{"guid": "1ee5b1c0-d559-4597-858d-5cd39bff6223:be1c705d-6336-46db-bbd6-137dafdd557d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1117213527.1", "spisova_znacka": "20CoP/45/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/45/2017 z 5. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. októbra 2017, sp. zn. 20CoP/45/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1117213527.1", "identifikacne_cislo": "1117213527", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2017-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be1c705d-6336-46db-bbd6-137dafdd557d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1117213527.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1117213527.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1117213527.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117213527
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117213527.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H.
G.Á., D. W. XX.XX.XXXX, N. X. F., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova, 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - Z. G., D. W.V.
XX.XX.XXXX, N. Š. XX, XXX XX N., V. P. - M. G., D. W.V. XX.XX.XXXX, N. Š. XX, XXX XX N., právne
zastúpený advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., so sídlom Lombardíniho 22b, 831 03
Bratislava, IČO: 36 865 966, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25.júla 2017, č.k. 3P 96/2017 - 44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25.júla 2017, č.k.                     3P 96/2017
- 44,  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 25.07.2017, č.k. 3P 96/2017 - 44, návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec maloletého H. G., D. W. XX.XX.XXXX,
sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletého dieťaťa, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 31.05.2017, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží matke
povinnosť strpieť prihlásenie maloletého k povinnej školskej dochádzke do 1. ročníka na Základnej škole
S. X,                XXX XX N.. Otec alternatívne navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil matke
povinnosť súhlasiť s prihlásením maloletého k povinnej školskej dochádzke do 1. ročníka na R. Š. S. X,
XXX XX N.; alternatívne, aby udelil otcovi namiesto matky súhlas s prihlásením maloletého k povinnej
školskej dochádzke do 1. ročníka na R. Š. S. X, XXX XX N..
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že s matkou maloletého uzatvoril
manželstvo dňa XX.XX.XXXX S. N.. Rodičia spolu s maloletým žili, a aj v súčasnosti stále žijú, S. N., na
V. Š. XX. Otec pracuje S. N.                   v Y. S.-H. L. Z.I. F.. Matka pracuje rovnako                    S. N. v A.
G.. Vzhľadom na to, že maloletý dňa XX.XX.XXXX dovŕši vek šiestich rokov, v zmysle ustanovenia § 19
ods. 3 zákona č. 245/2008 Z.z. (Školský zákon), v nasledujúcom školskom roku 2017/2018 je povinný
od septembra 2017 nastúpiť na povinnú školskú dochádzku. Otec bol zapísať maloletého do spádovej
školy - Základná škola S. X, XXX XX N.. V tejto základnej škole bol zaevidovaný, takže si ako zákonný
zástupca bol splniť svoju povinnosť prihlásiť maloleté dieťa na povinnú školskú dochádzku, avšak v tejto
škole vyžadovali písomný súhlas aj druhého rodiča, matky, keďže v škole bol otec bez manželky. V
opačnom prípade nebude možné maloletého zapísať ako žiaka do                   1. ročníka na Základnej škole
S. X, XXX XX N.. V samotnom potvrdení, ktoré si vyžiadal otec pre účely dokladovania tejto skutočnosti
súdu, je nesprávne uvedené, že by mal byť maloletý v striedavej starostlivosti rodičov. Rodičia nie sú
rozvedení, a ani nikdy nebolo súdom rozhodnuté o tom, že by mal byť maloletý v striedavej starostlivosti.
Matka odmietla,              a aj odmieta, súhlasiť so zápisom maloletého dieťaťa a s nástupom do školy S.



