Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/464/2013 z 17. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. marca 2014, sp. zn. 5Co/464/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5612201875.1 Krajský súd Žilina | 5Co/464/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5612201875.1 | 2014-03-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed133942-61d3-482f-8d72-d659b7ffc5ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612201875.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/464/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612201875
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612201875.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: J. Z., nar. X. X. XXXX, bytom L. B., G. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra 2, IČO: 36 861 227, proti
žalovaným v rade: 1/ Ing. B. Z., nar. X. XX. XXXX, bytom L. B., G. XXX, 2/ Deutsche Leasing Slovakia,
spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 4B, IČO: 35 813 474, právne zastúpeného Rödl & Partner
Advokáti, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 8, IČO: 36 855 707, o určenie neplatnosti vyhlásenia
ručiteľa, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/55/2012-543
zo dňa 14.5.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade nepriznal náhradu
trov konania. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2/ rade trovy konania vo výške 470,18
eur, tieto na účet právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Lazaretská 8, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Štátu nepriznal náhradu
trov konania.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 145, § 147, § 149 Občianskeho
zákonníka, § 303, § 308 Obchodného zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel
k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Predovšetkým
nebola preukázaná relatívna neplatnosť právneho úkonu žalovaného v 1/ rade, keďže ručiteľský záväzok
sa netýka spoločnej veci. Podľa konštantnej judikatúry podpisom ručiteľského záväzku jedným z
manželov vzniká tento záväzok iba jednému z manželov a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku
neuspokojí, môže sa domáhať jej splnenia len voči tomuto manželovi. Nemôže sa domáhať splnenia voči
ručiteľovej manželke. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý
by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej
dispozičnej sféry každého z manželov. Týmto úkonom sa nezakladajú druhému manželovi žiadne práva
ani povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by bol dôvod relatívnej neplatnosti vyhlásenia
žalovaného v 1/ rade ako ručiteľa daný, žalovaný v 2/ rade dôvodne vzniesol námietku premlčania,
na ktorú bol súd povinný prihliadať. Uplynutím trojročnej zákonom stanovenej lehoty od ručiteľského



vyhlásenia zo dňa 7. 6. 2006 došlo k premlčaniu práva žalobkyne domáhať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu žalovaného v 1/ rade. Premlčanie práva žalobkyne domáhať sa relatívnej neplatnosti
dlhu, v prípade existencie dôvodu relatívnej neplatnosti, sa stalo v priebehu konania medzi účastníkmi
konania nesporné. S poukazom na uvedené nebol daný dôvod zaoberať sa ďalej dokazovaním a
odôvodňovaní nároku žalobkyne na určenie neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 1/ rade
z dôvodu relatívnej neplatnosti.

Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti ručiteľského vyhlásenia aj z dôvodu absolútnej neplatnosti
pre rozpor s dobrými mravmi. Vychádzala zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
26/2010, podľa ktorého je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť individuálne okolnosti prípadu a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov. V konkrétnom prípade, ktorý posudzoval Ústavný súd,
sa jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela stal spoludlžníkom obchodnej spoločnosti, pričom
predpokladaným cieľom tohto konania bolo vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej
pohľadávky z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žiaden z manželov
nebol schopný tento záväzok splniť, nemal vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný
prípadnou exekúciou.

