae71fb241a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "1ef0787b-122b-4a28-a203-68c71f28c682:93f32182-817d-4a19-bb48-fe5818fcedf4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1", "spisova_znacka": "13Co/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/110/2019 z 21. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618201863.1"}, {"guid": "4e51322a-d9af-49be-8a61-e9d6ef7e47ca:106119f2-1ee0-4143-a5a2-6cb516894250", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/144/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Csp/144/2017 z 8. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4e51322a-d9af-49be-8a61-e9d6ef7e47ca:106119f2-1ee0-4143-a5a2-6cb516894250"}, {"guid": "31d3c351-3fed-4d12-a743-3de24a7536bf:58807217-f22b-4347-9943-6456643e5d67", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Csp/90/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2Csp/90/2018 z 28. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2018-05-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/31d3c351-3fed-4d12-a743-3de24a7536bf:58807217-f22b-4347-9943-6456643e5d67"}], "citovane_v": []}