Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/238/2012 z 10. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2013, sp. zn. 15Co/238/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6211203844.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/238/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6211203844.1 | 2013-09-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 39 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/954068b6-95a2-4e0b-99e9-9a8216bf94a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6211203844.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/238/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211203844
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6211203844.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Oľgy Maľovej v právnej navrhovateľa UniCredit Bank, Slovakia,
a. s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, proti odporcom 1/ F. P., rod. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., 2/ H. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX
S., 3/ F. H., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., t. č. bytom O. XX/X, XXX XX R.,
X., všetci zastúpení JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom z AK, SNP 1 vo Veľkom Krtíši, v spore o
určenie, neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9C/51/2011 - 154 zo dňa 22. 08. 2012,, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcom 1/, 2/, 3/ trovy odvolacieho konania po 44,37 eur každému
zvlášť, na účet právneho zástupcu odporcu 1/, 2/, 3/ JUDr. Vladimíra Zvaru, advokáta so sídlom SNP 1,
Veľký Krtíš, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu navrhovateľa a uložil mu povinnosť
nahradiť odporcom 1/, 2/, 3/ trovy konania na účet ich právneho zástupcu v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcom 1/ až
3/ určenia, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena práva doživotného užívania
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres Y. F., obec S., k. ú. S. ako parcely registra „C“, parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 604 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 148 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 905 m2, parcely registra „E“, a to parc. č. XXX
- záhrady o výmere 1626 m2, stavba - rodinný dom súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X, ktorú
Správa katastra Y. F. eviduje pod č. V 2053/2008 a ktorá bola uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ a
žalovanou 3/, je neplatná. Zároveň, aby súd určil, že bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX okres Y. F., obec S., k. ú. S. ako parcely registra „C“, a to parc. č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 604 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 148 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 905 m2, stavba - rodinný dom, súp. č. XX postavený
na parc. č. XXX je F. P., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX S. č. XX a H. P., rod. P., nar. XX.
XX. XXXX, XXX XX S. č. XX a výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres
Y. F., obec S., k. ú. S. ako parcely registra „E“, a to parc. č. XXX - záhrady o výmere 1626 m2 je F.
P., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX S. č. XX. Navrhovateľ sa domáhal aj náhrady trov konania.
Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na podaní
návrhu, ako aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy
podľa § 80 písm. c) O. s. p. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ nebol účastníkom kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvorili medzi sebou odporcovia 1/, 2/ na jednej strane ako predávajúci a zároveň