V danom prípade súd prihliadal na všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadal
na ne aj cez prizmu dobrých mravov, pričom dôvod absolútnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia
žalovaného v 1/ rade nebol preukázaný. Potencionálny nepriaznivý dopad pre toho manžela, voči
ktorému veriteľ nemá pohľadávku, je dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
za predpokladu, že uvedené majetkové spoločenstvo trvá. Tento nepriaznivý dopad je možné však
eliminovať zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho následným vyporiadaním. Účinky
ručiteľského vyhlásenia jedného z manželov sa tak nemusia prejaviť vo sfére spoločných vecí, resp.
vo sfére majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prevzatý záväzok tak
nepovedie k likvidácii spoločného majetku a nevylúči v danom prípade žalobkyňu mať prospech zo
svojho spoluvlastníctva. Vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyňa docieli
ochranu paritného podielu na spoločnom majetku so žalovaným v 1/ rade. Súčasne sa docieli
spravodlivá rovnováha pri kolízii práv, a to práva žalobkyne ako subjektu, ktorý neprevzal záväzok voči
veriteľovi, ktorý by sa mohol v exekučnom konaní domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a práva veriteľa na uspokojenie pohľadávky
zabezpečenej ručiteľským vyhlásením. Veriteľ pohľadávky sa tak môže uspokojiť len z paritného podielu
toho manžela, ktorý prevzal ručiteľský záväzok (a ktorému nič nebráni domáhať sa svojich práv vo vzťahu
k veriteľovi podľa hmotnoprávnych a procesnoprávnych inštitútov). Právo žalobkyne však nemožno
považovať za absolútne a stojace nad právom veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
ručiteľským záväzkom. Podľa ustálenej judikatúry súdov ručiteľský záväzok nepredstavuje dispozíciu
so spoločnou vecou a spadá do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Bolo by v
rozpore s Ústavou SR a Európskym dohovorom o ľudských právach, garantujúcimi ochranu majetku tak
fyzickej ako aj právnickej osoby, ak by tretia osoba, v danom prípade žalobkyňa, určením neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia zasiahla do práva veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky z tej polovice
spoločného majetku, ktorý pripadá žalovanému v 1/ rade ako ručiteľovi, ktorý prevzal ručiteľský záväzok.
Žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade nie sú v rovnakom hmotnoprávnom postavení vo vzťahu k veriteľovi
a prevzatému ručiteľskému záväzku. Takáto extrémne široká ochrana spoločného majetku ručiteľa a
jeho manželky nezodpovedá ani účelu ochrany manžela, ktorý neprevzal záväzok. Ustanovenie § 145
Občianskeho zákonníka chráni druhého manžela ako slabšiu stranu, ktorá bez svojho pričinenia má
stratiť svoj paritný podiel na spoločnom majetku. Nechráni však druhého manžela, ktorý záväzok prevzal.

V konaní bolo nesporné, že exekučné konanie voči žalovanému v 1/ rade sa nevedie. Taktiež bolo
nesporné a listinnými dôkazmi aj preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne
a žalovaného v 1/ rade bolo zrušené. Nič nebránilo týmto účastníkom konania dohodnúť sa na
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím by privodili zánik možnosti exekučného
uspokojenia pohľadávky veriteľa z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých jeden je dlžníkom tretej osoby, musí
byť podľa konštantnej judikatúry zachovaná určitá rovnováha medzi záujmami druhého manžela a
záujmami veriteľov (rozsudok NS ČR sp. zn. 7Tdo 271/2003). Dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva by bolo možné úspešne odporovať, len pokiaľ by bývalí manželia rozdelenie vecí,
prípadne práv a záväzkov úmyselne zvolili tak, aby stav po vyporiadaní znemožnil alebo úplne vylúčil
uspokojenie pohľadávky voči nim ako dlžníkom (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1349/2006). Pokiaľ



by rovnováha medzi záujmami druhého manžela a záujmami veriteľov bola narušená spôsobom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý nápadne jednostranne neodôvodnene
zvýhodní toho z manželov, ktorý je dlžníkom tretej osoby, bol by takýto právny úkon dohody o
vyporiadaní spochybniteľný. Vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže aj súd, na návrh
ktoréhokoľvek z manželov. Ak nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v zákonom stanovenej lehote, nastanú účinky nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (o nehnuteľných
veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké).
Keďže žalobkyňa má oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti od roku 2002, žalovaný v 1/ rade
od roku 2007, dlhodobo bola vytvorená možnosť docieliť ochranu majetkového spoločenstva manželov
jeho zrušením, a to aj pred prevzatím zabezpečovacieho záväzku.

