Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/686/2014 z 23. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. júla 2014, sp. zn. 4Co/686/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3513211834.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/686/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3513211834.1 | 2014-07-23 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 107 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cfbaa5e-6a6a-40b0-892e-eb5acee0c45f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3513211834.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/686/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513211834
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513211834.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa B., zastúpeného C., proti odporcovi H., o zaplatenie
39,57 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu na začatie konania vedenej na Okresnom súde Nové
Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4C/423/2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania, uznesenie Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. mája 2014, č.k. 4C/423/2013-23 z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil konanie, vo výroku
II. vyslovil, že vec postupuje po právoplatnosti tohto uznesenia príslušnému správnemu orgánu, ktorým
je I.. Vo výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 11.11.2013 domáhal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 39,57 Eur, poplatok z omeškania 0,2% denne zo sumy 39,57
Eur od 09.03.1998 do zaplatenia, titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie v
zmysle ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. Uviedol, že ako postupník uzavrel so
správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu J. v konkurze (ako postupcom) Zmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 07.07.2005, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči
odporcovi, ktorá je predmetnom tohto konania, a to spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou
spojenými. Navrhovateľ uplatnený nárok odvodzoval z poistného vzťahu medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom, ktorý bol jeho poistencom. Vznik a zánik zdravotného poistenia
ako i povinnosť platiť poistné, či oznamovacia povinnosť boli v rozhodujúcom čase upravené zákonom
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorý patrí do oblasti verejného práva (§ 10 a nasl. citovaného
zákona, § 23 ods. 2, 3, 4 citovaného zákona). Za občianskoprávne vzťahy v zmysle § 1 ods.
2 Občianskeho zákonníka treba pokladať majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami,
majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj právne vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu
osôb, pokiaľ tieto nie sú upravené inými zákonmi. Občiansky zákonník, ako legislatívny základ všetkých
občianskoprávnych vzťahov vôbec, upravuje teda všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na
princípe právnej rovnosti a autonómie ich subjektov. Naproti tomu subjekty správnych vzťahov (ku ktorým
patria aj poistné vzťahy zo zdravotného poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z.) vystupujú v
pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení. Právny vzťah, ktorý vznikol
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom teda nie je občianskoprávnym vzťahom, ale
ide o verejnoprávny vzťah. To sa týka i nároku na dlžné poistné, ktorý je dlhom z práva verejného, pri
vymáhaní ktorého účastníci nie sú v súkromno-právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu.
Vznik, trvanie, zmenu, ale i zánik takejto pohľadávky nemožno posudzovať
podľa ustanovení práva súkromného (t. j. Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka). Skutočnosť, že sporná pohľadávka vznikla z práva verejného a nie ako pohľadávkou z práva



súkromného spôsobuje, že jej charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Pri vymáhaní
poistného na zdravotné poistenie ako i poplatku z omeškania teda nie je navrhovateľ s odporcom v
súkromno-právnom (obchodnom alebo občiansko-právnom) vzťahu a preto pohľadávka, ktorá vznikla
zo vzťahu verejného práva, nemožno považovať za dlh, ktorý má rovnakú povahu ako dlh z
práva súkromného. S poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1, 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p., § 85h ods.
1, 2, 3, § 87 bod1, § 18 ods. 1 písm. a), bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. konštatoval, že I. ako orgán
štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné,
nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2004. Zrušením zákona č. 273/1994 Z. z. zákonom č. 581/2004 Z. z. s
účinnosťou dňom 01.11.2004 prešla právomoc rozhodovať vo veciach zdravotného poistenia, ak išlo
o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie na I.. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej
pod sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21. apríla 2010 bolo vyslovené, že pokiaľ zákonodarca určil orgán
(Úrad, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona) a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad
verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (Úrad) je oprávnený a súčasne povinný
konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil.

Vzhľadom citované zákonné ustanovenia rozhodovanie vo veci zaplatenia dlžného poistného a poplatku
z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004
patrí do právomoci I. ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti, ktorý je príslušný o
uplatnených nárokoch navrhovateľa rozhodnúť, preto súd rozhodol o zastavení konania a postúpení veci
I. po právoplatnosti tohto uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c)
O.s.p., a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že konanie bolo zastavené.

Po rozhodnutí súdu prvého stupňa navrhovateľ dňa 27.05.2014 oznámil súdu, že netrvá na podanom
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Navrhol predmetné konanie zastaviť.

Odporca so späťvzatím návrhu písomne súhlasil, neuplatnil si náhradu trov konania.

Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale
jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na základe procesného úkonu navrhovateľa, ktorým vzal svoj
návrh späť, postupom podľa § 208 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
pripustil späťvzatie tohto návrhu, nakoľko odporca vyjadril súhlas so späťvzatím a napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/, § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keď
žiadny z účastníkov nepodal návrh na priznanie trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .