Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/160/2017 z 25. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2018, sp. zn. 24Co/160/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2215215539.1 Krajský súd Trnava | 24Co/160/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2215215539.1 | 2018-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2f826e1-9113-4f95-af4c-60684c97d840 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2215215539.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/160/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215215539
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215215539.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený splnomocnenkyňou: HMG
& PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: S. N., nar.
XX.XX.XXXX, V. XX, G. - I., o zaplatenie 2.047,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C 438/2015-62 zo dňa 10. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
vyslovil, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil po citácii § 261 ods. 6 písm. d) a § 708
Obchodného zákonníka, § 506 Obchodného zákonníka, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 132 ods. 1, 3, článku 8 Civilného sporového poriadku, § 150 Civilného sporového
poriadku vecne tým, že zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné
vyhovieť. V zmysle čl. 15 ods. 4 Civilného sporového poriadku dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov
súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 2047,97 eur s príslušenstvom,
nakoľko táto suma je z pohľadu súdu a skutočnosti, že sa jedná o záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy,
ktorej obsahom je peňažné plnenie, nepreskúmateľná. Žalobca vo svojej žalobe nepreukázal, koľko
peňažných prostriedkov žalovanej poskytol, teda aký dlh má žalovaná, v akej výške žalovaná celkovo
plnila, z čoho pozostáva žalovaná suma, akým spôsobom bol vypočítaný úrok a úrok z omeškania, teda z
akej sumy, za aké obdobie, akou sadzbou. Právny zástupca žalobcu bol súdom vyzvaný, aby v lehote 10
dní bližšie špecifikoval dlžnú čiastku, z čoho sa skladá, či zahŕňa aj úroky, úroky z omeškania, zmluvnú
pokutu, poplatky, sankcie a pod. započítané na istinu, ak áno, na základe akých ustanovení zmluvy
alebo úverových podmienok a akým spôsobom boli jednotlivé úroky, úroky z omeškania, poplatky alebo
zmluvné pokuty vypočítané, z akej sumy a za aké obdobie a tiež listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd
preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva, ako sú výpisy z účtu, prehľad splátok, a podobne.
Splnomocnenec, zastupujúci na základe písomného plnomocenstva žalobcu za žalobcu na túto
výzvu súdu, ktorú prevzal dňa 26.januára 2017, nereagoval ani sa nedostavil na pojednávanie,
kde by eventuálne mohol tvrdené skutočnosti preukázať. Z tak všeobecnej žaloby, bez konkrétneho
zdôvodnenia hmotnoprávneho nároku, bez uvedenia, čo podľa hmotného práva žalovaná plnila pred



podaním žaloby, bez uvedenia, aká úroková sadzba sa pri výpočte úroku použila, z akej sumy a za aké
obdobie bol úrok počítaný, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (za aké obdobie, z akej čiastky a aké
sadzba úroku sa použila) a celkovo v súvislostiach s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, nedalo
sa vôbec zistiť a preskúmať, či je alebo nie je žalobcom požadované plnenie v súlade s hmotným právom.
Z priložených listinných dôkazov mal súd len preukázané, že veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu
o bežnom účte, a oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorej však vyplýva, že jej
neoddeliteľnou súčasťou je samotná žiadosť žalovanej. Táto však súdu tiež nebola predložená. Súd
však nemal nepreukázané a ani žalobca túto skutočnosť neuviedol, netvrdil, kedy a koľko peňažných
prostriedkov žalovaná skutočne v rámci povoleného prečerpania na účte prečerpala a tiež kedy a koľko
žalovaná splatila. Žalobca nepredložil súdu výpis z účtu žalovanej, z ktorého by bolo možné zistiť, koľko
žalovaná čerpala peňažných prostriedkov, koľko splatila, nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by bolo
možné zistiť sadzbu, ktorou bol počítaný úrok ako aj úrok z omeškania. Pre chýbajúce tvrdenie žalobcu,
či žalovaná niečo zaplatila, resp. koľko zo záväzkového vzťahu dlží, súd pri preskúmavaní žalovanej
sumy nemal z čoho vychádzať pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má zodpovedať podľa tvrdení
žalobcu žalovaná, keď žalobca neuviedol tieto základné informácie, ktoré sú pre vyčíslenie dlžnej sumy
podstatné. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť dôsledkom ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena a výsledkom bolo, že súd
žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že
v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku , t.j. v súlade s princípom rýchlosti
a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím.
V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo
na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom
základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách
konania v obdobných prípadoch.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne a to podľa § 365
ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zistil, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého
rozhodnutia pochybil, nakoľko v konaní nedošlo k úplnému a správnemu zisteniu skutkového stavu a súd
prejednávanú vec nesprávne posúdil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a žalobcom predložené dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie konštatuje, že
žalobca nepreukázal svoj nárok. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že spolu s podaním zo dňa
03.02.2007 predložil špecifikáciu pohľadávky, z ktorej vyplýva akým spôsobom došlo k započítaniu
jednotlivých súm na istinu, riadne úroky, úroky z omeškania príp. poplatky. Čerpanie úveru žalovaným
vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu č. XXXXXXXXXXX z ktorého je zrejmé kedy a v akej
výške žalovaný finančné prostriedky čerpal a kedy a v akej výške boli žalobcom žalovanému poskytnuté.
Na základe špecifikácie ako aj z výpisu z úverového účtu žalovaného, žalobca považuje za preukázané
kedy a koľko finančných prostriedkov žalovaný čerpal ako aj koľko žalobcovi uhradil. Žalobca taktiež
predložil aj výpis z bežného účtu žalovaného, z ktorého vyplýva suma nepovoleného debetného zostatku
vo výške 53,79 eur. Nie je teda pravdou, že by žalobca na preukázanie uplatneného nároku nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by súd mohol preskúmať. Z predloženej špecifikácie pohľadávky ako aj z výpisu z
úverového účtu jednoznačne vyplýva odôvodnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky ako aj skutočnosť
akým spôsobom žalobca k žalovanej sume dospel. Súd mal teda možnosť preskúmať a posúdiť, či
žalobcove tvrdenia zodpovedajú skutočnosti. Súd tak postupoval nesprávne, keď žalobu zamietol.
Nakoľko v konaní došlo k predloženiu spomínaných dôkazov, žalobca sa nemôže stotožniť so záverom
súdu, že nepreukázal výšku žalobou uplatňovanej sumy. Napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavné
nesprávnosti spôsobené najmä nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym
posúdením veci a preto žiada, aby odvolací súd vykonal spravodlivú nápravu. Navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.047,97 eur
spolu s riadnym úrokom vo výške 18,9% z istiny 1.450 eur od 20.08.2015 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,05% zo sumy 1.897,29 eur od 20.08.2015 do zaplatenia a debetným úrokom vo



