{"guid": "1ea8d4a3-c172-43d5-972b-c195d0ffe556:4e3e659b-fc0a-46cc-83e0-0a71e8dc8b43", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3815204251.1", "spisova_znacka": "19Co/328/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/328/2016 z 22. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2017, sp. zn. 19Co/328/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3815204251.1", "identifikacne_cislo": "3815204251", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2017-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e3e659b-fc0a-46cc-83e0-0a71e8dc8b43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815204251.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3815204251.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3815204251.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/328/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815204251
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815204251.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Q., zastúpeného J. proti
žalovanej G., o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 10C/111/2015-76 zo dňa 25. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 125 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.03.2012                           do zaplatenia v
mesačných splátkach po 10 eur    m e n í    tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaná   m á   voči žalobcovi   n á r o k   na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 125
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.03.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po
10 eur, vždy do 30. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má               za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej
časti súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 248,95 eur s príslušenstvom, ktorá
predstavovala zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo dňa 10.06.2010 tým,
že žalovaná si nedobíjala zmluvne dohodnutý kredit v sume 12 eur mesačne počas lehoty viazanosti
24 mesiacov. Žalovaná dojednanú zmluvnú pokutu považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Za nekalú praktiku právneho predchodcu žalobcu označila drobné, ťažko čitateľné písmo v zmluve o
pripojení. Vzniesla námietku premlčania pohľadávky. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
zistil, že dňa 10.06.2010 spoločnosť V. a žalovaná uzavreli Zmluvu o pripojení, na základe ktorej bola
žalovaná oprávnená užívať služby poskytovateľa v mobilnej telefónnej sieti na základe aktivácie SIM
karty v programe Fix 12 s minimálnym zmluvným dobitím 12 eur s DPH. Dňa 10.06.2010 súčasne
uzavreli dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého bol žalovanej predaný mobilný telefón Nokia
7230 za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro s DPH. Doba viazanosti zmluvy bola dojednaná na 24 mesiacov.
Za porušenie záväzkov žalovanej, uvedených v bode 1 písm. c), v bode 2 uzavretého dodatku, podľa
ktorých sa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať
povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení Fix, do uplynutia doby viazanosti zmluvy nepožiadať o
vypojenie SIM karty z prevádzky, nedopustiť sa takého konania, ani neumožniť také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi služieb vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo
právo ju vypovedať, bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednaná zmluvná pokuta v sume
248,95 eur. Predajná cena mobilného telefónu, poskytnutého žalovanej za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro,
predstavovala 159 eur s DPH, čo je zrejmé z listinného dôkazu predloženého žalobcom. Z prehľadu
dobíjania kreditu mobilného telefónu žalovanou súd prvej inštancie zistil, že žalovaná si plnila povinnosti



