Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/93/2018 z 25. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. júna 2019, sp. zn. 11S/93/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200381.3 Krajský súd Nitra | 11S/93/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4018200381.3 | 2019-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5efe4c93-11df-4dc4-8314-0391d1e4ea75 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200381.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/93/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200381
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200381.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: M. V., nar. XX. XX. XXXX, V. C.
XXX, V. C., zastúpeného advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie slobody 28,
Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 22. 05. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100533224/2018
zo dňa 12. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd
zistil, že žalobca podal dňa 18. 12. 2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2014, v ktorom uviedol daň celkom v sume 8.663,24 eur, odpočítanie dane celkom
v sume 8.394,07 eur, z toho podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona (č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov) v sume 8.394,07 eur a vlastnú daňovú povinnosť uviedol v sume
269,17 eur.

2. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 23. 05. 2016 sa u žalobca začala dňa 29. 06. 2016
daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových
vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január
až december 2014. V uvedený deň (29. 06. 2016) bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za
prítomnosti žalobcu a účtovníčky žalobcu a správcovi dane boli odovzdané tam uvedené doklady.

3. V predloženom administratívnom spise sa nachádza výzva zo dňa 18. 07. 2016 na zapožičanie
účtovníctva spoločnosti IP - M. s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorá bola doručená JUDr.
Eve Bielikovej ako správcovi úpadcu J. s.r.o., nakoľko spoločnosť J. s.r.o. bola právnym nástupcom
spoločnosti IP - M. s.r.o. (IP - M. s.r.o. › K2 B. s. r. o. › M. U., s.r.o. › B., s.r.o. › J. J. & C. s.r.o. › L. D.,
s. r. o. › J. s.r.o.) a výzva zo dňa 20. 07. 2016 na zapožičanie účtovníctva spoločnosti moldowa s.r.o. za
zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorá bola taktiež doručená JUDr. Eve Bielikovej ako správcovi úpadcu
spoločnosti J. s.r.o., nakoľko spoločnosť J. s.r.o. bola právnym nástupcom aj spoločnosti moldowa s.r.o.
(moldowa s.r.o. › I. X. s.r.o. › J. s.r.o.). V podaniach zo dňa 03. 08. 2016 JUDr. Eva Bieliková oznámila
správcovi dane, že žiadané účtovníctvo spoločností IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie



roku 2014 nemôže predložiť, nakoľko jej neboli odovzdané žiadne účtovné ani personálne doklady
úpadcu, resp. jeho právnych predchodcov. Výzvy zasielané na adresu úpadcu ako i štatutárnemu
zástupcovi úpadcu na adresu jeho bydliska vo Francúzsku sa vrátili späť s poznámkou, že adresát je
neznámy.

4. Dňa 21. 09. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (žalobca bol upovedomený, ale
nezúčastnil sa), na ktorom bola vypočutá T. F. (konateľka spoločnosti IP - M. s.r.o. v období od 27. 05.
2009 do 26. 03. 2015). V rovnaký deň bola spísaná aj zápisnica o ústnom pojednávaní (ktorého sa
žalobca, napriek upovedomeniu, nezúčastnil), na ktorom bola ako svedok vypočutá Q. F., ktorá bola v
období od 29. 09. 2014 do 25. 11. 2015 konateľkou spoločnosti moldowa s.r.o.

5. Následne správca dane výzvou zo dňa 27. 10. 2016 vyzval spoločnosť B., s. r. o. na zapožičanie
účtovníctva spoločnosti IP - M. s.r.o. a spoločnosti moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014.
Zásielka sa vrátila s poznámkou pošty, že adresát je neznámy.

6. Ďalšou výzvou zo dňa 25. 11. 2016 správca dane žalobcu okrem iného vyzval, aby predložil
dôkazy preukazujúce oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr prijatých od
dodávateľa IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o. Žalobca v podaní zo dňa 09. 12. 2016 oznámil, že spoločnosť
IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o. zabezpečovala stavebné práce na stavbách I., X., Pečivárne Dunajská
Streda, X. park CEO. V., OC L. B.. Práce boli vykonané žalobcom v subdodávke so spoločnosťou IP -
M. s.r.o. a moldowa s.r.o. pre spoločnosť L. C., s.r.o. K predmetnému podaniu žalobca predložil súpisy
prác na jednotlivých vyššie označených stavbách s uvedením prác, hodín, resp. m2 a fotografie.

7. V spise sa nachádza i výpis z účtu spoločnosti IP - M. s.r.o. za rok 2014 poskytnutý bankou (ktorý
správca dane získal so spisu daňového subjektu T. X., s.r.o.), z ktorého vyplýva, že dňa 04. 11. 2014 bol
vykonaný bezhotovostný vklad s VS: 20140605 (erik seffer uh.fa.) v sume 6.600,- eur, dňa 05. 11. 2014
bol vykonaný ďalší bezhotovostný vklad s VS: 201408005 (erik seffer ciast.uhrada fa) v sume 7.000,-
eur, dňa 10. 11. 2014 bol vykonaný ďalší bezhotovostný vklad s VS: 201408005 (erik seffer dopi. fa)
v sume 1.040,- eur, dňa 10. 11. 2014 bol vykonaný ďalší bezhotovostný vklad s VS: 201408008 (erik
seffer ciast.uhrada fa) v sume 2.040,- eur, dňa 18. 11. 2014 bol vykonaný ďalší bezhotovostný vklad
s VS: 201408008 (erik seffer dopi. fa) v sume 6.000,- eur, dňa 18. 11. 2014 bol vykonaný ďalší
bezhotovostný vklad s VS: 201408008 (erik seffer ciast.uhrada) v sume 6.000,- eur, dňa 19. 11. 2014
bol vykonaný ďalší bezhotovostný vklad s VS: 2014008014 (erik seffer ciast.uhrada) v sume 6.000,- eur.

8. V podaní zo dňa 20. 02. 2017 správca dane podrobne oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými
v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z
motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január až december 2014, vrátane zdaňovacieho obdobia november 2014 (faktúra č. 201401102 zo dňa
03. 11. 2014 v sume 4.800,- eur, faktúra č. 201401103 zo dňa 10. 11. 2014 v sume 4.800,- eur, faktúra
č. 201401104 zo dňa 21. 11. 2014 v sume 2.500,- eur (POZN. súdu: správne mala byť uvedená suma
4.800,- eur vychádzajúc zo súčtu základu dane a sumy DPH), faktúra č. 2014011016 zo dňa 28. 11. 2014
v sume 16.230,- eur od dodávateľa IP - M. s.r.o., faktúra č. 1401102 zo dňa 24. 11. 2014 v sume 11.250,-
eur od dodávateľa moldowa s.r.o.) a vyzval ho, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil doklady,
ktoré má k dispozícii. Žalobca v podaní zo dňa 13. 03. 2017 navrhol, aby si správca dane vyžiadal z
príslušnej banky výpisy z účtov spoločnosti IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o.

