{"guid": "1ee9fd9f-0790-400b-9eaa-1e33034a405c:656f9659-f185-4ad3-bcdd-99d6645548bc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412226073.2", "spisova_znacka": "26Cob/114/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/114/2013 z 2. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. apríla 2014, sp. zn. 26Cob/114/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4412226073.2", "identifikacne_cislo": "4412226073", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2014-04-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/656f9659-f185-4ad3-bcdd-99d6645548bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412226073.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4412226073.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4412226073.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/114/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412226073
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412226073.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Jána
Bzdúška a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanému: 1/ GAUDÍ Slovakia s.r.o., Puškinova 1/1181, Tvrdošovce,
IČO: 44 792 701, 2/ GAUDÍ East Europe s.r.o., Prešernova 4, Bratislava, IČO: 45 628 718, o zaplatenie
218.869,97 eura s prísl., o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.
14Cb/41/2013-62 zo dňa 30.04.2013 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/41/2013-68
zo dňa 01.07.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/41/2013-62  zo dňa 30.04.2013  p o
t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/41/2013-68  zo dňa 01.07.2013  p o
t v r d z u j e.

Súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu prvého stupňa dňa 26.11.2012 sa žalobca  domáhal, aby súd uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 218.869,97 eura s úrokmi z
omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 196.515,36 eura od 10.11.2012 do zaplatenia. Zaplatenia
tejto istiny sa domáhal s poukazom na to, že dňa 07.03.2011 uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu
o kontokorentnom úvere č. 195/2011/UZ (ďalej len Zmluva o úvere) v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
26.01.2012 a dodatku č. 2 zo dňa 06.03.2012. Žalovanému v 1. rade ako úverovému dlžníkovi poskytol
kontokorentný úver vo výške 250.000,-- Sk s dátumom konečnej splatnosti 06.04.2012. Žalovaný v 1.
rade sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v mesačných splátkach, a to postupným znižovaním úverového
limitu s dátumom poslednej splátky 06.04.2012. Úver poskytol žalovanému v 1. rade pri pohyblivej
úrokovej sadzbe základná sadzba + marža vo výške 4,2% ročne splatných mesačne. Pre úroky z
omeškania bola dohodnutá sadzba vo výške sadzby pre nepovolený debet na bežnom účte 25% ročne.

Žalobca ďalej uviedol, že dňa 06.03.2012 uzavrel so žalovaným v 2. rade Zmluvu o pristúpení k záväzku
č. 2/2012/8201-NR (ďalej Zmluva o pristúpení), na základe ktorej žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku
žalovaného v 1. rade ako dlžníka zo Zmluvy o úvere a žalovaný v 2. rade sa zaviazal zaplatiť peňažný
záväzok zo Zmluvy o úvere spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade za určených podmienok. V
dôsledku nesplatenia úveru v deň jeho konečnej splatnosti žalobca dňa 22.06.2012 vyzval žalovaného
v 1. rade na úhradu splatných záväzkov, list zaslal na vedomie aj žalovanému v 2. rade, obidvaja



výzvy prevzali, ale ani jeden z nich splatné záväzky nesplnil. Neurobili tak ani po opätovnej výzve,
resp. záväzok zo Zmluvy o úvere bol uhradený iba čiastočne splátkami vykonanými 26.09.2012 vo
výške 1.000,-- eur a 28.09.2012 vo výške 3.000,-- eur. Žalobca uviedol, že ku dňu 09.11.2012 eviduje
pohľadávku zo Zmluvy o úvere v celkovej výške 218.869,97 eura, ktorá suma pozostáva z istiny
196.515,36 eura a debetného úroku vo výške 22.354,61 eura.