vyplývajúce jej z uzavretej zmluvy o pripojení a z dodatku k nej v období od júla 2010 do októbra 2011,
kedy kredit pravidelne mesačne dobíjala sumou 12 eur. V období od novembra 2011 si kredit prestala
dobíjať. Dňa 08.03.2012 jej poskytovateľ telekomunikačných služieb vystavil faktúru na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur so splatnosťou dňa 25.03.2012. Žalovaná faktúru nezaplatila.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 spoločnosť R. V., a.s. pohľadávku voči žalovanej
postúpila žalobcovi, čo právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom zo dňa 04.12.2013. Podľa
právneho posúdenia súdom prvej inštancie Zmluva o pripojení zo dňa 10.06.2010 a dodatok k nej
sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej. Z obsahu dodatku k zmluve                   o
pripojení vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná okrem plnenia ostatných povinností žalovanou
(bod 2 dodatku, čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) aj na zabezpečenie
jej záväzku dobíjať kredit mobilného telefónu v sume 12 eur mesačne                  po dobu 24 mesiacov
(bod 1 písm. d) dodatku). Počas zmluvnej doby viazanosti 24 mesiacov bola žalovaná povinná vykonať
dobitie kreditu v celkovej sume 288 eur. Zmluvná pokuta bola dojednaná v sume 248,95 eur, t. j. v nižšej
sume, než bola hodnota jej zabezpečovanej povinnosti. Tu je však potrebné prihliadnuť aj na to, že
žalovanej bol na základe dodatku                   k zmluve o pripojení poskytnutý mobilný telefón Nokia 7230
za zľavnenú kúpnu cenu v sume 1 euro, ktorého predajná cena bez zliav predstavovala 159 eur. Zľava
z kúpnej ceny mobilného telefónu bola viazaná na uzavretie programu služieb, ktorý žalovaná získala
na základe zmluvy o pripojení. Pokiaľ by uvedenú zmluvu s dojednaným obsahom neuzavrela, nebola by
získala mobilný telefón v hodnote 159 eur za cenu 1 euro. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná
nedobíjaním kreditu počas celej doby viazanosti spôsobila ujmu v majetkovej sfére poskytovateľa služieb
nielen tým, že nedosiahol očakávanú tržbu                  v sume 288 eur, ale majetková ujma mu bola
spôsobená aj tým, že žalovaná získala mobilný telefón v hodnote 159 eur za cenu 1 euro aj napriek tomu,
že pred ukončením doby viazanosti zmluvy porušila povinnosť dobíjať si kredit sumou 12 eur mesačne.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť riadne a včas si dobíjať kredit po uplynutí viac
ako polovice doby viazanosti, súd prvej inštancie uplatnenú zmluvnú pokutu znížil na sumu                  125
eur, ktorú považoval za primeranú a zodpovedajúcu významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti.
Napokon súd prvej inštancie uviedol, že nezistil, že zmluva o pripojení a dodatok k nej, prípadne postup
právneho predchodcu žalobcu pri uzatváraní zmluvného vzťahu obsahujú nekalé obchodné praktiky.
Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že vedela,                      za akých podmienok vstupovala
do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, vedela, že sa zaviazala zotrvať v zmluvnom
vzťahu s ním po dobu 24 mesiacov, a že                         v prípade porušenia zmluvných
povinností bude povinná platiť zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur. Zmluvu uzatvárala slobodne, bez
akéhokoľvek nátlaku, so zmluvnými podmienkami bola oboznámená a žiadnym spôsobom nepreukázala
existenciu nekalých obchodných praktík na strane právneho predchodcu žalobcu. Žalovanou vznesená
námietka premlčania pohľadávky podľa súdu prvej inštancie nebola dôvodná. Faktúra na zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur bola právnym predchodcom žalobcu vystavená dňa 08.03.2012 so
splatnosťou dňa 25.03.2012. Žaloba bola podaná dňa 23.03.2015,                              t. j. pred uplynutím
3-ročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil
rozhodnutie ustanoveniami § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4                      písm. a), b), § 43 ods. 1 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 53                ods. 1, ods. 4, § 101, § 544 ods. 1, 2, §
545a Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil ako nedôvodný a zmätočný. Uviedla, že žalobca si voči nej uplatňuje zmluvnú pokutu,
ktorá bola dojednaná v absolútnom rozpore so zákonom a bola uzavretá v rámci štandardizovanej
formulárovej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Napadnutý
rozsudok podľa odvolateľky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd neprihliadol
na rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov, nezabezpečil spotrebiteľovi dostatočnú ochranu proti
nekalým praktikám dodávateľa, nesprávne posúdil vznik majetkovej ujmy žalobcu. Súd neprihliadol z
úradnej povinnosti                 na čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a na únijné právo, neprihliadol
na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na nekalé obchodné praktiky, ktoré žalovaná
sama                 pri prejednávaní veci namietala. Podľa žalovanej žalobca použil nekalé obchodné
praktiky, keď ju neinformoval o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a dojednal
s ňou zmluvnú pokutu v pevnej výške bez ohľadu na dobu, kedy k porušeniu zmluvnej povinnosti
dôjde. Na podporu svojej argumentácie žalovaná odkázala na viacero rozhodnutí okresných súdov, ako i
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky (k predvídateľnosti práva



v tom, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované), Súdneho dvora EÚ (k
ochrane spotrebiteľa a k výkladu smernice 93/13/EHS) a Ústavného súdu Českej republiky (právo ako
nástroj spravodlivosti, nielen súbor právnych predpisov, aplikácia práva má smerovať k spravodlivému
výsledku).

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že ním vymáhanú zmluvnú pokutu
nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Poukázal na to, že zmluvou medzi jeho
právnym predchodcom a žalovanou vznikol zmluvný vzťah                        so synalagmatickým
charakterom, kde práva a povinnosti jednej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej strany.
V danom prípade však riadne a včas plnila len jedna strana (podnik). Ďalej žalobca uviedol, že účastník
nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť                       do zmluvného vzťahu. Žalovaná si
slobodne a bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb a aj okruh služieb. Podnik síce v daných vzťahoch
vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom, avšak potenciálny účastník má právo
na relevantné informácie                  zo strany podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi
do zmluvného vzťahu. Žalovaná zo zmluvy neplnila, čo žalobca hodnotí ako nekorektné, v rozpore
s dobrými mravmi a protiprávne. Žalobca na podporu svojej argumentácie odkázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Okresného súdu Rožňava (podľa
ktorých je súd povinný posudzovať každý prípad individuálne) i Najvyššieho súdu Českej republiky
(dôraz na predchádzanie sporov).

