Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/58/2014 z 29. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2014, sp. zn. 8CoE/58/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4213203406.1 Krajský súd Nitra | 8CoE/58/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4213203406.1 | 2014-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, OZ, § 53 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24049100-32f6-4c8c-ac1a-3a881d3484ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4213203406.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203406
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213203406.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému: W. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ul. W. XXXX/XX, N., o vymoženie sumy 3.311,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/252/2013-25 zo dňa 17. júla 2013,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, Dolný Val 30, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia §
41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený
sa návrhom zo dňa 18.01.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha vykonania
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 3.311,85 eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie vedený pod sp. zn. II/2011-7894 zo dňa 20.05.2012, vydaný rozhodcom Mgr.
Petrom Kubalom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2012 a vykonateľnosť
dňa 31.12.2012. Súd preskúmal Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212104338 zo dňa 20.10.2005,
ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ako aj
predložené všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., kde v Záverečnej časti v bode
18. bola uvedená rozhodcovská doložka. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné
formuláciu rozhodcovskej doložky v bode 18. všeobecných obchodných podmienok považovať za
platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodnými podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je
podľa občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne
dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s
povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas



podpisom. Podpis na zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou
doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov
zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a
možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný
rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom.

Oprávnený napadol uznesenie v zákonnej lehote odvolaním, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím
odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, čím mu odoprel právo na výkon vykonateľného
rozhodnutia a nesprávne právne vec posúdil, keď dojednanú rozhodcovskú doložku označil za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na ust. § 35, § 44 ods. 2 písm. e) Zákona
o rozhodcovskom konaní, § 159, § 161 OSP a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
mal za to, že v prípade, ak by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľských zmluvách, výslovne by to uviedol v zákone o rozhodcovskom konaní, resp. výslovne
by v § 1 ods. 3 tohto zákona určil negatívne vymedzenie tak, že v rozhodcovskom konaní nemožno
rozhodovať spory zo spotrebiteľských zmlúv. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 a sp. zn. 3 Cdo 146/2011. Mal za
to, že k posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky nemôže dôjsť eurokonformným
výkladom, poukazujúc na nesprávny preklad prílohy smernice bodu 1 písm. q/. Uviedol, že zákon o
rozhodcovskom konaní dáva záruky, že práva spotrebiteľa, ako účastníka rozhodcovského konania budú
rešpektované v plnej miere, ako i záruky zabezpečenia rovnosti účastníkov. Naviac Štatút a Rokovací
poriadok Rozhodcovského súdu neobsahujú ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale práve naopak, obsahujú viaceré zvýhodnenia
pre spotrebiteľa. Tiež uviedol, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka mala v zmysle ust. § 93b ods. 1
zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách povinnosť ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Slovenská sporiteľňa ako banka si preto pri dojednávaní rozhodcovskej doložky plnila zákonnú
povinnosť, pričom jej dojednávanie podľa zákona o bankách vykazuje znaky špeciálnej právnej úpravy
vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v OZ ako i v zákone o rozhodcovskom konaní. Argumentoval
tiež judikatúrou ESD v prípadoch Eci Swiss (C-126/97), Kapferer (C- 234/04), Asturcom (C-40/08) a
Pohotovosť (C-76/10) a v tejto súvislosti konštatoval, že komunitárne právo neobsahuje právnu úpravu,
z ktorej by vyplývala povinnosť v rámci exekučného konania skúmať vecnú stránku rozhodnutia, a to
či už súdneho alebo rozhodcovského orgánu. Opierajúc sa o ust. § 45 ods. 1 písm. c/, 2 ZoRK mal za
to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodcovské rozsudky,
pričom všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Dojednanú rozhodcovskú
doložku tak označil za súladnú s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie,
ako i s konštantnou judikatúrou ESD, právnym poriadkom Slovenskej republiky a s dobrými
mravmi. Záverom pre prípad potvrdenia napadnutého uznesenia navrhol pripustiť dovolacie otázky
špecifikované v odvolaní, pretože mal za to, že sa jedná o vec zásadného právneho významu.

K odvolaniu oprávneného nebolo podané vyjadrenie. Napadnuté uznesenie vydal za súd vyšší súdny
úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť, nakoľko považoval
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 01.02.2013, kedy bol
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2011-7894 zo dňa 20.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť



dňa 28.12.2012 a vykonateľnosť dňa 31.12.2012. Na výzvu súdu oprávnený predložil zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Následne súd prvého stupňa
obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať
ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a
zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak
súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre
toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský
rozsudok, ktorými v danom prípade je zmluva o úvere.

Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že
súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správny
právny záver a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že
zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom



je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto
zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského
súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s
článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území
a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v
neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí
aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi
odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že aj keď v čase
uzavretia zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také
ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až
zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku
tak, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne. V tomto prípade je exekučným titulom Rozhodcovský
rozsudok sp. zn. II/2011-7894 zo dňa 20.05.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2012 a vykonateľnosť dňa 31.12.2012.

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy) (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,



v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3
Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že
"súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej". V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80,
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku
uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako
sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd prvého
stupňa preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvého stupňa
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" alebo
k "zmene" tohto rozhodnutia; súd prvého stupňa si taktiež neosvojoval ani postavenie odvolacieho
súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul,
medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky
nebol súd prvého stupňa viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd prvého stupňa
bol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré
bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný dňa 20.10.2005
podpísali Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212104338, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré v bode 18. obsahovali rozhodcovskú doložku.

Podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto
dojednanie vylúčiť. Predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne (zmluvne) dojednaná, ale
bola (vsunutá) do Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
splátkovom úvere. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu
ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani
nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami,
zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy, a teda
aj rozhodcovskému konaniu.

K námietkam oprávneného treba uviesť, že prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí
rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá charakter
exekučného konania. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,
ktorý nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia. Nedôvodná a irelevantná je
aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice nie je správny. Odvolací súd dodáva, že ust.
§ 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom
úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh na



uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca
oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z uvedených podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené. Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a
exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Odvolací súd neriešil v tejto veci otázku zásadného právneho významu, preto voči tomuto rozhodnutiu
nepripustil možnosť podať dovolanie. Otázku rozhodcovských doložiek a rozhodcovských rozsudkov,
ako exekučného titulu už vo svojich rozhodnutiach opakovane riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky,
pričom odvolací súd sa v tejto veci pri právnom jej právnom posúdení neodchýlil od právnych záverov
prijatých v obdobných veciach.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.