{"guid": "1ecc11b6-8ad5-467f-8945-e0b146f2d948:4847123c-9e2a-487d-9986-8cf62c3bc979", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3", "spisova_znacka": "10Sa/15/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/15/2017 z 29. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. septembra 2019, sp. zn. 10Sa/15/2017, ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3", "identifikacne_cislo": "7017200369", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Skyba", "sudca_id": 515, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-skyba-515", "datum_vydania": "2019-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Iné", "Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "nazov": "§ 252 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-261"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-261"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4847123c-9e2a-487d-9986-8cf62c3bc979", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200369
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu MVR s.r.o., Sekčovská
54, Prešov, IČO : 36 606 219, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe
žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu  z a m i e t a.

II. Účastníkom  právo  na  náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017  podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa
16.05.2017 domáhal v zmysle ustanovenia § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku  (SSP)  v spojení s
opravou žaloby  zo dňa 09.04.2018, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 01, 02, 04 -11/2012, 01, 02/2013, 03-12/2013, 03/2014 a
05/2014,  vykonávanej u žalobcu a uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie  v súlade s § 46
Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň žiadal priznať  náhradu trov konania.

2.  V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv
žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za  vyššie uvedené
zdaňovacie obdobie, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv
žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia.  Ďalej uviedol, že žalovaný
rozhodnutiami :
- č. 9810401/5/3484540/2014 zo dňa 16.07.2014,
- č. 9810401/5/405544/2015 zo dňa 24.02.2015,
- č. 9810401/5/3047938/2014 zo dňa 24.06.2014,
- č. 9810401/1/2195/2015 zo dňa 05.03.2015,
- č. 9810401/5/4598172/2014/Kop zo dňa 10.10.2014,
- č. 9812401/5/1382981/2014/Doba zo dňa 07.04.2014,
- č. 9810401/5/1055281/2014 zo dňa 20.03.2014,
- č. 9801403/5/2884684/2014 zo dňa 18.06.2014,
- č. 9801402/5/5312550/2014/Pri zo dňa 04.12.2014
- č. 9810401/5/5254267/2014/Kop zo dňa 01.12.2014,
- č. 9810401/5/438508/2015/Jak zo dňa 27.02.2015,
- a č. 9810401/5/84434/2015 zo dňa 14.01.2015 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu
podania žiadosti o MVI (medzinárodnú výmenu informácií) a ku dňu podania žaloby nevydal oznámenie,
že  pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená,  aj keď správcovi dane bola doručená
konečná odpoveď dožiadaného správcu dane.  Ďalej uviedol, že : „Správca dane však aj napriek
uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak



spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav
nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa“.  Konštatoval, že podľa §
61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné
získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej
správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku
(lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá
dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na
pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola
kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Tvrdil, že  žalobca
bol  ukrátený na  svojich subjektívnych právach,  pretože  žalovaný ako orgán  verejnej moci mal
ukončiť  kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola  prerušená
a takýto zásah nie je dôvodom  na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom.   Poukázal aj  na
zákon  č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje
smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej
sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Správca
dane v predmetnom protokole uviedol, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle
citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým
je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej
správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre
ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. V zmysle uvedeného
podľa žalobcu  je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 SSP na zakázanie iného
zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, pretože uplynula
lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre
ktoré sa konanie prerušilo.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.06.2018, doručeným správnemu súdu dňa
29.06.2018, v ktorom uviedol, že predmetom správnej žaloby sú rozhodnutia, ktorými bol prerušený
výkon daňových kontrol z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a vo vyjadrení
zaujal podrobné stanovisko ku každému z vyššie označených  rozhodnutí (špecifikovaných v bode 2.
odôvodnenia tohto uznesenia)  správcu dane  o prerušení  daňovej kontroly.

