Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/243/2018 z 16. 12. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. decembra 2019, sp. zn. 16Co/243/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1115208550.2
Krajský súd Bratislava | 16Co/243/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1115208550.2 | 2019-12-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti
Citované ustanovenia: CSP, § 62 CSP, § 63 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eca8056e-6858-49a9-b141-1de7234457df
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1115208550.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/243/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115208550
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115208550.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobkyne: K.. C. W., R.. XX.X.XXXX,
I. XXX/XX, T. - K., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 17C/75/2015-265, zo dňa 6.3.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca E. W., R.. X.XX.XXXX, ktorý
bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1Ps/155/2009-47, zo dňa 12.4.2010 pozbavený
spôsobilosti na právne úkony a ktorému bola súčasne ustanovená ako opatrovníčka jeho matka K..
C. W., sa žalobou doručenou Okresnému súdu Námestovo dňa 14.5.2013 domáhal titulom ochrany
osobnosti náhrady nemajetkovej ujmu v sume 33.000 eur z dôvodu obťažovania zo strany žalovaného
v súvislosti s existenciou úverového vzťahu č. XXXXXXX zo dňa 13.12.2007, následným vymáhaním
pohľadávky z tohto úverového vzťahu a ďalšími reklamnými ponukami zo strany žalovaného, ktorých
cieľom bolo poskytnutie pôžičiek pôvodnému žalobcovi.

2. V priebehu konania došlo dňa 13.11.2015 k úmrtiu pôvodného žalobcu E. W.; z obsahu uznesenia
Okresného súdu Námestovo č.k. 7D 277/2015-19, zo dňa 25.4.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.5.2016 vyplýva, že v dedičskej veci po poručiteľovi E. W., súd konanie o dedičstve zastavil,
pretože poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý sa vydal matke poručiteľa K.. C. W., ktorá sa
postarala o jeho pohreb. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu na základe uznesenia č.k. 17C/75/2015-86,
zo dňa 15.11.2016 ďalej procesne konal na strane žalobcu s K.. C. W. ako univerzálnym právnym
nástupcom po E. W..

3. Súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že predmetom konania bola
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 eur, ktorú mal žalovaný spôsobiť právnemu predchodcovi
žalobkyne E. W. a spočívala v narušení kvality jeho života a osobnej integrity, ďalej z dôvodu
spáchania trestného činu úžery a nemorálnych praktík, nezákonných postupov, nekorektného prístupu
a vydieračských spôsobov žalovaného.

4. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s doručovaní letákov žalovaným dňa
1.12.2008, 11.6.2009, 31.8.2009, 9.8.2011, 10.2.2011 a 6.12.2011, súd prvej inštancie zistil, že pôvodný
žalobca sa dozvedel o vzniku nemajetkovej ujmy najneskôr dňa 5.2.2009, kedy v zastúpení matkou
podal exekútorskému úradu námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie, v rámci ktorých uviedol,



že žalovaný mu spôsobil nemajetkovú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že E. W. (v zastúpení matkou K..
C. W.) začala nasledujúci deň (6.2.2009) plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanému. Ak bola žaloba doručená súdu dňa 14.5.2013,
bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zo strany opatrovníčky pôvodného žalobcu bolo
potrebné, aby k uplatneniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy došlo počas plynutia premlčacej doby
nielen u žalovaného, ale na súde, ktorý je povinný skúmať, čo bránilo pôvodnému žalobcovi alebo jeho
opatrovníčke v podaní žaloby na súd a to hlavne po tom, ako žalovaný nepristúpil k dobrovoľnému
uspokojeniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

5. Na uvedenom základe súd prvej inštancie, s poukazom na § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 365/2004
Z.z., § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 Občianskeho zákonníka, žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

6. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.)
bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby, ktorá nemohla
uplynúť dňa 7.9.2011, keďže už 13.10.2010 podala doporučeným listom na Okresný súd Námestovo
žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy za škody páchané žalovaným na nej a jej synovi. Opätovne
opísala vydieračské a obťažujúce praktiky žalovaného; konštatovala, že Slovensko nie je právny štát a
poukázala na nečinnosť súdov, ako aj Národnej banky Slovenska.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podstatným zhrnutím argumentov
jeho vyjadrenia (okrem vytýkaných nedostatkov podaného odvolania spočívajúcich v nedostatočne
vymedzenom rozsahu odvolania a neuvedenia odvolacieho dôvodu) možno konštatovať, že sa stotožnil
s vyhodnotením námietky premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súdom prvej inštancie,
keď osobitne poukázal na skutočnosť, že s podaním žaloby na určenie neplatnosti úverovej zmluvy č.
XXXXXXX dňa 30.11.2011 na Okresný súd Námestovo nedošlo k prerušeniu ani spočívaniu plynutia
premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a preto, ak žalobca podal žalobu
na súd až 14.5.2013, podal ju po uplynutí premlčacej doby. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v spore
nepreukázala porušenie alebo ohrozenie osobnostných práv E. W., ktorého by sa dopustil, pričom
za psychické rozpoloženie E. W. ako účastníka v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 4Er/2781/2008 nemôže niesť zodpovednosť.

8. Žalobkyňa v odvolacej replike opätovne a stručne konštatovala nedôveru v súdy, ale aj na šikanózne
a traumatizujúce konanie žalovaného.

9. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno
spočívajúce v preukázaní splnenia predpokladov na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mal
spôsobiť jej synovi E. W..

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a konanie zastaviť.

11. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V
konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s
dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením.



14. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne.

15. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania; pri jej strate
je daný postup podľa § 63 C.s.p. za predpokladu, že k strate procesnej subjektivity došlo po začatí
konania, avšak skôr než sa konanie právoplatne skončilo. Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné
v konaní pokračovať, je rozhodujúce posúdenie povahy uplatňovaného nároku, pričom povahou veci
treba rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania.

16. Súd konanie zastaví, keď v právnom predpise je určitá skutková podstata podmienená existenciou
určitej strany sporu, takže pre nedostatok jej existencie by konanie stratilo význam. Ide najmä o prípady,
keď neprichádza do úvahy prechod práv a záväzkov strany, ktorá smrťou stratila spôsobilosť byť
sporovou stranou, na jeho právneho nástupcu, resp. o prípady, keď hmotné právo nedovoľuje, aby sa
pokračovalo v konaní proti inému než pôvodnej strane sporu.

17. Subjektívne osobnostné právo je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá
po celú dobu jej života. Uplatniť toto právo je oprávnená len tá fyzická osoba, do osobnostných práv
ktorej smeroval neoprávnený zásah. Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkové smrťou fyzickej
osoby zaniká a neprechádza na dedičov (nestáva sa predmetom dedenia). Keďže náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch má satisfakčnú funkciu a jej účelom je vyvážiť a zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu
zásahom dotknutej osobe, je vylúčené priznanie zadosťučinenia v peniazoch namiesto dotknutej fyzickej
osoby tretiemu subjektu.

18. Smrťou fyzickej osoby vzniká taxatívne určenému okruhu osôb v § 15 Občianskeho zákonníka
zvláštne (originálne) subjektívne právo na uplatnenie ochrany osobnosti zomrelej fyzickej osoby, do práv
ktorej bolo zasiahnuté; návrh týchto osôb však nemôže byť uplatnený v konaní vedenom o návrhu,
ktorý podala ešte za svojho života fyzická osoba. Konanie o návrhu zomrelej fyzickej osoby na ochranu
osobnosti sa musí zastaviť, pretože odpadol dôvod, pre ktorý sa začalo.

19. Rozhodnutím o zastavení konania je konanie definitívne skončené a nie je v ňom možné pokračovať
na základe návrhu osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka, ktorým právo na ochranu osobnosti
zomrelej fyzickej osoby vzniklo až smrťou tejto fyzickej osoby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 98/95, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 278/2013).

20. Na uvedenom základe, keďže pôvodný žalobca E. W. po začatí konania o žalobe na ochranu
osobnosti zomrel, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a)
C.s.p. zrušil, nakoľko neboli splnené procesné podmienky a konanie podľa § 391 ods. 1 v spojení s §
62, § 63 ods. 1 C.s.p. zastavil.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 2 C.s.p. per analogiam a § 262 ods. 1 C.s.p., a žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko k zastaveniu konania došlo v dôsledku právnej skutočnosti (smrť žalobcu bez
právneho nástupníctva).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).