N.. Matka otcovi uviedla, že maloletého plánuje zapísať do Y. R. Š.                               Z. O. Š. Z.. A. V.
A. S. O. N. D. Y., v meste, odkiaľ pochádza                  a v meste, kde žijú jej rodičia. Maloletý do N. D. Y.
chodí na prázdniny a na kratšie časové obdobia k svojim starým rodičom, avšak otec má za to, že tento
vzťah je bežným vzťahom maloletého dieťaťa  k starým rodičom, nie miestom, kde by malo maloleté
dieťa nastúpiť na povinnú školskú dochádzku. Otec v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby maloleté
dieťa nastúpilo do školy v N. D. Y., kde sa ani jeden z jeho zákonných zástupcov - rodičov, nezdržiava.
Otec má za to, že je v najlepšom záujme maloletého, aby nastúpil so svojimi rovesníkmi do spádovej
základnej školy S. N., podľa jeho obvyklého pobytu, resp. podľa pobytu, kde sa od svojho narodenia
zdržiava, kde nadviazal všetky sociálne a spoločenské vzťahy. Základná škola S. je spádovou školou
pre danú oblasť vrátane ulice Š., kde je bydlisko maloletého - t. j. adresa Š. XX patrí pod školský obvod
tejto základnej školy. Konanie matky, ktorá odmieta udeliť súhlas s tým, aby bol maloletý zapísaný do
spádovej školy v mieste obvyklého pobytu maloletého, je podľa názoru otca spôsobilé ohroziť zdravý
vývoj maloletého. Vytrhnutie maloletého dieťaťa                       z prostredia, v ktorom má rozvinuté
a prehĺbené sociálne, spoločenské, ako aj rodinné väzby, predstavuje ohrozenie jeho zdravého vývinu.
Otec vo svojom návrhu poukázal na vzťah subsidiarity medzi Civilným mimosporovým poriadkom a
Civilným sporovým poriadkom, konkrétne na ustanovenie § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ktoré obsahuje iba demonštratívny výpočet povinností, ktoré súd môže neodkladným opatrením nariadiť,
preto je možné vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako tie,
ktoré upravujú ustanovenia § 365 až § 368 Civilného mimosporového poriadku.

4. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, dospel súd prvej inštancie k
záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako ho otec žiada na základe jeho návrhu nariadiť a ktoré vyžaduje právna
úprava uvedená v jednotlivých odsekoch 7, 8, 9 a 11 uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Súd prvej inštancie v danom prípade nemal za osvedčenú, a ani z obsahu spisu nezistil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov maloletého otcom navrhovanou povinnosťou - strpieť prihlásenie
maloletého k povinnej školskej dochádzke do 1. ročníka na Základnej škole S. X, XXX XX N., ktorú
povinnosť by uložil súd matke, a to formou neodkladného opatrenia.  Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností, ako aj zákonných ustanovení, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade
návrhu otca nie je možné vyhovieť neodkladným opatrením. Otec hodnoverne neosvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a ani nepreukázal rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a že bez takejto bezodkladnej úpravy pomerov by
bol život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého vážne ohrozený alebo narušený.

6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že podľa ustanovenia
§ 35 Zákona o rodine, by sa otec maloletého mohol domáhať rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o
zápise maloletého do 1. ročníka na základnej škole v prípade nezhody rodičov, nakoľko ide o podstatnú
vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv                    a povinností. Z dôvodu, že petit neodkladného
opatrenia sa zhoduje s petitom návrhu vo veci samej, a ide o stav, ktorý by bol svojím charakterom
nezvratný, súd návrh otca zamietol.                   V danom prípade je potrebné vykonať riadne dokazovanie,
čo je však možné len po začatí konania vo veci samej, pričom otec návrh na začatie konania o nezhode
rodičov doposiaľ nepodal. V tejto veci je potrebné vykonať dokazovanie, pričom súd nemôže rozhodnúť
bez zistenia skutkového stavu neodkladným opatrením. Sumarizujúc všetko uvedené, dospel súd prvej
inštancie k záveru, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebola osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov, preto súd rozhodol tak, že návrh otca zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa                §
62 ods. 1 CMP teda, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, ako aj z
dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ i/, h/ CSP. V rámci svojho odvolania  otec uviedol, že výpočet
prípadov, kedy je nevyhnutné zabezpečiť ochranu maloletého neodkladným opatrením,  je uvedený
demonštratívnym výpočtom, nie taxatívnym. Tak ako to vykladá súd prvej inštancie, že ak nenastane
ani jeden z uvedených prípadov (taxatívny výpočet), tak sa ochrany maloletého neodkladným opatrením
domáhať nemožno, nie je podľa názoru otca správne. Zákonodarca prípady, kedy je možné zabezpečiť
ochranu maloletého, vymedzil príkladmo z dôvodu, že v právnej praxi ako aj v bežnom živote môže
dochádzať                   k rôznym situáciám, ktoré majú byť chránené právnou normou ako aj procesným
predpisom, Civilným sporovým poriadkom ako aj Civilným mimosporovým poriadkom. Uvedené tak
zakladá odvolací dôvod, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza                            z