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. 14Cb/41/2013-62  zo dňa 30.04.2013 uložil žalovaným v 1. a
2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 218.869,97 eura s úrokmi z omeškania 25
% ročne zo sumy 196.515,36 eura od 10.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške
13.132,-- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení :

Žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 07.03.2011 so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom Zmluvu o úvere s
prílohami: Všeobecné obchodné podmienky pre úvery, Odkladacie podmienky, Špecifické podmienky
úveru. Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalobca žalovanému v 1. rade kontokorentný úver v
stanovenom limite 250.000,-- eur a deň splnenia bol dohodnutý na dátum 06.03.2012. Bolo dohodnuté,
že úroková sadzba bude pohyblivá - vypočítaná žalobcom pre každé úrokové obdobie ako súčet sadzby
EURIBOR pre úrokové obdobie a marže vo výške 2,5% ročne s tým, že úrokové obdobie má dĺžku
jeden mesiac. Dňa 26.01.2012 uzavrel žalobca so žalovaným v 1. rade Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere,
v ktorej boli nanovo dohodnuté limity a obdobia pre poskytnutie peňažných prostriedkov, podľa ktorých
bola výška úveru za obdobie od 05.03.2012 do 06.03.2012 vo výške 200.000,-- eur a deň 06.03.2012
bol aj dňom splatenia celého úveru. Dňa 06.03.2012 uzavreli žalobca a žalovaný v 1. rade Dodatok
č. 2 k Zmluve o úvere, podľa ktorého sa dátum 06.03.2012 nahrádza dátumom 06.04.2012. V ten istý
deň t.j. 06.03.2012 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 2. rade Zmluvu o pristúpení k záväzku
podľa § 533 Obč. zák., v ktorej sa žalovaný v 2. rade ako spoludlžník zaviazal za žalovaného v 1. rade
ako dlžníka zaplatiť jeho peňažný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere uzatvorenej 07.03.2011 v
znení dodatkov, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 250.000,-- eur a ktorého
nezaplatená istina ku dňu pristúpenia k záväzku je vo výške 200.000,-- eur. Zmluvné strany sa dohodli,
že peňažný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere vrátane príslušenstva sú povinní splatiť dlžník a
spoludlžník spoločne a nerozdielne za podmienok určených v zmluve a žalobca je oprávnený vyzvať
na splnenie záväzku ktoréhokoľvek z dlžníkov. Žalovaný v 2. rade vyhlásil, že je podrobne oboznámený
s podmienkami Zmluvy o úvere vrátane všetkých príloh a Zmluva o úvere bola súčasťou Zmluvy o
pristúpení k záväzku.

Do dňa 06.04.2012 žalobca neevidoval úhradu dlhu ani od jedného zo žalovaných. Listom zo dňa
22.06.2012, ktorý zaslal na vedomie aj žalovanému v 2. rade, vyzval na úhradu splatných záväzkov
203.896,71 eura. List bol žalovanému v 1. rade doručený dňa 10.07.2012 a žalovanému v 2. rade dňa
13.07.2012. Žalobca úhradu neevidoval a listom zo dňa 26.09.2012 vyzval na úhradu dlhu vo výške
216.861,13 eura žalovaného v 2. rade s poukazom na podpísanú Zmluvu o pristúpení k záväzku. List bol
žalovanému v 2. rade doručený dňa 01.10.2012. Dňa 26.09.2012 evidoval žalobca úhradu 1.000,-- eur
a dňa 28.09.2012 úhradu 3.000,-- eur. Ku dňu 09.11.2012 žalobca evidoval nesplatený úver vo výške
196.515,36 eura a úroky z omeškania 25% ročne za obdobie od 07.04.2012 (ktorým dňom sa žalovaní
v 1. a 2. rade dostali do omeškania) do 09.11.2012 vo výške 22.354,61 eura.

Podľa bodu 5 (posledný odsek) Všeobecných obchodných podmienok pre úvery žalobcu, ak dlžník v
prípade kontokorentného úveru nezaplatí akúkoľvek splatnú čiastku záporného zostatku na bežnom účte
riadne a včas, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi z tejto splatnej ale nezaplatenej čiastky úroky z omeškania v
sadzbe, ktorou v čase takého omeškania veriteľ bežne úročí nepovolené prečerpania na bežných účtoch
vedených u veriteľa. Podľa oznámenia žalobcu o úrokových sadzbách komerčných úverov pri firmy
platného od 01.01.2009 výška úrokovej sadzby pre nepovolený debet na bežnom účte je 25% ročne.

