Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/142/2017 z 11. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. septembra 2018, sp. zn. 18Co/142/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8205206585.1 Krajský súd Prešov | 18Co/142/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8205206585.1 | 2018-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ab6c449-130b-41e7-a5e1-7fbb33bc9b9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8205206585.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/142/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205206585
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8205206585.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov Mgr.
Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: SPRAVBYT, s.r.o. so sídlom Hurbanova
18, 085 01 Bardejov, IČO: 31683061, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom so
sídlom Južná trieda 1, Košice, proti žalovaným v 1. rade: L. E., O.. X.X.XXXX, V. Ť. XX, V. M., XXX
XX V., v 2. rade: L. E., O.. X.X.XXXX, Ť. XX, V. M., XXX XX V., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom
Jurčom, advokátom, so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov, v 3. rade BARDBYT spol. s r.o., IČO:
36 476 633, Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, zastúpený JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom
Andraščíkova 3, Bardejov, o zaplatenie 594,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresnému súdu Bardejov č. k. 1C43/2006-168 z 11.4.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní v 1/ až 3/ rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, priznal nárok na náhradu trov
konania žalovaným v 1.až 3.rade v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8 a nasl. zákona č.182/1993 a ust. článku 2,8,11,15 a 17 CSP,
ust. § 451 § 454 a § 488 OZ. Poukázal na to, že vznikol v danom prípade záväzkový vzťah od 1.1.2005
medzi žalovanými ako vlastníkmi bytu a žalovaným v 3.rade, ktorým boli povinní uhrádzať ako správcovi
bytového domu v rozhodnom období plnenie spojené s užívaním bytu. Len správca je oprávnený od
žalovaných platby požadovať a pokiaľ teda tak žalovaní v prvom a druhom rade urobili, že uhrádzali
platby aktuálnemu správcovi, teda žalovanému v 3.rade, potom nie je dôvod, aby uhrádzali aj žalobcovi.
Vzhľadom k tomu, že aj žalovaný v 3.rade ako jediný správca má nárok na platby za poskytnuté
služby. V zákonnej lehote nikto z vlastníkov bytov, čiže ani žalovaný v 1.a 2.rade nenamietali okolnosti
týkajúce sa prehlasovaných vlastníkov bytov. V konečnom dôsledku aj súd prvej inštancie rešpektoval
už ustálenú súdnu prax týkajúcu sa množstva sporov medzi žalobcom a vlastníkmi bytov alebo medzi
žalobcom a žalovaným v 3.rade, kde vlastne je potrebné sa zjednotiť v rozhodovacej činnosti a v
tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR PL ÚS 6/04 a III. ÚS 328/05. Žalovaní v 1.a
2.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu popreli skutkové tvrdenia žalobcu a vyjadrili sa k
otázke výpovede správcovskej zmluvy medzi vlastníkmi bytov a žalobcom. Podľa názoru súdu prvej
inštancie podstatnými bola skutočnosť, že došlo k platnej výpovedi zmluvy o výkone správy, žalobca
opak nepreukázal, a tak možno dospieť k záveru, že od 1.1.2005 žalobca nie je správcom bytového
domu, preto sa nemôže ani domáhať s úspechom nárokov na plnenie za služby spojené s užívaním bytu
od vlastníkov z tohto dôvodu za obdobie apríl až september roku 2005. Zároveň vo vzťahu k žalovanému
v 3.rade sa zaoberal súd prvej inštancie aj ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. Poukázal na



to, že žalovaný v 3.rade vzniesol námietku premlčania, keďže žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
sumy marec až september 2005, pričom až podaním doručeným súdu prvej inštancie 1.7.2013 žalobca
navrhol, aby súd pripustil do konania na strane žalovaných aj žalovaného v 3.rade. Vychádzajúc z toho,
že mal platiť za plnenie, ktoré nezabezpečoval, uplatnil si nárok žalobca voči žalovanému v 3.rade po
uplynutí troch rokov. Preto zamietol žalobu v celom rozsahu, tak vo vzťahu k žalovaným v 1.a 2.rade ako
vlastníkov bytu, ktorí plnili za služby spojené s užívaním bytu aktuálnemu správcovi, teda žalovanému
v 3.rade rade a vo vzťahu k žalovanému v 3.rade z dôvodu premlčania tohto nároku. Pokiaľ išlo o
zamietnutie návrhov na vykonanie dokazovania ako výsluchom všetkých vlastníkov bytu prítomných na
schôdzi 24.6.2004, považoval toto za nehospodárne. Dôkaz mal sa vykonávať na správnosť zvolania
priebehu a hlasovania na schôdzi vlastníkov bytu v tomto období. Tento postup už riešil Okresný súd
Bardejov v konaní 1C/362/2005 a tiež Okresný súd Svidník 2C/18/2012. Poukázal na nález Ústavného
súdu 4ÚS/115/03 pokiaľ ide o argumentáciu s účastníkmi konania a vykonaniu všetkých dôkazov. Už v
konaní 1C/365/2005 Okresný súd Bardejov konštatoval, že boli splnené podmienky výpovede, pretože
o tomto hlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Vlastnícke právo je absolútne a v okolnostiach
tohto prípadu nemohlo byť limitované vôľou správcu. Vlastníci bytov prejavili vôľu vypovedať zmluvu
žalobcovi a uzavrieť zmluvu novú. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to,
že všetky rozhodnutia okrem posledného, na ktoré poukázal súd prvej inštancie boli zrušené, preto
nemôžu mať nejakú záväznosť. K dnešnému dňu sa vedie samostatné konanie o určenie, že žalobca
je správcom obytného domu K4 je žalovaný v 3. Rade, teda BARDBYT s.r.o.. Konanie 1C/362/2005 je
v štádiu neprávoplatného rozhodnutia, preto nemožno poukazovať na to, že je tu snaha o zjednotenie
rozhodovacej činnosti v týchto prípadoch týkajúcich sa žalobcu a ďalších vlastníkov bytov, resp.
