Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/360/2015 z 9. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 9. decembra 2015, sp. zn. 6Co/360/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8115222539.1 Krajský súd Prešov | 6Co/360/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8115222539.1 | 2015-12-09 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 74 OSP, § 76 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b398033f-ae8b-4a21-bef9-a674bba30ff2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8115222539.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/360/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222539
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115222539.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXX, navrhovateľky v 2. rade: D. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, v zastúpení: JUDr. Annou
Lacovou, so sídlom kancelárie Pražská 4, 040 11 Košice, proti odporcovi v 1. rade: D. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. XXX, odporcovi v 2. rade: P. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, odporcovi v 3. rade:
J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, odporcovi v 4. rade: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, o návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 24C
185/2015-17 zo dňa 25.9.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie vo výroku o predbežnom opatrení na zákaz vstupu na pozemok tak, že sa návrh
v tejto časti zamieta.

II. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o zákaze priblíženia sa vo vzťahu k odporcovi v 1. a 3.
rade a vo zvyšnej časti sa uznesenie mení a návrh zamieta.

III. M e n í sa uznesenie vo výroku o uložení povinnosti podať návrh vo veci samej tak, že sa ukladá
navrhovateľom podať žalobu o ochranu osobnosti do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením nariadil predbežné
opatrenie v tomto znení:

„Súd ukladá odporcovi v I. rade: D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, odporcovi v II. rade: P. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, odporcovi v III. rade: J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, odporcovi
v IV. rade: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, aby nevstupovali odo dňa nariadenia predbežného opatrenia do
záhrady parcely registra C č. parcely 513 o výmere 1270 m?, druh pozemku záhrady tak, ako sú zapísané
na LV č. XXX v katastrálnom území A., obec A., okres Prešov, Okresného úradu Prešov katastrálneho
odboru.

Súd nariaďuje odporcovi v I. rade: D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, odporcovi v II. rade: P.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, odporcovi v III. rade: J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX,
odporcovi v IV. rade: S. Z., nar. XX. XX. XXXX, aby sa na vzdialenosť 1 m nepribližovali k navrhovateľovi
v 1. rade: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, navrhovateľke v II. rade: D. M., nar. XX. XX.
XXXX, trale bytom A. XXX.

Súd ukladá navrhovateľovi v 1. rade: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, navrhovateľke
v II. rade: D. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podali návrh na začatie konania vo veci o ochranu vlastníckeho práva podľa § 126
Občianskeho zákonníka.“



Vec právne posúdil v zmysle ust. §§ 74 ods. 1, 75 ods. 6, 8 veta prvá, 76 ods. 1 písm. f), j), ods. 3, ods.
4, 77 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia a namietajú, že plot
medzi susediacimi pozemkami je postavený v celosti na hraniciach pozemkov C KN č. 515, 516 vo
vzťahu k pozemkom 514, 513, a to podľa ohlásenia drobnej stavby Obce A.. Navrhovatelia majú psa, čo
vyplýva aj z ich návrhu. Ak by nebolo postavené oplotenie, pes by mohol behať aj po ich pozemkoch. Nie
je pravdou, že by navrhovateľov pobili, práve navrhovateľ v 1. rade napadol odporcu v 3. rade a sotil ho.
Prišiel mu na pomoc odporca v 1. rade. Odporca v 3. rade by sa ani tvrdeného konania nemohol dopustiť,
nakoľko je starší ako navrhovateľ a osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má dvojitý bypas a je
po mozgovej príhode. Pravdivosť tvrdení navrhovateľov súd neoveroval. Navyše poukázali na to, že
uloženie povinnosti nemá v oporu v zákone, pokiaľ ide o zákaz približovania sa. Na základe uvedeného
navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol.

Navrhovatelia s podaným odvolaním vyjadrili nesúhlas. Poukázali na to, že skutok (napadnutie) sa stal
tak, ako ho opísali. Predložili fotografie, z ktorých je zrejmé, ako bolo oplotenie realizované.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na čiastočnú zmenu napadnutého uznesenia.

Podľa § 74 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

Podľa § 76 písm. j) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci
samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o osvedčenie
nároku účastníka, ktorý o nariadenie predbežného opatrenia žiadal, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia
jeho práv a oprávnených záujmov.

V prípade rozhodovania o predbežnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by
s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva alebo výkonu rozhodnutia, musí však predložiť aspoň také
dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho
tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

Predbežné opatrenie je totiž zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery
účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie
predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať
všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej),
ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje
podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa
dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle
a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

Podstatná časť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočíva v opise fyzického
napadnutia navrhovateľov odporcami. V závere uvádzajú cit.: „Susedia mienili stavať plot, navrhovatelia



nemajú vedomosť, či od svojho úmyslu upustili alebo budú v stavbe pokračovať. Uvedené by bolo
opätovným dôvodom pre odporcov na vstup na pozemok navrhovateľov.“ Strach o možnom budúcom
zásahu na telesnú integritu navrhovatelia odôvodnili cit.: „A keď odporcovia raz vošli do cudzej záhrady
s lopatou, navrhovatelia im nebudú môcť zabrániť, aby tak urobili kedykoľvek, keď budú chcieť.“

„Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza,
ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním
zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má
rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité
požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a
určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť
len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu
a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená,
že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami
použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj
eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia,
než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle § 237 písm. e/
 O.s.p. Naopak tam,
kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal
objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu
rozhodnutia.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do
najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného
znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho,
čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca
formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).
Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže
v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.“ (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 219/2007)