nesprávneho právneho posúdenia veci. K odôvodneniu súdom prvej inštancie uvedenom pod bodom
2 otec uviedol, že súd prvej inštancie len všeobecne uviedol, že návrh otca nespĺňa podmienky, ktoré
vyžaduje právna úprava, bez toho, aby konkrétne uviedol, ktoré podmienky neboli splnené. Odkazovať
na 4 odseky odôvodnenia, obsahujúce citáciu právnych ustanovení bez toho, aby súd  prvej inštancie
konkrétne uviedol, ktoré podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené, je podľa názoru
otca nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia, ktoré zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. b/ - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napriek uvedenému
otca uviedol splnenie všetkých podmienok, na ktorých nesplnenie odkazuje odôvodnenie uznesenia
súdu prvej inštancie. V odseku 7 odôvodnenia súd prvej inštancie odkazuje na ustanovenie § 325 ods.
2 CSP v zmysle ktorého: 1)  neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená., 2) neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby                   a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie
pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo
vec do úschovy na súde,                 c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v
ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)  nevstupovala alebo iba
obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa
alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním
ohrozuje, g)  písomne,   telefonicky,   elektronickou   komunikáciou   alebo   inými   prostriedkami
úplne   alebo   čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť
takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Otec sa podaným
návrhom na vydanie neodkladného opatrenia alternatívne domáhal, aby súd a) uložil matke povinnosť
strpieť prihlásenie maloletého syna k povinnej školskej dochádzke, b) uložil matke povinnosť súhlasiť s
prihlásením maloletého syna k povinnej školskej dochádzke, c) udelil otcovi   namiesto matky  súhlas
s prihlásením  maloletého syna  k povinnej školskej dochádzke. Na základe vyššie uvedeného otec
má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré zakladajú odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Otec má za to, že to,
čo žiadal v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, spadá pod demonštratívny výpočet toho, čoho
sa možno neodkladným opatrením domáhať. Aj v tejto súvislosti poukázal na demonštratívny výpočet
v zákonnom ustanovení                     § 325 ods. 2 CSP, preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že ak sa
neodkladným opatrením nežiada len to, čo je vymedzené v § 325 ods. 2, tak neodkladné opatrenie nie
je možné vydať, je nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie zakladajúce odvolací dôvod v
zmysle               § 365 ods. 1 písm. h/, prípadne aj písmena d/ tohto ustanovenia CSP. V odseku 8
odôvodnenia súd prvej inštancie odkazuje na ustanovenie § 329 CSP ods.1 prvá veta v zmysle ktorého:
súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. Otec má za to, že uvedené uznesenie je procesným uznesením, v
zmysle ktorého je daná možnosť súdu rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Tvrdenie súdu v odseku 13 napádaného uznesenia, že                  v danom prípade neboli
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho otec žiada a tak, ako ho vyžaduje
právna úprava uvedená v odsekoch 7, 8, 9 a 11 je nesprávne. Na základe uvedeného má otec za to, že
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie zakladajúci odvolací dôvod v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. h/, prípadne aj písmena d/ tohto ustanovenia CSP. Otec v rámci odvolania ďalej
poukázal na to, že v odseku 9 odôvodnenia súd prvej inštancie odkazuje na § 326 CSP ods. 1 a ods.
2, ktoré uvádzajú náležitosti návrhu neodkladného opatrenia. Otec má za to, že vo svojom návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia opísal rozhodujúce skutočnosti (článok II.), vyčerpávajúcim spôsobom
zdôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov (článok III. V. a VI.), opísal skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku (článok VI.) a jasne                      a zreteľne uviedol, čoho sa
domáha (článok VII.). Pri každom tvrdení, ktoré bolo možné preukázať listinnými dôkazmi, tieto pripojil k
návrhu - spolu 10 listín tykajúcich sa skutkového stavu. Otec ďalej uviedol, že tvrdenie súdu v odseku 13.,
ktorý poukazuje na odsek 9 napádaného uznesenia tvrdiac, že návrh otca nespĺňa požiadavky uvedené
v § 326 CSP, je nesprávne. Súd prvej inštancie žiadnym konkrétnym spôsobom nevytkol konkrétny
nedostatok podaného návrhu otca, len všeobecne odkázal na § 326 CSP a uviedol, že návrh tam
uvedený zákonné požiadavky nespĺňa, a to bez akejkoľvek konkretizácie. Uvedené zakladá odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a d/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý



