Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/306/2013 z 26. 1. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 26. januára 2014, sp. zn. 8CoP/306/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7210210057.2
Krajský súd Košice | 8CoP/306/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7210210057.2 | 2014-01-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: ZoR, § 45 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/226ae5e5-f669-40fb-a237-8ea7d6895230
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7210210057.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/306/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210210057
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210210057.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Q.,
N. nar. XX.X.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX bývajúce s navrhovateľkou zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II detí rodičov: O. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. na
E. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č.
20 a B. Q., rod. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na neznámom mieste zastúpeného opatrovníkom W..
O. V. zamestnancom Okresného súdu Košice I o návrhu K. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. na ul. I..
oceliarov č. XX na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom a ich zverenia
do jej náhradnej osobnej starostlivosti o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z
31.5.2013 č.k. 27P 161/2010-170 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
deťom naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II z 21.10.2010 č.k. 39C/40/2010-30 tak,
že zveril mal. deti do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorú poveril, aby sa o ne osobne
starala, zastupovala ich a spravovala ich majetok. Matku aj otca zaviazal prispievať navrhovateľke
na výživu mal. detí minimálnym mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa od 19.9.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné od matky
pre mal. deti v rozsahu 439,72 Eur a od otca pre mal. deti v rozsahu 496,72 Eur za obdobie od 19.9.2011
do 31.5.2013 zaviazal každého z rodičov zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil
a zamietol návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, alternatívne, aby ho zrušil
a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože neúplne zistil skutkový stav veci a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Nepoprela, že mal. deti majú navrhovateľku radi, ale zdôraznila, že
majú byť v prvom rade v osobnej starostlivosti rodičov. V tejto súvislosti uviedla, že v priebehu konania
neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že sa o mal. deti nie je schopná
riadne postarať najmä za situácie, keď kolízny opatrovník uviedol, že sa vie riadne postarať o mal. T..
Konštatovala, že má na výchovu mal. detí vytvorené lepšie podmienky ako navrhovateľka, pretože býva
v 3 izbovom byte, kde majú deti samostatnú izbu, kým navrhovateľka býva s deťmi len v jednoizbovom
byte ešte s ďalšími dvoma dospelými osobami a jedným dvojmesačným dieťaťom. Poukázala tiež na
závery znaleckého posudku PhDr. S. M., podľa ktorých neexistujú žiadne etické alebo morálne prekážky,
ktoré by bránili tomu, aby sa mohla o mal. deti starať. Poznamenala, že sa o mal. deti riadne starala do
roku 2011, kedy ich opustila len pre nezhody so sestrou, ktorá ju vyháňala z bytu. Vyjadrila názor, že



navrhovateľka ovplyvňuje mal. deti, aby sa s ňou nestretávali. Citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR z 13.3.1968 sp. zn. 1Cz 12/68, podľa ktorého „zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana
než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova mal. dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť
vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia o závere, že žiadny z
rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa.“ Tvrdila, že konajúci
súd napriek tomu nepochopiteľne uprednostnil navrhovateľku pred ňou a všetky dôkazy, ktoré svedčili
v jej prospech vyhodnotil v jej neprospech. Namietala, že sa súd nevysporiadal so záujmom všetkých
troch mal. detí vyrastať spolu. Vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa pochybil, ak neupravil jej
styk s mal. deťmi a tvrdila, že súd, ani kolízny opatrovník nepodporili ani jednu z jej snáh o zlepšenie
jej vzťahu s deťmi a neposkytli jej poradenstvo.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poprela vyjadrenie matky, že sa do roku 2011 riadne starala o mal. deti a v tejto súvislosti poukázala na
to, že ich niekoľkokrát opustila a vzala si len mal. T.. Uviedla, že aj keď všetci žili v jednej domácnosti,
o deti sa v skutočnosti starala len sama, pretože matka o deti nejavila záujem a správala sa k nim
chladne. Vyjadrila presvedčenie, že práve takéto správanie matky je hlavným dôvodom, pre ktorý deti
matku odmietajú, nakoľko u nej nenašli oporu, lásku ani bezpečie. Poprela tvrdenie matky, že by
účelovo ovplyvňovala mal. deti proti nej a konštatovala, že matka po svojom odchode neprišla mal. deti
dobrovoľne ani raz navštíviť. S mal. deťmi sa stretáva, avšak ich iniciátorom nikdy nie je ona. Stretnutia
neprebiehajú pozitívne, matka si deti nevšíma a tak sa radšej idú hrať von. Keď sa matka príležitostne
stretne s mal. N. vonku, iba ju pozdraví bez toho, aby sa jej opýtala, čo má nové a pod.. Konštatovala,
že mal. deti bývali s matkou samé len vtedy, keď sa podrobila operácii. Okrem toho mal. N. u nej bola
raz týždeň a dlhšie nevydržala. Mal. Y. bol po pobyte u matky prestrašený, bál sa ľudí a uhýbal, keď
sa ho chceli dotknúť. Tlmočila vyjadrenia mal. detí, že k matke nechcú ísť naspäť a pokiaľ by ich súd
ponechal v starostlivosti matky, ušli by k nej. Poznamenala, že jej zdravotný stav je stabilizovaný, pričom
kontrolnú hospitalizáciu má odporúčanú až o 2-3 roky.  Dodala, že 12.7.2013 podala žiadosť o výmenu
bytu za väčší, pretože táto možnosť sa v blízkom čase ukazuje ako reálna.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine
a zákonne vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde
prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu
k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že
odsťahovaním matky z domácnosti navrhovateľky a mal. detí v júli 2011 došlo ku kvalifikovanej zmene
pomerov, ktoré existovali v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Mal.