Z obsahu podaného návrhu nepochybne vyplýva, že sa navrhovatelia domáhajú ochrany pred
ďalším prípadným zásahov do telesnej integrity (konanie o ochranu osobnosti, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti). Boja sa útoku odporcov. Svedčí o tom
predovšetkým tá skutočnosť, že podstatná časť podaného návrhu opisuje skutok, ktorý sa stal a jeho
následky s uvedením, že majú obavu, aby k obdobným útokom viac nedošlo. Naopak žiadnym spôsobom
navrhovatelia neozrejmili, čomu má zodpovedať ochrana ich vlastníckeho práva. Keďže ako vyplýva z
obsahu spisu, odporcovia stavali plot na základe ohlásenia drobnej stavby (čl. 27, osadenie betónových
obrubníkov, stĺpov, pletiva a plechov), proti vykonaniu prác ktorých Obec Ličartovce námietky nemala (čl.
28). Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že drobná stavba bola ukončená, a to na základe prehlásenia
k ukončeniu drobnej stavby zo strany obce Ličartovce v zastúpení starostom obce (čl. 29). O oplotení
svedčia rovnako i priložené fotografie (čl. 33, 34). V podanom odvolaní navrhovatelia rovnako uviedli
cit.: „v prílohe predkladáme súdu dôkaz o hranici pozemkov vo vlastníctve účastníkov konania, na ktorej
bola aj realizovaná stavba plota odporcami.“ (čl. 46).

Pokiaľ navrhovatelia mali pochybnosti o realizovaní drobnej stavby v súlade s právnymi predpismi, mohli
sa obrátiť na príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu (§ 97 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) alebo oznámiť priestupok (§ 105 stavebného
zákona).

Odvolací súd v tejto súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami dospel k záveru, že z návrhu a listín
predložených k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je osvedčená potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi konania podľa § 126 OZ.

Osvedčenie dôvodov na predbežné opatrenie vyplýva z viacerých skutočností, pričom stačí, ak je
osvedčená aspoň jedna z nasledovných skutočností:



1.) Predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého sa žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci
samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov.

2.) Výrok predbežného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovania
právnej pozície navrhovateľa do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
Potrebnosť sa prejavu v tom, že definitívna súdna ochranu ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj
dočasnú ochranu (súdna procesná prevencia).

3.) Obsah predbežného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúči vznik nenávratného stavu v
právnych vzťahoch účastníkov alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne
inej ujmy (Pozri Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese. Bratislava: IURA EDITION,
1997, s. 87-88).

Navrhovatelia sa domáhali nariadenia predbežného opatrenia s poukazom na nadbytočné napätie a
vyostrené medziľudské vzťahy. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložili lekárske správy
o zdravotnom stave navrhovateľov nimi tvrdenom útoku zo strany odporcov (čl. 7-11) a potvrdenie o
podaní trestného oznámenia vo veci porušovania domovej slobody a nebezpečného vyhrážania (čl. 12).

Odporcovia incident nespochybňovali, avšak nesúhlasili, že k nemu došlo tak, ako to opísali
navrhovatelia. Poukázali na to, že to bol práve navrhovateľ v 1. rade, ktorý odporcu v 3. rade napadol
a sotil.

Nariadením predbežného opatrenia o zákaze priblíženia sa zabezpečí účel konania o ochranu osobnosti,
zabráni vzniku ďalšej možnej ujmy.

Účastníci konania si musia byť vedomí, že do telesnej integrity osoby možno zasiahnuť len v zákonom
stanovených prípadoch. Akýkoľvek spor o stavbu plota medzi susedmi takouto výnimkou nie je.
Animózne vzťahy medzi účastníkmi sú z obsahu spisu nepochybné, keďže sa účastníci konania
navzájom obviňujú z napadnutia a začatia incidentu pri stavbe plota. Odvolací súd má preto osvedčené
skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má oporu v zákone (§ 76 ods.
1 písm. j) O.s.p.).

Odvolací súd uvedeným nijako nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľov a potrebu jeho ochrany,
avšak i ochrana musí spĺňať principiálne limity. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že zakázať
odporcom vstup na pozemok vo vlastníctve navrhovateľov, ak je z obsahu zhodných vyjadrení zrejmé, že
plot je postavený, nie je odrazom nevyhnutnej, rýchlej a dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Je
tomu tak najmä preto, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nekonkretizovali, akej ochrany vlastníckeho
práva sa chceli domáhať. Naopak z obsahu podaného návrhu vyplýva, že podaným návrhom sledujú
ochranu svojej osobnosti, aby ďalšie útoky realizované neboli.

Osvedčené nepriaznivé medziľudské vzťahy odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov v rozsahu o
zákaz priblíženia sa. V konaní vo veci samej o ochranu osobnosti bude vecou navrhovateľov preukázať,
že k zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľov skutočne došlo. Ak útoky trvajú, domáhať sa, aby
odporcovia upustili od neoprávnených zásahov.

Súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (porov.
nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002 sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení
Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97).

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. uznesenie vo výroku o predbežnom
opatrení na zákaz vstupu na pozemok zmenil tak, že sa návrh v tejto časti zamieta. V zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. uznesenie vo výroku o zákaze priblíženia sa potvrdil čiastočne len vo vzťahu k odporcovi
v 1. rade a 3. rade. Násilie nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Bude



však vecou dokazovania vo veci samej, či k zásahu do osobnostnej sféry naozaj došlo. Odporcovia v
odvolaní potvrdili, že fyzickému konfliktu došlo. Bude však vecou dokazovania vo veci samej, za akých
okolností sa tak stalo. Predbežné opatrenie zjavne nebolo dôvodné vo vzťahu k ženám odporkyniam v 2.
a 4. rade. V zmysle ust. § 220 O.s.p. odvolací súd tiež zmenil uznesenie vo výroku o uložení povinnosti
podať návrh vo veci samej tak, že sa ukladá navrhovateľom podať žalobu o ochranu osobnosti do 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.