9. Správca dane dňa 25. 05. 2017 spísal protokol z daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby
(žalobca) za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
až jún 2014, august až september 2014 a november až december 2014, pričom pri zdaňovacom období
november 2014 zopakoval zistenia a výsledky daňovej kontroly, s ktorými už bol žalobca oboznámený
v podaní zo dňa 20. 02. 2017. Z časti protokolu, ktorá sa týka dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho
obdobia november 2014 vyplýva, že v tomto zdaňovacom období žalobca v daňovom priznaní uviedol
daňovú povinnosť v sume 269,17 eur, po kontrole bola zistená vlastná daňová povinnosť v sume
7.249,17 eur, čo je rozdiel v sume 6.980,- eur. Žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr vystavených spoločnosťou IP - M. s.r.o. ako
dodávateľom celkove v sume 30.630,- eur (z toho DPH v sume 5.106,20 eur) a faktúry vystavenej
spoločnosťou moldowa s.r.o. ako dodávateľom v sume 11.250,- eur (z toho DPH v sume 1.875,50 eur)
za dodanie stavebných prác. Správca dane konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu sa



zdaniteľné obchody neuskutočnili tak, ako sú deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb
uvedenými spoločnosťami. Dodávateľom prác potom nevznikla daňová povinnosť na dani z pridanej
hodnoty podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a následne odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1
tohto zákona. Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 31. 05. 2017 spolu s výzvou zo
dňa 25. 05. 2015 na vyjadrenie sa k nemu.

10. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 09. 06. 2017 k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom uviedol, že
správca dane nevykonal dokazovanie na preverenie čísla účtov obchodných partnerov spoločnosti IP -
M. s.r.o. a moldowa s.r.o. a nevykonal miestne zisťovanie, či práce boli zhotovené.

11. Dňa 24. 08. 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a
dôkazov žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Správca dane zotrval na svojich
zisteniach uvedených v protokole a žalobca predložil objednávku spoločnosti L. C., s.r.o. zo dňa 07.
10. 2013 týkajúcu sa stavby „Separovaný zber a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov“ a
Prestavba areálu E. na logistické a riadiace centrum odpadov Lužianky, ako i „zápisy o odovzdaní a
prevzatí diela s dodávateľom“ medzi spoločnosťou L. C., s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako
zhotoviteľom, na ktorých sú stavby označené ako „O.“, „T., s.r.o., L.“, „V. - C.“, „V. Z.“, „F.“ a predmet
diela „stavebné práce“.

12. Správca dane vykonal dňa 20. 09. 2017 miestne zisťovanie u daňového subjektu E. K. (ktorého
žalobca v podaní zo dňa 31. 08. 2017 značil za osobu, ktorá sa zúčastnila, resp. vykonávala práce, ktoré
boli odovzdané pre spoločnosť L. C., s.r.o.). Pri miestnom zisťovaní E. K. uviedol, že pre odberateľa IP
- M. s.r.o. vystavil v roku 2014 päť faktúr (jednalo sa o faktúry v sume spolu 3.210,- eur), ktoré i predložil
s tým, že všetky boli uhradené.

13. Dňa 19. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (žalobca bol upovedomený a
pojednávania sa zúčastnil jeho zástupca), na ktorom bol ako svedok vypočutý E. K..

14. Dňa 29. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti zástupcu žalobcu, na
ktorom boli oboznámené výsledky dokazovania vo vyrubovacom konaní a zástupca žalobcu predložil
vyjadrenie žalobcu zo dňa 28. 11. 2017.

15. Dňa 06. 12. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie
november 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6.980,- eur, (daň vyrubená v daňovom priznaní
doručenom dňa 18. 12. 2014 v sume 269,17 eur, daň zistená správcom dane v sume 7.249,17 eur,
rozdiel v sume 6.980,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14. 12. 2017, o
ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2018.

16. Súčasťou administratívneho spisuje je i faktúra č. 201401102 zo dňa 03. 11. 2014 na sumu 4.800,- eur
(základ dane v sume 4.001,25 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 800,25 eur) vystavená spoločnosťou
IP - M. s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie „fakturujeme Vám
na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“, príjmový pokladničný doklad z 30. 11. 2014 znejúci
na sumu 4.800,- eur prijatú od žalobcu, faktúra č. 201401103 zo dňa 10. 11. 2014 na sumu 4.800,- eur
(základ dane v sume 4.001,25 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 800,25 eur) vystavená spoločnosťou
IP - M. s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie „fakturujeme Vám
na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“, príjmový pokladničný doklad z 30. 11. 2014 znejúci
na sumu 4.800,- eur prijatú od žalobcu, faktúra č. 201401104 zo dňa 21. 11. 2014 na sumu 4.800,- eur
(základ dane v sume 4.001,25 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 800,25 eur) vystavená spoločnosťou
IP - M. s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie „fakturujeme Vám
na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“, príjmový pokladničný doklad z 30. 11. 2014 znejúci
na sumu 4.800,- eur prijatú od žalobcu, faktúra č. 2014011016 zo dňa 28. 11. 2014 na sumu 16.230,-
eur (základ dane v sume 13.527,25 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 2.705,45 eur) vystavená
spoločnosťou IP - M. s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie
„fakturujeme Vám na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“, faktúra č. 1401102 zo dňa 24. 11.
2014 na sumu 11.250,-eur (základ dane v sume 9.377,50 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 1.875,50
eur) vystavená spoločnosťou moldowa s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom
fakturácie „fakturujeme Vám na základe objednávky č. 20141101 zo dňa 28. 10. 2014“, objednávka č.



201411001 zo dňa 28. 10. 2014, prehľad pohybov na účte v období od 01. 11. 2014 do 30. 11. 2014,
mandátna zmluva zo dňa 02.01. 2014.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

17. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12. 2017.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 201401102 zo dňa 03. 11. 2014 v sume
4.800,- eur, č. 201401103 zo dňa 10. 11. 2014 v sume 4.800,- eur, č. 201401104 zo dňa 21. 11. 2014 v
sume 2.500,- eur, č. 2014011016 zo dňa 28. 11. 2014 v sume 16.230,- eur od dodávateľa IP - M. s.r.o.
a faktúry č. 1401102 zo dňa 24. 11. 2014 v sume 11.250,- eur od dodávateľa moldowa s.r.o. za dodanie
služieb (stavebné práce). Ďalej žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a
jednotlivé dôkazy, s ktorými bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Na základe týchto
dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2014 v
sume 6.980,- eur, v dôsledku čoho mu nebolo možné toto právo uznať.

18. V ďalšej časti svojho rozhodnutia, žalovaný reagoval na námietky žalobcu v podanom odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane. Konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti
nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol viazaný iba návrhmi žalobcu, ktorý
navrhol vykonanie dokazovania v spoločnosti L. C., s.r.o. Táto spoločnosť bola odberateľom stavebných
prác, ktoré zabezpečoval žalobca, ale tento dôkaz správca dane nevykonal, nakoľko nespochybňoval
skutočnosť, že žalobca dodal stavebné práce tomuto odberateľovi, ale v priebehu daňovej kontroly
nebolo relevantným spôsobom preukázané, kto v skutočnosti tieto práce vykonal. Stavebné práce pre
žalobcu podľa predložených dokladov vykonala spoločnosť IP - M. s.r.o. a spoločnosť moldowa s.r.o.,
ktoré však v priebehu daňovej kontroly nepredložili žiadne relevantné dôkazy o tom, že tieto práce v
prospech žalobcu skutočne vykonali. Bolo zistené, že spoločnosti nemali zamestnancov, teda práce pre
tieto spoločnosti zabezpečovali subdodávatelia, ktorých zástupca spoločnosti IP - M. s.r.o. a moldowa
s.r.o. nevedel identifikovať. Vykonaným dokazovaním u žalobcovho odberateľa by bolo preukázané, že
stavebné práce boli vykonané, ale nie to, kto tieto práce v skutočnosti vykonal. Daňovou kontrolou bolo
preukázané, že stavebné práce vykonal dodávateľ a jeho dodávatelia, t. j. subdodávateľ, ktorý nie je
známy, pretože dodávateľská spoločnosť ho nevedela identifikovať.

