{"guid": "1eb9b7c4-8c3c-45c4-8ee8-fe8ed26327b2:f45e87ff-0e9a-405f-bbe4-5cce1c70397b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6709213607.1", "spisova_znacka": "16Co/68/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/68/2013 z 4. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 4. júna 2013, sp. zn. 16Co/68/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6709213607.1", "identifikacne_cislo": "6709213607", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2013-06-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f45e87ff-0e9a-405f-bbe4-5cce1c70397b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6709213607.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6709213607.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6709213607.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/68/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709213607
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6709213607.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Y. X., nar. X.. XX. XXXX, bytom K., O.
XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Repášom, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen,
Trhová 1457/4, proti odporcovi P. T. - Olympia, s miestom podnikania Sliač, Záhorského 373/32, IČO:
33 285 021, zastúpenému advokátom JUDr. Antonom Bahledom, Advokátska kancelária so sídlom Žiar
nad Hronom, Matice slovenskej 6/11, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 6C/177/2009-268 zo dňa 2. 1. 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 4.630,14 EUR m e n í  tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 4.302,17 EUR, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 2.948,67 EUR a
iných trov 1.353,50 EUR, všetko na účet jeho právneho zástupcu do troch dní.

II. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu
vo výške 318,86 €,   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
4.630,14 EUR, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 3.276,64 EUR a iných
trov 1.353,50 EUR, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.  Odporcovi tiež uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume
318,86 EUR na príjmový účet Okresného súdu Zvolen do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhu navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia, bolo v plnom rozsahu vyhovené rozsudkom č. k. 6C/177/2012-259
zo dňa 15. 10. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 12. 2012. Z uvedeného dôvodu bolo
potrebné o trovách konania účastníkov rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a navrhovateľovi, ako účastníkovi plne úspešnému
v konaní, priznať plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči odporcovi, ktorý v konaní
úspešný nebol. Navrhovateľ v konaní účelne vynaložil trovy na 10 úkonov právnej služby v celkovej
sume 3.276,64 EUR (10 x 320,34 EUR + režijný paušál v sume 73,24 EUR ), trovy pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 953,50 EUR a zloženého preddavku na znalecké
dokazovanie v sume 400 EUR. Celkovo teda okresný súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
vo výške 4.620,14 EUR. Ďalej konštatoval, že štátu v konaní vznikli trovy v celkovej výške 318,86
EUR pozostávajúce z doplatku znalečného za vypracovaný znalecký posudok vo výške 159,28 EUR
a z doplatku znalečného za vypracovanie doplňujúceho znaleckého posudku v sume 159,58 EUR,
ktoré doplatky boli realizované z rozpočtových prostriedkov štátu. Štát má podľa § 148 ods. 1 O. s. p.
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a to podľa výsledku konania. Nakoľko v



