{"guid": "1eef0f04-57f7-40d8-8d4a-f9839ac1efc7:ad35036a-949b-455a-8426-34e871d36038", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3515203971.1", "spisova_znacka": "23CoE/337/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/337/2015 z 8. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. februára 2016, sp. zn. 23CoE/337/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3515203971.1", "identifikacne_cislo": "3515203971", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. František Kováč", "sudca_id": 1603, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-kovac-1603", "datum_vydania": "2016-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243d.odsek-1", "nazov": "§ 243d ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243d.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-243d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243d.odsek-2", "nazov": "§ 243d ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243d.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-243d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-54b.odsek-1", "nazov": "§ 54b ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-54b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-54b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-243d", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-54b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad35036a-949b-455a-8426-34e871d36038", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203971.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203971.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203971.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 23CoE/337/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3515203971\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515203971.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,\n831 04 Bratislava, IČO 45869464, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom\n821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti\npovinnej: Y. R., bytom V. XX, o vymoženie 1.772,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 23. októbra 2015, č. k. 4Er/425/2015-13, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána\nGaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015 pod sp. zn. EX 994/2015.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je Rozhodcovský\nrozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNÁ\nA MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. PC-B/0513/0039, vydaného dňa 19.03.2014 v\nBratislave. K žiadosti súdneho exekútora bola pripojená fotokópia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX\nuzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (T. F..) a povinným dňa XX.XX.XXXX a obchodné\npodmienky pre úver [verzia 1/2007]. Súd prvého stupňa v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné\nzmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký\npočet spotrebiteľov. Rozhodcovský súd, tak ako to plynie z rozhodcovského rozsudku, odvodil svoju\nprávomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere. Rozhodcovská\ndoložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých\nprípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa\nprieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek\nplnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,\nje plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká\nje teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd zastaví exekúciu resp.\nzamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo\nrozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej  doložky (§ 39, §\n53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., § 44 Exekučného poriadku). Po\ndôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a obchodných podmienok\npre úver súd prvého stupňa dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nje potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie\nodôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d),\nf) a h) OSP. Oprávnený uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá a druhá veta Exekučného\n\nporiadku exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,\nktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný\nna výkon rozhodnutia alebo na exekúcie nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej\ninštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný\nsúd. Oprávnený poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009\nzo dňa 16.06.2009. Ďalej uviedol, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok\nako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už\nnemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako\nprávoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení § 159 OSP. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje\nrozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Mal za\nto, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať\nrozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský\nrozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké\núčinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK), podľa ustanovení § 159 OSP doručený rozsudok,\nktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre\núčastníkov a pre všetky orgány, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.\nTeda je tu prekážka res iudicata. Uvedeným konaním súdu podľa názoru oprávneného dochádza k\nporušeniu článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z., Ústavy SR. V súvislosti s uvedeným poukázal\naj na nález Ústavného súdu SR ÚS 2/2000 a niekoľkokrát sa stotožnil s nálezom Ústavného súdu\nII. ÚS 499/2012. Oprávnený ďalej zdôraznil, že ako právny nástupca T. bol povinný postupovať v\nsúlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných\nobchodných podmienok, T. banka, a.s. postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá\npovinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi\ndaná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej\na zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom\nkonaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh\nrozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj\nnapriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti\ndôvodí zamietnutie poverenia. Oprávnený mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia\nObčianskeho zákonníka a poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001,\nsp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.09.2005 a nálezy Ústavného súdu SR\nsp. zn. II ÚS 244/09 z 29.09.2009, sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007.\nTiež dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil\n§ 153 ods. 1 OSP, pre právne závery v napadnutom uznesení a pre rozhodnutie vo veci absentovali\nakékoľvek dôkazy. Tiež dôvodil, že exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný\njeho nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez skutkových či právnych dôvodov ju\noznačil za neplatnú. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú\niné súdy prvého stupňa. V prípade, že by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by\nprebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by slabšia strana v prípadnom\nneskoršom procese dokázala naplánovať. Nesúhlasil s tým, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o\nudelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého\ndospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený sa\nnemal možnosť vyjadriť k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu.\nExekučný súd mu uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol\ndo jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani OSP, ani Exekučný poriadok,\nani ZoRK neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k\nrozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda, napríklad, vykonať vo\nveci samej dokazovanie alebo napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Oprávnený mal ďalej za to,\nže pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné\nzáver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy\nnormatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého\npriamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade\ninterpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať\ndo úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa rozhodcovské doložky všeobecne alebo\nrozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom\ntohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n18CoE/633/2011, sp. zn. 18CoE/635/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/292/2012.\nBol názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže\n\nbez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho\npostavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.\nÚS 23/2013-8. Záverom dal oprávnený do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 43CoE/85/2015-26 zo dňa 19.03.2015. Zdôraznil, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal\nexekučný titul, je členom záujmového združenia zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov,\nktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s\nčíslom SRS 001, v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený\nnavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie\nv celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPísomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.\nKrajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné\npodľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto dôvodov:\n\nPodľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského\nrozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa\nosobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti\ntohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť\npoverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského\nkonania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci\npodmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy\núčinné do 31. decembra 2014.\n\nPodľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov\nustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.