{"guid": "1e9eb439-d795-4008-bbcd-c3cd9277237c:737933ea-30ee-4b15-ad1a-ff44fe7c6083", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4415221584.2", "spisova_znacka": "8Co/232/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/232/2018 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. marca 2019, sp. zn. 8Co/232/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4415221584.2", "identifikacne_cislo": "4415221584", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/737933ea-30ee-4b15-ad1a-ff44fe7c6083", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4415221584.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4415221584.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2019:4415221584.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/232/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415221584
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415221584.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: S. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., I. XXXX/X, zastúpený JUDr. Klára Decsiová, advokátka v Nových Zámkoch, Radničná 4, proti
žalovaným: 1/ M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpený JUDr. Ernest Botka, advokát v Nových
Zámkoch, Björnsonova 2, a 2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, občan SR, o zaplatenie 9.229,90
eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 9C/720/2015-153 zo dňa 6. decembra 2017, v spojení s dopĺňacími rozsudkami Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 9C/720/2015-167 zo dňa 22. januára 2018 a č. k. 9C/720/2015-243 zo dňa 25.
júla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacími rozsudkami vo veci samej
m e n í   tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
6.825,10 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 03.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti odvolací súd žalobu  z a m i e t a  .

V časti poplatkovej povinnosti odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í  tak, že
žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za žalobu vo výške
553,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi   p r i z n á v a  proti žalovaným v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným osobám
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,90 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 domáhal prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne od žalovaných v 1. a 2. rade povinnosti jemu spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu 9.229,90 eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného z nich zaniká záväzok oboch v rozsahu
plnenia. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 20.06.2013 uzavrel so žalovanými v čase, keď boli manželmi zmluvu o pôžičke
peňazí v sume 6.640,- eur, podľa ktorej žalovaným požičal takýto finančný obnos na obdobie 36
mesiacov a žalovaní sa zaviazali túto pôžičku splácať v pravidelných mesačných splátkach po 184,44
eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Prvá splátka mala byť zaplatená dňa 15.07.2013. Finančnú
hotovosť prevzali žalovaní podľa žalobcu v deň podpisu zmluvy v hotovosti. Dňa 20.6.2013 poskytol
žalovaným ďalšiu sumu 2.300,- eur, ktorú potrebovali žalovaní pri kúpe motorového vozidla určeného pre
ich choré dieťa, keď bol s nimi osobne v autobazáre Auto Gabi s.r.o. v Šali, kde žalovaní kúpili ojazdené



motorové vozidlo značky Škoda Fabia, ŠPZ: NZ 550ES. Následne vybavil za žalovaných a zaplatil prepis
vozidla na Dopravnom inšpektoráte v Šali, kde z vlastných peňazí zaplatil sumu 49,50 eur a povinné
zmluvné poistenie na predmetné vozidlo v poisťovni KOOPERATIVA, č. poistky 6575880480 s tým, že
ročná poistka bola splatná v 4 splátkach a opätovne túto poistku zaplatil za žalovaných od 20.6.2013
do 18.09.2014, čo predstavovalo 6 splátok po 27,65 eur, čo činilo celkovo sumu 165,90 eur. Okrem
toho vyplatil ďalšie finančné prostriedky v súvislosti s výmenou oleja dňa 12.3.2014, filtrov a servisných
prác na uvedenom vozidle v sume 74,50 eur. Spolu zaplatil v súvislosti s vozidlom za žalovaných sumu
289,90 eur. Pred podaním žaloby zaslal žalovaným list, v ktorom ich žiadal o vrátenie pôžičky a vtedy
sa dozvedel, že medzičasom sa žalovaní rozviedli a že žalovaný v 1. rade sa odsťahoval do obce M..
Do podania žaloby žiadny zo žalovaných mu nevrátili žiadnu časť zo žalovanej sumy. Neskôr zaslal
predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy každému žalovanému osobitne prostredníctvom advokáta
JUDr. Vladimíra Haládika. Ani po tejto výzve nedošlo k žiadnej úhrade zo strany žalovaných. Čo sa týka
sumy 6.640 eur a sumy 2.300 eur, túto žaluje žalobca titulom zmluvy o pôžičke, a to písomnej a ústnej a
sumu 289,90 eur žaluje titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na vyššie uvedené. Na vrátenie
sumy 289,90 eur titulom bezdôvodného obohatenia taktiež vyzval žalovaných listom zo dňa 21.10.2015
s tým, že dodatočne poskytnutá lehota na splnenie žalovaným uplynula dňa 02.11.2015.