Aby došlo k zdaniteľnému plneniu a aby vznikol odberateľovi nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, musí byť služba reálne dodaná, t. j. uskutočnená v intenciách ust. § 2 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nestačí daň iba deklarovať na faktúre,
pretože v takom prípade vzniká osobe, ktorá daň uviedla na faktúre alebo v inom doklade o predaji,
povinnosť túto daň zaplatiť z titulu jej uvedenia na faktúre. Z titulu uvedenia dane na faktúre teda vzniká
dodávateľovi daňová povinnosť, ale nie právo odberateľa túto daň odpočítať. V predmetnej veci správca
dane preverovaním preukázal, že k dodaniu služby dodávateľom v zmysle predložených dokladov
reálne nedošlo a žalobca ako daňový subjekt preukazoval jej dodanie len listinnými dôkazmi, čo je z
hľadiska dane z pridanej hodnoty považované za dôkaz formálneho charakteru, a preto sa jedná o
nedostatočný dôkaz na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalobca ako daňový subjekt
preukazoval dodanie predmetných služieb (stavebných prác) tak, že predložil správcovi dane faktúry
vystavené dodávateľmi, t. j. spoločnosťou IP - M. s.r.o. a spoločnosťou moldowa s.r.o., ale správca
dane deklarované dodanie preveroval i u dodávateľských spoločností. Právny nástupca dodávateľských
spoločností však nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by
preukázal, že práce boli vykonané tak, ako je to uvedené na faktúrach, ktorými žalobca disponuje. Z
uvedeného dôvodu nie je možné pre daňové účely považovať vykonanie prác v zmysle vystavených a
predložených faktúr za preukázané. V priebehu daňovej kontroly nebolo nepreukázané, že dodávateľská
spoločnosť pre žalobcu (ako odberateľa) aj vykonala stavebné práce, ktoré žalobca dodal svojmu
odberateľovi.

Je na rozhodnutí daňového subjektu, akého obchodného partnera si vyberie a zo žiadneho platného
právneho predpisu nevyplýva povinnosť daňového subjektu preverovať svojho obchodného partnera,
ale musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií.



V priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, kto skutočne vykonal stavebné práce, ktoré žalobca
následne dodal svojmu odberateľovi, a preto správca dane nemohol vysloviť záver, že stavebné práce
vykonala spoločnosť uvedená na predložených listinných dokladoch ako dodávateľ. Dodávateľské
spoločnosti v priebehu daňovej kontroly potvrdili, že nedisponovali žiadnymi zamestnancami, ale
sprostredkovali žalobcovi ľudí, ktorí podľa ich pokynov vykonávali práce na stavbách odberateľa. Osoby,
ktoré práce pre žalobcu v skutočnosti vykonali, však neboli identifikované a správca dane preto nemal
možnosť vykonanie stavebných prác preveriť.

Spoločnosť J. s.r.o., ako právny nástupca spoločnosti IP - M. s.r.o. a spoločnosti moldowa s.r.o., je od
31. 05. 2016 v konkurze, ale správkyni konkurznej podstaty neboli predložené žiadne doklady. Táto
spoločnosť je nekontaktná a jej konateľ, ktorý je občanom Francúzska, je na adrese trvalého pobytu
neznáma osoba. Skutočnosť, že spoločnosti boli v čase dodania stavebných prác kontaktné, nie je
dôkazom o tom, že práce dodali.

I keď odberatelia potvrdili, že mu boli dodané stavebné práce, toto nie je dôkaz o tom, kto tieto práce
vykonal. Konateľka dodávateľskej spoločnosti IP - M. s.r.o. a spoločnosti moldowa s.r.o. potvrdila,
že stavebné práce pre žalobcu spoločnosti vykonali, ale z dôvodu, že nemali zamestnancov, práce
zabezpečovali subdodávateľský. Kto v skutočnosti práce vykonal, nevedela povedať a svoje tvrdenie
nepreukázala žiadnymi dôkazmi.

V súvislosti z preverovanými účtami žalovaný uviedol, že úhrady poskytnuté spoločnosti IP - M.
s.r.o. boli väčšinou vykonané v hotovosti, ostatné úhrady boli vykonané bezhotovostne na číslo účtu
spoločnosti, ktorého výpisom správca dane disponoval a tieto úhrady za faktúry preveril. Konanie
správcu dane v súvislosti s preverovaním účtov spoločnosti IP - M. s.r.o. je podrobne uvedené v
jeho rozhodnutí. Vykonanie stavebných prác dodávateľskými spoločnosťami nebolo v priebehu daňovej
kontroly preukázané, a preto nie je možné vyvodiť záver, že stavebné práce boli zrealizované v zmysle
dodávateľských faktúr, ktorými žalobca disponuje.

K svedeckej výpovedi E. K. žalovaný uviedol, že tento pracoval v roku 2014 ako živnostník pre
spoločnosť IP - M. s.r.o., konkrétne na výstavbe haly v priemyselnom parku L.. Za vykonané práce
ako dodávateľ vystavil spoločnosti ako odberateľovi päť faktúr v celkovej sume 3.210,- eur, ktoré mu
boli uhradené v hotovosti na základe dokladov, ktoré nespĺňali náležitosti účtovných dokladov. Svedok
ohľadne spoločnosti IP - M. s.r.o. uviedol, že nikoho nepozná, nevie, s kým uzatvoril dohodu a ani kto mu
vyplatil finančné prostriedky. Pamätal si len, že pre spoločnosť pracoval, ale na žiadne iné skutočnosti
si nevedel spomenúť a jeho vyjadrenie nemá vypovedaciu hodnotu.

K rozsudkom Najvyššieho súdu SR ako aj k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca
poukazoval, žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v ktorých bodoch by bolo možné závery
týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodné transakcie, a preto nie je možné k tejto námietke zaujať
relevantné stanovisko. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s
platnými právnymi predpismi. Konateľka spoločností IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o. vykonanie stavebných
prác v prospech žalobcu potvrdila, svoje tvrdenie však nepreukázala žiadnymi dôkazmi a svedok E.
K. potvrdil, že pre spoločnosť IP - M. s.r.o. nejaké práce vykonal. Toto však nie je dôkazom o tom, že
spoločnosť IP - M. s.r.o. a spoločnosť moldowa s.r.o. vykonala pre žalobcu práce v zmysle faktúr, ktoré
žalobca predložil ku kontrole.

K navrhovanému dokazovaniu vykonaním miestneho zisťovania u odberateľa žalobcu, žalovaný uviedol,
že miestnym zisťovaním, preverovaním účtovných dokladov odberateľa a ich vyhodnotením by bola
preukázaná skutočnosť, ktorú daňové orgány nespochybňujú, a to, že práce boli odberateľovi dodané.
Zdôraznil, že konateľ spoločnosti J. s.r.o. je občan Francúzska, ktorý sa konateľom stal dňa 07. 04. 2010,
pričom na túto spoločnosť bol dňa 31. 05. 2016 vyhlásený konkurz. Správkyňa konkurznej podstaty
oznámila správcovi dane, že konateľ spoločnosti je nekontaktná osoba (zásielky adresované konateľovi
spoločnosti do Francúzska sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy) a neboli jej odovzdané a
predložené žiadne účtovné doklady zaniknutej spoločnosti IP - M. s.r.o. a zaniknutej spoločnosti moldowa
s.r.o., ani doklady úpadcu, resp. právnych predchodcov úpadcu. Skutočnosť, že spoločnosť J. s.r.o. a
jej konateľ sú nekontaktné subjekty je správcovi dane dlhodobo známa, nakoľko spoločnosť je právnym
nástupcom v dôsledku zlúčenia mnohých spoločností.