proces. V odseku 11 odôvodnenia súd prvej inštancie všeobecne odkazuje na ustanovenia §§ 360 až
368 zákona č. 161/2015 Z.z.                       V odseku  13 napádaného rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho otec
žiada a tak, ako si to vyžaduje táto právna úprava (§§ 360 až 368 CMP). Súd prvej inštancie opätovne
žiadnym  konkrétnym spôsobom  nevytkol  konkrétny nedostatok  podaného návrhu otca, len všeobecne
odkázal na §§ 360 až 368 CMP a uviedol, že návrh tam uvedené zákonné požiadavky nespĺňa, a to bez
akejkoľvek konkretizácie. Otec opätovne uvádza, že výpočet prípadov, kedy je nevyhnutné zabezpečiť
ochranu maloletého neodkladným opatrením, je uvedený   demonštratívnym výpočtom, nie  taxatívnym.
Zákonodarca prípady, kedy je možné zabezpečiť ochranu maloletého, vymedzil príkladmo z dôvodu, že
v právnej praxi, ako aj                  v bežnom živote, môže dochádzať k rôznym situáciám, ktoré majú
byť chránené právnou normou a procesnými predpismi - Civilným sporovým poriadkom, ako aj Civilným
mimosporovým poriadkom. Uvedené zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/      a d/ CSP,
nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol,
že k odôvodneniu súdu prvej inštancie uvedenému pod bodom 3 otec uviedol, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré zakladajú odvolací
dôvod                 v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, a zároveň došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
súdom prvej inštancie zakladajúci odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. I písm. h/. Otec                      v
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia okrem popisu skutkového stavu (článok II.)                a
bližšieho popisu stavu ohrozujúceho zdravý vývoj maloletého dieťaťa (článok III),  v článku V. a VI. riadne
zdôvodnil potrebu a nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia práve                 z toho dôvodu, aby
nehol ohrozený zdravý vývoj maloletého, aby sa maloletý H. mohol riadne pripravovať na svoje budúce
povolanie, a aby mohol nastúpiť na povinnú školskú dochádzku, čo v tomto prípade a za súčasnej
situácie je zjavne ohrozené. Tvrdenie súdu prvej inštancie, v odôvodnení napádaného uznesenia, že
predmetnému návrhu nie je možné vyhovieť neodkladným opatrením, je nesprávne. Otec poukazuje na
rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktoré takýto postup (nahradenie súhlasu jedného s rodičov s
nástupom maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku do konkrétnej školy, respektíve rozhodnutie
súdu neodkladným opatrením, že rodič je oprávnený dieťa zapísať do príslušnej školy) bežne využívajú,
a to najmä v prípadoch, keď má maloleté dieťa nastúpiť na povinnú školskú dochádzku a konanie o
návrhu vo veci samej by bolo neúčelné z dôvodu samotnej dĺžky súdneho konania. Príkladmo možno
poukázať na konanie pred Okresným súdom Bratislava III., sp.zn. 51P/535/2014, v ktorom sa matka
maloletých detí domáhala, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.09.2014, aby
súd rozhodol, že je oprávnená zapísať dvoch maloletých synov do základnej školy A. X S. G., titulom
výkonu ich povinnej školskej dochádzky. Okresný súd Bratislava III. uznesením č.k. 51P/471/2014-38
zo dňa 13.11.2014 návrhu matky vyhovel a zároveň uložil matke povinnosť podať vo veci samej návrh
podľa § 35 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie tak podľa názoru otca vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne preskúmal skutkový stav na základe dôkazov predložených otcom, ako aj nesprávne
právne posúdil vec, keď sa odchýlil od rozhodovacej praxe všeobecných súdov v obdobných predmetoch
konania (nahradenie súhlasu jedného z rodičov, týkajúci sa nástupu maloletého dieťaťa na povinnú
školskú dochádzku, resp. vyslovenie oprávnenosti jedného rodiča zapísať dieťa do školy).                      K
odôvodneniu súdu prvej inštancie,uvedenému pod bodom 4, otec uviedol, že v prípade, ak by bolo
vyhovené otcovmu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nešlo by o nezvratný stav, ako to uviedol
súd prvej inštancie, nakoľko samotné prihlásenie maloletého H. G. do spádovej školy v mieste jeho
obvyklého pobytu by malo len za následok nástup       k povinnej školskej dochádzke (zákonná povinnosť),
ktorou by sa chránili záujmy maloletého H. G.. Samotný zápis do Základnej školy na S. X S. N. by
nemal za následok nezvratný stav v podobe zotrvania maloletého v štúdiu na tejto škole. V prípade
zmeny pomerov, zmeny záujmov maloletého, alebo v prípade rozhodovania súdu v konaní vo veci
samej podľa § 336 CSP alebo § 337 CSP, by maloletý vždy mohol prestúpiť na inú základnú školu. V
tomto smere má otec za to, že tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že vyhovením návrhu otca by bola
dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami, a preto nie je možné vydať neodkladné opatrenie,
ale je nevyhnutné podať návrh na súd vo veci samej, je nesprávne. Nesprávnosť názoru súdu prvej
inštancie, že v prípade vyhovenia návrhu otca by šlo o nezvratný stav, a preto nie je možné vydať
neodkladné opatrenie, potvrdzuje aj samotné znenie § 336 ods. l a 337 ods. 1 CSP. V zmysle uvedených
zákonných ustanovení je zrejmé, že vydaním neodkladného opatrenia, ktorým sa určí určitá  povinnosť
strane  konania,   nebude  zakladať  nezvratný   stav,   pretože   buď  sám  súd   určí   povinnosť otcovi,
aby podal návrh vo veci samej, alebo strana konania, voči ktorej bolo vydané neodkladné opatrenie, má
možnosť podať návrh vo veci samej vrátane právnych následkov s tým spojených a týmto spôsobom sa