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovanou došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/12963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania
podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval
odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že aj keď žalovaná v odvolaní uviedla, že navrhuje zrušiť rozsudok
(ako celok), z obsahu jej odvolania vyplýva, že žiada preskúmanie len toho výroku napadnutého
rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť na peňažné plnenie. Druhý výrok napadnutého rozsudku
(zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti) nebol odvolaním dotknutý (v tejto časti žalovaná odvolanie
ani podať nemohla, keďže bola v tejto časti v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná a žalobca
odvolanie nepodal).

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP k § 365 ods. 1 písm. h) CSP
zmeniť, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje z ustanovenia bodu 3 Dodatku k Zmluve o pripojení
Fix, ktorý jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou dňa 10.06.2010. Uvedené ustanovenie Dodatku
znie: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku
alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bode 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ (pričom v tabuľke č. 1
je uvedená zmluvná pokuta 248,95 eur).

8. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, a ani netvrdil, že
v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej dobíjať si kredit došlo k následnému vypojeniu SIM karty
zo strany jeho právneho predchodcu, teda, že boli naplnené všetky predpoklady podľa citovaného
ustanovenia bodu 3 Dodatku, na základe ktorých prichádzal    do úvahy nárok na zmluvnú pokutu.
Už samotná táto skutočnosť (neunesenie dôkazného bremena, resp. bremena tvrdenia o splnení
predpokladov pre zmluvnú pokutu) by mala                  za následok stratu sporu, teda zamietnutie žaloby.
Sporná je tiež otázka, či nedošlo                         k premlčaniu nároku, keďže premlčaciu dobu nemožno rátať
od dňa splatnosti faktúry, ako to urobil súd prvej inštancie, ale odo dňa, kedy mohol žalobca svoje právo
na uplatnenie zmluvnej pokuty využiť po prvý raz (bez ohľadu na to, kedy ho skutočne využil a vystavil



žalovanej faktúru na zmluvnú pokutu). Ustálenie tohto dátumu (od ktorého treba počítať premlčaciu
dobu) by si však vyžadovalo ďalšie dokazovanie, čo odvolací súd - vzhľadom                na nižšie uvedené
právne posúdenie - považoval za nadbytočné.

9. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu nároku žalobcu v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa tak, ako to
namietala žalovaná v odvolaní, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že zmluvný
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorý vznikol na základe Zmluvy o pripojení
Fix a Dodatku k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 10.06.2010, bol spotrebiteľským zmluvným vzťahom,
keďže išlo o vzťah medzi spoločnosťou R. V., a.s. (pôvodne V.) ako dodávateľom a žalovanou ako
spotrebiteľom, pričom nič v tomto zmluvnom vzťahu nenasvedčovalo tomu, že by žalovaná uzatvárala
zmluvu a dodatok na podnikateľské účely (v záhlaví zmluvy a dodatku je označená ako fyzická osoba -
nepodnikateľ). Spotrebiteľskú povahu tohto zmluvného vzťahu ani žiadna zo strán nespochybňovala.

10. Odvolací súd však - na rozdiel od súdu prvej inštancie - vyhodnotil vyššie citované ustanovenie bodu
3 Dodatku k Zmluve o pripojení Fix ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a
tým poškodzuje spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5 Občianskeho zákonníka). Táto zmluvná
podmienka stanovuje zmluvnú pokutu len pri porušení zmluvných povinností spotrebiteľa, nie pre prípad
porušenia zmluvných povinností dodávateľa (napr. neoprávnené prerušenie alebo odpojenie služieb),
okrem toho veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú sankcionované
zmluvnou pokutou („v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“                          a nasleduje rozsiahly
výpočet odkazov na ustanovenia Dodatku aj Všeobecných podmienok)                        a tiež stanovuje
vždy rovnakú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj
v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti). Súdna kontrola
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je všeobecná, preto na vyslovenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky postačuje, že táto zmluvná podmienka je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, bez
ohľadu na to, či v skutočnosti spotrebiteľ porušil zmluvné povinnosti na začiatku alebo na konci zmluvnej
viazanosti. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi
právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.

