Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/928/2015 z 15. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. augusta 2017, sp. zn. 17Co/928/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6114224197.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/928/2015 | ECLI:SK:KSBB:2017:6114224197.1 | 2017-08-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24b6132e-a68e-44bf-8163-51847c7c06d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114224197.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/928/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224197
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114224197.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcu M. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XXX, XXX XX V. nad Z., zastúpeného JUDr. Pavlom
Čičmancom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Trenčíne, Bavlnárska 312/9, 911 05, proti
žalovanému M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. K., L. XX, XXX XX, zastúpeného JUDr. Jozefom
Švarcom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Horná 41, 974 01, v spore o
zaplatenie 9.390,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 12C/204/2015-86 zo dňa 22.09.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
9.390,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne, počítaným od 15.11.2011 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 563,- € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 986,13 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu e-mailovým podaním dňa 14.11.2014,
doplneného písomne podaním, odovzdaným na poštovú prepravu dňa 15.11.2014, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 9.390,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzatvoril dňa 15.02.2010 Dohodu o dražobnom konaní a finančnom vysporiadaní, v zmysle ktorej sa
žalovaný podľa článku 5 bod 5.7 zaviazal žalobcovi uhradiť finančnú hotovosť vo výške 20.000,- €.
Žalovaný z dohody o dražobnom konaní a finančnom vyporiadaní zo dňa 05.02.2010 v zmysle článku
5 bod 5.7 zaplatil žalobcovi zo sumy 20.000,- € len sumu vo výške 10.610,- €, teda žalobcovi je dlžný
ešte 9.390,- €. Žalobca žalovaného viackrát písomne, telefonicky aj osobne kontaktoval s požiadavkou
o zaplatenie dlžnej sumy; dňa 29.09.2014 zaslal žalobca žalovanému prostredníctvom svojho právneho
zástupcu predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, avšak bezúspešne. Uplynutím lehoty splatnosti
dlžnej sumy sa žalovaný dostal do omeškania a preto v súlade s ustanovením §369 ods. 1 Obchodného
zákonníka požadoval od žalovaného aj zaplatenie zákonného úroku z omeškania z celej dlžnej sumy.
V konečnom dôsledku žiadal priznať 9.390,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 9.390,- € od 15.11.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Po vydaní platobného rozkazu č.k. 12Ro/190/2014-33 zo dňa 18.03.2015 podal žalovaný voči nemu
včas odôvodnený odpor vo veci samej. Uviedol, že v posudzovanom prípade je síce ako dražiteľ z
dohody o dražobnom konaní a finančnom vysporiadaní označený M. Z., ale vydražiteľom bola právnická
osoba REVIŠ s.r.o., IČO: 44 188 226. Preto je potrebné prejudiciálne skúmať a vyhodnotiť okolnosť, či
zmienená dohoda o dražobnom konaní je platná a účinná, lebo M. Z. ako fyzická osoba nemohol na