4. Krajský súd v Košiciach procesným uznesením  č.k. 10Sa/15/2017 - 34 zo dňa 08.04.2019  vylúčil
veci  proti  inému zásahu orgánu  verejnej správy týkajúcich sa  vyššie označených  rozhodnutí  správcu
dane o prerušení daňovej kontroly  do samostatných konaní (v zmysle § 66  SSP),  pričom v tomto
konaní sa predmetom   stalo  konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktoré je vedené  pred
žalovaným  pod č. 9810401/5/3484540/2014.

5. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly žalovaný v písomnom vyjadrení
k správnej žalobe uviedol, že dňa 16.07.2014 bola žalovaným na základe § 61 ods.1 Daňového
poriadku odo dňa 23.07.2014 do dňa 19.02.2015 prerušená daňová kontrola DPH ( za zdaňovacie
obdobia 01, 02/2012 a 04 - 11/2012)  z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, konkrétne žiadosťami č. 9810401/5/3371093/2014, č. 9810401/5/3376303/2014
a č. 9810401/5/3375272/2014, ktorými bola požiadaná Maďarská finančná správa o MVI. Žalovaný
oznámením č. 9810401/5/387233/2015/HIR zo dňa 20.02.2015 oznámil žalobcovi, že dňa  19.02.2015
získal odpoveď z MVI a pokračuje vo výkone daňovej kontroly, preto žalobná námietka je v priamom
rozpore s dôkazným stavom, keďže došlo zo strany žalovaného k vydaniu oznámenia o pominutí
dôvodov a o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly už v čase pred podaním správnej žaloby.

6. Ďalej vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že  pojem „ iný zásah orgánu  verejnej správy“  má svoju legálnu
definíciu v § 3 ods. 1 písm. e/ SSP a odvolal sa aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku  Najvyššieho
súdu  SR sp. zn. 3 Sžf/24/2012,  ktoré možno použiť aj pre toto konanie.  Žalovaný vyslovil názor, že jeho
postup v označených  daňových konaniach,  spočívajúci v prerušení daňovej kontroly zo zákonného
dôvodu  nie je možné definovať ako iný zásah  orgánu verejnej správy.   Z uvedených dôvodov preto
navrhol , aby  konajúci správny súd   žalobu  proti inému zásahu orgánu verejnej správy  podľa § 261  SSP
v zmysle jej opravy zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.



7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.06.2018, ktoré mu súd doručil dňa 14.09.2018  vyjadril
podaním zo dňa 01.10.2018, v ktorom  namietal, že  vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé,  kedy vznikol
dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu  podľa § 61  Daňového poriadku prerušiť  a vzniká
dôvodná pochybnosť, že  správca dane prerušil daňovú kontrolu   skôr, ako bola  žiadosť o MVI overená
Finančným riaditeľstvom SR a odoslaná dožiadanej finančnej správe.  Z uvedeného preto podľa žalobcu
je zjavné, že  boli naplnené predpoklady  ust. § 262 ods. 1,2  SSP na zakázanie  iného zásahu   do práv
žalobcu a to vydaním  rozhodnutia  podľa § 46 Daňového poriadku.

8. Žalovaný v duplike zo dňa 20.11.2018 uviedol, že vo vzťahu k argumentácii, že žalovaný sa nevyjadril
k právnej úprave  zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní uviedol,
že vo vyjadrení odkázal na Daňový poriadok, podľa ktorého je správca dane, a teda žalovaný, povinný
postupovať aj pri úkonoch administratívnej spolupráce pri správe daní (ustanovenie § 61), podľa ktorého
správca dane môže prerušiť konanie, resp. v nadväznosti na § 46 ods.10 tohto zákona  daňovú kontrolu
za tam špecifikovanej situácie aj prerušiť.  Príloha k Daňovému poriadku obsahuje zoznam preberaných
právne záväzných aktov EÚ, medzi ktorými sa uvádza aj  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011
o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktorá bola do Právneho poriadku SR implementovaná
nielen  zákonom č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ale aj Daňovým
poriadkom. Označený zákon upravuje postupy viacerých finančných orgánov SR, nielen daňových
úradov, ale aj Finančného riaditeľstva SR. Keďže žalovaný je správcom dane, je daňovým úradom a
žalobca napadol žalobou iba postup správcu dane, žalovaný sa sústredil na procesný postup podľa
Daňového poriadku, ktorý sa ho priamo dotýka, a to aj vzhľadom na druh podanej správnej žaloby. Zákon
č. 442/2012 Z.z. naviac neupravuje postupy orgánov zahraničných finančných správ, ale jedine postupy
Slovenskej finančnej správy ako príslušného orgánu SR. V ďalšom žalovaný zotrval na všetkých svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a stanoviskách.