V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že nepopiera skutočnosť, že v prípade, ak daňový
subjekt ako dodávateľ nedisponuje potrebným počtom zamestnancov alebo materiálnym vybavením
k vykonaniu prác, tieto si zabezpečí dodávateľským spôsobom, ale dodávateľské spoločnosti, resp.
živnostníci, musia vykonanie prác v prospech dodávateľa preukázať relevantnými, overiteľnými dôkazmi.
V prípade žalobcu nebolo preukázané, že stavebné práce vykonali spoločnosti, ktoré sú uvedené na
predložených dokladoch ako dodávatelia. K porušeniu ust. § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný
uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v čom boli tieto ustanovenia porušené, preto k namietanému
porušeniu nevie zaujať stanovisko. V priebehu daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle
platných prácnych predpisov a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším
zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 22. 05. 2018 navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03.
2018 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12. 2017.

Uviedol, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dokazovanie, na ktoré
poukazoval žalobca a ktoré mohlo objasniť skutkový stav veci, pričom vykonané dokazovanie účelovo
a nesprávne vyhodnotil v neprospech žalobcu, resp. nesprávne uplatňoval právne predpisy. V dôsledku
uvedeného správca dane vydal nesprávne rozhodnutie, na základe ktorého nesprávne vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty. Nedostatočným zistením skutkového stavu a nevykonaním navrhovaného
dokazovania správca dane porušil jednotlivé ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca
predložil správcovi dane všetky doklady a listiny, ku ktorým bol vyzvaný, ale z ust. § 24 ods. 2
vyššie citovaného zákona vyplýva aj povinnosť správcu dane viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

Správca dane v priebehu konania nebral do úvahy vyjadrenia svedkov, konateľov jednotlivých
spoločnosti, ako aj vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu, nebral opakovane do úvahy návrhy
na vykonanie dokazovania a miestneho zisťovania, napr. u odberateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti
L. C., s.r.o. Uviedol, že nespochybňuje vykonanie prác, ale spochybňuje vykonanie prác spoločnosťou
IP - M. s.r.o., napriek tomu však nevykonal dokazovanie u odberateľa, t. j. spoločnosti L. C., s.r.o., čím
porušil zásadu neutrality, nakoľko žalobca na jednej strane pôsobil ako odberateľ a na druhej strane
ako dodávateľ prác.

Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a
vykonané dôkazy nepostačujú na vyvodenie záveru, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na
odpočítanie dane, pričom poukázal i na výpoveď T. F., ktorá bola konateľkou spoločnosti IP - M. s.r.o.

20. V časti žaloby (IV.) žalobca konštatoval, že správca dane počas kontroly a pri vyhodnocovaní
dôkazov postupoval jednostranne, preto je jeho rozhodnutie možné považovať za nezákonné a účelové
a vyhodnotenie dôkazov za neobjektívne a nevykonané v súlade so zachovaním práv a oprávnených
záujmov žalobcu. Trval na tom, že si splnil svoje zákonné povinnosti, predložil správcovi dane všetky
listinné dôkazy ohľadne preukázania reálneho a skutočného dodania prác. Správca dane však vykonal
dôkazy svojvoľne, nevykonal dokazovanie ohľadne reálneho plnenia v kontexte riadneho zistenia
skutkového stavu a jeho rozhodnutie v dôsledku toho nevychádza z riadne zisteného skutkového
stavu. V roku 2014 mala spoločnosť IP - M. s.r.o. riadne fungovať, na majetok jej právneho nástupcu
bol vyhlásený dňa 31. 05. 2016 konkurz a zo zistení správcu dane nie je možné zistiť informácie o
poskytnutej súčinnosti zo strany správkyne konkurznej podstaty, ani to, z akého obdobia tieto informácie
boli zistené. Z toho dôvodu vznikajú pochybnosti o úplnom a presnom zistení skutkového stavu veci a
rozhodnutie správcu dane je v tejto časti zmätočné a šetrenie je nepresné. V prípade, ak by správca
dane vykonal dokazovanie u odberateľa, t. j. v spoločnosti L. C., s.r.o., zistil by, že predmetné práce
boli reálne aj dodané.



21. V ďalšej (V.) časti žaloby žalobca namietol nepreverenie, resp. nedostatočné preverenie platieb
za vykonané práce a nedostatočné preverenie účtov. Práce boli vykonané, odovzdané, uhradené
a nerozumie, prečo vznikajú pochybnosti založené na tom, že nie je možné kontaktovať právneho
nástupcu. Tvrdil, že mu nie je zrejmá tá časť dokazovania, že nie je potrebné preveriť, či reálne došlo
k úhradám za vykonané práce.

22. V VI. časti žaloby žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf
1/2011 zo dňa 15. 03. 2011 a sp. zn. 7Sžf/4/2013 ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03,
C-355/03 a C- 484/03 s tým, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a z príslušných
ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ani zákona č. 222/2004 Z. z, o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho
dodávateľa a subdodávateľa. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu.

Navrhol vykonať dokazovanie u odberateľa, ktoré však správca dane nevykonal, čo ani riadne
neodôvodnil, ale účelovo vykonával dôkazy a len na základe svojich dôkazov si urobil úsudok bez toho,
aby zamestnanci správcu dane vykonali ohliadku, resp. preverili účtovné doklady spoločnosti L. C.,
s.r.o. Na základe toho, že stavebné práce boli vykonané a dodané, tak si odpočítal od vlastnej daňovej
povinnosti daň z prijatých faktúr od dodávateľa, t. j. IP - M. s.r.o. a mal za to, že podmienky na odpočítanie
dane boli naplnené, pretože disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúce
listinné dôkazy, pričom došlo k skutočnému výkonu prác. Nešlo o fiktívne práce, ale reálne vykonané
stavebné práce. Správca dane nepredvolal osoby, ktoré mali informácie k uskutočneniu zdaniteľných
obchodov u spoločnosti IP - M. s.r.o. Bol toho názoru, že preukázal splnenie podmienok na odpočítanie
dane, práce boli vykonané, prijal ich od spoločnosti IP - M. s.r.o. a boli odovzdané spoločnosti L. C., s.r.o.,
pričom boli predložené potrebné listinné dôkazy a disponuje faktúrou od platiteľa, teda od dodávateľa.
Správca dane nevykonal ani miestne zisťovanie o tom, či práce boli vykonané a jeho rozhodnutie sa
opiera o neúplné, nepresné a nepreverované zistenia, ktoré sú nezákonné, resp. i zmätočné.

23. V ďalšej časti žaloby (VII.) žalobca opätovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok
v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010) a rozsudky vo veciach Optigen Ltd. (C-354/03, Fulcrum Elektronics
Ltd. (C- 353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03), rozsudok ESD zo dňa 06. 12. 2012 vo veci
Bonik EOOD C- 285/11, ktorých aplikácie na jeho prípad sa domáhal. Žalovaný v zmysle tejto judikatúry
nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci
preverovaného obchodného reťazca a už vôbec nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným
účastníkom týchto potenciálnych podvodných konaní. Daňové orgány podvodné konanie žalobcovi
nepreukázali, napriek tomu, že majú dôkazné bremeno a uplatnili voči nemu sankciu v podobe vrátenia
odpočtu dane z pridanej hodnoty a vyrubili mu rozdiel dane.