Z úplného výpisu z OR  súd zistil, že žalovaný v 1. rade bol zapísaný do Obchodného registra 28.05.2009.
Odo dňa vzniku do 21.09.2012 boli spoločníkmi žalovaného v 1. rade Igora Béreš a Mariana Tomanová



a odo dňa vzniku do 21.09.2012 bol jediným konateľom Igor Béreš. Odo dňa 22.09.2012 doteraz je
jediným spoločníkom a súčasne konateľom žalovaného v 1. rade Alin-Romulus Hanga.

Z úplného výpisu z OR súd zistil, že žalovaný v 2. rade bol zapísaný do Obchodného registra 17.07.2010.
Odo dňa vzniku boli spoločníkmi žalovaného v 2. Rade Igor Béreš do 06.09.2012 a Nicola Bérešová do
05.12.2011. Od 06.12.2011 do 18.09.2012 bol spoločníkom Vittorio Tadolini. Igor Béreš bol konateľom
žalovaného v 2. rade od 17.07.2010 do 27.04.2012. Vittorio Tadolini bol konateľom od 28.03.2012
do 18.09.2012. Od 19.09.2012 do 24.10.2012 bol konateľom žalovaného v 2. rade Gianni Zago, od
25.10.2012 do 27.03.2013 Vittorio Tadolini a od 28.03.2013 je konateľom žalovaného v 2. rade Claudio
Menetti. Od 19.09.2012 boli spoločníkmi žalovaného v 2. rade Gianni Zago a STUDIO TREND RETAIL
S.R.L. (Taliansko), a to do 27.03.2013 a od 28.03.2013 je jediným spoločníkom žalovaného v 2. Rade
Claudio Menetti.

V právnych záveroch odôvodnenia svojho  rozsudku súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia
§ 497 Obchodného zákonníka (o zmluve o úvere), § 533  Občianskeho zákonníka ( o pristúpení k
záväzku ), § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ( o úrokoch z omeškania ), § 39 občianskeho zákonníka
( o neplatnosti právneho úkonu ) a § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka ( obmedzení konateľského
oprávnenia ). Zmluvu uzavretú medzi žalobcom  a žalovaným 1/ dňa 07.03.2011 v znení jej dodatkov
zo dňa 26.01.2012 a 06.03.2012 súd prvého stupňa posúdil ako úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že žalobca svoj záväzok
z uzavretej zmluvy splnil a žalovanému v 1. rade dohodnutý limit pre kontokorentný úver vo výške
250.000,-- eur poskytol. Z uzavretej zmluvy v znení jej dodatkov vznikol žalovanému v 1. rade záväzok
vrátiť úverové prostriedky - postupným znižovaním úverového limitu - v celom rozsahu, a to spolu s
úrokmi do 06.04.2012. V prejednávanom spore súd považoval za zistené, že žalovaný v 1. rade tento
svoj záväzok nesplnil a ku dňu 06.04.2012 zostal nesplatený úver a úroky spolu vo výške 200.515,36
eura. V súlade s dohodnutými podmienkami dňom 07.04.2012, od ktorého dňa  bol žalovaný v 1. rade
v omeškaní so splnením peňažného záväzku, mu vznikla podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. povinnosť
zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania,  v danom prípade vo výške vyplývajúcej z VOP žalobcu t.j. 25%
ročne. Ku dňu 09.11.2012 vznikla povinnosť žalovaného v 1. rade zaplatiť úroky z omeškania vo výške
22.354,61 eura. Dlh na istine úveru sa znížil o 4.000,-- eur, keďže v dňoch 26.09.2012 došlo k úhrade
1.000,-- eur a dňa 28.09.2012 k úhrade 3.000,-- eur. Odo dňa 10.11.2012 je žalovaný v 1. rade platiť
úroky z omeškania 25% ročne z nesplatenej istiny úveru 196.515,36 eura.