oprávnené osoby z vecného bremena a odporkyňa 3/ ako kupujúca a zároveň povinná z vecného
bremena na strane druhej. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 16. 10. 2008 V sporovom konaní sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena práva
doživotného užívania nehnuteľností. Úspech žalobcu v konaní bol podmienený tým, že preukáže svoj
hmotnoprávny vzťah k účastníkom kúpnej zmluvy V 2053/2008 a k predmetu tejto zmluvy / či je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby / a v kladnom prípade, či má daný naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmluvy / § 80 písm. c/ Osp /. Žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorú
uzatvorili medzi sebou žalovaní 1/ a 2/ na strane jednej, ako predávajúci a zároveň oprávnené osoby z
vecného bremena a žalovaná 3/ ako kupujúca a zároveň povinná z vecného bremena na strane druhej.
Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 16. 10. 2008 a vkladovaná Správou katastra Y. F. pod
č. V 2053/2008 dňa 05. 11. 2008. V čase jej uzavretia neboli nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy
zaťažené žiadnou ťarchou ani právami tretích osôb, čo potvrdzujú stavy zápisov na LV č. XXX a č.
XXX pre obec a k.ú. S. z tohto obdobia. Rovnako účastníci zmluvy neboli v právnych úkonoch nikým
a ničím obmedzení. Zmluvu uzavreli slobodne, vážne a bez akéhokoľvek nátlaku. Návrh na vklad do
katastra nehnuteľností bol Správe katastra Y. F. doručený dňa 20. 10. 2008. Zmluva o kontokorentnom
úvere č. 8112728/SME/06/091 bola uzavretá dňa 12. 10. 2006 a určovala povinnosť klientovi spol. CK
Putnik, s.r.o. Obeckov 28 v mene ktorej vystupovala ako štatutárna zástupkyňa - konateľka A.. R. C.
splatiť poskytnutý úver v lehote do 12. 10. 2007, t.j. do jedného roka od jeho poskytnutia. Žalobca
si Dodatkom č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 15. 10. 2007 zabezpečil úver vydaním
zmenky, ktorej zmenkovými ručiteľmi sa stali A.. R. P., štatutárna zástupkyňa CK Putnik, s.r.o. Obeckov
28 a F. P. (žalovaná 1/), ako ďalšia spoločníčka - spolumajiteľka spoločnosti. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že poskytnutý kontokorentný úver nebol žalobcovi vrátený. Rovnako nebola sporná ani výška
nesplateného zostatku, t.j. 50.983,26 Eur (1.535.921,77 Sk), ktorá suma po preúčtovaní na osobitný
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sa navýšila na sumu 51.279,42 Eur (1.544.843,92 Sk). Keďže konečná
splatnosť úveru nastala dňom 12. 10. 2008, dňom nasledujúcim, t.j. 13. 10. 2008 sa úverový dlžník
- CK Putnik, s.r.o. Obeckov 28 dostal do omeškania. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca
ako úverový veriteľ si splatnosť úveru zabezpečil len cez vystavenú zmenku jej vystaviteľom A.. R. P.,
konateľkou CK Putnik, s.r.o. so sídlom Obeckov 28. Vystaviteľka zmenky sa stala aj jej ručiteľkou a
druhým ručiteľom sa stala žalovaná 1/. Žalobca si inú formu zabezpečenia úveru zmluvne z dlžníkom
nedojednal. Zmluva o kontokorentnom úvere a Dodatok č. 1 k nej neobsahujú vo svojich ustanoveniach
zákaz nakladania s majetkom úverových dlžníkov počas doby splácania úveru. Keďže takýto písomný
zákaz nakladania s majetkom nebol dohodnutý a v príslušných údajoch katastra nehnuteľností nebol
zapísaný zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku úverových dlžníkov, treba
považovať nakladanie žalovaných v rade 1/ až 3/ s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX a č. XXX
pre obec a k.ú. S. za legitímne. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovieť nemohol. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že žalovaní v rade 1/ až 3/ medzi sebou uzavreli zastretý právny úkon v snahe vyhnúť sa
plneniu žalobcovi, v dôsledku čoho takýto úkon trpí absolútnou neplatnosťou a v dôsledku toho nemohli
byť splnené podmienky odporovateľného právneho úkonu a určovacej žalobe o neúčinnosť právneho
úkonu nemohlo byť vyhovené. Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občiansko-
právnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým
účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút
a znamená, že veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne
úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne
neúčinné. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti veriteľom však je, aby odporovateľný právny úkon
bol platný.

Okresný súd nepochyboval o platnosti kúpnej zmluvy, ktorú medzi sebou uzatvorili dňa 16. 10. 2008
odporcovia v 1/ až 3/ rade, zároveň nemal pochybnosti ani o tom, že touto kúpnou zmluvou odporkyňa
v 1/ rade ukrátila uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Bolo však na rozhodnutí
navrhovateľa v zákonnej trojročnej lehote, ktorá má charakter hmotnoprávnej lehoty domáhať sa na
súde určenia, že dlžníkove právne úkony (odporkyne 1/) sú voči veriteľovi (navrhovateľovi) právne
neúčinné. Poukázal na to, že počiatok plynutia tejto lehoty nastal dňom 06. 11. 2008, t. j. dňom vkladu
vlastníckeho práva a uplynul dňom 06. 11. 2011, teda po uplynutí trojročnej lehoty. Keďže navrhovateľ
v tejto lehote odporovaciu žalobu na okresný súd nepodal, jeho právo zostalo prekludoavané. Okresný
súd sa tiež vysporiadal s citovanou judikatúrou navrhovateľom, kde spoločným menovateľom použitej
judikatúry je posudzovanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu súdom z úradnej povinnosti. Kúpna
zmluva so riadením vecného bremena, ktorú odporcovia v 1/ až 3/ rade uzatvorili dňa 16. 10. 2008