2. V predmetnej veci súd vydal platobný rozkaz pod č. k. 9C/720/2015-61 dňa 13.9.2016, podľa ktorého
uložil žalovaným, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu vo výške 9.229,90 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.229,90 eur
od 03.11.2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká záväzok oboch v rozsahu
plnenia alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde. Platobný rozkaz sa doručil každej strane
sporu a žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote podal voči nemu odpor prostredníctvom právneho zástupcu,
a preto súd uznesením č. k. 9C/720/2015-66 zo dňa 29.9.2016 platobný rozkaz zrušil podľa ustanovenia
§ 265 odsek 1 a § 267 odsek 1, 3 CSP. V odpore žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobu voči jeho osobe
považuje za neopodstatnenú v celom rozsahu s tým, že žalobcovi nepodpisoval žiadnu listinu, tobôž
nie listinu vo forme dohody o pôžičke. Pripustil, že o pôžičke jednal žalobca s jeho bývalou manželkou,
teda žalovanou v 2. rade. V tom čase on už so svojou bývalou manželkou nežil a od septembra
2013 sa definitívne odsťahoval zo spoločnej domácnosti v A. a vrátil sa k svojim rodičom do M.. Ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/94/2014
zo dňa 29.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2014. Čo sa týka pôžičky na zaplatenie
sumy 6.640,- eur, uviedol, že o celej pôžičke a skutkových okolnostiach, ktoré žalobca v žalobe uvádza,
sa on dozvedel až v októbri 2015, keď prevzal od žalobcu predžalobnú výzvu na zaplatenie žalovanej
sumy. Na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Čo sa týka osobného motorového vozidla značky
Škoda Fabia červenej farby, mal vedomosť o tom, že žalobca týmto motorovým vozidlom nosil žalovanú
v 2. rade spolu s ich telesne postihnutých dieťaťom do rôznych zdravotných zariadení. On však bol v
domnení, že auto patrí žalobcovi. Taktiež sa vyjadril, že čo sa týka pôžičky vo výške 2.300 eur, ktorá mala
byť uzavretá ústne so žalobcom a žalovanými, uviedol, že tiež sú mu neznáme skutočnosti o poskytnutí
tejto pôžičky a tak isto ani čo sa týka zaplatenia sumy 289,90 eur titulom bezdôvodného obohatenia.
Žalovaná v 2. rade tiež podala voči platobnému rozkazu odpor, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa
04.10.2016, v ktorom uviedla, že žalobca dňa 29.07.2013 od jej brata M. V. zobral naspäť vybavenú
pôžičku 6.000,- eur, za ktorú zaplatil poplatok v Slovenskej sporiteľni v Šali 1.700,- eur s vyhrážaním.
Uviedla, že jej brat potreboval pôžičku, lebo chcel vycestovať do Anglicka za prácou, tak zase musel
zobrať ďalšiu pôžičku za poplatok 1.700,- eur v tej istej banke. Uviedla, že ona v súčasnosti nevie dokázať
toto, čo tvrdí, ale určite banka v Šali má archivovaný kamerový záznam o tejto skutočnosti. Uviedla, že
v roku 2015 v novembri bol žalobca u nej doma a jej babka mu povedala, že od jej brata zobral 6.000
eur, len ústnou formou uznal žalobca, že ona  mu z tohto titulu nedlží žiadnu sumu a že z jej strany je
pôžička zaplatená. Čo sa týka kúpy motorového vozidla uviedla, že dňa 20.06.2013 kupovala auto pre
svojho chorého syna a po vybavení všetkých záležitostí s dobrou vierou požičala žalobcovi auto s tým,
že keď ho ona poprosí, tak žalobca ju zoberie so synom k lekárovi, alebo kde bude potrebovať, nakoľko
ona v tom čase ešte nemala vodičské oprávnenie a žalobca ju aj zobral viackrát k lekárovi s maloletým
synom. Keď žiadala od žalobcu vrátenie auta, uviedla, že on jej ho dobrovoľne nevrátil, a preto musela
o vrátenie auta požiadať o pomoc OR PZ v Šali, lebo na jej výzvy žalobca nereagoval a ani telefón jej
nezdvíhal. Auto jej bolo vrátené 24.11.2014 za asistencie polície. Čo sa týka sumy 289,90 eur, uviedla,
že nesúhlasí so zaplatením tejto sumy, nakoľko auto užíval žalobca, tak z tohto dôvodu si má zaplatiť
aj výmenu oleja a filtrov a servisné práce.



3. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnom návrhu uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom
rozsahu s tým, že žalobca nesúhlasí s tými dôvodmi, ktoré žalovaní uviedli vo svojich písomne
podaných odporoch voči platobnému rozkazu. Mala za to, že na základe vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 20.06.2013 zmluvu o pôžičke, na ktorej boli podpisy
strán sporu overené pred Mestským úradom v Šali a v ten istý deň uzavrela žalovaná v 2. rade so
spoločnosťou Auto Gabi s.r.o. so sídlom v Šali Kúpnu zmluvu na kúpu osobného motorového vozidla
značky Škoda Fabia Combi s dohodnutou kúpnou cenou 9.400 eur, ktorá bola vyplatená podľa výpovedí
strán sporu a predložených dôkazov čiastočne zo sumy 6.638,79 eur, ktorú sumu obdržali žalovaní
titulom príspevku z ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí v Nových Zámkoch na základe skutočnosti, že
mali postihnuté dieťa a zvyšná časť kúpnej ceny bola zaplatená v hotovosti. Mala za to, že z výpovedí
žalovaných a následne aj z ďalších listinných dôkazov vyplývalo, že zmluvu o pôžičke zo dňa 20.06.2013
na zaplatenie sumy 6.640 eur žalovaní uzavreli a podpísali so žalobcom a že takýto finančný obnos
žalobca žalovaným poskytol. Pokiaľ ide o doplatok kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 2.300
eur, bolo tiež preukázané v konaní, že túto sumu zaplatil žalobca za žalovaných a čo sa týka nároku
titulom bezdôvodného obohatenia, žalobca riadnymi listinnými dôkazmi preukázal, že tieto zaplatil, ako
aj skutočnosť, že držiteľom motorového vozidla bola žalovaná v 2. rade, ale keďže nemala vodičské
oprávnenie, tak sa dohodla so žalobcom, že keď bude žalovaná v 2. rade potrebovať svoje dieťa odviesť
k lekárovi, tak on jej vždy túto službu poskytne a odvezie ich s dieťaťom, kde budú potrebovať. Tiež bolo
preukázané, že žalovaná v 2. rade mala zákonnú poistku na motorové vozidlo ako držiteľka vozidla,
ktorú poistku žalobca preukázal, že za ňu zaplatil. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka
svedeckých výpovedí svedkov, a to E. Y., U. R. a pani N., pokiaľ ide o výpovede pani Y. a pani R.,
tieto považovala za účelové a nekompetentné, nehodnoverné a vopred dohodnuté so žalovanými v 1.
a 2. rade. Nekompetentnosť výpovede svedkyne E. Y. videla okrem iných aj v tom, že sama svedkyňa
nevedela vysvetliť, prečo by mal pán M. V., brat žalovanej v 2. rade, dlhovať žalovanému v 1. rade sumu
vo výške 3.500,- eur. V prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4.1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom zo dňa 6. decembra 2017
Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú  povinní   spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.229,90 eur
spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 03.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4.2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. januára 2018 súd prvej inštancie svoje rozhodnutie doplnil o výrok,
ktorým žalovaným v 1.  2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny
poplatok za žalobu vo výške 553,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
4.3. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 25. júla 2018 súd prvej inštancie doplnil výrok II. svojho rozsudku zo
dňa 6. decembra 2017 ohľadom náhrady trov konania tak, že nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade spoločne a nerozdielne.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie (výsluchom strán
sporu, výsluchom svedkov a označenými listinnými dôkazmi) a s poukazom na citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 657, § 658 ods.
1, § 451 ods. 1 a 2) odôvodnil nasledovne:
„Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania mal súd za to, že je potrebné predmetnej žalobe
vyhovieť v celom rozsahu tak, ako si to žalobca uplatnil, a to z dôvodu, že žalobca dôkazmi, ktoré do
spisu doložil a ktoré navrhol vykonať vo veci preukázali oprávnenosť jeho nároku.
Žalobca v tomto konaní preukázal, že uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade v čase, keď boli manželmi
zmluvu o pôžičke dňa 20.6.2013, podľa ktorej im ako veriteľ poskytol finančné prostriedky vo výške
6.400,- eur bez uvedenia účelu a žalovaní ako spoludlžníci sa zaviazali finančné prostriedky vrátane 3
%-ného úroku z tejto sumy splatiť žalobcovi pravidelnými mesačnými splátkami po dobu 36 mesiacov
vo výške 184,44 eur tak, že celkove vrátia žalobcovi vrátane 3 %-ného úroku sumu 6.640,- eur. Žalobca
preukázal, že zmluva bola uzavretá písomne, podpisy zmluvných strán boli overené pred Mestom Šaľa
podľa priloženej knihy na osvedčovanie a obaja žalovaní potvrdili súdu, že ju podpísali a čo sa týka
hotovosti, žalovaní potvrdili, že v deň podpisu zmluvy neprevzali od žalobcu takúto hotovosť, pretože sa
dohodli, že tieto peniaze budú použité na to, aby pán žalobca vybavil žalovanému v 1. rade vodičský
preukaz, ktorý bol odobratý žalovanému, nakoľko spôsobil dopravnú nehodu a bolo zistení požitie
alkoholických nápojov a z tohto dôvodu mu bolo odobraté vodičské oprávnenie a z dôvodu, aby sa



nedostal do väzenia a zvyšok peňazí bude použitý na potreby chorého postihnutého maloletého syna
žalovaných.