24. V VIII. časti žaloby žalobca uviedol, že uvedenú judikatúru je potrebné v predmetnej veci aplikovať,
vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá má pri aplikácii prednosť pred
slovenskou vnútroštátnou právnou úpravou a žalovaný sa snažil spochybniť aplikovateľnosť uvádzanej
judikatúry, s čím sa žalobca nemôže stotožniť. Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
vo veci pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 3 Sžf 1/2010, 6 Sžf 10/2012 zo dňa 28. 11. 2012 (časti ktorých i citoval),
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2014-45 zo dňa 25. 03. 2005 a na právne
názory vyjadrené v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora vo veci Transport Service (C-395/02) bod
26, Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd. (C-353/03), Bond House Systems Ltd. (C-484/03),
Bonik EOOD (C-285/11), Mahagében Kft. (C-78/12), Teleos (C-409/04). Konštatoval, že aj v zmysle tejto
judikatúry nie je spravodlivé od neho požadovať, aby bol penalizovaný za negatívne zistenia u jeho
obchodných partnerov, ktoré nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Bol toho názoru, že predloženými
listinnými dôkazmi dostatočne preukázal existenciu predmetných obchodov, ako aj tovaru a všetkých
skutočností potrebných na uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto časti žaloby
žalobca taktiež poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov, z ktorých niektoré časti citoval.

IV. Vyjadrenie žalovaného



25. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13. 11. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie ako i dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
Žalobca neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia
súdu.

26. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v
III. až VI. časti podanej žaloby. Uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly navrhol správcovi
dane vykonať dokazovanie v spoločnosti L. C., s.r.o., ktorá bola odberateľom stavebných prác, ktoré
zabezpečoval žalobca. Tento dôkaz správca dane nevykonal, nakoľko nespochybňoval skutočnosť,
že žalobca pre uvedenú spoločnosť dodal stavebné práce, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo
relevantným spôsobom preukázané, kto v skutočnosti stavebné práce vykonal. Stavebné práce pre
žalobcu v zmysle predložených listinných dokladov vykonala spoločnosť IP - M. s.r.o., ktorá ale
v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že stavebné práce v
prospech žalobcu skutočne aj vykonala. Spoločnosť nemala zamestnancov, a teda práce pre spoločnosť
zabezpečovali subdodávatelia, ktorých zástupca spoločnosti IP - M. s.r.o. nevedel identifikovať.
Dokazovaním vykonaným u odberateľa by bolo preukázané, že stavebné práce vykonané boli, ale nie
to, kto práce v skutočnosti vykonal. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že stavebné práce vykonal
dodávateľ a jeho dodávatelia, t. j. subdodávateľ, ktorý nie je známy, nakoľko dodávateľská spoločnosť
ho nevedela identifikovať.

S poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené
zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Z titulu len uvedenia dane na faktúre
daňová povinnosť dodávateľovi služby vzniká, ale platiteľovi dane (odberateľovi) nevzniká právo
odpočítať daň z tejto faktúry. Správca dane preverovaním preukázal, že k dodaniu služby reálne nedošlo
a žalobca preukazoval dodanie predmetnej služby len listinnými dôkazmi, čo je z hľadiska dane z pridanej
hodnoty považované za dôkaz formálneho charakteru, a preto je to nedostatočný dôkaz na preukázanie
deklarovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval obchodného
partnera žalobcu, t. j. dodávateľskú spoločnosť IP - M. s.r.o. k preukázaniu vykonania fakturovaných
prác, nakoľko v prípade, že boli stavebné práce skutočne touto spoločnosťou vykonané, musí ich
vykonanie vedieť preukázať relevantnými a overiteľnými dôkazmi. Právny nástupca dodávateľskej
spoločnosti správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy a z toho dôvodu nie je možné pre daňové účely
považovať vykonanie prác v zmysle vystavených faktúr za preukázané. Dodávateľská spoločnosť IP
- M. s.r.o. v priebehu daňovej kontroly nepreukázala, že stavebné práce, ktoré žalobca dodal svojmu
odberateľovi, pre žalobcu skutočne vykonala.

Pri vyhodnocovaní dôkazov správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov. Nebolo
preukázané, kto skutočne vykonal stavebné práce, ktoré žalobca následne dodal svojmu odberateľovi,
a preto správca dane nemohol vysloviť záver, že stavebné práce vykonala spoločnosť uvedená na
predložených dôkazoch ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť neidentifikovala osoby, ktoré pre
žalobcu vykonali stavebné práce, a teda správca dane nemal možnosť vykonanie stavebných prác
preveriť u osôb, ktoré ich skutočne vykonali.

Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť IP - M. s.r.o. bola v priebehu roku
2015 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť J. s.r.o., ktorá je
nekontaktná, jej konateľ je občanom Francúzska, na adrese trvalého pobytu je taktiež nekontaktný a
správkyni konkurznej podstaty neboli predložené žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti IP - M. s.r.o.

Pokiaľ odberateľ žalobcu potvrdí, že mu stavebné práce dodal žalobca, toto nie je dôkazom o tom,
kto tieto práce vykonal, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že práce nevykonal ani
žalobca ako daňový subjekt, ani dodávateľská spoločnosť IP - M. s.r.o., ktorej konateľka potvrdila, že
stavebné práce pre žalobcu boli vykonané, ale z dôvodu, že spoločnosť nemala zamestnancov, tak
práce zabezpečovala subdodávateľský.

Väčšina platieb, ktoré boli poskytnuté spoločnosti IP - M. s.r.o. boli vykonané v hotovosti a ostatné úhrady
boli vykonané bezhotovostne, vykonanie stavebných prác dodávateľskou spoločnosťou IP - M. s.r.o.
však nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané.



K výpovedi svedka E. K. žalovaný uviedol, že svedok si pamätal, že pre spoločnosť IP - M. s.r.o. pracoval,
ale na žiadne iné skutočnosti si nevedel spomenúť, a preto jeho vyjadrenie vo vzťahu k vykonaným
prácam nemá vypovedaciu hodnotu. Konateľka spoločnosti IP - M. s.r.o. vykonanie stavebných prác v
prospech žalobcu potvrdila, ale svoje tvrdenia nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Svedok E. K. taktiež
potvrdil, že pre spoločnosť IP - M. s.r.o. nejaké práce vykonal, toto však nie je dôkazom o tom, že
táto spoločnosť vykonala pre žalobcu práce v zmysle faktúry, ktorú žalobca predložil ku kontrole.
Navrhovaným dokazovaním, a to vykonaním miestneho zisťovania u odberateľa žalobcu, preverovaním
účtovných dokladov odberateľa a ich vyhodnotením by bola preukázaná skutočnosť, ktorú správca dane
a žalovaný nespochybnili, a to, že práce boli odberateľovi dodané. Z konania správcu dane v priebehu
daňovej kontroly vyplýva, že vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

K spoločnosti J. s.r.o. žalovaný uviedol že osoba, ktorá sa stala dňa 07. 04. 2010 konateľom tejto
spoločnosti, je nekontaktná a dňa 31. 05. 2016 bol na túto spoločnosť vyhlásený konkurz, pričom
správkyňa konkurznej podstaty na základe výzvy súdu oznámila, že jej žiadne doklady týkajúce sa
spoločnosti IP - M. s.r.o., resp. jeho právnych nástupcov, neboli odovzdané. Zásielky adresované
konateľovi spoločnosti J. s.r.o. na jeho adresu vo Francúzsku sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy,
čo taktiež správcovi dane oznámila správkyňa konkurznej podstaty.

Žalovaný nepoprel, že v prípade, ak dodávateľ nedisponuje potrebným počtom zamestnancov alebo
materiálnym vybavením, tak si zabezpečí vykonanie prác dodávateľským spôsobom, ale dodávateľská
spoločnosť musí vykonanie prác v prospech dodávateľa preukázať relevantnými overiteľnými dôkazmi.

27. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v VII. a VIII. časti podanej
žaloby a uviedol, že podanými námietkami žalobca v podstate vyjadril len všeobecný nesúhlas so
zisteniami a závermi správcu dane, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok
podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. K rozsudkom ESD, NS SR, KS, k SSP a CSP sa
nevyjadril dôvodiac, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch sa dajú skutočnosti uvedené v predmetných
rozsudkoch aplikovať na jeho prípad.

Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

28. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06. 02. 2019 uviedol, že správca dane sa riadil iba pochybnosťami,
ktoré nezaložil na dôkazoch, čím porušil ust. § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s dostatočnou
odbornou starostlivosťou neposúdil skutkový stav veci, čím porušil ust. § 24 ods. 2 vyššie citovaného
zákona. Opätovne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (ktoré boli
spomenuté v podanej žalobe) a bol toho názoru, že všetky tvrdenia správcu dane sú obvinením žalobcu
z toho, že ako daňový subjekt sa zúčastnil na podvode s daňou z pridanej hodnoty a teda oprávnene sa
dovoláva aplikácie vyššie citovanej judikatúry. Správca dane nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať
vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca a už vôbec
nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným účastníkom takýchto potenciálnych podvodných
konaní. Napriek tomu, že správca dane podvodné konanie žalobcu nepreukázal, uplatnil voči nemu
sankciu.

Žalobca mal pritom preukázať len to, že stavebné práce boli dodané spoločnosti L. C., s.r.o. a že
tieto stavebné práce mu boli dodané od spoločnosti IP - M. s.r.o., pričom tieto skutočnosti daňové
orgány žiadnym spôsobom nespochybnili. Správca dane informoval žalobcu o jeho pochybnostiach,
ktoré v určitom smere spochybňujú zdaniteľné obchody, ale žalobcovi nie je známe a správca dane ani
neuvádza, akými inými dôkazmi mohol alebo mal disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane.
V priebehu konania predložil všetky aktuálne jemu dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho
tvrdenia, ktorými musel a mohol reálne disponovať, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť. Bol toho
názoru, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho
dôkazné bremeno. Správca dane pritom nie je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať



daň z dôvodu nedodržania zákonných povinností niektorým subjektom v dodávateľskom reťazci, ak
zdaniteľná osoba spĺňa všetky zákonné predpoklady pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

Pri vydaní rozhodnutia sa správca dane riadil iba úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil
s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, vôbec sa nevysporiadal s dôkazmi
predloženými žalobcom, čím porušil ust. § 3 ods. 3, § 24 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež
sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, postupoval v rozpore s ust. § 46 ods.
5 vyššie citovaného zákona a konal v rozpore s Ústavou SR.

Ak daňový subjekt splní všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi na uplatnenie práva
odpočítať daň z pridanej hodnoty na vstupe, následný postup správcu dane, ktorým daňovému subjektu
zamietne uplatnený nárok, nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej
moci. Za predpokladu, že platiteľ preukáže splnenie všetkých zákonných predpokladov, mohlo by
uvedené konanie správcu dane vykazovať znaky svojvôle pri výklade a aplikácii právnych noriem.

Postup správcu dane, ktorý má za cieľ systematicky spochybniť právo žalobcu na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty napriek skutočnosti, že žalobca spĺňa všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet,
môže byť posúdený ako postup rozporný s ústavným princípom proporcionality. Pre dodržanie tohto
ústavného princípu nestačí, že správca dane postupuje v súlade so zákonom, ak jeho postupom nie sú
rešpektované medze Ústavy SR a zásahy do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
nie sú primerané k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

29. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2014, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je
b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia
alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním
uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c/ ním
uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená
správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,



c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom,
v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa §
49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie
dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,
v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak
platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane
vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku
1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v
zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom
období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je
povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a
inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví
tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,
vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k
správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na
právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a
nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

33. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume
6.980,- eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie
obdobie v sume 269,17 eur a daňou zistenou správcom dane v sume 7.249,17 eur pri daňovej kontrole
vykonanej u žalobcu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky
pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.



34. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 pri ním tvrdenej dodávke
stavebných prác od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti IP - M. s.r.o. a spoločnosti moldowa s.r.o.

35. Vo vzťahu k dodávateľovi - spoločnosti IP - M. s.r.o. správny súd zistil, že na tunajšom súde
prebehlo viacero konaní, v ktorých vystupovali rovnakí účastníci konania a predmetom týchto konaní
bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí
a postupov prvostupňového správneho orgánu týkajúcich sa daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014
a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december 2014, ktorá sa začala
dňa 29. 06. 2016; a to napr. konanie vedené pod sp. zn. 11S/90/2018, v ktorom konaní správny súd
vydal rozsudok č. k. 11S/90/2018-144 zo dňa 17. 04. 2019. Predmetné rozhodnutie sa vzťahovalo k
preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Nakoľko žalobca v tomto konaní uviedol
rovnaké žalobné námietky ako v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/90/2018, zo strany žalovaného bolo
podané obsahom rovnaké vyjadrenie, pričom sa jedná o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého
podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výsledky totožnej daňovej kontroly a rozdiel spočíval len v
skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (september 2014) a inú sumu rozdielu dane z pridanej
hodnoty, súd poukazuje na rozsudok č. k. 11S/90/2018-144 zo dňa 17. 04. 2019 a konštatuje, že sa
v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením tunajšieho súdu v ňom uvedeným a pokladá ho za
plne aplikovateľný na vec prejednávanú v tomto konaní, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia november
2014. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/90/2018-144 zo dňa 17. 04. 2019 je založený v spise.

36. Vo vzťahu k dodávateľovi - spoločnosti moldowa s.r.o., (ktorá rovnako ako spoločnosť IP - M.
s.r.o. mala dodať žalobcovi stavebné práce, a to v období mesiaca november 2014, kedy konateľkou
spoločnosti bola už Q. F., avšak za spoločnosť konala T. F., ktorá mala splnomocnenie na všetky úkony)
súd rovnako poukazuje na závery rozsudku sp. zn. 11S/90/2018-144 zo dňa 17. 04. 2019, keď žalobca
v tejto veci argumentoval v podanej žalobe totožnými námietkami ako v podanej žalobe vo veci sp.
zn. 11S/90/2018 a poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác spoločnosťou IP - M. s.r.o. i moldowa s.r.o. ako
dodávateľom. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú
dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju
dôkaznú povinnosť.

37. Súd v plnom rozsahu pridržiavajúc sa svojej argumentácie v rozsudku sp. zn. 11S/90/2018-144 zo
dňa 17. 04. 2019 konštatuje, že i v prípade dodávateľa žalobcu - spoločnosti moldowa s.r.o., žalobca ako
platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, bol
v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. povinný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené
tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre č.
1401102 vystavenej dodávateľom žalobcu dňa 24. 11. 2014. Uvedené však žalobca nepreukázal, a
to ani žiadnou listinou predloženou v priebehu daňovej kontroly, pričom jeho tvrdenie o skutočnom
vykonaní stavebných prác dodávateľom nebolo preukázané ani výpoveďou konateľky dodávateľa Q.
F. a ani výpoveďou T. F. (ako osoby, ktorá bola splnomocnená na všetky úkony v mene spoločnosti
moldowa s.r.o., pričom táto bola osobou, ktorá vystavila a podpísala predmetnú faktúru). Objednávka
č. 201411001 zo dňa 28. 10. 2014, predložená žalobcom, ani podľa názoru správneho súdu nie je
dôkazom o dodaní stavebných prác žalobcovi ako odberateľovi, naviac v nej nie sú konkretizované
žiadne stavebné práce, ktoré mala spoločnosť moldowa s.r.o. ako dodávateľ vykonať pre žalobcu ako
odberateľa.