deti zostala vychovávať v pôvodnej domácnosti ich stará matka zo strany matky, t.j. v tomto konaní
navrhovateľka a matka sa odsťahovala s najmladším bratom mal. detí k svojmu partnerovi do 3 izbového
bytu. Napriek tomu, že sa matke priestorovo zlepšili podmienky na bývanie oproti podmienkam, ktoré
majú mal. deti v domácnosti navrhovateľky, aj odvolací súd je toho presvedčenia, že nie je v záujme
mal. detí, aby zotrvávali v osobnej starostlivosti matky, pretože nevie relevantne zabezpečovať všetky
ich potreby súvisiace s riadnym duševným vývinom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že



rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave osobnej starostlivosti o mal. deti zostáva
vždy záujem mal. detí a v ich záujme nie je, aby boli odňaté z výchovného prostredia navrhovateľky,
v ktorom sú po všetkých stránkach dobre citovo stimulované a ponechané v osobnej starostlivosti
matky, ku ktorej nemajú vybudovaný žiadny citový vzťah a u ktorej podľa vlastného vyjadrenia ani
ostať nechcú. Z § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na
svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor má právo vyjadrovať ho slobodne vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa mal.
dieťaťa má mal. dieťa právo byť vypočuté. Názoru mal. dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Mal. N. sa na pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že
chce zostať u babky (navrhovateľky), pretože k matke neprechováva žiadne city, nemá ju rada a hanbí
sa za ňu. Z jej výpovede (kde podrobne popísala dôvody svojho stanoviska), ani z ostatných dôkazov
nevyplýva, že by nebola schopná formulácie vlastného názoru, resp. že by pri ňom bola ovplyvňovaná
navrhovateľkou tak, ako sa matka snažila presvedčiť odvolací súd v podanom odvolaní. Vôľa mal. Y.
bola citlivo zisťovaná prostredníctvom kolízneho opatrovníka a bola totožná s vôľou maloletej N. zotrvať
v starostlivosti navrhovateľky. Aj keď je zverenie mal. detí do náhradnej osobnej starostlivosti skutočne
krajným riešením, ako správne poznamenala matka, súčasne je nevyhnutným riešením situácie v tých
prípadoch, kedy žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa.