nie je takým právnym úkonom, ktorý by svojim obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho
obchádza. Mal za to, že takto by danú zmluvu bolo možné klasifikovať len vtedy, keď by jej obsah
rozporoval ustanoveniam § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. by bolo jej uzavretím porušené
zabezpečenie záväzku vyznačeného zápisom v údajoch katastra nehnuteľností. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe úspechu odporcov v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že súd nesprávne právne
posúdil vec a nebral do úvahy samotné dôvody a skutkové okolnosti, ktoré spôsobujú neplatnosť
kúpnej zmluvy, na ktoré navrhovateľ poukazoval. Uviedol, že súd síce konštatuje, že navrhovateľ mal
možnosť brániť sa prostredníctvom žaloby o neúčinnosť právnych úkonov, ale zároveň potvrdil, že táto
možnosť existuje len v prípade, ak je daný právny úkon platný. Uviedol, že odporcovia uzavretím kúpnej
zmluvy sledovali úmysel zbaviť sa svojho exekuovateľného majetku a ukrátiť veriteľa na uspokojení jeho
splatnej pohľadávky. V tejto okolnosti navrhovateľ vidí neplatnosť daného úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi, na ktorý treba z tohto dôvodu ex offo prihliadať, ako keby nebol urobený. Pripomenul, že
odporkyňa 1/ previedla svoj jediný speňažiteľný a na uspokojenie vymáhanej pohľadávky použiteľný
nehnuteľný majetok na svoje vlastné dieťa, odporkyňu 3/. Okresný súd neskúmal, či pri rozhodovaní
predaj majetku vlastnej dcére nebol účelový, keďže výsledkom kúpnej zmluvy bolo aj zriadenie vecného
bremena - právo doživotného užívania nehnuteľnosti odporcami 1/ a 2/. Poukázal na to, že podmienkou
žalovateľnosti odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že predmet žaloby je platný právny úkon
a táto podmienka by nebola v prípade preukázania o absolútnej neplatnosti právneho úkonu splnená.
Zároveň uviedol, že pokiaľ právny úkon na prvý pohľad vykazuje aj znaky neplatného právneho úkonu a
zároveň aj znaky odporovateľného právneho úkonu, skúmanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu
musí mať v súdnom konaní prioritu. Pre poškodzovanie veriteľa zároveň podal navrhovateľ trestné
oznámenie na odporkyňu v 1/ rade. Navrhovateľ v závere odvolania navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu a určil, že „darovacia zmluva“ je neplatná tak, ako bolo uvedené v žalobe a
priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny a zároveň zaviazal navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho
konania. Do pozornosti odvolacieho súdu dali, že odvolací petit nie je v súlade s petitom tak, ako ho
uviedol v návrhu navrhovateľ a nedošlo ani k zmene návrhu, na základe ktorej by sa navrhovateľ domáhal
určenia neplatnosti „darovacej zmluvy“. Zároveň uviedli, že pokiaľ by bolo pozitívne rozhodnuté o
návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena,
nebolo by potrebné naviac určiť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Spochybnili odvolanie
navrhovateľa vo vzťahu k predmetu, čoho sa navrhovateľ domáha. Z obsahu odvolania navrhovateľa
zrejme vyplýva, že tento namieta existenciu práva vo vzťahu k odporkyni 3/ a spochybňuje hodnovernosť
zmluvy o pôžičke a zmluvy o vzájomnom započítaní. K takémuto záveru však žiadne skutočnosti
nevedú a ide len o hypotetické tvrdenie navrhovateľa najmä z dôvodu, že si uvedomuje nesprávnosť
svojho procesného postupu pri uplatňovaní svojich práv, ktoré by mu mohli vzniknúť z titulu ukrátenia
uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Odporcovia poznamenali, že pôvodná pohľadávka bola
voči obchodnej spoločnosti CK Putnik, s. r. o., Obeckov č. 28, kde odporkyňa 1/ vystupuje ako zmenková
ručiteľka vystaviteľa zmenky - CK Putnik, s. r. o. Pokiaľ by bola uplatňovaná odporovateľnosť právnych
úkonov, čo je typický právny inštitút pre obdobný skutkový stav, okruh účastníkov na strane odporcov by
bol iný. Odporcovia nesúhlasili však s názorom prvostupňového súdu v tom, že právny úkon by mohol
byť odporovateľný, resp. navrhovateľ by bol úspešný, pretože dôvod na prevod nehnuteľností existoval,
čo sa v konaní aj preukazovalo. Ani jeden z účastníkov týchto právnych vzťahov nemal úmysel sťažiť
postavenie navrhovateľa pri vymáhaní jeho pohľadávky, ktorú mal voči právnickej osobe.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Postup okresného súdu odvolací súd posúdil ako súladný so zákonom, rozhodnutie akceptovateľné ako
zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti.