seba prevziať práva a povinnosti účastníka tejto zmluvy, keď nebol vydražiteľom a nebol nositeľom práv
a povinností vydražiteľa z predmetnej dražby. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na netotožnosť
osoby žalobcu s oprávneným v exekúcii, lebo z obsahu zmienenej osoby vyplýva, že žalobca M. Z. je aj
oprávneným v exekučnom konaní, no z pripojených listín je zistiteľné, že oprávneným v tomto konaní je
spoločnosť KROVBER, s.r.o., IČO:44 064 918. Aj tu je potom potrebné prejudiciálne skúmať a vyhodnotiť
okolnosť, či žalobca je osobou oprávnenou v exekúcii a či došlo k cesii práv a povinností oprávneného
v exekúcii na žalobcu. Samotný obsah dohody o dražobnom konaní, najmä v článku 3, je v rozpore
so zákonom a s dobrými mravmi, lebo žalobca zakladá právo na zaplatenie 20.000,- € zabezpečením
pokojného priebehu dražby, čo hraničí s možným podozrením so spáchaním trestnej činnosti. Z
doslovnej dikcie článku 5.7 Dohody o dražobnom konaní vyplýva, že dražiteľom bude mandatárovi
vyplatený finančný obnos 5.000,- € dohodnutý v bode 3.1 zmluvy pri podpise tejto zmluvy u notára a
zvyšných 15.000,- € bude vyplatených v deň dražby, vykonanej dražiteľom, uvedeným v tejto zmluve a to
príklepom súdneho exekútora a pripadá mandatárovi po schválení príklepu príslušným súdom. Dražba
nehnuteľnosti sa uskutočnila dňa 12.08.2011 a v tento deň bol udelený príklep súdneho exekútora. Z toho
vyplýva, že žalobca mohol uplatniť svoje právo na zaplatenie 15.000,- € dňa 13.08.2011, teda žalovaný
má za to, že v zmysle §100 ods. 1 a §101 Občianskeho zákonníka je právo žalobcu na zaplatenie
sumy 9.390,- € premlčané dňom 13.08.2014. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku. Navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť, lebo žalobca nepreukázal výšku uplatneného nároku, táto je sporná
a nárok nie je preukázaný do výšky.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.09.2015, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia
zástupcu žalobcu na deň 22.09.2015; tohto pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, ktorý prostredníctvom
svojho právneho zástupcu doručil súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydané M.. V.
O., všeobecnou lekárkou pre dospelých s trvaním neschopnosti práce od 21.09.2015. Súd pojednával,
vykonal dokazovanie a na tomto pojednávaní aj rozhodol, zistiac skutkový stav: dňa 15.02.2010
uzatvorili účastníci konania „Dohodu o dražobnom konaní a finančnom vysporiadaní uzatvorenú podľa
Občianskeho zákonníka“ a to žalobca ako mandatár a žalovaný ako dražiteľ. Predmetom dohody
bolo úspešné vydraženie pozemkov vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z., ktoré sú
exekvované súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene
pod sp. zn. EX 3107/08. V bode 2 Predmet zmluvy bolo uvedené: „2.1 Predmetom zmluvy je úspešné
vydraženie pozemkov (vedených na LV č. XXXX vedeného v katastri nehnuteľnosti v K. Z., obec K. Z.,
katastrálne územie K. Z.) dražiteľom.“ V bode 2.2 bolo uvedené „predmetné pozemky uvedené v bode
2.1 tejto zmluvy sú v súčasnosti exekvované mandatárom a to: súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom - Exekútorský úrad so sídlom Borovnianska č. 17, 960 01 Zvolen exekúciou EX 3107/08 -
predtým 192/2007 súdny exekútor Radzo so sídlom v Dolnom Kubíne.“ V bode 3.1 poslednej odrážke
bolo uvedené „-mandatár zabezpečí prostredníctvom svojej osoby, alebo prostredníctvom iných osôb a
firiem pre dražiteľa pokojný priebeh dražby predmetu tejto zmluvy, za účelom čoho mu dražiteľ poskytne
finančný obnos 20.000,- €, slovom: dvadsaťtisíc eur, ktorý bude primerane a účelne vynaložený na
úspešný priebeh dražby“. V bode 3.2 bolo uvedené: „Mandatár zabezpečí pokojný a kľudný priebeh
dražby predmetu tejto zmluvy, až do jej úspešného ukončenia. Svoju činnosť bude vykonávať s plnou
vážnosťou, bez zbytočných prieťahov pre dosiahnutie úspešnej dražby v prospech dražiteľa“. V bode
3.3 bolo uvedené: „Dražiteľ sa zaväzuje predmetnej dražby zúčastniť a predmet dražby vydražiť, či už
on osobne alebo prostredníctvom tretej osoby, s ktorou je povinný mandatára oboznámiť a to písomnou
formou. Zároveň sa dražiteľ vzdáva všetkých nárokov a následných krokov, ktoré sú z jeho strany
iniciované prostredníctvom štátnych orgánov a súdov Slovenskej republiky.“ V bode 3.5 bolo uvedené:
„Dražiteľ výslovne prehlasuje, že bol oboznámený so všetkými skutočnosťami predmetnej exekúcie,
tieto skutočnosti pochopil a sú mu dôverne známe. Takisto bol oboznámený so všetkými krokmi, ktoré je
potrebné zo strany mandatára vykonať pre výkon dražby, tieto pozná a je mu známy priebeh dražobného
postupu.“ V bode 4.1 druhej odrážke bolo uvedené: „-dražiteľ sa v prípade úspešného vydraženie
predmetu tejto zmluvy, či už v prospech seba alebo tretej osoby, s ktorou oboznámi mandatára (a
to písomnou formou) vzdáva celej finančnej čiastky uvedenej v bode 3.1 tejto zmluvy v prospech
mandatára.“ V bode 5.7 bolo uvedené: „ Pri podpise tejto zmluvy u notára bude dražiteľom mandatárovi
vyplatený finančný obnos: 5.000,- €, slovom: päťtisíc eur dohodnutý v bode 3.1 tejto zmluvy, pričom
podpis tejto zmluvy mandatárom je považovaný za príjmový doklad. Zvyšných 15.000,- €, slovom:
pätnásťtisíc eur bude vyplatený v deň dražby vykonanej dražiteľom uvedeným v tejto zmluve a to
príklepom súdneho exekútora a pripadá mandatárovi po schválení príklepu príslušným súdom.“ Podľa
uznesenia Okresného súdu Ružomberok č.k. 2Er/80/2007-150 súd schválil príklep udelený pri dražbe
nehnuteľnosti a to pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. Z. vydražiteľovi
REVIŠ s.r.o., IČO: 44 188 226. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2011. Žalovaný zaplatil