domáhať zmeny uloženej povinnosti neodkladným opatrením. Je teda zrejmé, že vydaním neodkladného
opatrenia nenastane nezvratný stav, pretože je v rukách súdu, resp. druhého účastníka konania, či
sa bude konať aj vo veci samej alebo nie, teda či sa bude preskúmavať skutkový stav dôslednejšie
a súd rozhodne aj rozsudkom vo veci samej, ktorý môže byť rovnaký alebo iný, teda zjavne nejde o
nezvratný stav. Nesprávnosť názoru  súdu  prvej inštancie (odsek  19 napádaného  rozhodnutia), že nie je
možné vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že petit neodkladného opatrenia
je totožný s petitom návrhu vo veci samej a v prípade vyhovenia návrhu otca, by šlo o nezvratný stav,
potvrdzuje aj samotné znenie § 330 ods.2 CSP.                         V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
jednoznačne vyplýva, že petit neodkladného opatrenia môže byť totožný s petitom návrhu vo veci samej.
Prípadné pokračovanie v konaní vo veci samej je možné už vyššie spomínanými postupmi podľa § 336
resp. § 337 CSP.                   V žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že nemožno vyhovieť návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré by sa zhodovalo aj s petitom návrhu vo veci samej. Právna
argumentácia súdu prvej inštancie je v tomto smere nesprávna a zakladá odvolací dôvod                  v
zmysle § 365 ods. 1 písm. h/. Tvrdenie súdu prvej inštancie v odseku 19. poslednej vete, že v tejto
veci nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením, nakoľko daná vec vyžaduje zistenie skutkového
stavu veci, je v priamom rozpore s odsekom 9, prvá veta napádaného rozhodnutia, ako aj, a najmä
s podstatou a zmyslom procesného inštitútu neodkladného opatrenia (predtým predbežné opatrenie),
ktorým má byť bezodkladná úprava pomerov účastníkov konania. Táto ochrana je súdom priznaná
v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver opodstatnenosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. tento nárok nemôže byť zjavne neopodstatnený.
Tvrdenie súdu                       o nemožnosti vydania neodkladného opatrenia z dôvodu úplného zistenia
skutkového stavu je nesprávne a v rozpore so zmyslom a účelom zákonných ustanovení CSP a CMP
týkajúce sa neodkladných opatrení. Uvedené je aj v rozpore so zaužívanou rozhodovacou praxou súdov
ohľadne návštevy detí do povinnej školskej dochádzky, a de facto aj v rozpore s účelom                   a
zmyslom neodkladných opatrení, ktorým je rýchle rozhodnutie na to, aby sa okamžite vyriešili pomery
medzi účastníkmi, avšak ako dočasné rozhodnutie, pretože súd môže ďalej konať vo veci samej, kde
môže realizovať aj dôkladné dokazovanie. K odôvodneniu súdu uvedenému pod bodom 5 otec uviedol,
že návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný práve z dôvodu nevyhnutnosti rozhodnúť v čo
najkratšom možnom čase ako aj                        z dôvodu, aby nebol ohrozený zdravý vývin maloletého tým,
že by nemohol nastúpiť na povinnú školskú dochádzku, v septembri 2017, do spádovej základnej školy
v mieste jeho obvyklého pobytu len z dôvodu nesúhlasu matky maloletého. Dôvodom návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia otca bolo najmä to, aby boli chránené tie najlepšie záujmy jeho syna, maloletého
H. G., tak aby mohol nastúpiť do základnej školy na S. X,         XXX XX N., v septembri roku 2017, spoločne
s jeho rovesníkmi, aby bol zabezpečený jeho zdravý vývoj riadnou prípravou na jeho budúce povolanie,
a to aj napriek tomu, že matka maloletého súhlas s nástupom maloletého do základnej školy na S. X
S. N. odmieta udeliť. Záver súdu prvej inštancie, že návrhom na návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, je podľa názoru otca nesprávny.
Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nezdôvodnil nedostatočnosť osvedčenia
potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd v napádanom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereagoval
na podstatné a dôkazmi preukázané tvrdenia otca odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravu pomerov
vo vzťahu k maloletému H. G. (uvedené v článku III., V. a VI. návrhu), a to najmä termín pre zápis do
školy, termín do kedy rozhoduje riaditeľ školy o prijatí do školy (15.06.2017) a termín začatia školskej
výučby (01.09.2017). Otec ďalej poukázal na to, že maloletý v zmysle zákona je povinný nastúpiť od
01.09.2017 (ani nie za mesiac) do povinnej školskej dochádzky, do prvého ročníka. Nenastúpenie do
povinnej školskej dochádzky bude znamenať sankčný dopad na rodičov, v podobe šetrenia príslušným
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, možných sankcií od ÚPSVaR, a za určitých okolností môže
mať až trestnoprávny dosah. Predovšetkým však takéto nenastúpenie do školskej dochádzky bude
mať nepriaznivý dopad na zdravý vývoj maloletého. V prípade, že nebude rozhodnuté súdom, a medzi
rodičmi stále nepríde                 k dohode, tak maloletý nebude môcť nastúpiť do školy (v zmysle
Zákona o rodine, školy oprávnene vyžadujú súhlas oboch rodičov k tomu, aby dieťa začalo navštevovať
konkrétnu školu, a bez súhlasu oboch rodičov návštevu školy neumožnia). Otec navrhol maloletého
zapísať do spádovej školy v zmysle školského zákona č. 245/2008 Z.z., teda do školy, ktorá je ako
prvou v poradí určovaná aj právnym predpisom. Maloletý má obvyklý pobyt S. N.. Maloletý navštevoval
tri roky materskú školu v danom obvode a viacero spolužiakov                           z materskej školy
nastupuje taktiež do Základnej školy S. X.. Neodkladnosť pomerov je v súčasnosti viac ako daná, pretože
povinná školská dochádza začne maloletému za 27 dní, čo je de facto menej ako termín, do ktorého
má súd rozhodnúť o návrhu na neodkladné opatrenie, resp. o odvolaní voči rozhodnutiu o neodkladnom
opatrení. Na základe vyššie uvedeného, navrhol Okresnému súdu Bratislava I., aby v zmysle § 376