Vzhľadom na závery predmetného rozhodnutia Ústavného súdu, súd vykonal dokazovanie za účelom
preukázania majetkových pomerov manželov (žalobkyne a žalovaného v 1/ rade), keďže v každej veci
je potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu. V danom prípade žalobkyňa a žalovaný v
1/ rade vytvárali svoje majetkové spoločenstvo z príjmov získaných výkonom podnikateľskej činnosti
žalobkyne, príjmu žalovaného v 1/ rade zo zamestnania, príjmom žalovaného v 1/ rade z podnikateľských
aktivít právnických osôb, na ktorých participoval ako spoločník obchodnej spoločnosti Veratín, spol. s.
r. o. (obchodný podiel vo výške jednej tretiny), akcionár obchodnej spoločnosti Madacom, a. s. (jeden
z dvoch akcionárov), ktorá bola spoločníkom ďalšej obchodnej spoločnosti Aquadol Slovakia, s. r. o.
Zdrojom spoločného majetku boli aj právne úkony žalobkyne a žalovaného v 1/ rade, ako napr. prevod
obchodného podielu žalovaného v 1/ rade na žalobkyňu, ktorá následne previedla obchodný podiel na
tretiu osobu za sumu 15.000.000,-Sk. Ako aj postúpenie pohľadávky žalovaným v 1/ rade na žalobkyňu
voči spoločnosti Madacom, a. s. Žalovaný v 1/ rade napríklad požičal obchodnej spoločnosti Madacom,
a. s. sumu 12.500.000,-Sk. Okrem toho žalovaný v 1/ rade nadobúdal nehnuteľnosti darovaním, ktoré
tak pripadli do jeho výlučného vlastníctva. Vzhľadom na uvedené nejedná sa o prípad bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorý bol tvorený mzdou jedného z manželov, ako ani o prípad konania
jedného z manželov bez spolupráce s druhým manželom, v danom prípade žalobkyňou, ktorá bola
taktiež podnikateľkou. Bola súčinná pri majetkových transakciách svojho manžela žalovaného v 1/
rade, a to aktívnou ako aj pasívnou formou. Ak sa aktuálne domáha ochrany svojho práva cez prizmu
dobrých mravov, tak pokiaľ prenechala a umožnila žalovanému v 1/ rade rozhodovanie vo veciach,
ktoré sa môžu akýmkoľvek spôsobom dotknúť majetkového substrátu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (bez jeho zrušenia), stala sa spoluzodpovednou aj za následky, ktoré z konania žalovaného v
1/ rade vyplynuli. Pri hodnotení konania so zásadou dobrých mravov je potrebné posudzovať správanie
sa v súlade s uvedenou zásadou vo vzťahu k všetkým dotknutým subjektom (ZIV s. 471). Súladné
s dobrými mravmi by preto nebolo zbavovať sa spoluzodpovednosti poukazom na skutočnosť, že
žalovaný v 1/ rade žalobkyňu neinformoval o svojom správaní, keďže ho akceptovala, hoci pri zachovaní
bežnej miery opatrnosti mala a mohla sa zaujímať o podanie úplných informácií. A to aj v súvislosti
s plniacou linkou ako predmetom leasingu. Výšku uplatnenej pohľadávky veriteľom voči žalovanému
v 1/ rade (1.405.690,15 eur) je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na výšku hodnoty predmetov vyššie
uvedených právnych úkonov manželov, ktorá bola značná. Keďže cieľom konania žalovaného v 1/
rade, podľa tvrdenia v žalobe, bolo vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol súd povinný skúmať všetky okolnosti
prípadu vzťahujúce sa na obdobie možnosti exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky. Ústavný
súd vo svojich rozhodnutiach zdôraznil nielen potrebu vychádzať z individuálnych okolností každého
prípadu, ale aj vykladať právne úkony v prospech zachovania platnosti právnych úkonov. Podľa
podmienok zmluvy o finančnom leasingu žalovaný v 2/ rade mal obdržať overené ručenie žalovaného
v 1/ rade, k čomu došlo až po podpise leasingovej zmluvy.