Tvrdenia žalovanej v 2. rade o tom, že ona nedlží žalobcovi titulom poskytnutej zmluvy o pôžičke zo dňa
20.6.2013 žalobcovi žiadny finančný obnos, lebo tento bol vyplatený za žalovanú v 2. rade jej bratom,
pánom M. V., ktorý si zobral pôžičku v Slovenskej sporiteľni a vyplatil žalobcovi 6.000,- eur a že z tohto
dôvodu pán žalobca mal vyhlásiť, že týmto pádom za žalovanú v 2. rade je pôžička splatená, sa v
žiadnom prípade nepotvrdili a nepreukázali. V tomto smere žalovaná navrhla vypočuť svedkyňu, svoju
babku, pani E. Y., ktorú súd aj vypočul, avšak jej výpoveď bola zmätočná, nekompetentná a žiadnym
dôkazom a vôbec už nie svojou výpoveďou nepotvrdila súdu, že by 6.000,- eur brat žalovanej v 2. rade
vyplatil za žalovanú v 2. rade titulom vyššie citovanej pôžičky. Svedkyňa vypovedala o rôznych veciach
v súvislosti s pôžičkou peňazí, tieto boli dosť rozporuplné tvrdenia, ničím nepodložené, preto súd túto
výpoveď vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nedostatočnú s tým, že nepreukázala v podstate nič, čo by
bolo na obranu a v prospech žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že takúto pôžičku im
ako v tom čase manželom poskytol žalobca a ten účel, na ktorý bol poskytnutý, súhlasil s tým, čo uviedla
žalovaná v 2. rade. Obaja žalovaní potvrdili, že titulom tejto pôžičky nesplatili žalobcovi žiadnu sumu.
Potvrdili súdu, že obdržali aj predžalobné výzvy od žalobcu, na ktoré nereagovali žiadnym spôsobom.
Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že v danom prípade išlo o fiktívnu pôžičku, ktorá
zo strany žalobcu žalovaným nebola nikdy vyplatená, sa nepreukázali z dôvodu, že žalovaní potvrdili,
že takúto pôžičku uzavreli so žalobcom a potvrdili aj na aký účel. Z týchto dôvodov mal súd za to,
že aj potvrdením Mesta Šaľa ako aj kópiou osvedčovacej knihy boli potvrdené skutočnosti, že došlo k
riadnemu podpísaniu predmetnej zmluvy o pôžičke, kde boli úradne overené podpisy zmluvných strán a
jednalo sa o pôžičku s predmetom plnenia 6.640,- eur. Čo sa týka ďalšej časti, ktorú si uplatnil žalobca
v tomto konaní zo sumy 9.229,90 eur, tiež titulom poskytnutej ústnej pôžičky vo výške 2.300 eur, ako
doplatok kúpnej ceny pri kúpe osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia Combi červenej
farby, obaja žalovaní potvrdili a zároveň to bolo aj preukázané listinnými dôkazmi, že toto vozidlo kúpili
na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 u predávajúceho AUTO GABI s.r.o. so sídlom
Šaľa za kúpnu cenu 9.400 eur, ktorá bola vyplatená titulom poskytnutého peňažného príspevku na
kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6.638,79 eur, ktorú sumu obdržala zákonná zástupkyňa
maloletého L. R., nar. XX.XX.XXXX na základe rozhodnutia ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky zo dňa 07.06.2013, ktorý príspevok bol poskytnutý maloletému synovi žalovaných na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ich maloletého syna a autobazár preukázal, že tento
peňažný príspevok bol pripísaný na účet predávajúceho dňa 14.06.2013 a zvyšok kúpnej ceny 2.761,21
eur bol zaplatený v hotovosti podľa predloženého príjmového dokladu č. P20130010 dňa 5.5.2013 podľa
čl. 108 žalovanou v 2. rade, ktorá skutočnosť sa v tomto konaní nepreukázala, nakoľko obaja žalovaní
zhodne potvrdili súdu vo svojich výpovediach, že zvyšok kúpnej ceny vyplatil v hotovosti žalovaný v
autobazári u predávajúceho, iba nevedeli presne uviesť, v akej výške. Žalobca si tento doplatok vyčíslil