Zmluvu o pristúpení k záväzku žalovaného v 1. rade vyplývajúceho z uvedenej Zmluvy o úvere uzavretú
medzi žalobcom  a žalovaným v 2. rade  dňa 06.03.2012 súd prvého stupňa posúdil za dohodu podľa
§ 533 Občianskeho zákonníka. Z uvedenej zmluvy súd považoval za zistené, že žalovanému v 2. rade
vznikla povinnosť splatiť dlh zo Zmluvy o úvere spolu so žalovaným v 1. rade spoločne a nerozdielne v
takom rozsahu ako je to vyššie uvedené, teda zostatok úveru 196.515,36 eura spolu s príslušenstvom -
úrokmi z omeškania vyčíslenými do 09.11.2012 na sumu 22.354,61 eura a od 10.11.2012 uplatnenými
ako príslušenstvo nesplateného úveru do zaplatenia úrokovou sadzbou 25% ročne.

Súd prvého stupňa neakceptoval obranu žalovaného v 2. rade spočívajúcu v jeho tvrdení, že Zmluva o
pristúpení k záväzku je neplatná podľa § 39 občianskeho zákonníka, pretože sa prieči dobrým mravom
s poukazom na konanie Igora Béreša, ktorý bol v čase uzavretia oboch v zmlúv  jediným konateľom
oboch žalovaných. Zmluva o pristúpení k záväzku bola uzavretá za účelom, ktorý ustanovenie § 533
Občianskeho zákonníka sleduje, t.j. na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka voči veriteľovi ďalším
subjektom pre prípad, že peňažný záväzok nesplní dlžník. V prípade uzavretia Zmluvy o pristúpení
k záväzku nezaniká peňažný záväzok dlžníka voči veriteľovi, ale nastupuje režim pasívnej solidarity
pôvodného a pristupujúceho dlžníka. Zmluva o pristúpení k záväzku v danom prípade neodporuje
zákonu ani svojim obsahom a súd nezistil, že by zákon obchádzala. V čase uzavretia Zmluvy o pristúpení
k záväzku bol Igor Béreš jediným konateľom žalovaného v 2. rade a bol oprávnený ako štatutárny
orgán konať a podpisovať za žalovaného v 2. rade samostatne. V prípade, ak spoločenská zmluva
žalovaného v 2. rade obmedzovala v určitých prípadoch konateľské oprávnenie Igora Béreša, takéto
obmedzenie konateľského oprávnenia nemohlo byť účinné voči tretím osobám (§ 133 ods. 3 Obch. zák.),
teda nemohlo mať za následok neplatnosť právnych úkonov, ktoré s tretími osobami urobil. V prípade



zmlúv o postúpení k záväzku môže ísť v podstate vždy o záväzok na úkor majetku pristupujúceho
subjektu (odhliadnuc od prípadného regresu solidárnych dlžníkov vyplýva to zo samotnej podstaty
tohto inštitútu), a preto nie je možné dospieť k záveru, že uzavretá zmluva sa prieči dobrým mravom.
Podmienkou uzavretia Zmluvy o pristúpení k záväzku  nie je žiadosť o uzavretie takejto zmluvy, zo
žiadneho zákonného ustanovenia takáto podmienka nevyplýva a rovnako nie je podmienkou uzavretia
Zmluvy o pristúpení k záväzku skúmanie bonity subjektu pristupujúceho k záväzku. Súd nemohol
akceptovať ani tvrdenie žalovaného v 2. rade, že o Zmluve o pristúpení k záväzku sa dozvedel až
po výzve žalobcu zo dňa 22.06.2012, keďže žalovaný v 2. rade ako právnická osoba vedel o nej už
dňa 06.03.2012, kedy Igor Béreš ako jej konateľ oprávnený konať samostatne túto zmluvu uzavrel.
Skutočnosť, že záväzok nezaevidoval do účtovníctva žalovaného v 2. rade, bola jeho zodpovednosť
dovnútra spoločnosti, resp. voči prípadnému ďalšiemu spoločníkovi, ale najmä zodpovednosť v čase
prevodu obchodného podielu voči nadobúdateľovi jeho obchodného podielu.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba proti obidvom žalovaným bola
podaná dôvodne a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

Súd prvého stupňa náhradu trov konania priznal plne úspešnému navrhovateľovi s poukazom na § 143
ods. 1 O.s.p., pričom skonštatoval, že dôvodom ich priznania bol plný úspech žalobcu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 2. rade  včasné odvolanie. Žalovaný v 2. rade tvrdil existenciu
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a d) O.s.p.