Na rozdiel od individuálnych okolností prípadu prejednávaného Ústavným súdom v danom prípade
bola vytvorená možnosť eliminovať a vyhnúť sa nepriaznivému dopadu pre toho manžela, voči
ktorému veriteľ nemá pohľadávku, zánikom a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov
dohodou, súdnym rozhodnutím alebo fikciou vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný v 1/ rade nebol konateľom obchodnej spoločnosti dlžníka, ani sa nestal
spoludlžníkom. Ručiteľský záväzok je zabezpečovací záväzok, súčasťou ktorého je aj oprávnenie
ručiteľa požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. S prihliadnutím na uvedenú
skutočnosť je potrebné hodnotiť aj posudzovanie prevzatia ručiteľského záväzku žalovaným v 1/ rade
v čase jeho vzniku, kedy obchodná spoločnosť Aquadol Slovakia, s. r. o. nemohla byť nesolventná,



keďže preberala hlavný záväzok ako nájomca predmetu leasingu (inak by sa jednalo o podvodné
konanie). Spoločníkom obchodnej spoločnosti Aquadol Slovakia, s. r. o. bola spoločnosť Madacom, a.
s., ktorej jedným z dvoch akcionárov bol práve žalovaný v 1/ rade a uvedená spoločnosť v maximálnej
miere participovala na plnení záväzkov z leasingovej zmluvy, už vzhľadom na zaplatenie akontácie
a splátok leasingu. Všetky uvedené okolnosti v jednotlivostiach odlišujú súdený prípad od prípadu
posudzovaného rozhodnutím Ústavného súdu, pričom nemožno vykladať jeho závery formalisticky bez
reálnych okolností konkrétne daného prípadu. Obdobne je potrebné vyhodnotiť poukaz žalujúcej strany
na rozhodnutie súdu, ktorý určil neplatnosť ručiteľského vyhlásenia v podobnej hmotnoprávnej pozícii
p. M. O.. V čase vzniku právneho úkonu bol však súčasne aj spoločníkom obchodnej spoločnosti
Aquadol Slovakia, s. r. o. V dôsledku toho došlo podľa záverov súdneho rozhodnutia k obchádzaniu
ustanovenia § 103 Obchodného zákona, podľa ktorého spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky
svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. V danom prípade žalovaný v 1/ rade
nebol spoločníkom obchodnej spoločnosti Aquadol Slovakia, s. r. o.

K poukazu žalobkyne na absolútnu neplatnosť leasingovej zmluvy, z ktorého mal vyplynúť hlavný
záväzok zabezpečený ručiteľským vyhlásením je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou ako manželkou ručiteľa nie je daný v prípade neplatnosti
leasingovej zmluvy. Celá argumentácia týkajúca sa neplatnosti leasingovej zmluvy, ako aj kúpnej zmluvy,
prislúcha žalovanému v 1/ rade v konaní o neplatnosť rozhodcovského rozsudku a v rozhodcovskom
konaní samom. Podľa všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu akékoľvek spory
vzniknuté z leasingovej zmluvy budú s konečnou platnosťou riešené na rozhodcovskom súde. Z
rozhodcovského rozsudku Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave vyplýva, že
platnosť ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 1/ rade bola posudzovaná v súlade s leasingovou
zmluvou a všeobecnými podmienkami. Podľa záveru rozhodcovského rozsudku otázka posúdenia
platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Aquadol Slovakia, s. r. o. a spoločnosťou
Krones AG, patrí do pôsobnosti rozhodcovského súdu Medzinárodnej obchodnej komory, pričom za
rozhodné právo, podľa ktorého možno zmluvu posudzovať, je potrebné považovať dohodnuté právo
Rakúskej republiky. Rozhodcovský súd tak považoval žalovaného v 2/ rade za platného vlastníka
predmetu leasingu, ktorý bol v celom rozsahu oprávnený aj uzavrieť platnú leasingovú zmluvu so štyrmi
akcesorickými ručiteľskými záväzkami. Aktuálne sa vedie na Okresnom súde Bratislava I. konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom žalovaný v 1. rade má možnosť, vzhľadom na skutkové
a právne posúdenie veci namietať všetky dôvody neplatnosti tak ručiteľského záväzku, ako aj hlavného
záväzku z leasingovej zmluvy. Skutkový stav vymedzený žalobou v danom súdnom konaní začatom
na návrh žalobkyne limituje naliehavý právny záujem žalobkyne ako manželky žalovaného v 1/ rade,
podľa Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedenú absenciu naliehavého právneho záujmu
žalobkyne a uvedené prebiehajúce súdne konanie nebolo možné prejudiciálne riešiť otázku platnosti
kúpnej a leasingovej zmluvy. Ak sú uvedené zmluvy neplatné, nevznikla ani možnosť exekučného
uspokojenia pohľadávky veriteľa z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v
prípade neplatnosti hlavného záväzku).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia žalovaným v 1/ a 2/ rade, ktorí boli v konaní úspešní, prislúchala plná náhrada
trov konania voči žalobkyni v konaní neúspešnej. Z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade si náhradu trov
konania neuplatňoval súd rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade sa nepriznáva náhrada trov konania.
Trovy konania žalovaného v 2/ rade pozostávali z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie v konaní,
keď za prvých päť úkonov právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 58,69 eur, t. j. 58,69 eur
x 5, spolu 293,45 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, zastupovanie
na súdnom pojednávaní dňa 12. 6. 2012, 5. 10. 2012, 7. 12. 2012, podľa § 11 v spojení s § 14 ods.
1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov). Odmena za šiesty úkon právnej služby zastupovanie
na súdnom pojednávaní dňa 14. 5. 2013 prislúchala vo výške 60,07 eur, celková výška odmeny tak
predstavovala sumu 653,52 eur. Odmena za úkony písomné podanie na súd zo dňa 19. 10. 2012 a
4. 12. 2012 nemohla byť priznaná, keďže sa nejednalo o úkony týkajúce sa veci samej, ale vznesenie
dôkazného návrhu, písomné vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov, ktoré úkony sa môžu urobiť
aj na súdnych pojednávaniach, keďže náhrada trov konania musí spĺňať požiadavku hospodárnosti a
efektívnosti. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, právnemu
zástupcovi prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvými piatimi úkonmi právnej
služby 5 x 7,63 eur, spolu 38,15 eur a v súvislosti so šiestym úkonom právnej služby 60,07 eur, spolu