sumou 2.300 eur, aj keď tento doplatok bol vyšší, a to 2.762 eur. Nezdôvodnil súdu, prečo si uplatnil
iba sumu 2.300 eur a nie vyššiu, ktorú zaplatil titulom doplatku za kúpnu cenu, pretože mal v hotovosti
taký finančný obnos so sebou, keď boli strany sporu v autobazári u predávajúceho, keď sa žalovaní
rozhodli pre kúpu osobného motorového vozidla. Z týchto dôvodov súd nesúhlasí s námietkou právneho
zástupcu žalovaného v 1. rade, že tento nárok je premlčaný resp., že ide o plnenie zo strany žalobcu
v prospech tretej osoby, pretože ide o nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke ústne uzatvorenej, keď
sa preukázalo, že žalobca vyplatil v hotovosti doplatok kúpnej ceny, auto bolo kupované maloletému
dieťaťu žalovaných, bolo preukázané, že držiteľom vozidla je zákonná zástupkyňa dieťaťa, žalovaná
v 2. rade, čo ani jedna zo strán nepoprela a potvrdzuje to aj poistka č. 6 575 880 480, ktorú uzavrela
žalovaná v 2. rade titulom zákonného poistenia k motorovému vozidlu, ktoré zakúpila v autobazári
od predávajúceho AUTO GABI s.r.o. so sídlom v Šali dňa 20.06.2013.V tomto smere ani jeden zo
žalovaných neuviedol iný dôkaz, ktorý by poprel nárok žalobcu, preto súd vyhodnotil dokazovanie aj
v tejto časti za preukázané zo strany žalobcu a potvrdené výpoveďami žalovaných, k tejto časti sa
ani jeden svedok z vypočutých svedkov nevyjadril, resp. čo sa týka poskytnutia peňažného príspevku
maloletému synovi prostredníctvom ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, sa vyjadrila
svedkyňa U. R., ktorá vedela a mala vedomosti o tom, že žalovaní chcú kúpiť auto a že za týmto
účelom obdržali od „Sociálnej poisťovne“ peniaze, ale nemala vedomosti o tom, či celá kúpna cena bola
zaplatená z tohto príspevku alebo či žalobca niečo doplácal v tomto smere titulom kúpnej ceny. Ohľadom
pôžičky žalovaných písomne uzavretej so žalobcom zo dňa 20.06.2013 nemala žiadne vedomosti.
Nevedela o tom, aká bola skutočná kúpna cena vozidla. V súvislosti s jej výpoveďou je potrebné uviesť,
že mala vedomosti o tom, že pán U. N. poskytol jej synovi pôžičku vo výške 7.800 eur, ktorú jej syn,
žalovaný v 1. rade spláca mesačne sumou 130 eur, avšak v priebehu konania sa nepotvrdilo, že táto



pôžička súvisí s nárokom, ktorý si uplatňuje v tomto konaní žalobca, nakoľko žiadnym listinným dôkazom
toto nebolo preukázané. V tomto smere je potrebné sa vyjadriť aj k výpovedi svedkyne R. N., ktorá
súdu potvrdila to, že jej syn poskytol pôžičku žalovanému v 1. rade dňa 01.02.2013 vo výške 7.800
eur, ktorú podľa zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať po 130,- eur mesačne po dobu 60 mesiacov
od uzavretia zmluvy, čo je jednoznačný dôkaz o tom, že keď túto zmluvu žalovaný v 1. rade uzavrel
s pánom U. N. 01.02.2013, tak nemohlo ísť v žiadnom prípade o pôžičku, ktorú poskytol žalobca
žalovaným dňa 20.06.2013. Pôžička peňazí, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade s pánom U. N. dňa
01.02.2013 absolútne nesúvisí s týmto konaní a netýka sa nároku žalobcu. V tomto smere výpoveď
svedkyne N. bola vyhodnotená súdom tak, že potvrdila súdu skutočnosť, že ide o úplne inú zmluvu
o pôžičke, než aká je predmetom tohto konania, čím teda žalovaní nepreukázali žiadne nové dôkazy
alebo okolnosti, pre ktoré by bolo možné zamietnuť čo i len časť nároku žalobcu. Čo sa týka posledného
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 289,90 eur titulom bezdôvodného obohatenia, mal súd za to, že
aj túto časť svojho nároku žalobca preukázal dostatočným spôsobom tak, že mu bolo možné vyhovieť.