žalobcovi zo sumy 20.000,- € sumu 10.610,- €. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo
výške 9.390,- € listami zo dňa 14.03.2014, 14.05.2014, 14.07.2014 a prostredníctvom svojho zástupcu
listom zo dňa 29.09.2014.
Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení §51, §491 ods. 1, 2, §733, §101, §112 prvá veta zákona
č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) uzavrel, že účastníci uzatvorili dňa
15.02.2010 písomnou formou nepomenovanú zmluvu podľa §51 OZ, ktorá svojím obsahom najbližšie
(v zmysle §491 ods. 2 OZ) zodpovedá zmluve o obstaraní veci podľa §733 až §736 OZ. Účastníci sa
nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac
vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov; predpokladom platnosti takejto zmluvy je
však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická zmluva
sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných predpisov, patriacich do odvetvia
občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis).
Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností. Pojem vec sa pri zmluve o obstaraní
veci nechápe v zmysle hmotného predmetu podľa §118 a nasledujúce, ale skôr v zmysle nejakej
záležitosti. Na rozdiel od príkaznej zmluvy podľa §724 až §732, ktorej by zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi taktiež zodpovedala, je totiž predmetom zmluvy obstaranie záležitostí (pri príkaznej zmluve
ide o obstaranie nejakej veci alebo vykonanie inej činnosti), ide o zmluvu odplatnú (na rozdiel od
príkaznej zmluvy, ktorá je odplatná len vtedy, keď je odmena výslovne dohodnutá alebo keď je obvyklá)
a napokon žalobca mal podľa zmluvy právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby (na rozdiel
od príkaznej zmluvy, podľa ktorej musí príkazník vykonať osobne, pokiaľ zákon nepripúšťa z tejto
zásady výnimku). Predmetom zmluvy bolo úspešné vydraženie pozemkov (body 2.1, 5.2, 5.3 zmluvy),
záväzok žalobcu zabezpečiť prostredníctvom svojej osoby alebo prostredníctvom iných osôb a firiem
pre žalovaného pokojný priebeh dražby predmetu tejto zmluvy (body 3.1, 3.2, 4.1 zmluvy) a záväzok
žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 20.000,- € (body 3.1, 4.1). Predmet zmluvy bol splnený,
keď nehnuteľnosti uvedené v bode 2 zmluvy boli vydražené, čo medzi stranami sporné nebolo a Okresný
súd Ružomberok uznesením schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľností. Žalobca svoj záväzok
obstarať vec splnil, žalovaný svoj záväzok uhradiť žalobcovi odmenu splnil len čiastočne vo výške
10.610,- €.
Žalovaný namietal aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu. Podľa súdu prvej inštancie v zmluve sú
dostatočným spôsobom určené zmluvné strany, ktoré sú týmto spôsobom vymedzené aj v podanom
návrhu. Zmluvu uzatvárali dve fyzické osoby a to M. Z., označený v zmluve ako mandatár, v
konaní vystupujúci ako žalobca, a M. U. označený v zmluve ako dražiteľ, v konaní vystupujúci ako
žalovaný. Označenie zmluvných strán v zmluve nemá vplyv na právne posúdenie veci súdom a ani na
aktívnu či pasívnu vecnú legitimáciu v konaní pred súdom. Je len prejavom dohody zmluvných strán,
pričom zmluvnými stranami zvolené označenie nezodpovedá žiadnej z typových zmlúv upravených
v či už Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Pojem mandatár upravuje Obchodný zákonník
najmä v súvislosti s mandátnou zmluvou podľa §566 až §576 Obchodného zákonníka, pričom druhou
zmluvnou stranou má byť mandant a nie dražiteľ. Účastníci však zmluvu podľa jej označenia uzatvorili
podľa Občianskeho zákonníka, pričom ani jej obsah nenaznačuje uzavretiu mandátnej zmluvy podľa
Obchodného zákonníka. Pojem dražiteľ upravuje právny poriadok v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej
dražby alebo dražby vykonanej podľa Exekučného poriadku. Pojem dražiteľ však nie je pojmom
záväzkového práva ako v prejednávanej veci. Účastníci zmluvy uzatvorili nepomenovanú zmluvu
podľa Občianskeho zákonníka, bolo v ich dispozícii aj zvoliť a používať aj terminológiu na označenie
zmluvných strán. V prípade zmlúv je nutné zohľadniť aj tú skutočnosť, že ich autori koherentnej
štruktúry pregmantnej terminológie ani systematického usporiadania často nie sú schopní. Nepochybne
však zmluva tieto pojmy používa iba vo význame skrátenia používania celého označenia zmluvných
strán v texte zmluvy a je zrejmé, ktorá zo zmluvných strán má aké práva a povinnosti. Samotné
označenie mandatár a dražiteľ nedeterminuje zákonom stanovený rozsah práv a povinností Obchodným
zákonníkom pre mandatára, či Exekučným poriadkom pre dražiteľa.
Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca v zmluve vystupoval ako oprávnený v exekúcii, keď bod 2.2 zmluvy
uvádza, že pozemky sú v súčasnosti exekvované mandatárom a to súdnym exekútorom. Zexekvovať
nehnuteľnosti môže iba súdny exekútor, ako je uvedené v zmluve. V tejto časti žalovaný svoje tvrdenia
v podanom odpore nepreukázal, z písomne uzatvorenej zmluvy nevyplýva, že by žalobca vystupoval
ako oprávnený v exekúcii. Osoba oprávneného v exekúcii, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom pod sp. zn. EX 3107/08, nemá vplyv na rozsah práv a povinností, ktoré si účastníci na základe
svojej slobodnej vôle dohodli v písomne uzatvorenej zmluve. Netotožnosť osoby oprávnenej a žalobcu je
vzhľadom na obsah uzatvorenej zmluvy bez právneho významu a preto súd nemal dôvod prejudiciálne
skúmať, či žalobca je osobou oprávnenou v exekúcii a či došlo k cesii.