9.  Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom
žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba
proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným
zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

12. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

13. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.

14. Správny súd poukazuje na to, že vyššie citované zákonné ustanovenia pod bodmi 10. a 11.  tohto
odôvodnenia  sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy.
Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite
verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a druhou je rovina, či žalobcom označená verejná
správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).  Z ust. § 252 ods. 1 SSP
zároveň vyplýva, že  pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný,
zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca
o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu.  Na rozdiel od rozhodnutia,



alebo opatrenia orgánu verejnej správy má  iný zásah  orgánu verejnej správy čisto  faktickú povahu,
čiže neprebehlo o ňom žiadne  formalizované  administratívne konanie a je výsledkom okamžitého
(bezprostredného)  uplatnenia  oprávnenia  orgánu verejnej správy  na mieste samom.

15. Podľa  právnej teórie tak  pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych
orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej
činnosti.  Právny teória  sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie
právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana
žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP.

16. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym
verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo
v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda
o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

17.  V zmysle vyššie uvedeného základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP, ktorý
koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným
zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná
správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).  Uvedené je dôležité
z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy
pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný
celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému
prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento
prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú
nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Ako
už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických
osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale
spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu
spoločensky neúnosného stavu.

18. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane   pri výkone
daňovej kontroly  dane z pridanej hodnoty  za  zdaňovacie obdobie 01, 02/2012 a 04-11/2012 osobitnými
žiadosťami v rámci tejto daňovej kontroly požiadal o medzinárodnú výmenu informácií ( konkrétne
Maďarskú finančnú správu). Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nebola spornou.  Správca dane
podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku   rozhodnutím označeným v úvode odôvodnenia tohto
rozhodnutia  prerušil daňovú kontrolu  z dôvodu, že sa začalo konanie  o inej skutočnosti  rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia  alebo je potrebné získať  informácie  spôsobom podľa osobitného predpisu.
Po doručení  poslednej odpovede  správca dane listom z 20.02.2015  č. 981 0401/5/387233/2015/Hir
oznámil daňovému  subjektu, t.j. žalobcovi, že pominuli  dôvody prerušenia a v jej výkone pokračuje.

19. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

20. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť,
ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

21. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

22. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.



23. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými  vyššie označenými zákonnými
ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu
a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového
konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V
tejto konkrétnej veci naviac  žalovaný  po pominutí dôvodov,  pre ktoré bola daňová kontrola prerušená
oznámil žalobcovi  listom zo dňa  20.02.2015,   že v daňovej kontrole sa pokračuje.

24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu
v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej
nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej
moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone
alebo v jeho pokyne, a neboli  tak naplnené zákonné predpoklady namietaného iného zásahu orgánu
verejnej správy. Ak žalobca namietal nesprávny procesný postup správcu dane  pri prerušení daňovej
kontroly, tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia ako výsledku daňového
konania   túto skutočnosť účastník konania  môže namietať vo všeobecnej správnej žalobe.

25. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. Správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 a § 168  SSP
nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému v konaní  nevznikli žiadne dôvodne
vynaložené trovy konania, ktoré  by mohol od žalobcu  spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,



c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1ecc11b6-8ad5-467f-8945-e0b146f2d948:20105ab0-d9f9-4d5a-aa59-d794fe6d7161", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3", "spisova_znacka": "10Sa/15/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/15/2017 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7017200369.3"}]}