K otázke platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 1/ a 2/ rade ako
predávajúcimi a odporkyňou v 3/ rade ako kupujúcou) a k otázke odporovateľnosti právneho úkonu
odvolací súd uvádza, že čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení
neplatnosti právneho úkonu, nie je možné bez ďalšieho vyvodzovať jeho možnosti uplatniť právo podľa
§ 42a Občianskeho zákonníka upravujúceho odporovateľnosť právneho úkonu, lebo úspešne je možno
odporovať len platnému právnemu úkonu, tak, ako na to poukázal navrhovateľ. Pokiaľ by právny úkon
bol urobený so zámerom (úmyslom) znemožniť (alebo aspoň podstatne sťažiť) veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie jeho pohľadávok (napríklad tým, že sa zbavuje svojho majetku), je takýto právny úkon v
závislosti na konkrétnych okolnostiach jednotlivého prípadu buď neplatný (podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s účelom zákona alebo pre obchádzanie zákona), alebo síce platný avšak
odporovateľný. Z toho vyplýva, že pokiaľ by kúpna zmluva bola absolútnym neplatným právnym
úkonom, nebolo by možné uplatniť právo podľa § 42a Občianskeho zákonníka a takejto žalobe by súd
nemohol vyhovieť. Pretože k podaniu odporovacej žaloby je aktívne legitimovaný len ten veriteľ, ktorý
má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t. j. veriteľ, ktorý má pre svoju pohľadávku voči dlžníkovi
vymožený titul pre výkon rozhodnutia - exekučný titul, čo však navrhovateľ v danom prípade ku dňu
rozhodovania súdu nedoložil a takáto okolnosť nebola preukázaná ani v odvolacom konaní, z tohto
dôvodu ani žaloba podľa § 42a Občianskeho zákonníka by z tohto dôvodu nemohla byť úspešná.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že naliehavý právny záujem navrhovateľa
na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je daný aj z toho dôvodu, že dosiaľ nedisponuje navrhovateľ
vymáhateľnou pohľadávkou voči odporkyni v 1/ rade. Navrhovateľ síce v konaní preukazoval, že podal
na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, na základe
ktorého by odporkyňa v 1/ rade bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu, avšak už
nepreukázal, že toto konanie je právoplatne skončené vymáhateľným exekučným titulom.

Za stavu, kedy v danom konaní bolo zistené, že navrhovateľ síce má voči odporkyni 1/ splatné,
avšak ku dňu rozhodovania súdu nevymáhateľné pohľadávky (čo platí vo vzťahu k odporkyni 1/
ako zmenkovému ručiteľovi) a i pokiaľ by odporkyňa 1/ uskutočnila neplatný právny úkon, ktorým
by uspokojenie pohľadávok navrhovateľa ukrátila predajom nehnuteľnosti, nemôže mať navrhovateľ
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení, že odporkyňa v 1/ rade je
vlastníkom týchto nehnuteľností. (pokiaľ by bolo rozsudkom súdu určené, že kúpna zmluva uzavretá
medzi odporcami 1/, 2/ a odporkyňou 3/ je neplatná a vlastníkom nehnuteľnosti sú odporcovia 1/, 2/ a
došlo by aj k zmene zápisu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností,
navrhovateľ by aj tak nemohol viesť výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností, pretože nemá exekučný
titul /pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo/1943/2004 zo dňa 31. 08. 2005/)

Nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby,
pričom túto dôkazovú povinnosť má vždy navrhovateľ. Pokiaľ teda súd prvého stupňa žalobu zamietol, je
jeho rozhodnutie vecne správne už i z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa
na podanej žalobe. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci posudzoval dôvodnosť žaloby podľa
hmotného práva, a teda zisťoval, či daný právny úkon - kúpna zmluva, je platným právnym úkonom.
Dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že ide o platný právny úkon, pretože odporcovia
v 1/ až 3/ rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy postupovali v zmysle svojho dispozičného práva, ktorý im
dáva Občiansky zákonník. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa stotožňuje, pretože
kúpna zmluva má všetky zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na neplatnosť
kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a teda, že daný úkon účelom odporuje zákonu,
keďže sa ním sledovalo znemožnenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni v 1/ rade,
je potrebné uviesť, že vlastnícke právo odporkyne v 1/ rade k predmetu kúpnej zmluvy tým, že má
dlh voči navrhovateľovi, nebolo obmedzené. Odporkyňa v 1/ rade spolu s odporcom v 2/ rade, platne
previedli svoje vlastnícke právo na odporkyňu v 3/ rade, pričom v konaní nebolo ani preukázané, že
išlo o vyslovene simulované právne úkony, ako tvrdil navrhovateľ. V tomto rozsahu je rozhodnutie súdu
prvého stupňa vecne správne a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil (pozri aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 57/08 - 11 zo dňa 04. 03. 2008).



Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby, ktorá je svojou povahou žalobou preventívnou
(ani v minulosti k určovacej žalobe nebol iný prístup; porovnaj napr. odôvodnenie R 61/2007), je
totiž existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny
záujem navrhovateľa. Nepostačuje len jeho tvrdenie o takomto záujme. Právny záujem navrhovateľa
musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho
záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená
nielen nevyhnutnosť tvrdiť, ale aj dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu vedie
k zamietnutiu určovacieho návrhu (z tohto samotného dôvodu). Či tento záujem jestvuje skúma súd
ex offo. To, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nie, posudzuje súd iba v prípade, pokiaľ bola
preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ existencia naliehavého právneho záujmu
na určovacej žalobe nie je preukázaná, nie je dôvod ani na skúmanie otázok vzťahujúcich sa na samotné
posudzovanie platnosti namietanej kúpnej zmluvy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo/164/2009 z 30. 11. 2009; v nadväznosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 145/2010 - 10
zo dňa 22. 04. 2010).

Aj keď okresný súd v odôvodnení rozsudku poukazoval na samotnú platnosť kúpnej zmluvy a tým
zmluvy o zriadení vecného bremena, vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane
navrhovateľa, týmito okolnosťami sa zaoberať ani nemusel. Pokiaľ sa však zaoberal aj platnosťou zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena a posúdil ju v zmysle zákona, nie je možné tento postup súdu
vyčítať priamo.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľa). Pokiaľ chce
navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi, a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základe pre jeho usporiadanie).

V tejto súvislosti je potom potrebné poukázať na zamietavý výrok rozhodnutia okresného súdu vo
vzťahu k návrhom na určenie neplatnosti napadnutej zmluvy o kúpe nehnuteľnosti s poukazom aj na
nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, že napadnutá zmluva o prevode
nehnuteľnosti je neplatná, pretože sa svojho práva môže domáhať inou žalobou a to v konaní o
odporovateľnosti týchto právnych úkonov, čo však navrhovateľ neurobil. Aj z tohto hľadiska potom
malo význam posúdenie platnosti právnych úkonov okresným súdom, pretože neplatným (absolútne, či
relatívne) právnym úkonom nemožno odporovať.

Neplatnosť právnych úkonov však v konaní preukázaná nebola, navrhovateľ nevyužil svoje právo
odporovať platným právnym úkonom, preto z tohto hľadiska rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí
žaloby v celom rozsahu aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom na platnosť zmlúv
je vecne správne.

V neposlednom rade je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania. V odvolaní navrhovateľ navrhol určiť „že darovacia zmluva je neplatná tak, ako bolo uvedené
v žalobe“ a priznať náhradu trov konania. Predmetom konania však nebola „darovacia zmluva“, preto
odvolací súd v tomto rozsahu návrhu odvolateľa sa vecou nemohol ani zaoberať.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 142 ods.
1 O. s. p., kde odporcom 1/, 2/, 3/ ako v spore úspešným priznal náhradu trov odvolacieho konania za
podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 13. 11. 2012 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), kedy základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13
výpočtového základu (výpočtový základ na rok 2012 je 763,- eur, 1/13 výpočtového základu je 58,69



eur), ak podľa § 11 ods. 1 písm. c) Vyhlášky, klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka
nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie. Tarifná odmena bola znížená o 50% v zmysle § 13
ods. 2 Vyhlášky, vzhľadom k tomu, že ide o spoločné úkony pri zastupovaní troch odporcov. Základnou
sadzbou tarifnej odmeny je tak suma 29,35 eur (suma 58,69 eur znížená o 50%). Zároveň bol priznaný
aj režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 7,63 eur a 20% DHP podľa § 18 ods. 3 citovanej
Vyhlášky zo sumy 36,98 eur (29,35 + 7,63 eur) čo predstavuje sumu 7,39 eur. Celkové trovy odvolacieho
konania pre každého odporcu tak predstavujú sumu 44,37 eur a v takejto výške je navrhovateľ povinný
nahradiť každému s odporcov zvlášť trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu odporcu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.