11. Argumentácia tým, že žalovaná mala právo vybrať si medzi mobilnými operátormi a medzi mobilnými
telefónmi, je nepochopením podstaty inštitútu ochrany spotrebiteľa. Prirodzene, vždy existuje voľba
vstúpiť do zmluvného vzťahu, teda kúpiť si nejaký tovar                       za podmienok určených dodávateľom
alebo nie a túto voľbu má aj spotrebiteľ. Ak by však spotrebiteľ mal pri každej kúpe tovaru len možnosť
voľby buď kúpiť (aj za nevýhodných podmienok) alebo nekúpiť, potom by jeho zmluvná sloboda bola
podstatne obmedzená. Účelom právnych noriem na ochranu spotrebiteľa je práve kompenzovať to, že
drobný spotrebiteľ jednotlivo je slabším účastníkom zmluvného vzťahu a sám nie je schopný dosiahnuť
zmenu zmluvných podmienok stanovených dodávateľom vo formulárovej zmluve, preto je potrebná
kontrola týchto zmluvných podmienok tretími subjektmi, vrátane súdov.

12. Odvolací súd nemôže súhlasiť ani s argumentáciou, že zmluvná pokuta nebola neprimerane vysoká,
keďže žalovaná nedobíjaním kreditu počas celej doby viazanosti spôsobila ujmu v majetkovej sfére
poskytovateľa služieb tým, že nedosiahol očakávanú tržbu v sume 288 eur, ale majetková ujma mu
bola spôsobená aj tým, že žalovaná získala mobilný telefón v hodnote 159 eur za cenu 1 euro. Pokiaľ
ide o nedosiahnutie očakávanej tržby v sume 288 eur, zmluvná pokuta v konštantnej výške 248 eur
predstavuje sumu, akoby spotrebiteľ neplnil zmluvné povinnosti po dobu viac ako 20 mesiacov, pričom
- ako už bolo uvedené vyššie - dodávateľ v tejto zmluvnej podmienke nediferencuje, kedy skutočne
došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti spotrebiteľom, teda takto formulovaná zmluvná podmienka je
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa tým, že bude zaviazaný zaplatiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu aj
vtedy, ak poruší zmluvnú povinnosť len za posledných niekoľko mesiacov, a teda spôsobí dodávateľovi
podstatne menší výpadok predpokladaných tržieb, než je výška zmluvnej pokuty. Na tom nič nemení
ani prípadné uplatnenie zmluvnej pokuty v skutočnosti v nižšej výške, a ani moderácia zmluvnej pokuty
súdom. Podstatou súdnej kontroly zmluvných podmienok je jej všeobecnosť, teda zmluvná podmienka
je neprijateľná vždy, ak za určitých podmienok (v nejakej situácii) môže poškodzovať spotrebiteľa, aj
keď v konkrétnej situácii predmetného prípadu spotrebiteľa poškodzovať nemusí. Pokiaľ je zmluvná
podmienka neprijateľná (v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľná bola), nemôže
ju súd moderovať, pretože moderačné právo súdu sa vzťahuje len na platne dojednané zmluvné
podmienky; neplatnú zmluvnú podmienku nemožno moderovať. K predaju mobilného telefónu za



zníženú cenu odvolací súd uvádza, že išlo o obchodnú stratégiu dodávateľa (mobilného operátora).
To, že právny predchodca žalobcu predpokladal, že počas 24-mesačnej doby viazanosti si „zhojí“
rozdiel medzi „bežnou“ cenou a „akciovou“ cenou predmetného mobilného zariadenia, bolo takisto
súčasťou jeho obchodnej politiky. Ustanovenia Dodatku k zmluve o pripojení, ktoré sa týkali odkúpenia
telekomunikačného zariadenia, je možné v tejto časti považovať za kúpnu zmluvu. Účastníci sa dohodli
na kúpnej cene telekomunikačného zariadenia, ktorú síce označili ako tzv. akciovú cenu, ale podľa
názoru odvolacieho súdu to bola dojednaná kúpna cena, teda v dôsledku dojednania tejto ceny nemohlo
dôjsť k zmenšeniu majetku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, t. j. nemohla mu vzniknúť škoda,
ktorá by mala byť kompenzovaná zmluvnou pokutou ako paušalizovanou náhradou škody.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1, ods. 2 CSP. Keďže žalovaná bola vo veci samej (vrátane odvolacieho konania) úspešná v celom
rozsahu (teda aj v časti, v ktorej bol pôvodne v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný žalobca),
odvolací súd jej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, aj
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/111/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}