V danej veci však bolo v priebehu konania nesporne preukázané, že matka nie je schopná náležitým
spôsobom zabezpečovať riadnu výchovu mal. detí. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to,
že riadna výchova mal. detí nespočíva v povrchnom zabezpečovaní ich základných životných potrieb
ani v materiálnom a lepšom priestorovom vybavení domácnosti, ale predovšetkým v napĺňaní hlbších
emočných potrieb mal. detí, vytváraním príležitostí na kvalitný kontakt s deťmi, na prípravu na budúce
povolanie a pod., kde matka výrazne stráda. Zo znaleckého posudku B.. S. M. vyplýva, že matka je
nezrelá, má sklon k nezodpovednému a málo tolerantnému správaniu, je labilná, prchká, výbušná a
ako rodič patrí do kategórie zanedbávajúceho rodiča, nenapĺňa potreby detí, nekomunikuje s nimi, nič
aktívne neurobí voči odmietavému postoju mal. detí. Presne tento model jej správania popisujú jednak
mal. deti, navrhovateľka ale aj kolízny opatrovník, a korešponduje aj s jej odvolacími námietkami, že jej
nikto nepomohol v obnove jej vzťahu k deťom, aj keď jej kolízny opatrovník ponúkol niekoľko možností
navštíviť poradenskopsychologické služby, ktoré nevyužila. Pasívna bola aj voči záujmom mal. detí
týkajúcich sa ich prípravy na budúce povolanie, neinformovala sa v škole na ich výsledky, ani raz sa
nezúčastnila rodičovského združenia, či inak prispela k tomu, aby z detí vychovala samostatných a
zodpovedných jedincov, ktorí v budúcnosti nebudú musieť byť na niekom závislí. Jej skutočný záujem
o deti v celom konaní ostal len v rovine jej tvrdení a povrchného prístupu bez toho, aby voči nim
urobila aspoň jedno úprimné snaživé gesto, ktorým by sa ich snažila získať a presvedčiť, že sa v jej
blízkosti môžu cítiť milované a v bezpečí. Práve úplná absencia matky v tejto zložke viedla podľa názoru
odvolacieho súdu k pretrhnutiu jej vzťahov s mal. deťmi a i k jej odmietaniu. Vzhľadom k tomu, že im
ju v plnom rozsahu dobrovoľne nahradila stará matka, t.j. navrhovateľka, bolo prirodzené, že sa medzi
nimi vytvorila pozitívna emočná väzba, ktorú mal. deti vnímajú pozitívne, a ktorá prospieva ich ďalšiemu
zdravému vývoju. Pokiaľ by sa mal. deti mali proti svojej vôli presťahovať k matke, mohlo by to mať vážny
dopad na ich psychiku a ďalší riadny zdravý vývoj, nakoľko by vyrastali v atmosfére odmietania, strachu
a nezáujmu. Skutočnosť, že v starostlivosti mal. T. zatiaľ neboli zistené nedostatky nepreukazuje, že
matka je schopná riadnej výchovy mal. detí, pretože u detí sa ich nesprávna duševná výchova začína
naplno prejavovať až v neskoršom období, kedy už nadobúdajú viac rozumových schopností a vedia
rozlíšiť úprimnú starostlivosť a lásku od povrchného prístupu k ich potrebám a záujmom. Odvolací súd
je toho presvedčenia, že je v záujme mal. detí, aby boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá pre ich riadny výkon spĺňa všetky zákonné podmienky uvedené v § 45 ods. 1
a 2 zákona o rodine. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil opodstatnenosť námietok matky, pokiaľ
spochybňovala spôsobilosť navrhovateľky na riadnu osobnú starostlivosť o mal. deti, pretože podrobným
šetrením kolízneho opatrovníka, znaleckým skúmaním aj správami ošetrujúcich lekárov navrhovateľky
bolo nepochybne zistené, že má na výchovu mal. detí vytvorené vhodné podmienky a je schopná riadne
vychovávať mal. deti. Odvolací súd nezistil, že by konajúci súd bezdôvodne favorizoval navrhovateľku
pred matkou a v tejto súvislosti poukazuje na závery znaleckého posudku z odboru psychológia, ktoré
ukázali, že práve osobnosť navrhovateľky je pre ďalší zdravý vývin mal. detí omnoho vhodnejšia ako
matkina. Odvolací súd poznamenáva, že záujem mal. súrodencov vyrastať spolu nemožno v žiadnom
prípade favorizovať pred potrebou toho, aby mal. deti vyrastali v atmosfére šťastia, porozumenia a
harmónie, ktorú im dlhodobo zabezpečuje navrhovateľka. Pretože súd prvého stupňa správne zaviazal
každého z rodičov prispievať navrhovateľke na výživu mal. detí minimálnym výživným, správne vyčíslil
dlh na výživnom a určil jeho splatnosť, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý



rozsudok ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov. Na závere o správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani to, že súd
neupravil styk matky s mal. deti, pretože tento návrh matka v priebehu konania nepodala a ani zo
skutkového stavu nevyplývalo, že by bolo nevyhnutné v tejto časti začať konanie ex offo. V prípade, ak
bude mať matka záujem o úpravu styku s mal. deťmi, nič jej nebráni podať osobitný návrh, o ktorom
bude rozhodnuté približne v rovnakom čase, akoby bolo rozhodnuté v tomto konaní v prípade, ak by
sa predmetný rozsudok zrušoval.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.