\n\nOdvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014\n(ďalej len ,,Exekučný poriadok\") žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na\nvykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade,\nak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nuznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne\nnáležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je\ntaká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo\npreskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z\núradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)\nExekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,\nktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného\nporiadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, z úradnej povinnosti správne\nv danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá\ntaký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom\nprípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu\nso zákonom.\n\nPokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na\nzáklade uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami\n\no tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom\nalebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu\nrozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).\nRozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak\nje rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.\n2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).\n\nAk v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský\nsúd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval\nrozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval\nby vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu\n\"rozhodnutia\" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom\nkonaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a\nnevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom\nsúde, je tu irelevantná.\n\nAj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,\nktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.\nUvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského\nsúdu a nesmeroval k \"zrušeniu\" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či\noprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal\nrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd\nviazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo\n230/2011).\n\nZa správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o úvere\nje zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinnou bol\nzaložený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva\no úvere zo dňa 14.09.2007 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z\nkomunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné\naplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti\nodvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne\nvzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi\núčastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle\n§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať\nustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych\nvzťahoch.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu súd prvého stupňa dôvodne zisťoval, či predložená zmluva, na\nzáklade ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter,\na je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská\ndoložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán\nznačnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v\nznení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku 3 bod 6 zmluvy\no úvere je potrebné považovať za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods.\n4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernice v zásade nemajú ako prameň komunitárneho\npráva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne konformným spôsobom. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má pritom vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,\nktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez\núčasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými\nna tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej\nmedzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže\ntakéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to\ntak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho\npráva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Na účely\ntohto posúdenia je potrebné spresniť, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na\nktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, článok 6 uvedenej\nsmernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v\nrámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku (viď rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej\nC-40/08).\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej\nzmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej\nneplatnosti tohto zmluvného ustanovenia je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom\nindividuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej adhéznej formulárovej\nzmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na\nzáklade predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý\nsi sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky\nspotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa\nna všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu\npritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej\nvopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej\nneoddeliteľnú súčasť. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak\nspotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale\nak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ\nby bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej\ndoložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku,\na to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,\nC-473/00, C-243/08, C-168/05).\n\nK námietke oprávneného, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v príslušnom\nznení boli banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy, odvolací súd uvádza, že oprávnený (resp. jeho právny predchodca) neuzatvoril s povinnou\nosobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné\npoučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do typovej adhéznej zmluvy, resp. vopred\npripravených obchodných podmienok, ktoré používal veriteľ vo vzťahu k neuzatvorenému veľkému\npočtu svojich klientov. Povinná ako spotrebiteľ bola v postavení, že buď zmluvu prijme ako celok a\núver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. Odvolací súd zároveň poukazuje\nna skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy, neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky,\nktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech\n\nspotrebiteľa tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade. Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je\npovinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.\n\nPokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej\nstrany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše\noznačujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná\npodmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,\npretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez\nnávrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v danom prípade\nzamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná\nrozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými\nmravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.\nzn. IV. ÚS 55/2011).\n\nNakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná rozhodcovská doložka, táto nemohla platne\nzaložiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený\npri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.) na prejednanie veci a ani na vydanie\nrozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania\nním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).\nPodobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp.\nzn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný\ntitul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo\nrozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,\nalebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie\nči neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť\n(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.\n\nV postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity\npovinnej, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym\nzáverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený  túto možnosť aj využil.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade\nsprávne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju\nprávomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý\nexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\n\nNa záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by\nbránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť\nprávomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade\nide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred\nvšeobecným súdom.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.\n1 OSP potvrdil.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/425/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2057, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "784f092a-bc61-461c-a70c-81b74f26a5ff:dcf9c3e4-61d1-4973-8bcb-e597fafab50c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6712221460.1", "spisova_znacka": "43CoE/85/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/85/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6712221460.1"}, {"guid": "a0fbda81-9272-43ca-87dd-5151a43359b2:86732085-4fd5-42a3-8173-13e64ffc3bf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1", "spisova_znacka": "2CoE/292/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/292/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1"}, {"guid": "c7e73a44-9af4-47e3-a320-d70fe5b452ba:ab662820-5017-4372-886f-017ab2fa3e71", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/425/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 4Er/425/2015 z 22. 3. 2016", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2016-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c7e73a44-9af4-47e3-a320-d70fe5b452ba:ab662820-5017-4372-886f-017ab2fa3e71"}], "citovane_v": []}