Predmet zmluvy súd nevyhodnocoval ako zmluvu v rozpore so zákonom či dobrými mravmi. Účastníci
zmluvy môžu na základe svojej slobodnej a vážnej vôle prejavenej určito a zrozumiteľne konať všetko
to, čo nie je právom zakázané. Právnymi predpismi nie je zakázané úspešné vydraženie pozemkov
(viď bod 2.1 zmluvy), zabezpečenie pokojného a kľudného priebehu dražby (bod 3.1 zmluvy), či
použitie všetkých zákonom dovolených prostriedkov (bod 5.2 zmluvy). Pokiaľ sa týka obsahu a platnosti
predmetnej zmluvy, základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak
vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu, vyplývajúcim z článku 1
ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu, uprednostňujúcu výklad, vedúci k
neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim (napríklad nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 242/07-29 zo dňa 03.07.2008, nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.04.2005, I. ÚS 436/05 zo dňa 10.07.2008). Prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia v súdenej právnej veci a interpretácie relevantných právnych
úkonov totiž nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a v súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho
úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015). Súd
preskúmaním textu predmetnej zmluvy dospel k záveru, že táto je uzatvorená platne a prejav vôle
zmluvných strán je vyjadrený dostatočne, určito a zrozumiteľne. V prospech platnosti zmluvy svedčí aj
tá skutočnosť, že žalovaný na základe uvedenej zmluvy svoju povinnosť aj čiastočne plnil a to do výšky
10.610,- €.
Pokiaľ žalovaný namietal osobu dražiteľa v exekučnej dražbe nehnuteľností, súd uviedol, že podľa bodu
3.3 „dražiteľ sa zaväzuje predmetnej dražby zúčastniť a predmet dražby vydražiť či už on osobne alebo
prostredníctvom tretej osoby, s ktorou je povinný mandatára oboznámiť a to písomnou formou“; a v bode
4.1 druhej odrážky zmluvy je uvedené, že dražiteľ sa v prípade úspešného vydraženia predmetu tejto
zmluvy či už v prospech seba alebo tretej osoby, s ktorou oboznámi mandatára a to písomnou formou...“,
pričom žalobca pri výsluchu pred súdom uviedol „...mne to dal vedieť asi tri dni pred dražbou ústne,
že dražiteľom bude spoločnosť REVIŠ s.r.o....“, potom otázka skutočného dražiteľa je nerozhodná z
hľadiska predmetu zmluvy a nemá vplyv na účastníkov tohto konania. Aj zo zmluvy je zrejmé, že dražiť
nehnuteľnosti mohol buď žalovaný osobne, ale aj prostredníctvom tretej osoby (body 3.3 a 4.1 zmluvy).
Žalovaný podľa žalobcu túto skutočnosť žalobcovi uviedol aj ústne. Označenie účastníka zmluvy ako
dražiteľ nemá vplyv na jeho postavenie v exekučnom konaní, ani mu neprislúchajú z tohto označenia
práva a povinnosti dražiteľa podľa Exekučného poriadku, ale umožňujú skrátenie označenia zmluvných
strán v texte samotnej zmluvy.
Námietku premlčania nároku žalobcu, vznesenej žalovaným, súd považoval za nedôvodnú. Podľa
bodu 5.7 druhej vety: „zvyšných 15.000,- €, slovom: pätnásťtisíc eur bude vyplatený v deň dražby
vykonanej dražiteľom uvedeným v tejto zmluve a to príklepom súdneho exekútora a pripadá mandatárovi
po schválení príklepu príslušným súdom.“ Súd vyložil dotknuté ustanovenia zmluvy s prihliadnutím
na bod 5.8 zmluvy tým spôsobom, že 15.000,- € mal žalovaný povinnosť vyplatiť dňom príklepu
súdneho exekútora, ale až schválením príklepu súdom nastane splatnosť uvedenej peňažnej sumy
v prospech žalobcu. Termín pripadá mandatárovi nemožno vyložiť inak ako tak, že až v prípade
schválenia príklepu príslušným súdom má žalobca (mandatár) možnosť sa uvedenej peňažnej čiastky
domáhať a až potom môže žalobca uplatniť svoje právo (aj súdne) po prvýkrát. Uvedené zodpovedá
aj požiadavke primeranej starostlivosti účastníka zmluvy o svoje záležitosti, keď príklepom súdneho
exekútora ešte nie je bez ďalšieho zrejmé, či dražiteľ sa skutočne stane vlastníkom draženej veci,
pretože udelenie príklepu súdneho exekútora na dražbe nehnuteľnosti podlieha schváleniu exekučným
súdom. Až po schválení príklepu sa dražiteľ stáva vlastníkom veci (v období po udelení príklepu do
jeho schválenia sa stáva oprávneným dražiteľom draženej veci) a až potom môže dôjsť k rozvrhovému
pojednávaniu a k rozvrhu výťažku z dražby jednotlivým veriteľom. Preto požiadavka vyplatenia v deň
dražby a pripadnutie až po schválení príklepu je racionálna a odôvodniteľná. Taktiež podľa bodu
5.8 zmluvy „...tento depozit bezodkladne pripadá...“ vyplýva, že účastníci zmluvy rozlišovali plnenie
a splatnosť plnenia. Z rozlišovania medzi pojmami „vyplatenie“ a „pripadnutie“ v bode 5.7 zmluvy
vyplýva podľa záveru súdu tá skutočnosť, že žalobca mohol prvýkrát svoje právo uplatniť až deň
nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o schválení príklepu udelenom súdnym



exekútorom na dražbe nehnuteľnosti. Podľa kópie prvej strany uznesenia Okresného súdu Ružomberok
č.k. 2Er/80/2007-150 rozhodnutie o schválení príklepu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2011. Podľa
§101 Občianskeho zákonníka sa dňa 15.11.2011 mohlo prvýkrát vykonať žalobcovo právo „pripadnutia
zvyšných 15.000,- €“ a premlčacia doba uplatnenia nároku by tak uplynula dňom 15.11.2014. Žalobca
tak mohol podať návrh na súd kedykoľvek počas plynutia premlčacej doby, pričom uplatnením práva
na súde a riadnym pokračovaním v konaní podľa §112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba od
tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Žalobca uplatnil právo na súde e-mailovým podaním bez
zaručeného elektronického podpisu dňa 14.11.2014 o 23.00 hod. (č.l. 1 spisu). Pre podania vo veci
samej doručené elektronickou formou bez zaručeného elektronického podpisu platí, že musia byť
doplnené najneskôr do troch dní, inak sa na ne neprihliada. Trojdňová lehota na doplnenie podania
urobeného elektronickými prostriedkami je lehotou procesnou. Pre jej počítanie, plynutie a zachovanie
platia ustanovenia, podľa ktorých je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 7Cdo/16/2013 zo dňa 25.11.2013, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod č. R 143/2014). Z originálu obálky, ktorou bolo zástupcom žalobcu
doplnené elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu vyplýva, že doplnenie bolo
odovzdané Slovenskej pošte, a. s. ako orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, dňa 15.11.2014 (č.l.
27 spisu), o čom svedčí aj originál podacieho lístka, predloženého zástupcom žalobcu na pojednávaní
(prílohová obálka č.l. 73). Zástupca žalobcu doplnil teda svoj návrh vo veci samej, doručený súdu
elektronickou formou bez zaručeného elektronického podpisu, dňa 14.11.2014 v zákonom stanovenej
lehote, keď ho odovzdal na poštovú prepravu dňa 15.11.2014. Je preto nerozhodné, kedy bolo doplnenie
podania doručené súdu (v danom prípade dňa 20.11.2014), a preto sa súd ani v tejto časti s námietkou
premlčania vznesenou zástupcom žalovaného na pojednávaní stotožniť nemohol, keď žaloba bola súdu
doručená pred uplynutím premlčacej lehoty dňa 14.11.2014. Premlčacia lehota by uplynula 15.11.2014.
Preto súd námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
Žalovaný navrhol vykonať na pojednávaní dôkaz vyžiadaním od žalobcu predloženie daňového
priznania za daň z príjmu za rok 2010, 2011, či bola priznaná na zdanenie suma 10.610,- €, a to
z dôvodu, že táto informácia nemá akýkoľvek vplyv na predmet tohto konania. Žalobca uviedol, že
žalovaný z celkového dlhu vo výške 20.000,- € voči žalobcovi zaplatil 10.620,- €. Žalovaný uvedenú
skutočnosť nerozporoval. Preto súd nemal žiadny dôvod skúmať, či žalovaný podal ako fyzická
osoba daňové priznanie alebo nie, pretože predmetom konania nebolo trestné konanie pre niektorý
z daňových trestných činov, ale zaplatenie peňažnej sumy zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi
dvoma fyzickými osobami. Súd taktiež nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného, keď tento
nebol spôsobilým privodiť odlišné právne posúdenie veci súdom, pričom skutkový stav bol zistený
dostatočne s ohľadom na písomnú formu uzavretia zmluvy. Žalovaný svoje námietky uplatnil v podanom
odpore. Písomné znenie uzatvorenej zmluvy predloženej súdu žalobcom nerozporoval. Zročná čiastka
mala byť vydražiteľom zložená u notára; túto okolnosť súd bližšie neskúmal predovšetkým z dôvodu,
že skutkové tvrdenia podávajú predovšetkým strany sporu; pri výsluchu žalobca netvrdil dohodu o
zložení peňažných prostriedkov u notára; z prednesu zástupcu žalobcu súd ani pri hodnotení listín a
výsluchu žalobcu nevychádzal. Preto nevidel dôvod na výsluch žalovaného; vychádzal predovšetkým
z písomne zachyteného prejavu vôle účastníkov zmluvy. Pokiaľ mal žalovaný predniesť závažné
skutkové tvrdenia, mal možnosť dostaviť sa na nariadený termín pojednávania, predložená kópia
potvrdenia o práceneschopnosti nepreukazuje nemožnosť žalovaného zúčastniť sa pojednávania;
žalovaný nepredložil potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že mu zdravotný stav neumožňuje účasť
na pojednávaní. Jeho zástupca pred otvorením pojednávania ospravedlnil neúčasť žalovaného na
pojednávaní s tým, že žalovaný súhlasí s konaním v jeho neprítomnosti; taktiež výsluch žalovaného
nenavrhoval jeho zástupca pri vyjadrení k podanej žalobe a ani pri úkonoch pred súdom.
Súd prvej inštancie považoval zmluvu uzatvorenú medzi stranami konania za uzavretú platne a preto
žalobe vyhovel.
Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto v zmysle §517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výšku stanovuje
§3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, pretože zmluvný vzťah vznikol pred týmto
dňom. Žalovanému bola potom uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo
výške 9,25 % ročne od 15.11.2011, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku žalovaného zaplatiť
žalobcovi odmenu (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení príklepu exekučným súdom)
do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §142 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a v konaní neúspešného