paušálna náhrada 45,96 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH, t. j. o sumu 70,70 eur (keďže žalovaný si uplatnil
zvýšenie o DPH z odmeny). Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavovala sumu 470,18
eur. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 2/ rade trovy konania vo výške 470,18 eur podľa § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účet právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade. V súlade s
ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok okresného
súdu zmeniť tak, že určuje, že vyhlásenie ručiteľa B. Z. zo dňa 7.6.2006 je absolútne neplatné. Žalobkyni
priznať náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že dňa 7. júna 2006 nebola
prítomná pri podpisovaní vyhlásenia ručiteľa - žalovaného v 1/ rade a uvedenom úkone žalovaného v 1/
rade nemala žiadnu vedomosť. Hneď po tom, ako sa s týmto právnym úkonom oboznámila, pristúpila
k vypracovaniu a podaniu žaloby na súd. Tvrdila, že nezodpovedné nakladanie s majetkom patriacim
do BSM iba jedným z manželov bez súhlasu a vedomia druhého manžela je v rozpore s dobrými
mravmi. Obsah konania žalovaného v 1/ rade spolu so žalovaným v 2/ rade vo vzťahu k nej, nie je v
žiadnom prípade možné označiť za súladný so zásadami demokratickej spoločnosti, a preto musí byť
vyhlásenie ručiteľa vyhlásené za neplatné. Uviedla, že prevzatie ručiteľského záväzku je jedným zo
zabezpečovacích inštitútov obchodného práva, avšak použitie každého inštitútu upraveného v právnom
poriadku má svoje hranice a nimi je najmä rešpektovanie základných princípov spravodlivosti a zmyslu a
účelu príslušných zákonných ustanovení. V priebehu konania na súde prvého stupňa preukázala rozpor
vyhlásenia ručiteľa s dobrými mravmi, ale splnila i podmienku preukázania naliehavého právneho záujmu
na určení jeho neplatnosti. Nakoľko v prípade exekučného konania vyvolaného žalovaným v 2/ rade
na základe rozhodcovského rozsudku je dôvodné predpokladať, že by bez vlastného zavinenia mohla
prísť o celý majetok a to bez ohľadu na to, že BSM bolo zrušené. Ďalej uvádzala, že súd prvého stupňa
nerešpektoval ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.