V priebehu daňovej kontroly žalobca podal vyjadrenie zo dňa 25. 11. 2016, v ktorom tvrdil, že stavebné
práce boli vykonané spoločnosťou IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o., ktorá zabezpečovala stavebné práce
na stavbách označených ako: I. dvor E. O., X. park L. O., X. L. Q., X. park C. V., H. centrum L. B..
Zároveň tvrdil, že práce boli ním vykonané v subdodávke so spoločnosťou IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o.
pre odberateľa L. C., s.r.o. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na zmätočnosť vyjadrenia žalobcu,
ktorý na jednej strane tvrdil, že stavebné práve vykonala spoločnosť IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o., na



druhej strane súčasne tvrdil, že tieto spoločnosti stavebné práce na uvedených stavbách zabezpečovali,
resp. tvrdil, že práce boli ním vykonané v subdodávke so spoločnosťou IP - M. s.r.o. a moldowa s.r.o.
pre odberateľa, t. j. spoločnosť L. C., s.r.o. Žiadna z listín predložených žalobcom správcovi dane
nie je dôkazom o vykonaní stavebných prác dodávateľom (spoločnosťou moldowa s.r.o.) a ich dodaní
žalobcovi ako odberateľovi. Nie je zrejmé, ktoré z prác boli fakturované konkrétnou faktúrou, na základe
ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 a
ktorej stavby, resp. stavieb sa predmetná faktúra týkala a kedy boli práce vykonané, kto ich za dodávateľa
dodal a kto ich za odberateľa prevzal.

Dôkazom o dodaní prác deklarovaným dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi nie je ani faktúra
vystavená spoločnosťou moldowa s.r.o. (dodávateľ) pre žalobcu (odberateľ) s predmetom fakturácie „na
základe objednávky č. 201411001 zo dňa 28. 10. 2014“, v ktorej je uvedený počet merných jednotiek,
jednotková cena a cena spolu, základ dane a daň z pridanej hodnoty. V predmetnej faktúre, na základe
ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nie sú fakturované práce špecifikované
v zmysle ich konkrétneho vymedzenia, resp. označenia stavby, na ktorej mali byť vykonané, pričom na
identifikáciu týchto prác nie je postačujúce uvedenie merných jednotiek.

38. Svedkyňa T. F. (konateľka spoločnosti moldowa s.r.o. v období od 02. 06. 2014 do 29. 09. 2014
a osoba splnomocnená konať za spoločnosť moldowa s.r.o. po dátume 29. 09. 2014), potvrdila, že
vystavila a podpísala predložené faktúry (medzi nimi i faktúru vystavenú v mesiaci november 2014
predloženú žalobcom) pre žalobcu ako odberateľa na základe objednávky. V zmysle objednávky boli
dodané stavebné práce žalobcovi ako odberateľovi a jednalo sa o stavebné práce na rodinných domoch
(stierky, obklady, vynášanie odpadu a pod.) v okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí a práce im zadelil žalobca
podľa potreby. Práce realizovali subdodávatelia, na ktorých si s odstupom času už nespomenula a
žiadneho neoznačila. Faktúry za uvedené zdaňovacie obdobie boli zaúčtované, zahrnuté v záznamoch
DPH. Dôkazy o svojich tvrdeniach však predložiť nevedela. Spoločnosť moldowa s.r.o. sa v čase,
kedy bola jej konateľkou, zaoberala sprostredkovateľskou činnosťou, menšími stavebnými prácami,
upratovacími činnosťami. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, vlastnila len drobný hmotný
majetok a v tom čase nikoho na zastupovanie spoločnosti nesplnomocnila.

Svedkyňa Q. F. (konateľka spoločnosti moldowa s.r.o. v období od 29. 09. 2014 do 25. 11. 2015)
uviedla, že konateľkou spoločnosti sa stala na základe prosby T. F., ktorá je jej príbuzná a táto v
danom období nemohla vykonávať funkciu konateľa zo zdravotných dôvodov. K dodávateľským a
odberateľským vzťahom spoločnosti sa vyjadriť nevedela, keď účtovníctvo v predmetnom období viedla
T. F., ktorá vystavovala a podpisovala všetky dokumenty za túto spoločnosť na základe plnej moci.
Spoločnosť zamestnancov nemala. Potvrdila obchodovanie so žalobcom, zaúčtovanie a úhradu faktúr,
dôkazy o týchto svojich tvrdeniach však predložiť nevedela, pretože účtovníctvo odovzdala likvidátorovi
spoločnosti B., s.r.o.

Správca dane za účelom preverenia týchto tvrdení výzvou zo dňa 27. 10. 2016 vyzval spoločnosť
B., s. r. o. na zapožičanie účtovníctva spoločnosti moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014,
ale výzva adresovaná do sídla tejto spoločnosti sa vrátila správcovi dane s oznámením poštového
doručovateľa, že adresát je neznámy. Spoločnosť moldowa s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra
dňa 26. 11. 2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť ZET PLUS (ktorá bola taktiež vymazaná
z obchodného registra) a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť J. s.r.o., na ktorú bol dňa 09. 05.
2016 vyhlásený konkurz a správkyňa konkurznej podstaty na základe výzvy správcu dane v podaní zo
dňa 03. 08. 2016 oznámila, že nemá žiadne účtovné doklady úpadcu, ani jeho právnych predchodcov,
teda ani spoločnosti moldowa s.r.o. Zásielky adresované na adresu úpadcu, resp. adresované jeho
štatutárnemu zástupcovi do Francúzska sa jej vrátili s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát
je neznámy.
Tvrdenie svedkyne T. F. o vykonaní stavebných prác na rodinných domoch v okolí Nitry je v rozpore
s tvrdením žalobcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2016, že práce mali byť vykonané na
stavbách označených ako: I. dvor E. O., X. park L. O., X. L. Q., X. park C. V., H. centrum L. B.. Vykonaniu
prác na rodinných domoch v okolí Nitry nenasvedčuje ani žalobcom predložený súpis vykonaných prác,
ktorý žalobca predložil ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 25. 11. 2016.

39. Správny súd zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie
stavebných prác žalobcovi spoločnosťou moldowa s.r.o. nie je preukázané ani predloženou faktúrou



vystavenou za zdaňovacie obdobie november 2014, ale ani výpoveďou T. F., ktorá výslovne uviedla,
že sa jednalo o stavebné práce na rodinných domoch (stierky, obklady, vynášanie odpadu a pod.) v
okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí, nakoľko spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a práce im zadelil
žalobca podľa potreby. Netvrdila, že by sa malo jednať o stavebné práce na objektoch, resp. stavbách,
ktoré uviedol žalobca v predloženom súpise prác. Z tejto svedeckej výpovede nie je zrejmé, aké stavebné
práce v prospech žalobcu boli vykonané, nie je zrejmý rozsah stavebných prác, kto ich vykonal a kto
ich prevzal. Žalobca sa v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nevyjadril, aké práce
boli predmetom faktúry č. 201411001 zo dňa 28. 10. 2014 za zdaňovacie obdobie november 2014 a na
ktorej stavbe boli vykonané.