žalovaného zaviazal nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania, uplatnené vo výške 563,- € za
zaplatený súdny poplatok a vo výške 986,13 € za zastúpenie advokátom a to zástupcovi žalobcu podľa
§149 ods. 1 O.s.p.. Odmena predstavuje 761,82 € (3x 253,94 €) za 3 vykonané úkony právnej služby
podľa §13a ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podľa písm.
c) podanie návrhu na súd a podľa písm. d) účasť na pojednávaní vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Náhrada hotových výdavkov predstavuje 25,17 € (3x 8,39 €) podľa
§16 ods. 3 vyhlášky, náhrada za stratu času za 8 začatých polhodín cestou zo sídla zástupcu žalobcu
na miesto pojednávania a späť predstavuje 111,84 € (8x 13,98 €) podľa §17 ods. 1 vyhlášky, náhrada
za cestovné zo sídla zástupcu žalobcu Trenčín na miesto pojednávania Banská Bystrica a späť spolu
300 km pri cene pohonných hmôt 1,32 € za 1 liter a pri priemernej spotrebe 8,2 litra/100 km predstavuje
87,30 € podľa §16 ods. 4 vyhlášky.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalovaný. Vytýkal okresnému súdu neúplne
zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je v nadväznosti na to nesprávne.
V konaní v predmetnej veci došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania v súvislosti s
možnosťou návrhu a akceptácie dôkazných prostriedkov, ktorá je zakotvená v článku 12 ods. 1 Ústavy
SR a v občianskom súdnom konaní sa transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (článok
47 ods. 3 Ústavy SR) a vzťahuje sa na všetky zákony a na každého. Zásada rovnosti strán v
civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného
postavenia subjektov o právach a povinnostiach, v ktorých rozhoduje občianskoprávny súd, najmä ak v
posudzovanom prípade tvrdí žalovaný skutočnosti, ktoré sú rozporné s tvrdeniami žalobcu.
Okresný súd v rozsudku citoval podstatu právnej argumentácie žalobcu, ale na druhej strane sa
dostatočne nezaoberal právnou obranou žalovaného. Žalovaný nebol na pojednávaní vypočutý napriek
tomu, že jeho právny zástupca navrhoval jeho výsluch. Je pravda, že žalovaný sa na prvé pojednávanie
nedostavil, ale bol riadne ospravedlnený a doložil doklad o práceneschopnosti. Nič nebránilo súdu
nariadiť ďalší termín pojednávania a vykonať dôležitý dôkaz vypočutím účastníka konania. Súd bez
dostatočného preskúmania veci a komplexnej skutkovej analýzy prisvedčil tvrdeniam žalobcu a prijal
jeho právny názor. Podľa názoru odvolateľa žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním tvrdené
skutočnosti bez pochybností.
Žalovaný poukázal na článok 5.7 Dohody o dražobnom konaní a finančnom vysporiadaní zo dňa
15.02.2010, podľa ktorej bude mandatárovi vyplatený finančný obnos 5.000,- €, dohodnutý v bode
3.1 tejto zmluvy pri podpise tejto zmluvy u notára a zvyšných 15.000,- € bude vyplatených v deň
dražby, vykonanej dražiteľom, uvedeným v tejto zmluve a to príklepom súdneho exekútora, a pripadá
mandatárovi po schválení príklepu príslušným súdom. Doslovná dikcia predmetnej dohody, že 15.000,-
€ bude vyplatených v deň dražby, ktorý deň pripadol na 12.08.2011 znamená, že námietka premlčania
je dôvodná, pretože žalobca mohol uplatniť právo najskôr 13.08.2011 a najneskôr 13.08.2014.
Podľa článku 5.7 veta druhá Dohody o dražobnom konaní a finančnom vysporiadaní (najmä z
hľadiska gramatického a časového výkladu) vyplýva podľa odvolateľa povinnosť vyplatiť 15.000,- € dňa
12.08.2011, lebo takto to logicky možno odvodiť z textu „zvyšných 15.000,- € bude vyplatených v deň
dražby vykonanej dražiteľom uvedeným v tejto zmluve a to príklepom súdneho exekútora a pripadá
mandatárovi po schválení príklepu príslušným súdom“; teda primárne má byť fyzicky vyplatená táto
čiastka v deň dražby a nie príklepom súdneho exekútora. Úvaha prvostupňového súdu o tom, že v
posudzovanom prípade je potrebné rozlišovať plnenie a splatnosť plnenia podľa názoru odvolateľa
nie je správna, lebo je nelogické, aby dražiteľ bol zaviazaný povinnosťou vyplatiť 15.000,- € v deň
dražby a táto suma by mala mandatárovi pripadnúť až schválením príklepu príslušného súdu, najmä
ak ani žalobca ani žalovaný neboli účastníkmi konania v exekučnej veci EX 3107/08 a naviac dražiteľ
uvedený v spomenutej dohode (M. Z.) nebol skutočným dražiteľom, ale ním bola spoločnosť REVIŠ
s.r.o.. Pripadnutie predmetnej sumy 15.000,- € mandatárovi až po schválení príklepu príslušným súdom
je potom len akýmsi nepodstatným príveskom základnej dohody o povinnosti fyzicky vyplatiť spomenutú
sumu v deň dražby. To má úzku súvislosť s tým, že žalobca priamo pred súdom dňa 22.09.2015 uviedol,
že sa so žalovaným dohodli, že peniaze v deň príklepu budú u notára a v deň schválenia príklepu
budú pripísané a budú mu patriť. To nepriamo podporuje tvrdenia odvolateľa v tom, že čas plnenia bol
dohodnutý a časovo ohraničený dňom dražby.
Ďalšou odvolacou námietkou je, že prvostupňový súd prejudiciálne neskúmal obsah spomenutej dohody
v časti článok 3, ktorý je evidentne v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, lebo žalobca zakladá právo