V odôvodnení svojho odvolania žalovaný  v 2. rade zopakoval svoju obranu prezentovanú v konaní pred
súdom prvého stupňa. V rámci nej uviedol, že Zmluvu o pristúpení k záväzku uzavrel Igor Béreš, ak
osoba oprávnená, vyplývajúc z jeho funkcie štatutára oprávneného disponovať (hospodáriť) s majetkom
žalovaného v druhom rade, avšak v tomto čase bol Igor Béreš taktiež spoločníkom a konateľom v
spoločnosti žalovaného v prvom rade, teda Zmluvu o úvere a následne Zmluvu o pristúpení k záväzku
uzavreli spoločnosti, ktoré cez štatutárne orgány boli personálne prepojené.

Žalovaný v 2. rade má za to, že Zmluva o pristúpení k záväzku, ktorú v jej mene uzavrel so žalobcom
Igor Béreš ako štatutár a taktiež spoločník v jednej osobe, je právny úkon, ktorý svojim účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza a taktiež jej zavretie sa prieči dobrým mravom, v zmysle ust. § 39 OZ, čo
má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie
je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo
účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému
zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol (NS SR 40Obo
20/2007 Z 29.01.2008). Žalovaný v druhom rade svoje tvrdenie o absolútnej neplatnosti právneho úkonu
z dôvodu nedovolenosti opieral o skutočnosť, že Zmluvou o pristúpení k záväzku konaním Igora Béreša
mohla byť naplnená skutková podstata viacerých trestných činov, pričom tento právny úkon svojim
účelom odporuje zákonu, nakoľko jeho účelom bolo hospodársky poškodiť spoločnosť - Žalovaného
v druhom rade a úmyselne porušil zákaz konkurencie konateľa podľa ust. 136 ods. 1 ObZ. V čase
podpisu Zmluvy o úvere a následne Zmluvy o pristúpení k záväzku úmyselne konal v mene oboch
spoločností - žalovaného v prvom aj žalovaného v druhom rade tak, že mal záujem získať majetkový
prospech pre svoju spoločnosť, kde mal majetkovú účasť - žalovaného v prvom rade na úkor spoločnosti
- žalovaného v druhom rade. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalovaný v prvom rade svoj dlh voči žalobcovi
do pôvodného termínu splatnosti (06.03.2012) splatil len v malej časti, z čoho je evidentné, že svoj dlh
voči žalobcovi žalobca v prvom rade nevedel splácať takmer už od uzavretia Zmluvy o úvere. V tejto
súvislosti žalobca v druhom rade svoje tvrdenia o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o
pristúpení k záväzku oprel o rozhodnutie NS ČR - R 57/1991, „dojde-li k uzavření smlouvy s úmyslem
vyhnout se splnění závazku a případně i soudnímu výkonu rozhodnutím může jít o smlouvu neplatnou
podľa § 39“. Nakoľko pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, preto musí ísť o individuálne
posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu
so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami, ktoré v tomto
konkrétnom prípade a na základe vyššie uvedeného Igor Béreš porušil. Žalovaný v druhom rade v tejto



súvislosti poukázal na to, že pôvodná splatnosť kontokorentného úveru (napr. v zmysle článku 2 ods. 2.2,
písm. a) Zmluvy o úvere, alebo v zmysle splátkového kalendára, ktorá mala nastať 06.03.2012, ktorý bol
aj dátumom poslednej splátky, bola Dodatkom č. 2 k Zmluve o úvere, uzatvorený dňa 06.03.2012 medzi
žalovaným v prvom rade konajúcim prostredníctvom konateľa Igora Béreša, konajúci v tom čase taktiež
v mene žalovaného v druhom rade, uzatvoril so žalobcom v tento istý deň, teda 06.03.2012 Zmluvu o
pristúpení k záväzku, ktorou zaviazal žalovaného v druhom rade, aby sa spoločne a nerozdielne podieľal
na dlhu žalovaného v prvom rade, v zmysle Zmluvy o úvere.