40. Správca dane sa snažil preveriť dodanie stavebných prác i u právneho nástupcu spoločnosti
moldowa s.r.o. a to u spoločnosti J. s.r.o. (na ktorú bol vyhlásený konkurz a správkyni konkurznej
podstaty neboli predložené žiadne účtovné doklady spoločnosti moldowa s.r.o.) avšak i vzhľadom
na nekontaktnosť konateľa tejto spoločnosti s pobytom vo Francúzsku, preverovanie správcu dane
neviedlo k relevantným zisteniam. Správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony
smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, napriek tomu nebolo preukázané, že
stavebné práce uvedené na faktúre zo dňa 28. XX. 2014 vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť
moldowa s.r.o. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať,
resp. ich aj vykonali, napriek tomu, že bol oboznámený s výpoveďou konateľky spoločnosti moldowa
s.r.o. ako i T. F., ktorá jednoznačne uviedla, že spoločnosť nemala zamestnancov. Stavebné práce
teda vykonali iné subjekty, resp. subdodávatelia spoločnosti moldowa s.r.o., ktorých ale konateľka
spoločnosti, resp. splnomocnená osoba - T. F. a ani žalobca neidentifikovali. S poukazom na uvedené
zistenia potom správca dane nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom
deklarovanej dodávky stavebných prác správne odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri
ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ,
resp. jeho subdodávateľ. Správca dane nespochybnil, že stavebné práce mohli vykonať subdodávatelia
spoločnosti moldowa s.r.o., ale bolo potrebné ich jednoznačne identifikovať, označiť a uviesť, aké práce
vykonali, v akom rozsahu a na akej stavbe, čo žalobca neurobil, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej
núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

41. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený v podaní zo dňa 20. 02. 2017, kedy bol
zároveň vyzvaný na predloženie dokladov, dôkazov, resp. vyjadrení v záujme preukázania tvrdení
uvedených v podanom daňovom priznaní a preukázanie reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu
medzi spoločnosťou moldowa s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. S výsledkami
vyrubovacieho konania bol zástupca žalobcu oboznámený na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2017,
pričom mu správca dane oznámil, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2014 považuje za nedostatočne preukázaný.

42. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri
deklarovanej dodávke stavebných prác od vyššie označeného dodávateľa (moldowa s.r.o.) v mesiaci
november 2014 bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávky týchto prác spoločnosťou moldowa
s.r.o., resp. jej subdodávateľmi. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť
deklarovanej dodávky stavebných prác zo strany spoločnosti moldowa s.r.o., resp. jej subdodávateľov. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy
vykonanie deklarovanej dodávky stavebných prác spoločnosťou moldowa s.r.o., ani jej subdodávateľmi
pre žalobcu nepreukazujú. Taktiež nebol označený žiadny iný subjekt, ktorý by ako subdodávateľ tejto
spoločnosti stavebné práce vykonal.

43. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti moldowa
s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd
toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani
z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania stavebných prác žalobcovi, a
preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho
rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu



Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

44. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní
preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym
subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z
uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie v mesiaci
november 2014 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná
obchodná transakcia (dodávka stavebných prác) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom
predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca
okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, súpisu prác bez uvedenia dátumu vyhotovenia a mena osoby,
ktorá súpis vyhotovila) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany
deklarovaného dodávateľa (resp. jeho subdodávateľa) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje
odrážajú skutočnosť, teda že služby (stavebné práce) boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného
na predloženej faktúre (napr. rozsudok č. k. 2 Afs 177/2006-61).

45. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri stavebných prácach, ktoré mu mal dodať
deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť moldowa s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia
a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri
úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa
i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho
koná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne a s poukazom na vyššie uvedené zistenia,
na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované
práce dodal ním tvrdený dodávateľ, ktorý nemal žiadnych zamestnancov a žiadne iné subjekty, ktoré
by mali stavebné práce vykonať ako subdodávatelia spoločnosti moldowa s.r.o. neboli identifikované,
preto ich správca dane nemohol predvolať a vypočuť ako svedkov, ako sa toho domáhal žalobca v
podanej žalobe. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v
prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného
obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to
bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi
ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné
konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma
platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne
uplatnil odpočítanie tejto dane.

46. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu
a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa
tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.
Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok
dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako
aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní
nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá
je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.



47. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie
je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné
podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho
svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a
to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo
dňa 01. 12. 2016, sp. zn. 8 Sžf 44/2015 zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16. 01. 2018
a sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

48. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania
stavebných prác sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto
rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo
dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo
väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností
rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v
daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.
Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49
ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení
však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp.
dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010 a zo dňa 15. 03.
2011 a v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný
ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka stavebných prác) ako odberateľ a takýto subjekt
nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí,
vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu,
ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty
(rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda
dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane
žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať,
čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v
súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný (výzvou zo dňa 25. 11. 2016) aby
predložil dôkazy oprávňujúce ho uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach od
spoločnosti moldowa s.r.o. Následne bol žalobca v podaní správcu dane zo dňa 20. 02. 2017 podrobne
oboznámený so zisteniami v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami, ktoré nadobudol správca
dane o dôvodnosti a oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty s tým, že ak má nové
dôkazy, doklady alebo vyjadrenia, môže ich správcovi dane predložiť v určenej lehote.

Žalobca navrhol, aby si správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti L. C., s.r.o., ktorej
žalobca vykonané stavebné práce odovzdal. Miestne zisťovanie v spoločnosti L. C., s.r.o. (odberateľ
žalobcu) správca dane nevykonal, nakoľko dodanie stavebných prác tejto spoločnosti nepreukazuje,
že práce fakturované faktúrou č. 201411001 zo dňa 28. 10. 2014 vykonala spoločnosť moldowa s.r.o.
a že jej z tohto titulu vznikla daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania je správny súd toho
názoru, že ani vykonaním miestneho zisťovania by nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal



žalobca (uznanie dôvodnosti a oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2014). Dodanie stavebných prác zo strany žalobcu pre spoločnosť L. C., s.r.o. (ktoré správca
dane nespochybňoval) nie je dôkazom o tom, kto vykonal a dodal stavebné práce žalobcovi.

49. K námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že sa s nimi podrobne vysporiadal v
predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Námietky žalobcu spočívali v tom, že správca
dane nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal v potrebnom a žalobcom navrhovanom rozsahu
dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že daňové
konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu
označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania
(uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 10.
2014). Podľa predložených listinných dokladov (faktúry, objednávky) mal byť žalobca ako odberateľ v
obchodnom vzťahu so spoločnosťou moldowa s.r.o., ktorá mu mala stavebné práce dodať v zmysle
vyššie uvedenej faktúry. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy
o vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom, resp. jeho subdodávateľmi. Odpočítanie dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že
žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry a reálne nadobudnutie
stavebných prác od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti moldowa s.r.o., v dôsledku čoho bolo
potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto
pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Nepriznanie odpočítania
dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok stavebných prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil
nevykonaním týchto prác, ale vzhľadom na vykonané dôkazy (výsluch T. F. a Q. F.) i podľa názoru súdu
dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť moldowa s.r.o.,
resp. jej subdodávatelia, čo znamená spochybnenie predloženej faktúry od deklarovaného dodávateľa
a čo súvisí so vznikom daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i s právom žalobcu na
odpočítanie dane.

50. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (napr.
rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House a ďalšie) a rozsudky
Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010, 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že
žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným
dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať
na jeho obchodný prípad podľa predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Z tejto
judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej
hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie
uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že
títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, čo je podľa názoru
súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia
(due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode.

51. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 06. 12. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 6.980,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 06. 12. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa
12. 03. 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

52. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen
z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení,
že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že stavebné práce vykonal
deklarovaný dodávateľ alebo jeho subdodávateľ, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tieto stavebné
práce vykonal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim
stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver
správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z



pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

53. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

54. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,
nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v
zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch.
O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému
v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.