konaní bol neúspešný odporca, u ktorého zároveň neboli splnené podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov, okresný súd povinnosť nahradiť štátu vynaložené trovy konania uložil odporcovi.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V prvom rade
namietal, že okresný súd navrhovateľovi okrem iného priznal i odmenu a režijný paušál za štyri úkony
predstavujúce  účasť na pojednávaní. V skutočnosti sa však uskutočnili len tri pojednávania. Jedenkrát
sa totiž právny zástupca odporcu ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Ďalej uviedol, že
právny zástupca odporcu vzniesol námietku voči znaleckému posudku z dôvodu závažných nedostatkov.
Pochybenie vzniklo pravdepodobne aj na strane zadania prác znalkyni, a preto odvolateľ považuje
dodatočné vyplatenie znalečného vo výške 159,58 EUR za bezdôvodné, resp. navrhol uvedené trovy
vrátane trov za vyjadrenie navrhovateľa k doplňujúcemu znaleckému posudku zo dňa 23. 5. 2012 v
sume 320,34 EUR priznať aj zadávateľovi (navrhovateľovi), keďže poskytol zavádzajúce informácie. Z
týchto dôvodov odvolateľ považoval navýšenie trov konania o uvedené sumy za neopodstatnené.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., napadnuté uznesenie okresného súdu
vo výroku o trovách účastníkov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku o trovách konania štátu, odvolací súd uznesenie
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ sa jedná o odvolacie námietky odporcu smerujúce voči výroku okresného súdu o trovách
účastníkov konania, tieto možno považovať za čiastočne dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Výkladom citovaného ustanovenia možno dôjsť k záveru, že predpokladom priznania trov konania
účastníkovi, ktorý si tieto trovy uplatnil a riadne vyčíslil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) je nie len úspech
takéhoto účastníka v konaní, ale aj skutočnosť, že úspešný účastník trovy konania účelne vynaložil
na uplatňovanie alebo bránenie práva.  Nemožno totiž opomenúť, že účelom náhrady trov konania
nie je sankcionovať neúspešného účastníka v konaní, ale nahradiť úspešnému účastníkovi tie náklady,
ktoré tento účastník nevyhnutne na ochranu svojich práv v konaní vynaložil. Preto je účastník konania
účelnosť trov konania povinný preukázať a konajúci súd túto účelnosť preskúmať a posúdiť. Účelnosť
trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní je
potrebné posudzovať z hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené na úkony, ktoré mali reálny vplyv na
výsledok súdneho konania, prihliada sa na obsah uvedených úkonov (z hľadiska ich skutkovej a právnej
náročnosti) ako aj na skutočnosť, či právnym zastúpením a následným uplatňovaním jeho trov vzhľadom
k osobitostiam niektorých sporov a účastníkov konania celkom zjavne nedochádza k zneužívaniu práva
na zastúpenie advokátom.
Odporca v rámci svojho odvolania v prvom rade namietal priznanie trov právneho zastúpenia
navrhovateľovi za štyri úkony, a to účasť na pojednávaní s odôvodnením, že pojednávania sa uskutočnili
len tri, keď z jedného pojednávania sa právny zástupca odporcu ospravedlnil a žiadal ho odročiť.
Uvedená námietka odvolateľa je však zjavne neopodstatnená. Odvolací súd totiž preskúmaním spisu
okresného súdu zistil, že namietané pojednávanie, z ktorého sa právny zástupca odporcu ako aj samotný
odporca ospravedlnil, sa dňa 4. 11. 2010 uskutočnilo v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu,
a to z dôvodu, že právny zástupca odporcu síce neúčasť svoju i svojho klienta (odporcu) ospravedlnil,
pojednávanie však odročiť nežiadal. Na uvedenom pojednávaní sa pritom zúčastnil tak navrhovateľ ako
aj jeho právny zástupca, ktorý predniesol návrh na začatie konania a označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Zároveň bolo na uvedenom pojednávaní pristúpené k výsluchu navrhovateľa. Na
základe uvedeného možno uviesť, že právny úkon - účasť na pojednávaní dňa 4. 11. 2010 bol riadne
uskutočnený, a rovnako ho možno považovať za účelný.

Pokiaľ však odporca v rámci odvolania poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi neprináleží náhrada
trov konania za úkon vyjadrenie navrhovateľa k doplňujúcemu znaleckému posudku zo dňa 23. 5. 2012,
s uvedeným sa odvolací súd stotožnil. Podanie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 23. 5. 2012
(č. l. 250 spisu) totiž nemožno klasifikovať ako účelne uskutočnené podanie vo veci samej tak, ako



to urobil okresný súd. V uvedenom podaní totiž navrhovateľ len dvoma vetami uviedol, že predložený
znalecký posudok je v súlade s právnymi predpismi, a že navrhovateľ nemá k nemu žiadne výhrady.
Navyše, jeho obsah je takmer totožný z obsahom podania navrhovateľa zo dňa 17. 1. 2012, ktorým
sa vyjadroval k v poradí prvému znaleckému posudku (č. l. 188 spisu). Uvedené podanie zo dňa 23.
5. 2012, (namietané odporcom), nanovo nedeterminuje vzťah navrhovateľa k veci samej, neobsahuje
právne závery a ani nové skutkové okolnosti. Nešlo teda o úkon, ktorý by mal reálny vplyv na výsledok
konania vo veci samej a ani o podanie, ktoré by bolo právne alebo skutkovo náročné, či vyžadujúce
zvýšené úsilie. Preto uvedené podanie - stanovisko k znaleckému posudku, s prihliadnutím aj na zásadu
účelnosti, nemožno považovať za podanie vo veci samej, za ktoré by navrhovateľovi patrila odmena
v sume 320,34 EUR a režijný paušál v sume 7,63 EUR. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd výrok
uznesenia okresného súdu o trovách účastníkov konania zmenil tak, že od navrhovateľovi priznanej
sumy náhrady trov konania vo výške 4.630,14 EUR odpočítal odmenu a režijný paušál za úkon -
vyjadrenie navrhovateľa k doplňujúcemu znaleckému posudku zo dňa 23. 5. 2012 v sume 327,97 EUR
a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.302,17 EUR, pozostávajúce z
náhrady trov právneho zastúpenia v sume 2.948,67 EUR a iných trov 1.353,50 EUR, všetko na účet
právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní.