Žalovaný v druhom rade mal za to, že v tomto konaní bolo možné preukázať, že konanie Igora Béreša
sledovalo jediný cieľ, a to zabezpečiť, aby sa spoločnosť Igora Béreša - žalovaný v prvom rade, v ktorej
mal Igor Béreš, v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a Zmluvy o pristúpení k záväzku, majetkovú účasť,
vyhla splácaniu kontokorentného úveru, a to výpoveďou Igora Béreša a posúdením iných dôkazných
prostriedkov, ktoré žalovaný v druhom rade označil, v ich vzájomnej súvislosti, čo by malo za následok
posúdenie, že Zmluva o pristúpení k záväzku je právny úkon priečiaci sa dobrým mravom, čo má za
následok jej absolútnu neplatnosť a neodôvodnenosť návrhu vo veci samej smerujúcemu zo strany
žalobcu voči žalovanému v druhom rade.

Na základe vyššie uvedeného má žalovaný v druhom rade za to, že prvostupňový súd nevykonal ním
navrhnuté dôkazy, ktoré podľa názoru žalovaného v druhom rade, mohli podstatným spôsobom prispieť
k správnemu rozhodnutiu v tejto veci a úplnému zisteniu skutkového stavu vo všetkých vzájomných
súvislostiach, pričom vychádzal iba z jednostranného žalobcovho návrhu vo veci samej. Žalovaný v
druhom rade má za to, že sa mu postupom konajúceho súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Keďže žalovaný v 2. rade z týchto dôvodov považuje žalobu vo vzťahu k sebe za nedôvodnú, podaným
odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu vo
vzťahu k nemu zamietne  a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania vzniknutých žalovanému v druhom
rade.

K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa žalobca písomne vyjadril.  Uzavretie zmluvy o pristúpení k záväzku
konaním konateľa žalovaného v 2. rade označil za prejav dispozičného oprávnenia  spoločnosti, resp. jej
konateľa, ktorého dôsledkom je konanie právom dovolené, jasné, určité a zrozumiteľné. Žalobca zastáva
názor žalovaného v 2. rade, že takýmto konaním chcel konateľ žalovaného v 2. rade získať prospech
pre „svoju spoločnosť, kde mal majetkovú účasť - žalovaného v 1. rade na úkor spoločnosti žalovaného
v 2. rade“. V čase uzavretia Zmluvy o pristúpení k záväzku bol Ing. Igor Béreš spoločníkom obidvoch
spoločností, a to spoločnosti žalovaného v 1. rade ako aj spoločnosti žalovaného v 2. rade, a to až do
septembra 2012. Účasť Ing. Igora Béreša navyše zanikla v obidvoch spoločnostiach takmer súčasne
v septembri 2012.

Žalobca ďalej uvádza, že uzavretím Zmluvy o pristúpení k záväzku sa žalovaný v 1. rade nijako
nevyhol svojej povinnosti plniť svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo Zmluvy o kontokorentnom
úvere č. 195/2011/UZ zo 07.03.2011 (ďalej ako „Zmluva o úvere“), uzavretím Zmluvy o pristúpení k
záväzku nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu a povinnosť žalovaného v 1. rade
splatiť svoje záväzky voči žalobcovi zo Zmluvy o úvere ostáva týmto nedotknutá. Navyše podľa ústneho
vyjadrenia Ing. Igora Béreša na rokovaniach so žalobcom bol majetok žalovaného v 1. rade prevedený
na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade predpokladal aj vstup nového investora.