CSP zrušil uznesenie zo dňa 25.07.2017, č.k. 3P/96/2017-44 a v celom rozsahu vyhovel odvolaniu
otca tak, že vyhovie návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 30.05.2017, doručeného
Okresnému súdu Bratislava I. dňa 31.05.2017. V prípade, že súd prvej inštancie nebude postupovať
podľa § 376 CSP a predloží vec bezodkladne odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 377 CSP),
navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I., zo dňa 25.07.2017, č.k.
3P/96/2017-44, a aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží matke maloletého, Z. G.F., F.. N., D.
W. XX.XX.XXXX, povinnosť strpieť prihlásenie maloletého syna H. G. D. W. XX.XX.XXXX, k povinnej
školskej dochádzke na Základnej škole S. X, XXX XX N.. Otec alternatívne navrhol odvolaciemu súdu,
aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží matke maloletého, Z. G., povinnosť súhlasiť s prihlásením
maloletého syna H. G., k povinnej školskej dochádzke na Základnej škole S. X, XXX XX N.. Otec
alternatívne navrhol odvolaciemu súdu, aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým udelí otcovi M. G. D.
W. XX.XX.XXXX, namiesto matky Z. G., súhlas s prihlásením maloletého syna H. G.,                k povinnej
školskej dochádzke na Základnej škole S. X, XXXXX N.. Otec v závere svojho odvolania uviedol, že
ponecháva na zváženie súdu, či nariadi otcovi postup podľa § 336 CSP, alebo poučí matku podľa §
337 CSP.

8. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

9. Otec podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.09.2017 uviedol, že došlo                         k zmene
skutkových okolností, nakoľko dňa 08.09.2017 bola otcovi maloletého doručená odpoveď, na žiadosť
otca ohľadom zápisu na Základu školu S. X, v ktorej sa uvádza, že maloletý H. G. je už zapísaný do
1. ročníka Y. R. Š.G.                             Z. O. Š. Z.. A. V. A. N. D. Y., pre školský rok 2017/2018.
Súčasťou odpovede Základnej školy na S. X, bola aj priložená kópia rozhodnutia o prijatí maloletého
dieťaťa, H. G., do 1. ročníka Y. R. Š.. Z týchto dôvodov podáva otec návrh na zmenu petitu návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, pričom otec sa domáha, aby odvolací súd po starostlivom preverení
okolností uvádzaných otcom,  zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25.07.2017 č.k.
3P 96/2017 - 44 a aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým súd udelí za matku otcovi súhlas k podaniu
písomnej žiadosti zákonného zástupcu k prestupu maloletého syna H. G., narodeného dňa XX.XX.XXXX
k povinnej školskej dochádzke do Základnej školy S. X, XXXXX N., respektíve alternatívne nariadenie
povinnosti pre matku maloletého strpieť zrealizovanie prestupu maloletého syna H. G. k povinnej školskej
dochádzke do Základnej školy S. X, XXX X N., alternatívne, aby súd uložil matke povinnosť súhlasiť
so zrealizovaním prestupu maloletého syna H. G. k povinnej školskej dochádzke do Základnej školy S.
X, XXX XX N.. Otec uviedol, že teda došlo                         k zmene skutkových okolností, pričom
poukázal na to, že dopytoval riaditeľku Y. základnej školy a vo svojej žiadosti výslovne uviedol, že súhlas
k zápisu H. G. do 1. ročníka Y. R. Š. nikdy neudelil, a ak sa stalo, že bol maloletý H. do tejto školy
zapísaný, bolo to výlučne na základe jednostranného konania jeho manželky,                   s ktorým
on nesúhlasil a mal naň opačný názor. V  prípade, že by maloletý H. G. už bol prihlásený, žiadal o
vykonanie nápravy. Otec má za to, že postup a rozhodnutia riaditeľky Y. základnej školy boli v rozpore so
všeobecne záväznými predpismi. Otec taktiež namietal, že rozhodnutie o prijatí maloletého dieťaťa H.
G. do 1. ročníka Y. základnej školy nebolo otcovi maloletého ako zákonnému zástupcovi nikdy doručené
od Y. základnej školy.

10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

11. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

12. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.

13. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.



14. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie                   o
nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len
čo bolo vyhotovené.

16. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie                  o
nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je
predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone
uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

17. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je    dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

23. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

24. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

25. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.



26. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

28. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o
neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť  svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy
pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

29. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné
opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto
výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie
neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého
z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

30. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má
miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a
ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného
nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi
dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný
stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť,
nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto
neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to,
že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

31. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje                         k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto
konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

32. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení
uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s
prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť                       a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť
návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie
je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami
týkajúcimi sa samotnej podstaty veci.



33. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe, nepredstavuje
zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím
vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť
oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci
samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.
34. Z opisu skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, že maloletý H. v súčasnosti navštevuje
Y. základnú školu N. D. Y., takže nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým chcel otec umožniť dieťaťu
riadny výkon povinnej školskej dochádzky, nemá za danej situácie opodstatnenie. Dôvod, pre ktorý
žiadal otec nariadenie neodkladného opatrenia, pominul. Je však pravdou, že medzi rodičmi nastala
nezhoda ohľadom umiestnenia maloletého H. na základnú školu. Odvolací súd musí konštatovať, že ani
z odvolania otca, ani z jeho vyjadrenia, odvolací súd nezistil, kde sa maloletý v súčasnosti zdržiava, inak
povedané, či sa maloletý v súčasnosti reálne zdržiava s matkou                    v obci N. D. Y. alebo, či
reálne býva S. N. tak, ako otec tvrdil v rámci svojho odvolania. Tieto skutočnosti sú významné aj pre
stanovenie školy a určenie kam má maloleté dieťa chodiť do školy, inými slovami, ktorú základnú školu
bude maloleté dieťa navštevovať. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je potrebné vykonať v tomto
smere dokazovanie, odvolací súd musí skonštatovať, že v konkrétnom prípade nejde o takú vec, ktorá
by sa dala rozhodnúť bez vykonania dokazovania nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko súdu
prvej inštancie ani odvolaciemu súdu nie sú známe všetky skutočnosti významné prečo                        k
nezhode rodičov ohľadom navštevovania základnej školy maloletého H. došlo, a navštevovanie ktorej
zo škôl je v záujme maloletého H.. Je všeobecne známe, že v školskom roku 2017/2018 (t.j. v školskom
roku, v ktorom maloletý H. W.ovŕšil vek                  X rokov, sa uskutočnili zápisy žiakov do 1. ročníka
základnej školy v termíne medzi 1. a 30. aprílom 2017. Táto úprava sa riadi zákonom č. 596/2003 Z.
z. o štátnej správe v školstve                      a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a súčasne § 19, § 20, § 23,                 § 24, § 25 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a
vzdelávaní (školský zákon) a o doplnení niektorých zákonov. Aj z rozhodnutia riaditeľky Y. R.ákladnej
školy s materskou školou Z.. A. V. A. N. D. Y. vyplýva, že o prijatí maloletého H. bolo rozhodnuté dňa
27.04.2017. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až dňa 31.05.2017. Z uvedeného
vyplýva, že nariadením neodkladného opatrenia by sa v danom prípade obchádzalo správne konanie
(opravný prostriedok voči rozhodnutiu školy) a to je neprípustné. Z tohto skutočného stavu nie je možné
nariadiť neodkladné opatrenie, ale naopak vykonať dokazovanie vo veci samej (§ 35 Zákona o rodine)
a až následne vydať rozhodnutie vo veci samej. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne                   a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p).
35. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu petitu neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania
v tejto súvislosti, odvolací súd poukazuje na § 371 CSP,  podľa ktorého žalobu nemožno v odvolacom
konaní meniť. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmena
žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo  alebo uplatňuje iné právo (§ 140 odsek 1 CSP ).
Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe. Predmetná vec po podaní odvolania sa dostáva do odvolacieho konania,  ktorého
cieľom a úlohou je prieskum  správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol
vymedzený  v čase napadnutého uznesenia. Ak by odvolací súd rozhodoval o niečom, o čom nebolo
rozhodnuté súdom prvej inštancie, došlo by k porušeniu vecnej príslušnosti súdu. Z tohto dôvodu sa
odvolací súd zmenou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaoberal.
36. S poukazom na  osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej                  a
bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že otec v predmetnej veci neosvedčil
a nepreukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, a preto absentuje (a aj v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie absentovalo) nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorého
existencia a trvanie je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže pre
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov, t.j. aj preukázanie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, je nepochybné, že táto
podmienka splnená nie je. Takéto nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu
„opatrnosti“, nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými
okolnosťami každého jednotlivého prípadu.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového
stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného



opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p).

38. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,               z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody)               a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                         a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3P/96/2017", "guid": "d6d8d21d-0b3c-4a33-8eb2-a85551f3bcb5:9f89105f-f348-4602-b987-2f8d18937182", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}