výške 25% zo sumy 53,79 eur od 02.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a zároveň žiada priznať žalobcovi aj náhradu trov konania.

4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskúmavaným rozsudkom správne, ak žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca nepredložil súdu výpis z účtu žalovanej, z ktorého by bolo možné zistiť
koľko žalovaná čerpala peňažných prostriedkov, koľko splatila a nepredložil dôkaz o sadzbe, ktorou bol
počítaný úrok ako aj úrok z omeškania, teda žalobca nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť dôsledkom ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom
prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre
rozhodnutie vo veci a ich vyhodnotením dospel i k správnym skutkovým záverom a v plnom rozsahu
sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neučinil zadosť svojej požiadavke
riadne vymedziť obsah svojho nároku, teda jasne označiť, akú časť uplatňovaného nároku tvorí istina
v pravom zmysle slova (nesplatená vyčerpaná suma úveru), akú časť tvoria úroky, akú časť tvoria
úroky z omeškania, eventuálne akú časť tvorí iné príslušenstvo a iné nároky, čo bol prioritný dôvod jej
zamietnutia pre jej nepreskúmateľnosť.

8. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom pre sporového konanie je formulácia petitu
žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného
uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí
sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania (§ 154 Civilného sporového poriadku). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez
ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom
procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

9. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.



10. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v
zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 Civilného sporového poriadku). V
civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného
súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd
druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať
sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

11. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa
k vykonávaným dôkazom, zaručeným čl. 48 ods. 2 Ústavy SR znamená, že súd je povinný strane
poskytnúť priestor na uplatňovanie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v § 160 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností
formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v
kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej
v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť
za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť
nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže
súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa §
129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov
vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd
nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené
riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane,
potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom
procesnom postavení, čo je neprípustné.

12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neprezentoval v konaní
skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť
uplatneného nároku v celom rozsahu. Keďže v konaní bolo uplatnené právo na zaplatenie dlhu z úverovej
zmluvy, bolo na žalobcovi, aby podrobne špecifikoval jednotlivé peňažné sumy, ktoré voči žalovanému
uplatnil a to z hľadiska výšky, splatnosti i právneho dôvodu vzniku, pričom zo žaloby, ako ani z jeho
podania Špecifikácia žalovanej sumy zo dňa 3.2.2017, na ktoré podanie žalobca v odvolaní odkazuje,
v kontexte s jeho prílohami tvorenými len prehľadom transakcií na účte žalovaného, s uvedením názvu
jednotlivých operácií, ich čiastkou (sumou) a potom už len Sadzobníkom pre fyzické osoby občanov
predchodcu žalobcu Československej obchodnej banky a.s., uvedené nevyplýva, žalobca predložil
nepostačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré v žiadnom prípade nemohli byť základom pre vyhovenie podanej
žalobe.

13. Nie je úlohou civilného súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní žalobcu, či snažiť sa z vlastnej
iniciatívy hľadať v podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe. Treba totiž zdôrazniť, že v
civilnom konaní platí zásada ukladajúca strane tvrdiacej istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa
vystavuje riziku neúspechu v konaní.

14. Žalobca tak predovšetkým zjavne neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, čo vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie pritom nariadil pojednávanie, kde žalobca
mal možnosť vysvetliť opodstatnenosť uplatneného nároku. Túto príležitosť žalobca nevyužil, navyše
pokiaľ prvoinštančný súd žalobcu riadne predvolal na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený napadnutý
rozsudok, na tomto pojednávaní súd dal zadosť § 181 ods. 2 CSP, pričom to bol práve žalobca,
ktorý sa na pojednávanie nedostavil, preto ak žalobca chcel zistiť, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné, prípadne nepreukázané, mal možnosť sa nariadeného pojednávania zúčastniť,
čo nevyužil.

15. Odvolací súd preto uzatvára, že konkrétna špecifikácia žalovanej sumy spolu s dôkazmi na jej
preukázanie bola práve tým, čo mohlo vyústiť do procesného úspechu žalobcu v konaní. Pokiaľ
žalobca v konaní len poukazoval na jednotlivé listinné dôkazy, na konkrétne ustanovenia zmluvy či
sadzobníka, tento jeho postup bol nedostatočný, pretože neponúkol súdu jasný obraz o štruktúre
uplatnenej pohľadávky a nepredložil dôkazy na jej preukázanie. Obrana spočívajúca v odkaze na
bankový systém evidencie pohľadávok v žiadnom prípade nebola pre civilný súd postačujúcim dôkazom.



16. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd, s použitím § 387 ods. 1 a
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov
konania žalovaného, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, potvrdil.

17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).