žalovaného v 3.rade. Je potrebné prihliadnuť na všetky argumenty atď. Porušil tým súd prvej inštancie
základné právo účastníka konania, a to vyporiadať sa so všetkými argumentmi, preto je rozhodnutie
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Nemožno si osvojiť závery dokonca zrušených rozhodnutí. Zároveň
tiež zamietol vykonať ďalšie dokazovania, tým znemožnil žalobcovi vykonať jeho procesné práva v takej
miere, že porušil vlastne jeho právo na spravodlivý proces. Vedomosti z činnosti súdu ohľadne iných veci
týkajúcich sa podľa súdu prvej inštancie obdobných problémov nemôžu byť dôvodom na zamietnutie
žaloby. Okrem toho oboznámené z tých citovaných rozhodnutí neboli celé spisy, ale len dve tri vety z
týchto rozhodnutí a sp.zn., čo znamená, že boli vytrhnuté z kontextu. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno
toto sa snažil žalobca uniesť, ale práve postupom súdu bolo potrebné prihliadať na všetky okolnosti
práve týkajúce sa toho, kto je správcom bytového domu. Pokiaľ ide o rozsudok, ktorý napadol žalobca
v odvolaní, tento súd prvej inštancie založil v prevažnej miere svoje rozhodnutie na opise skutkového
stavu a citovaní jednotlivých zákonných ustanovení, k vlastnému právnemu odôvodneniu sa venoval len
minimálne. Ak súd nemal pripojené a oboznámené spisy súdov, na ktoré odkazuje, objektívne nemohol
vedieť v akom rozsahu a zábere boli vykonané dokazovania. Zároveň tiež pri sudcovskej lehote sa
žalobca nemal možnosť vyjadriť k týmto okolnostiam. Neakceptovanie dôkazného návrhu možno založiť
iba, ak nemajú relevantnú súvislosť, nemajú vypovedaciu schopnosť alebo sú nadbytočné. Podľa
názoru žalobcu takáto situácia nenastala. Poukázal na zákon č. 182/1993 Z.z., kde sú presne zákonom
stanovené postupy pri zvolávaní schôdze vlastníkov bytu. Tieto v prípade odvolania žalobcu z funkcie
správnu bytového domu neboli dodržané, a teda nemohlo ani dôjsť k zmene osoby správcu. V tejto
súvislosti poukázal na konania 1C/362/2005 Okresného súdu Bardejov, kde boli vypočutí svedkovia,
iní vlastníci bytov a vyjadrovali sa k tomuto postupu. Pokiaľ ide o otázku premlčania vo vzťahu medzi
nárokom žalobcu a žalovaného v 3.rade, určite medzi dvoma obchodnými spoločnosťami je potrebné
aplikovať ust. 397 Obchodného zákonníka, teda štvorročnú premlčaciu lehotu. Preto navrhol zrušiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť ho na ďalšie konanie. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
4. Pokiaľ išlo o žalovaných v 1.a 2.rade vyjadrili sa k veci tak, že navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu. Podľa názoru žalovaný v 1.a 2.rade súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie predovšetkým so zámerom zistiť, či je žalobca aktívne legitimovaný pre uplatnenie tohto
nároku. Dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. preto navrhoval potvrdiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný v 3.rade uviedol, že žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom čo tvrdí v odvolaní. Pokiaľ by
aj žalobca bol správcom bytového domu, čo nie je, nemôže požadovať, aby platby spojené s užívaním
bytov vlastníci uhrádzali na jeho účet. Pokiaľ aj je potrebné platiť platby, je potrebné ich platiť na účet
vlastníka, teda na účet bytového domu. Tak či tak, pre túto okolnosť by žaloba mala byť zamietnutá,
keďže je zrejme, že požiadavka žalobcu, aby platili na jeho účet vlastníci bytov poplatky nie je v súlade
so zákonom. Ak by súd žalobe vyhovel, tým by vlastníkov bytov duplicitne zaviazal platiť za uvedené



užívanie bytov. Tiež poukázal na to kto je oprávnený zvolávať schôdzu vlastníkov bytov pri dôležitých
otázkach, ktorým bezo sporu bola aj výpoveď zo zmluvy o výkone správy. Toto oprávnenie nemožno
delegovať nikomu inému. Len samotní vlastníci bytov môžu takto postupovať. Žalobca nepodal žalobu o
určení správcovstva ani o neplatnosť výpovede. Z tohto dôvodu je nárok nedôvodný. Zároveň poukázal,
že existuje už viacero právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bardejov vo veciach,
ktoré sa prejednávali v obdobných nárokoch a kde sa riešila otázka platnosti či neplatnosti výpovede
vlastníkov bytov vo vzťahu k žalobcovi o výkone správy bytového domu, ako je Okresný súd Bardejov
1C/362/2005, 1Cb/55/2008,6C/194/2011, 2C/8/2012, 6C/7/2012. Neexistuje žiaden rozsudok, kde by
predbežne dospeli všeobecné súdy k záveru, že správcom bytového domu je žalobca. Žalobca úmyselne
konal protiprávne a šikanoval vlastníkov bytu. Z takéhoto postupu nemôže vzniknúť nárok, preto navrhol
potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ustanovenia podľa § 34 zákona č.160/2015 Z.z. (ďalej
len „odvolací súd“ a „CSP“), prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav,
vec aj správne právne posúdil. Na týchto okolnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon
o vlastníctve bytov“ alebo „ZVBNP“ akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov
nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o tejto
skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
8. Podľa § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom
písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať zmluvu
o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť mesiacov, ak sa
zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
9. Podľa § 8a ods. 2 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť,
je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky
písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke
na účty nového správcu alebo spoločenstva.
10. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
11. Výsledky hlasovania vrátane výpovede žalobcovi z výkonu správy sú podľa názoru súdu platné
a vyplývajú z konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1C/362/2005,
rozhodnutia, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Potrebná nadpolovičná väčšina vlastníkov
vypovedala zmluvu o výkone správy so žalobcom a k 1.1.2005 sa stal správcom bytového domu M.
spoločnosť BARDBYT s.r.o.. Následne vlastníci XX.XX.XXXX uzavreli platnú zmluvu o výkone správy
so spoločnosťou BARDBYT s.r.o., ktorá sa s účinnosťou od 1.1.2005 stala správcom bytového domu
M. a keďže správu bytového domu môže vykonávať iba jeden správca, od tohto okamihu boli vlastníci
povinní platiť za služby spojené s bývaním svojmu správcovi a nie žalobcovi, ktorý správu uvedeného
bytového domu prestal vykonávať.
12. Prioritným odvolacím argumentom bol argument o aktívnej legitimácii žalobcu vo vzťahu k
uplatnenému nároku vzhľadom na to, že k zmene správcu bytového domu nedošlo a dôjsť nemohlo
pre neplatnosť úkonov, na základe ktorých bola zvolená a prebiehala schôdza, na ktorej malo dôjsť
k rozhodnutiu o vypovedaní zmluvy o správe bytového domu H/3, pričom podľa žalobcu sa súd prvej
inštancie týmito okolnosťami vôbec nezaoberal, pričom to malo byť jeho povinnosťou.
13. Postup súdu prvej inštancie zodpovedá zásade procesnej ekonómie konania pred súdom a záver
z vykonaných dôkazov je aj presvedčivo sformulovaný. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť k
námietke o neplatnosti schôdze, že z ustanovenia § 14 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 21.12.2005 nevyplýva, že predpokladom relevantnosti



schôdze je účasť správcu na schôdzi, z odseku 4 tohto ustanovenia to, že je to prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo obrátiť sa na súd, nie iná osoba, inak jeho právo
zaniká. V konaní nebolo ani tvrdené, že by niektorý z prehlasovaných vlastníkov podal na súde žalobu
v 15-dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že toto právo zaniklo,
rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné.
14. Odvolací súd si osvojil názor súdu prvej inštancie o nemožnosti limitovania výkonu práva vlastníkov
bytov vôľou správcu. To, že výsledok hlasovania vlastníkov môže mať dosah na podnikateľské aktivity
žalobcu nemôže byť faktorom obmedzujúcim právo vlastníkov bytov na pokojné užívanie majetku,
ochrana ktorého vyplýva aj z čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd ako aj z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1). Z podstaty vlastníctva vyplýva
sloboda rozhodovania o otázkach súvisiacich s výkonom vlastníckeho práva, jedným z ktorých je aj
právo zveriť inému správu vlastného majetku, a to na základe vlastných preferencií. Ak je preferenciou
väčšiny vlastníkov bytov zmena správcu bytového domu, je povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov
akceptovať, nakoľko je záväzné. Uvedené sa týka aj výpovede zo zmluvy o výkone správy.
15. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, je potrebné
uviesť, že požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého
procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná
v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, vysporiadal sa s podstatnými argumentmi,
jeho rozhodnutie aj konanie zodpovedá zásadám spravodlivého procesu. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako rozsudok vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 § 255 ods.1 CSP. Vzhľadom k
tomu, že v odvolacom konaní mala úspech žalovaná strana, teda žalovaní v 1.až 3.rade, priznal odvolací
súd aj nárok na náhradu trov konania, ktoré vzhľadom na plný úspech v odvolacom konaní priznal v
rozsahu 100% vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1.až 3.rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).