V konaní sa totiž preukázalo, že v čase, keď žalovaní ako manželia kúpili osobné motorové vozidlo
značky Škoda Fabia Combi, ani jeden zo žalovaných nemal vodičské oprávnenie, nakoľko žalovaná
v 2. rade ako držiteľka vozidla vôbec nemala v tom čase vodičské oprávnenie a žalovaný v 1. rade
sám potvrdil, ako aj žalovaná v 2. rade, že mal vodičské oprávnenie, ktoré mu bolo ale odobraté, a to
z dôvodu, že spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bolo preukázané z jeho strany požitie alkoholických
nápojov a z tohto dôvodu mu bolo oprávnenie odobraté, lebo mu bol uložený trest, tento nekonkretizovali
žalovaní, ani v akej dĺžke trval uvedený trest, a preto v konaní sa potvrdilo, že žalovaná v 2. rade
uzavrela so žalobcom písomnú listinu, a to splnomocnenie pre žalobcu na používanie motorového
vozidla Škoda Fabia bez uvedenia identifikačných znakov, ktoré splnomocnenie bolo overené na Meste
Šaľa, Matričnom úrade v osvedčovacej knihe tak, ako to potvrdilo Mesto Šaľa vo svojom vyjadrení z
čísla listu 100, že sa overovali podpisy podľa osvedčovacej knihy aj k takémuto splnomocneniu, ktorý
podpis bol osvedčený ako u žalobcu, tak aj u žalovanej v 2. rade. Na základe tohto dôkazu žalovaná
v 2. rade sa so žalobcom dohodla ústne, čo potvrdila žalovaná vo svojej výpovedi, že žalobca bude
používať jej osobné motorové vozidlo, keď bude potrebné maloletého syna zobrať lekárovi a pomôcť aj
pri iných úkonoch v súvislosti s maloletým synom, ktorý bol postihnutý, s čím žalobca súhlasil a z tohto
dôvodu, že auto bolo aj poistené, žalobca preukázal, že zaplatil splátky poistného týkajúce sa zákonného
poistenia motorového vozidla za obdobie od 20.06.2013 až do 18.09.2014 podľa inkasného účtu poistnej
zmluvy po 27,65 eur celkove sumu 165,90 eur, čo preukázal listinnými dôkazmi na čísle listu 9-14 ako
aj 117-121 a tiež, že zaplatil za prepis motorového vozidla na Okresnom riaditeľstve PZ Nové Zámky,
Dopravnom inšpektoráte sumu 49,50 eur podľa čísla listu 15 a tiež, že zaplatil za servis vozidla podľa
zákazkového listu z čísla listu 116 sumu 74,50 eur dňa 12.03.2014, ktoré bolo potrebné k riadnemu
chodu vozidla a ktorý servis bol vynaložený dôvodne v súvislosti s používaním vozidla, keďže žalobca
bol splnomocnený žalovanou v 2. rade, aby sa staral o údržbu vozidla, lebo bol vodičom, nakoľko takáto
bola ústna dohoda medzi nimi, tak bolo potrebné zabezpečovať údržbu vozidla, čo preukázal žalobca,
že urobil, ale náklady na údržbu vozidla vyplatil z vlastných prostriedkov. Držiteľkou vozidla však bola
žalovaná v 2. rade. V tomto smere jej tvrdenia nie sú dôvodné v tom smere, že pokiaľ nepoužívala
vozidlo, tak nemá čo zaplatiť žalobcovi a nie je jeho dlžníčkou z tohto dôvodu, a tak isto ani tvrdenia
žalovaného v 1. rade, že on o týchto skutočnostiach vôbec nemal vedomosti a že dozvedel sa o nich
až z predžalobnej výzvy žalobcu, nie sú dôvodmi, ktoré ich zbavujú tejto povinnosti, pretože naopak,
žalobca preukázal, že on tieto finančné prostriedky vynaložil a zaplatil, vyššie citovanými dôkazmi a
teda žalovaní sa z tohto titulu bezdôvodne na jeho úkor obohatili a ani tento nárok súd nevyhodnotil,
že by bol premlčaný. Čo sa týka platieb zákonnej poistky, tieto boli vyplatené ako lehotné v priebehu
roka 2013 a 2014, zaplatené od 20.06.2013 do 18.09.2014, čiže tento nárok nemôže byť premlčaný.
Čo sa týka toho, že súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu, súd tak rozhodol z dôvodu, že žalovaní boli zákonnými zástupcami maloletého
dieťaťa v čase, keď im žalobca poskytol finančné prostriedky titulom písomne uzavretej zmluvy o pôžičke,
ako aj ústne uzavretej zmluvy o pôžičke titulom doplatku kúpnej ceny za vozidlo a v súvislosti aj so
sumou 289,90 eur, ktorá súvisela s používaním motorového vozidla, pretože v tom čase boli žalovaní
manželmi, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené až dňa 04.08.2014 a z tohto dôvodu je preto na
mieste ich zaviazať k solidárnej povinnosti zaplatiť žalovanú sumu s tým, že pokiaľ jeden zo žalovaných
zaplatí túto sumu žalobcovi, druhý žalovaný už takúto povinnosť nemá.  Zo všetkých dôkazov, ktoré
boli do spisu doložené a zabezpečené aj súdom, jednoznačne preukázali oprávnenosť nároku žalobcu,
teda v súvislosti s písomne uzavretou zmluvou o pôžičke zo dňa 20.6.2013 vo výške 6.640 eur, titulom
ústne uzavretej pôžičky zo dňa 20.06.2013 vo výške 2.300 eur a titulom bezdôvodného obohatenia
zaplatením sumy 289,90 eur, ktorá súvisela s nákladmi v súvislosti s užívaním motorového vozidla.