na zaplatenie 20.000,- € zabezpečením „pokojného priebehu dražby“, čo hraničí s možným podozrením
zo spáchania trestného činu. Je potrebné dôsledne skúmať, či zákony umožňujú uzatvárať dohody s
takýmto obsahom a pokiaľ to tak nie je, má žalovaný v tomto prípade za to, že takáto dohoda je od
počiatku neplatná. Ustanovenie článku 3.2 zmluvy veľmi podozrivo a nebezpečne evokuje obavu jednej
zo strán, že pokiaľ sa dobrovoľne nezaviaže vyplatiť mandatárovi odmenu vo výške 20.000,- €, môže byť
priebeh a spôsob dražby minimálne nie pokojný a kľudný. Konajúci súd túto otázku opomenul vyhodnotiť
a argumentačne sa v dôvodoch svojho rozhodnutia s ňou vôbec nevysporiadal. Preto je rozhodnutie
prvostupňového súdu nejasné a nepreskúmateľné; s takýmto postupom sa nemožno uspokojiť a prijať
verdikt súdu prvého stupňa ako konečný a spravodlivý; otázka dobrých mravov je všade prítomná a
podstatná vo vyspelom právnom štáte a mala by byť súčasťou všetkých zmluvných vzťahov. Poukázal
na §3 ods. 1 OZ, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.08.2008 sp. zn.
16Co/152/2008.
V ďalšom poukázal žalovaný na to, že odmietnutie návrhu na vykonanie dôkazu súdom, či prijaté
plnenia žalobcu od žalovaného boli zahrnuté do daňového priznania na daň z príjmu za rok 2010
je nesprávne. Má totiž zásadný vplyv na predmet prejednávaného prípadu, pretože ak zo zaplatenej
sumy 10.620,- € žalobca neodviedol daň z príjmu za rok 2010, tak potom vzniká paradoxná situácia,
že žalobca uplatňuje čiastkový nárok na plnenie z tejto dohody a na druhej strane in eventum koná v
rozpore s daňovými predpismi a možnosťou zatajiť vôbec existenciu predmetnej dohody. Tomu nepriamo
nasvedčuje aj znenie článku 5.8 predmetnej dohody, ktoré je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, lebo
priam predpokladá zatajenie príjmu zo strany žalobcu a vyvoláva situáciu, ako keby žiadna dohoda
neexistovala a logicky neexistovalo žiadne plnenie.
V súdenej veci okresný súd nezohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti potrebné a nevyhnutné pre
objektívne a spravodlivé rozhodnutie vo veci, neakceptoval dôkazné návrhy žalovaného v požadovanom
rozsahu pre dôsledné preskúmanie skutkového stavu a riadneho zistenia nepochybného právneho
záveru v prejednávanej veci. Preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zo strany okresného
súdu nedošlo k porušeniu zásady účastníkov konania v súvislosti s možnosťou návrhu a akceptácie
dôkazných prostriedkov. Žalovaný bol prostredníctvom prvostupňového súdu na pojednávanie, konané
dňa 22.09.2015, riadne predvolaný s tým, že doručenie predvolania si riadne a v dostatočnej lehote
prevzal. Žalovaný bol na pojednávaní zastúpený advokátom so splnomocnením na zastupovanie
v plnom rozsahu a bez obmedzenia na všetky právne úkony. Mal možnosť sa buď osobne alebo
prostredníctvom svojho právneho zástupcu ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam vyjadriť. Žalobca
uplatnil svoj nárok v premlčacej lehote a zmluvu so žalovaným uzatvoril na základe slobodnej vôle vážne
a určito. Žalovaný povinnosť plnenia z predmetnej zmluvy nikdy žiadnym spôsobom nespochybňoval,
naopak dlh zo zmluvy čiastočne po dobu dvoch rokov nepravidelne plnil a žalobcovi opakovane
prisľuboval splatenie celej dlžnej sumy. Žalovaný sa pri vyhotovovaní zmluvy a vzájomnom dojednaní
jednotlivých ustanovení vyplývajúcich zo zmluvy sám osobne aktívne podieľal.

4. Žalovaný na výzvu súdu vyjadrenie na repliku (dupliku) nezaslal.

5. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „C.s.p.“); podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa §34 C.s.p.,
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) len v rozsahu
odvolania žalovaného podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§380 ods. 1 C.s.p.), a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných
dôvodov:

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého



rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného uvedené v odvolaní, ako
aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v
zmysle §387 ods. 1 C.s.p. na tieto poukazuje; súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne posúdil.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu e-mailovým podaním dňa
14.11.2014, doplneným písomne podaním, odovzdaným na poštovú prepravu dňa 15.11.2014, domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 9.390,- € s príslušenstvom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 15.02.2010 písomnou formou pod názvom
„Dohoda o dražobnom konaní a finančnom vysporiadaní uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka“
nepomenovanú zmluvu podľa §51 OZ. Predmetom zmluvy bolo úspešné vydraženie pozemkov, záväzok
žalobcu zabezpečiť prostredníctvom svojej osoby alebo prostredníctvom iných osôb a firiem pre
žalovaného pokojný priebeh dražby predmetu tejto zmluvy a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi
odmenu vo výške 20.000,- €. Predmet zmluvy bol splnený, keď nehnuteľnosti uvedené v bode 2 zmluvy
boli vydražené, čo medzi stranami nebolo sporné. Okresný súd Ružomberok schválil príklep udelený
pri dražbe nehnuteľnosti, ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané. Žalobca svoj záväzok
obstarať vec splnil, žalovaný svoj záväzok zaplatiť žalobcovi odmenu splnil len sčasti vo výške 10.610,- €.
Zmluva, ktorú uzatvorili strany sporu, svojím obsahom najbližšie zodpovedá zmluve o obstaraní veci
podľa §733 až §736 OZ. Aj odvolací súd má za to, že účastníci právnych vzťahov sa nemusia
obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac
vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je
dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. V prejednávanej veci zmluvu uzatvárali
dve fyzické osoby a to žalobca označený v zmluve ako mandatár a žalovaný označený v zmluve ako
dražiteľ. Hoci v konečnom dôsledku nehnuteľnosti vydražila právnická osoba - spoločnosť REVIŠ s.r.o.,
otázka skutočného vydražiteľa je nerozhodná z hľadiska predmetu zmluvy a nemá vplyv na účastníkov,
resp. strany tohto sporu. Aj zo zmluvy je zrejmé, že dražiť nehnuteľnosti mohol žalovaný osobne, ale aj
prostredníctvom tretej osoby; túto skutočnosť žalovaný žalobcovi uviedol aj ústne. Navyše spoločnosť
REVIŠ s.r.o., so sídlom Limbová 13, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 44 188 226 je právnická osoba (viď
č. l. 37 spisu), ktorej jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom tejto spoločnosti, oprávneným konať
v mene spoločnosti, je žalovaný (viď výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica). O
vydražení nehnuteľností, ktoré tvorili predmet nepomenovanej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu,
svedčí uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Er/80/2007-150 (č. l. 22 súdneho spisu). Aj s
touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie dôsledne a riadne vysporiadal, odvolacia námietka ohľadom
vecnej legitimácie je nedôvodná.

11. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že sa okresný súd nezaoberal dostatočne jeho
právnou obranou. Žalovaný nebol na pojednávaní vypočutý napriek tomu, že jeho právny zástupca jeho
výsluch navrhoval. Hoci sa žalovaný na prvé pojednávanie nedostavil, bol riadne ospravedlnený, doložil
doklad o práceneschopnosti.
Z obsahu spisu vyplýva, že po nariadení pojednávania žalovaný predložil súdu doklad o svojej
práceneschopnosti a túto skutočnosť oznámil konajúcemu súdu pred začatím pojednávania vo veci
samej jeho právny zástupca. Súčasne právny zástupca uviedol, že žalovaný súhlasí s pojednávaním
v jeho neprítomnosti. V závere tohto pojednávania právny zástupca žalovaného priamym diktátom
do zápisnice uviedol, že pokiaľ súd nerozhodne o jeho akceptácii návrhu na doplnenie dokazovania,
navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania, ktoré vyčísli v zákonnej trojdňovej lehote
(č.l. 59 spisu). Tieto skutočnosti podrobne okresný súd rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, kde
uviedol i to, prečo nepovažoval za potrebné vypočuť samotného žalovaného; vo veci bolo potrebné
najmä právne vyhodnotenie predmetu sporu. Ani týmto postupom okresný súd nepochybil. Zákonné
ustanovenia ukladajú povinnosť (a to aj v Občianskom súdnom poriadku aj v Civilnom sporovom
poriadku) konať bez prieťahov, preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nič nebránilo
súdu nariadiť ďalší termín pojednávania a vykonať dôležitý dôkaz vypočutím účastníka konania.
Súd z listinných dokladov dostatočne preskúmal vec a komplexne skutkovo analyzoval prejednávané



skutočnosti; krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že prisvedčil tvrdeniam žalobcu a prijal
jeho právny názor.

12. Ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. K premlčaniu nároku žalobcu nedošlo;
výklad žalovaného podaný v odvolaní je účelový. Žalobca v zmysle zmluvy bol 5.7 druhá veta mal
povinnosť zvyšných 15.000,- € vyplatiť „v deň dražby vykonanej dražiteľom uvedeným v tejto zmluve a to
príklepom súdneho exekútora a pripadá mandatárovi po schválení príklepu príslušným súdom.“ V zmysle
právnej úpravy uvedené nemožno vykladať inak, ako to urobil súd prvej inštancie. Udelenie príklepu
súdneho exekútora na dražbe nehnuteľností podlieha schváleniu exekučným súdom; až po schválení
príklepu sa dražiteľ stáva vlastníkom veci, pretože v období po udelení príklepu do jeho schválenia sa
stáva oprávneným držiteľom draženej veci, a až potom môže dôjsť k rozvrhovému pojednávaniu a k
rozvrhu výťažku z dražby jednotlivým veriteľom. Žalobca mohol teda prvýkrát svoje právo uplatniť až
deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o schválení príklepu, udelenom
súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľnosti. Rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Ružomberok
o schválení príklepu č.k. 2Er/80/2007-150 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2011. V zmysle
zákonných ustanovení (§101 OZ) mohol žalobca prvýkrát vykonať právo na zvyšných 15.000,- € až
dňa 15.11.2011; premlčacia doba uplatnenia nároku uplynula dňom 15.11.2014. Žalobca mohol podať
žalobu kedykoľvek počas plynutia premlčacej doby, pričom uplatnením práva na súde po dobu konania
premlčacia lehota neplynie. Žalobca uplatnil právo na súde e-mailovým podaním bez zaručeného
elektronického podpisu dňa 14.11.2014 o 23.00 hod. (č.l. 1 spisu); podanie doplnil v lehote troch dní
v súlade so zákonnou úpravou v zmysle Občianskeho súdneho poriadku - (§42 ods. 1 O.s.p.), pričom
ide o procesnú lehotu, pre ktorej počítanie, plynutie a zachovanie platili zákonné ustanovenia §55 a §57
O.s.p.. Lehota v zmysle týchto ustanovení bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na
súde alebo podanie odovzdal orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V spise je založená obálka, ktorou
bolo zástupcom žalobcu doplnené elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu a z
ktorej vyplýva, že doplnenie bolo odovzdané Slovenskej pošte, a.s. ako orgánu, ktorý mal povinnosť ho
doručiť, dňa 15.11.2014 (č.l. 27 spisu), o čom svedčí aj originál podacieho lístku, predloženého žalobcom
na pojednávaní a založeného v prílohovej obálke v spise. Žalobca doplnil teda svoj návrh vo veci
samej, doručený súdu elektronickou formou bez zaručeného elektronického podpisu dňa 14.11.2014,
v zákonom stanovenej lehote. Preto žaloba bola podaná včas. Aj táto odvolacia námietka žalovaného
je nedôvodná.

13. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného je, že okresný súd opomenul vyhodnotiť a argumentačne sa v
dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadať s námietkou, že dohoda je od počiatku neplatná vzhľadom na
ustanovenie článku 3.2 zmluvy, v ktorom „veľmi podozrivo a nebezpečne evokuje obavu jednej zo strán,
že pokiaľ sa dobrovoľne nezaviaže vyplatiť mandatárovi odmenu vo výške 20.000,- €, môže byť priebeh
a spôsob dražby minimálne nie pokojný a kľudný“, pričom požadoval posúdiť túto časť zmluvy vzhľadom
na §3 Občianskeho zákonníka v spojení s §39 OZ ako neplatný právny úkon, ktorý nemôže požívať
súdnu ochranu. Hoci žalovaný upriamoval pozornosť odvolacieho súdu, že v priebehu celého súdneho
konania dôvodil, že medzi ním a žalobcom nevznikla bezvadná a nespochybniteľná zmluva majúca
všetky esenciálne náležitosti zmluvy, súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou osobitne nezaoberal.
Pritom žiadnym iným dôkazom okrem tvrdenia žalobcu nie je preukázané a objektivizované, že žalovaný
uzatvoril zmluvu so žalobcom na základe slobodnej vôle, vážne a určito. Aj s touto odvolacou námietkou
sa okresný súd podrobne a dostatočne zrozumiteľne vyporiadal v odvolaní svojho rozhodnutia; odvolací
súd len dodáva, že na č.l. 20 až 21 spisu sa nachádzajú záverečné ustanovenia nepomenovanej zmluvy,
dohodnutej stranami konania, text zmluvy jednoznačne a nepochybne preukazuje, že účastníci zmluvy
ju podpisovali po riadnom oboznámení sa s jej obsahom, ktorý vyjadroval ich skutočnú vôľu. Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že výsluch strán sporu by v tomto smere nemohol privodiť iný záver
ako ten, ktorý v konečnom dôsledku predstavuje výrok odvolaním napadnutého rozsudku. Aj odvolací
súd je toho názoru, že zmluva bola uzatvorená po riadnej úvahe obidvoch strán; odvolacia námietka
žalovaného je aj v tomto bode nedôvodná.

14. K návrhu na vykonanie dôkazu ohľadne daňového priznania k dani z príjmu za rok 2010 sa už riadne
a podrobne vyjadril okresný súd; z jeho odôvodnením sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje. V tejto
súvislosti odvolací súd len konštatuje, že ak by aj bola v nejakej časti zmluva neplatná, nespôsobuje
to neplatnosť celej zmluvy.



15. Pasívne legitimovanou stranou v spore bola správne fyzická osoba žalovaného tak, ako to už
odôvodnil okresný súd vo svojom rozhodnutí; žalovaný sa zaviazal zúčastniť sa predmetnej dražby a
predmet dražby vydražiť či už osobne alebo prostredníctvom tretej osoby, s ktorou je povinný mandatára,
t.j. žalobcu oboznámiť; preto je právne bezvýznamná námietka žalovaného, že on nebol vydražiteľom,
ale vydražiteľom bola právnická osoba. navyše, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, spoločnosť
REVIŠ s.r.o. ako vydražiteľ je spoločnosťou, v ktorej konateľom a spoločníkom je práve žalovaný. Aj táto
odvolacia námietka žalovaného je nedôvodná.

16. Súd prvej inštancie rozhodol správne nielen o istine, ale aj o úroku z omeškania, svoje rozhodnutie
riadne a správne odôvodnil aj v tejto časti; rozhodnutie je správne aj o trovách konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. (o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §255 ods.
1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v spojení s §262
ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí) tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok voči neúspešnému žalovanému
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).