Uzavretím Zmluvy o pristúpení k záväzku sa teda z pohľadu žalobcu posilnila alebo sa mala posilniť
schopnosť zaviazaných subjektov splatiť svoje záväzky zo Zmluvy o úvere. Ich vnútorný vzájomný vzťah
žalobca nebol povinný zisťovať a ani nijako nezisťoval. Ak by sa aj preukázalo, že išlo o konanie Igora
Béreša ako konateľa žalovaného v 2. rade v rozpore s poctivým obchodným stykom voči žalovanému v
1. rade, nie je možné automaticky uplatňovať sankciu neplatnosti na úkor právnej istoty tretej osoby, v
tomto prípade žalobcu - najmä nie v obchodnom styku a v práve obchodných spoločností. Ani porušenie
zákazu konkurencie podľa § 65 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka nemá dôsledky voči
tretej osobe.



Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade ako
neopodstatnené zamietol.

Uznesením 14Cb/41/2013-68 zo dňa 01.07.2013 súd prvého stupňa žalovanému v 2. rade  za odvolanie
podané proti rozsudku vyrubil súdny poplatok vo výške 13.132,--  eur.

Žalovaný v 2. rade aj toto uznesenie napadol včasným odvolaním . Dôvodil tým, že jediným legitímnym
spôsobom, ktorým  bolo možné zvrátiť  stav vzniknutý napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu,
bolo podanie odvolania. Žalovaný v 2. rade poukázal na ustanovenie poslednej vety poznámky číslo 2 k
položke číslo 1 sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej: \"...  z prejavu odporcu, ktorý súd posudzuje
ako obranu proti návrhu, sa súdny poplatok neplatí\". Podaným odvolaním žalovaný v 2. rade neuplatnil
svoje práva vzájomným návrhom, iba využil svoje ústavné právo na spravodlivý proces a spôsobom,
ktorý mu je umožnený samotným zákonom, sa bránil proti rozsudku konajúceho súdu vo veci samej.
Podané odvolanie preto označil len za obranu protinávrhu, za ktorú sa súdny poplatok v zmysle citovanej
poznámky sadzobníka súdnych poplatkov neplatí. Vyrubenie súdneho poplatku za podané odvolanie
preto podľa žalovaného v 2. rade nenachádza oporu v zákone.

Z týchto dôvodov žalovaný v 2. rade žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie v
časti uloženia poplatkovej povinnosti za podané odvolanie zastavil.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach podaného odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 O.s.p., pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v
odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa odvolací súd v súlade s § 219 ods.2 O.s.p. obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie odvolania žalovaného v 2. rade proti meritórnemu rozhodnutiu
iba doslovne opakuje argumentáciu, ktorú žalovaný v 2. rade použil v rámci svojej obrany v konaní pred
súdom prvého stupňa a nad jej rámec nič ďalšie neuviedol. Súd prvého stupňa sa s touto obranou v
odôvodnení napadnutého rozsudku už podrobne vysporiadal a odvolací súd sa s argumentáciou súdu
prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ňu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné naviac uviesť, že pristúpením žalovaného v 2. rade k záväzku
žalovaného v 1. rade sa žalovaný nevyhol svojej povinnosti plniť svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci
z úverovej zmluvy. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka sa totiž žalovaný v 2. rade pristúpením k
záväzku žalovaného v 1. rade stal  len novým dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi ( vo vzťahu pasívnej
solidarity ), pričom jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi ako veriteľovi plnenie, zostala nedotknutá. Pri
skúmaní pristúpenia žalovaného v 2. rade k záväzku žalovaného v 1. rade z hľadiska súladnosti takéhoto
úkonu s dobrými mravmi či pravidlami poctivého obchodného styku je potrebné mať na zreteli primárne
stabilitu právneho postavenia  žalobcu ako veriteľa. Odvolací súd v danom prípade nevidí rozumný
dôvod pre to, aby miera stability právneho postavenia žalobcu vyplývajúca z pristúpenia žalovaného v
2. rade k záväzku žalovaného v 1. rade bola z dôvodov uvádzaných žalovaným v 2. rade oslabená. Ak
sa žalovaný v 2. rade domnieva, že konaním jeho bývalého konateľa Igora Béreša mu bola spôsobená
majetková ujma  ( škoda ), je na ňom, aby skúmal prípadné možnosti uplatnenia jej náhrady z hľadiska
platnej hmotnoprávnej úpravy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.