K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný v 2/
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa,
ako aj pred odvolacím súdom. Vo svojom vyjadrení uviedol, že je nemožné súhlasiť s argumentáciou
žalobkyne, že prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov je potrebné podriadiť pod ust. § 145
ods. 1 OZ, t.j. vyžadovať pre jeho platnosť súhlas obidvoch manželov a to z dôvodu, že sa nejedná
o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, nachádzajúcich sa v čase uskutočnenia právneho úkonu
v BSM. Žalobkyňa mala možnosť eliminovať účinky právneho úkonu v majetkovej sfére a to práve
zrušením BSM medzi manželmi rozhodnutím súdu a jeho vyporiadaním. Ďalej uviedol, že nie je možné
stotožniť sa s tvrdením žalobkyne, že účelom ručiteľského vyhlásenia bol šikanózny výkon práva a
že žalovaný v 2/ rade donútil žalovaného v 1/ rade urobiť a podpísať vyhlásenie ručiteľa. Súd mal
v konaní za preukázané, že podmienka právneho zabezpečenia pohľadávok z leasingového vzťahu
na základe ručiteľského vyhlásenia bola predpokladaná už v samotnej leasingovej zmluve, pričom sa
jedná o bežnú obchodnú prax žalovaného v 2/ rade, ktorej si bol žalovaný v 1/ rade v čase vykonania
právneho úkonu vedomý. Prevzatie ručiteľského záväzku nie je spotrebiteľským právom, kde ju má súd
chrániť či obhajovať záujem slabšieho účastníka právneho vzťahu. Nositeľom ústavou a dohovorom
garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie nielen žalobkyne, ale aj
žalovaným v 2/ rade. So zánikom BSM súvisia nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na navrhovanom určení, a teda neexistencia stavu objektívnej právnej neistoty, ktorý by mohol byť
ohrozením právneho postavenia žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že hlavným úmyslom podpísania
ručiteľského vyhlásenia bolo privodiť ujmu na majetku i jej ako osoby, ktorá nebola účastníkom tohto
právneho úkonu a nemala o jeho uskutočnení žiadnu vedomosť, je potrebné zohľadniť aj fakt, že
možnosť veriteľa uspokojiť pohľadávku voči jednému z manželov aj z majetku BSM, je v dôsledku ust.
§ 147 ods. 1 OZ vytvorená vždy a nemožno ju posudzovať za vytvorenie stavu objektívnej právnej
neistoty druhého manžela. Nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne, že došlo k porušeniu procesných
zásad konania v dôsledku nerešpektovania § 118 ods. 2 O.s.p. V prejednávanej veci sa konalo
viacero pojednávaní, na ktorých mala žalobkyňa, ktorá bola počas celého konania zastúpená právnym
zástupcom, možnosť kvalifikovane uplatňovať svoje práva účastníka konania. Má za to, že prvostupňový



súd dodržal postup stanovený v § 118 O.s.p., a teda že žalobkyňa ako účastníčka konania nebola
vylúčená zo svojich procesných práv, ktoré jej O.s.p. priznáva. Považuje odvolanie voči tvrdeným
nedostatkom odôvodnenia rozsudku za neurčité, nedostatočné, a preto právne nepreskúmateľné.

Žalovaný v 1/ rade sa k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľky -
žalobkyne, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1
O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaný v 1/ rade ako úspešný účastník v
odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Žalovaný v 2/ rade si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom ich výšku nevyčíslil v súlade s ust. § 151 O.s.p.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plnú úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V zmysle ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd



mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia pre
odvolacie konanie.

V predmetnej veci odvolací súd postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaní rozhodoval
bez nariadenia pojednávania. V súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Dňa 18.3.2014
o 11.10 hod. č.dv. 10/prízemie Krajského súdu v Žiline bol vyhlásený rozsudok v mene republiky, ktorým
bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdený. Žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému v 2/ rade trovy odvolacieho konania v sume tak, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení
rozsudku čo 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade
Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 8. Z dôvodu, že trovy právneho
zastúpenia (iné trovy odvolacieho konania žalovanému v 2/ rade nevznikli) neboli vyčíslené právnym
zástupcom žalovaného v 2/ rade v zákonom stanovenej lehote, odvolací súd postupoval v súlade s ust.
§ 151 ods. 2 O.s.p. s tým, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v 2/ rade nepriznal.

Oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku bolo uskutočnené v súlade s právnymi
predpismi (na úradnej tabuli súdu, na internetovej stránke MS SR).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.