Obranu žalovaných súd vyhodnotil ako nedostatočnú, žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepodloženú,
ani svedeckými výpoveďami, ktoré dôkazy žalovaní navrhli a ktoré súd aj vykonal, naopak, svedkyňa
Ludasová potvrdila, že jej syn poskytol žalovanému v 1. rade úplne inú pôžičku, ktorá nesúvisela s
pôžičkami, ktoré poskytol žalobca žalovaným. Svedecká výpoveď pani Y. bola zmätočná a neuviedla
nič podstatné k predmetnému sporu. Svedecká výpoveď pani R. potvrdila skutočnosť, ktorú potvrdili
aj žalovaní, že finančné prostriedky, ktoré obdržali na maloletého syna od ÚPSVaR Nové Zámky,
titulom peňažného príspevku vo výške 6.638,79 eur boli použité na kúpu osobného motorového vozidla
čiastočne a zvyšok potvrdili, že bol vyplatený v hotovosti žalobcom priamo v autobazári, čiže všetky
podstatné okolnosti  a dôkazy nasvedčovali tomu, že žalobca dôkazné bremeno v tomto konaní zvládol
a dostatočným spôsobom svoj nárok preukázal, a preto mu súd vyhovel. Z týchto dôvodov súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade, aby zaplatili spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 9.229,90 eur spolu
s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3.11.2015 do zaplatenia, keď obaja žalovaní
obdržali a prevzali výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, podľa ktorej mali zaplatiť žalovanú sumu do 7 dní
od obdržania písomnej výzvy a keďže každý zo žalovaných prevzal výzvu iným dátumom, žalobca v
predmetnej výzve im poskytol aj dodatočne poskytnutú lehotu, ktorá žalovaným uplynula 02.11.2015,
a teda od 03.11.2015 sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Žalovanú sumu sú povinní
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného
z nich zaniká záväzok oboch v rozsahu plnenia, aj keď toto konkrétne súd vo výroku neuviedol pri
solidárnom záväzku, automaticky to vyplýva zo znenia takéhoto výroku rozsudku. O trovách konania
súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.) a priznal ich
žalobcovi v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP“.

6. Dopĺňací rozsudok zo dňa 22. januára 2018 súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na oslobodenie
žalobcu od súdneho poplatku za žalobu v spore, s poukazom na výsledok sporu a s poukazom na zákon
o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v platnom znení tým, že u žalovaných nevzhliadol žiadny dôvod, pre
ktorý by ich k zaplateniu súdneho poplatku nezaviazal, keď ich povinnosť k zaplateniu vyplýva z ust. § 2
ods. 2 veta prvá zákona a výška súdneho poplatku vyplýva z položky 1a Sadzobníka. Dopĺňací rozsudok
zo dňa 25. júla 2018 súd prvej inštancie odôvodnil tým, že rozsudok nešpecifikoval, proti ktorému zo
žalovaných a akým spôsobom bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania, keď zodpovednosť
žalovaných je spoločná a nerozdielna rovnako ako v prípade ich zaviazania k zaplateniu žalovanej sumy.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie a k nemu vydaný druhý dopĺňací rozsudok zo dňa 25. júla 2018 včas
podaným odvolaním napadol len žalovaný v 1. rade domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby žaloba bola
voči nemu v celom rozsahu zamietnutá a aby mu bola priznaná aj náhrada trov konania v rozsahu
100%. Súdu prvej inštancie vyčítal to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, po
dopočutí strán sporu alebo po prípadnom doplnení dokazovania žiadal zmenu žaloby. K nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospel okrem nesprávneho vyhodnotenia dôležitosti
alebo pravdivosti dôkazov aj porušením pravidiel formálnej logiky a preto vydal vadný a nesprávny
rozsudok. On sa samotného aktu kúpy motorového vozidla dňa 20.06.2013 v autobazáre nezúčastnil a
preto v ten deň ani nemohol podpísať žiadnu kúpnu zmluvu; preto súd prvej inštancie nelogickým, resp.