Odvolací súd považuje za neopodstatnené taktiež odvolanie žalovaného v 2. rade voči uzneseniu, ktorý
mu súd prvého stupňa vyrubil poplatkovú povinnosť za podané odvolanie.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa súdne
poplatky (ďalej len \"poplatky\") vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na
návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len \"poplatkový úkon\") uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len \"sadzobník\"), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety  citovaného zákona je v odvolacom konaní poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa poznámky č. 2 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov (položky stanovujúcej výšku sadzby
poplatku z návrhu na začatie konania) ak odporca v konaní uplatňuje svoje práva vzájomným návrhom,
platí poplatok z ceny predmetu poplatkového úkonu. Ak odporca uplatnil vzájomným návrhom svoju
pohľadávku na započítanie, platí súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil navrhovateľ.
Z prejavu odporcu, ktorý súd posudzuje ako obranu proti návrhu, sa súdny poplatok neplatí.

Podľa poznámky č. 3 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu
súdu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí
každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa
alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že
v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) platia
súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného
spoločenstva ( § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) spoločne a nerozdielne.

Podľa poznámky číslo 4 k položke číslo 1 sadzobníka súdnych poplatkov z odvolania proti rozsudku,
ktorým súd rozhodol len o základe predmetu konania, sa poplatok neplatí.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolacie konanie vo veci samej zásadne podlieha poplatkovej
povinnosti, ktorej poplatníkom je odvolateľ ( v danom prípade žalovaný v 2. rade), pričom poplatková
povinnosť mu vzniká momentom podania odvolania. Sadzba tohto poplatku je rovnaká  ako sadzba
poplatku z podanej žaloby. Žalovaný v 2. rade  evidentne  nesprávne pochopil význam poznámky číslo 2
k položke číslo 1 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá rieši výlučne sadzbu súdneho poplatku plateného
zo vzájomného návrhu, ak žalovaný takýto vzájomný návrh urobí. Uvedená poznámka číslo 2 k položke
číslo 1 sadzobníka súdnych poplatkov sa však žiadnym spôsobom nedotýka poplatkovej povinnosti,
ktorá vzniká podaním odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu a sadzbu súdneho poplatku za odvolanie
vo veci samej  riešia výlučne poznámky č. 3 a 4 sadzobníka súdnych poplatkov.



Súd prvého stupňa uznesením č. k. 14Cb/41/2013-68 zo dňa 01.07.2013 žalovanému v 2.  rade vyrubil
súdny poplatok za podané odvolanie voči prvostupňovému rozsudku vo veci samej v súlade s citovanými
ustanoveniami paragrafového znenia zákona o súdnych poplatkoch, ako aj vo výške ustanovenej
sadzobníkom súdnych poplatkov.  Z uvedených dôvodov odvolací súd ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil aj uvedené uznesenie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 151 ods.1 O.s.p. tak, že
v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Podmienkou priznania náhrady
trov konania podľa § 151 ods.1 O.s.p. je primárne podanie návrhu na priznanie náhrady trov konania
zo strany účastníka a následné vyčíslenie trov. Navrhovateľ v odvolacom konaní návrh na priznanie
náhrady trov konania neurobil a preto mu v zmysle uvedeného nemohli byť priznané.

Tento rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/41/2013", "guid": "9120074b-ba57-4ed8-8172-145f7a787099:cd8b293e-bb4c-4ffe-b77d-877f875dc6b8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a2b6180a-ec5c-4940-8935-eff457be1281:6c87a646-d0b6-44e8-83fd-cb0479da4ad3", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/41/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/41/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a2b6180a-ec5c-4940-8935-eff457be1281:6c87a646-d0b6-44e8-83fd-cb0479da4ad3"}], "citovane_v": []}