Odvolaním bol napadnutý aj výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania štátu. Odvolateľ
tvrdil, že dodatočne vyplatené znalečného v sume 159,58 EUR za doplňujúci znalecký posudok,
nemalo byť znalkyni vôbec poukázané, resp. že tieto trovy by mal uhrádzať navrhovateľ. K uvedenej
argumentácii je nutné v prvom rade uviesť, že okresný súd napadnutým výrokom nerozhodoval o
priznaní, alternatívne o nepriznaní,  odmeny a hotových výdavkov (súhrnne znalečného) znalkyni,
ktorá doplnok k znaleckému posudku vypracovávala, ale predmetom tohto výroku je už len stanovenie
povinnosti niektorého z účastníkov konania (alebo viacerých z nich) nahradiť trovy konania, ktoré štát v
jeho priebehu vynaložil. Je pritom irelevantné, že časť týchto trov tvorí aj znalkyni vyplatené znalečné.
Proti výške priznaného znalečného za vyhotovenie doplňujúceho znaleckého posudku navyše odporca
mohol namietať podaním odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/177/2009-245 zo
dňa 15. 5. 2012, ktorým uznesením bolo znalkyni znalečné z rozpočtových prostriedkov štátu priznané.

Pokiaľ sa jedná o druhý odvolací argument odporcu, že trovy štátu mal, pokiaľ sa jedná o znalečné vo
výške 159,58 EUR, znášať navrhovateľ, s uvedeným sa odvolací súd stotožniť nemohol.

Vo všeobecnosti platí, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu
voči účastníkom konania podľa výsledku takéhoto konania. Týmto výsledkom môže byť plný úspech
jedného z účastníkov alebo čiastočný úspech každého účastníka. Ak mal jeden účastník vo veci plný
úspech, ako tomu bolo v prejednávanom prípade u navrhovateľa, má štát právo na náhradu svojich
trov voči neúspešnému účastníkovi (v prejednávanom prípade voči odporcovi). Povinnosti nahradiť
trovy konania štátu je zbavený ten účastník, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatok. Splnenie uvedených predpokladov však v konaní neúspešný odporca nepreukázal.
Od všeobecnej úpravy nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré štát v priebehu konania platil, ktorá
všeobecná úprava vychádza z § 148 O. s. p., je ale potrebné odlišovať právnu úpravu zodpovednosti
účastníkov za trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak tieto trovy spôsobili účastníci konania
svojim zavinením alebo tieto vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila (§ 147 O. s. p.). Uvedená osobitná
úprava zodpovednosti (tzv. zodpovednosť za zavinenie a za náhodu) pritom prichádza do úvahy, aj
pokiaľ sa jedná o trovy vynaložené počas konania štátom. Ak teda v konaní štát vynaložil trovy, ktoré
by inak neboli vznikli,  len preto, že tieto spôsobil svojim zavinením alebo náhodou, ktorá sa mu
prihodila, účastník, je možné uvažovať aj o aplikácii § 147 O. s. p.. Odporca v rámci svojho odvolania
poukázal na skutočnosť,  že trovy dodatočného znaleckého posudku vznikli len z dôvodu, že navrhovateľ
poskytol znalkyni zavádzajúce informácie. Z uvedenej formulácie potom vyplýva, že odporca namietal,
že uvedené trovy vo výške 159,58 EUR navrhovateľ zavinil a mal by ich samostatne znášať. Uvedená
námietka ale neobstojí. Uznesením Okresného súdu č. k. 6C/177/2009-86 zo dňa 26. 5. 2011 bolo
nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, ktorého úlohou bolo určiť výšku
nájmu nehnuteľnosti - Obchodno-rekreačnej budovy so súp. č. 566, nachádzajúcej sa v k. ú. Vígľaš
za obdobie rokov 2008 - 2010. Znalecký posudok vypracovaný na základe uvedeného uznesenia
bol okresnému súdu doručený dňa 20. 10. 2011, navrhovateľ sa k nemu vyjadril dňa 18. 1. 2012 a
odporca dňa 26. 1. 2012. Uznesením č. k. 6C/177/2009-191 zo dňa 23. 2. 2012 okresný súd nariadil
znalcovi vypracovať doplňujúci znalecký posudok, avšak nie z dôvodu, že by bol pôvodne predložený
znalecký posudok nedostatočný alebo nesprávny, ale z dôvodu, že je potrebné určiť cenu nájmu spornej



nehnuteľnosti aj za roky 2011 a 2012. Doplňujúci znalecký posudok teda nijakým spôsobom nezasiahol
do záverov znaleckého posudku nového, vyčísloval výšku dlžného nájomného za iné obdobie, a preto
sú nedôvodné námietky odporcu, že trovy doplňujúceho znaleckého dokazovania zavinil navrhovateľ
tým, že znalcovi poskytol zavádzajúce informácie. Keďže neboli splnené podmienky na postup podľa
§ 147 O. s. p., okresný súd rozhodol správne, pokiaľ v konaní neúspešného odporcu, u ktorého neboli
splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, zaviazal nahradiť trovy konania štátu vo
výške 318,86 EUR v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Na základe uvedeného
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania štátu podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/177/2009", "guid": "c66c9e0a-986f-4243-8fae-9c12e89f0a38:7b8642e4-5fc3-41ee-ae41-cbd9159fb0fd", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}