{"guid": "1ecb005d-b6e3-4a2c-ab80-853e5a60995a:d009dc9a-fa0c-4736-9b8a-a7e0f78d1a99", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6315203649.1", "spisova_znacka": "1CoE/252/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/252/2016 z 17. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. augusta 2016, sp. zn. 1CoE/252/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6315203649.1", "identifikacne_cislo": "6315203649", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2016-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d009dc9a-fa0c-4736-9b8a-a7e0f78d1a99", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6315203649.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6315203649.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6315203649.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/252/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203649
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315203649.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v
exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45
869 464, zast. Advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava
proti povinnému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., pre vymoženie povinnosti zaplatiť 995,82
Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/323/2015-38 zo dňa 16. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie   Okresného   súdu  Brezno,  č.k. 4Er/323/2015-38  zo dňa 16. mája  2016  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Exekučný súd v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, Sienkiewiczova 4, IČO 35 862 882, sp.zn. PW-C/0114/0080 zo dňa
30.04.2014. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi v
tom čase oprávneným - Poštovou bankou, a.s. a povinným dňa 14.08.2008. Prvostupňový súd posúdil
zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Exekučný súd potom posudzoval rozhodcovskú doložku
obsiahnutú vo VOP, pričom dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
účastníkmi právneho vzťahu. Poukázal predovšetkým nato, že rozhodcovská doložka nebola osobitne
dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože bola inkorporovaná do obchodných podmienok - v
prípade ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky
alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V prípade ak si veriteľ od spotrebiteľa vynúti
prijatie rozhodcovskej doložky ( jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných
podmienok ), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto
s konečnou platnosťou ich rozpor rozhodne. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovskú doložku
poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy
a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu, nemožno považovať za také zmluvné dojednanie ktoré
z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi
zmluvného vzťahu je dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto úvahy potom muselo byť i
to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný
súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so
znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti ( ex offo ). Nakoľko
dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na



neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal zmenu napadnutého uznesenia, prípadne, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu
z dôvodov:
- exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd,
- exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach,
- o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená,
- zdôraznil a dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných
podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladal
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky,
- nesprávnou aplikáciou § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušením § 153 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, absencia akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre
rozhodnutie vo veci,
- konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,
- aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora,
- porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne
obdobných veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú,
- neprimeraným zvýhodňovaním povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia,
- exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 začal
platiť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných
a záverečných ustanovení ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v právoplatne
neskončených exekučných konaniach.

6. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko odvolanie bolo
podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, musel sudca preto, v prípade stotožnenia sa s
rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka aj po 1.7.2016, postupovať podľa § 374 ods. 4, veta prvá a
druhá Občianskeho súdneho poriadku a uznesenie predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

8. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh
na odklad exekúcie.

9. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.



12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako  súd  odvolací   (§ 34 CSP), vec  preskúmal   podľa § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1  CSP (a contrario)
a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými
zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.3.2015 návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. PW-C/0114/0080, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.08.2014 a vykonateľnosť dňa 01.09.2014. Zmluva o úvere medzi pôvodným
oprávneným a povinným bola uzatvorená 14.08.2008.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (platného v čase začatia exekúcie), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.  Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (platnom v čase uzatvorenia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách , ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú platné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19.  Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je
prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným
právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva,
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu
podnikateľskej činnosti veriteľa z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení z
ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozhodcovský
rozsudok. Podľa odvolacieho súdu predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská
doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú
podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou.
Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité,
aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou.
Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko



možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa
13.10.2011, v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok;
keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by
o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Bod č. 3.7 základnej zmluvy
obsahoval text „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátene sporov
o jej vznik, platnosť a výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo
Všeobecných obchodných podmienkach...“ Odvolací súd uvádza, že aj tento text je predtlačený bez
možného osobitného vyjednania. Všeobecné obchodné podmienky v bode 10.2 obsahovali samotný
text rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa aj z
dôvodu, že bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok bez možnosti osobitného vyjednania
a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť. Takisto aj možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky
nemožno považovať za prijateľnú, nakoľko nebola individuálne dohodnutá a bola súčasťou všeobecných
obchodných podmienok.

20. V predmetnej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Skúmanie prijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej vznikol exekučný titul, predchádza skúmaniu priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom,
nakoľko rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.

21.  Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na Občiansky súdny
poriadok). Neskoršou novelizáciou ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná
zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je
banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy
a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

22. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

23. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

24. V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať
vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka, mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu
banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy,
pričom bola uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy, spotrebiteľom nebola osobitne
vyjednaná a túto mohol spotrebiteľ prehliadnuť.



25. Ako už bolo povedané rozhodcovská doložka v predmetnej veci bola súčasťou formulárovej zmluvy,
pričom bola uvedená jej časť na prednej strane zmluvy o úvere (základná zmluva) v článku 3 bod 7.
časť rozhodcovskej doložky bola uvedená aj v II. časti Všeobecných obchodných podmienok v bode
10.2 („Riešenie sporov“). Tieto zmluvné podmienky nemožno mať za prospešné pre spotrebiteľa, pričom
už prvá strana zmluvy o úvere (základná zmluva) je bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol
spotrebiteľ prehliadnuť.

26. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného
ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe
možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie
na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva
exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť
prelomenia materiálnej právoplatnosti rozsudku je upravená v § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej
praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj
pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že danú rozhodcovskú
doložku je potrebné považovať za nie individuálne dojednanú. Kvalifikačným kritériom pre tento záver
je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Uvedenú
rozhodcovskú doložku predkladal pôvodný oprávnený povinnému, bola uzatvorená vo formulárovej
podobe a z tohto dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinný nemohol
vôbec ovplyvniť. Na základe tejto rozhodcovskej doložky mohol veriteľ vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde. Rozhodcovskú doložku je preto potrebné považovať
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihujúcu
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v
rozhodnom období.

28. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s
právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

30.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a



e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/323/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "01465447-de13-4f35-9f8b-1673afcb1c1b:fe84bc24-9f69-4f74-890b-bf1e262cf96a", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/323/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 4Er/323/2015 z 11. 9. 2015", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2015-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/01465447-de13-4f35-9f8b-1673afcb1c1b:fe84bc24-9f69-4f74-890b-bf1e262cf96a"}], "citovane_v": []}