nonšalantným spôsobom narába s dôkazmi a faktami ohľadne poskladania kúpnej ceny motorového
vozidla. Súd, ani nikto iný nespochybnil, že kúpna cena predstavovala čiastku 9.400 eur. Nikto
nespochybnil ani to, že časť kúpnej ceny v sume 6.638,79 eur poskytol žalovanej v 2. rade ako zákonnej
zástupkyni maloletého L. R. štát rozhodnutím zo dňa 07.06.2013, keď je nesporné, že táto suma bola
na účet predávajúceho pripísaná 14.06.2013, keď je zrejmé, že žalovaná v 2. rade a aj autobazár
ako účastníci tejto (kúpnej) zmluvy na túto udalosť čakali, keďže až po nabehnutí uvedenej „dotácie“
mohlo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu samotného vozidla. Súd prvej inštancie tvrdí, že zvyšok kúpnej
ceny 2.761,21 eur bol zaplatený v hotovosti podľa predloženého príjmového dokladu dňa 05.05.2013
žalovanou v 2. rade, proti pravidlám formálnej logiky, resp. spochybnenia pravdivosti písomného dôkazu
však zároveň uzatvára, že vraj tento fakt, o ktorom svedčí príjmový pokladničný doklad, žalovaná
nepreukázala, lebo vraj obaja (žalovaní) uvádzali, že zvyšok kúpnej ceny v hotovosti vyplatil žalovaný
(žalobca) v autobazáre u predávajúceho, keď len nevedeli presne uviesť v akej výške. Súd prvej inštancie
ide ešte ďalej, keď tvrdí, že žalobca si tento doplatok vyčíslil sumou 2.300 eur, ale nezdôvodnil súdu,
prečo tak urobil a súd sa s tým uspokojil. Porovnaním skutkových zistení a záverov súdu prvej inštancie s
výpoveďou samotného žalobcu zistíme, že žalobca celý skutkový stav vysvetľuje a udáva úplne inak; je
podozrivé, ak súd nevychádzal z dôkazov a výpovedí žalovaných ani svedkov a dôsledne ani z výpovede



samotného žalovaného. Z akých iných skutočností potom súd vychádza, keď samotný žalobca tvrdil,
že potom, čo im poskytol pôžičku vo výške 6.400 eur dňa 20.06.2013, keď zmluva bola podpisovaná
na Mestskom úrade v Šali a zároveň im aj odovzdal finančný obnos 6.400 eur - dokonca jemu osobne,
vraj všetci spoločne išli do autobazáru, kde im predajca všetkým vysvetlil, že auto nestojí len 6.400
eur, ale je potrebné doplatiť ešte 2.300 eur, ktoré peniaze vraj žalobca v predajni v hotovosti vyplatil.
Teda súdu neprekážalo, že záloha (a nie doplatok) kúpnej ceny motorového vozidla bola vyplatená
ešte dňa 05.05.2013, o čom autobazár predložil písomný doklad vo forme príjmového pokladničného
dokladu a na druhej strane žalobca tvrdí, že dňa 20. júna (teda úplne iný termín) vyplatil v hotovosti
bazáru ešte nejakých 2.300 eur, čo ani matematický nedáva spolu dohodnutú a dokázanú kúpnu cenu
motorového vozidla vo výške 9.400 eur. Naopak, súčet zloženej zálohy zo strany žalovanej v 2. rade
dňa 05.05.2013 a poukázanej čiastky štátom zodpovedá sume 9.400 eur.  Z tohto všetkého vyplýva, že
žalobca účelovo klamal, keď tvrdil, že v deň kúpy motorového vozidla t.j. dňa 20.06.2013 musel z vrecka
v hotovosti vytiahnuť sumu 2.300 eur a doplatiť kúpnu cenu, keď súčet 2.300 eur a prostriedkov od štátu
kúpnej cene nezodpovedá. Výpoveď žalobcu je spochybnená aj v tom, že  tento trval na tom, že im dňa
20.06.20213 reálne požičal sumu 6.400 eur za účelom vyplatenia kúpnej ceny motorového vozidla. Súdu
prvej inštancie teda vôbec nevadilo, že hodnovernými písomnými dokladmi bolo preukázané vyplatenie
celej kúpnej ceny motorového vozidla. Dňa 20.06.2013 on v autobazáre nebol, mal za to, že zložením
zálohy a poskytnutím finančnej dotácie zo strany štátu je kúpna cena zaplatená; žalobca teda nemohol
a nemal prečo doplácať na kúpnu cenu motorového vozidla sumu 2.300 eur a nemal im prečo požičiavať
sumu 6.400 eur.  Je pravdou, že v tom čase už so žalovanou v 2. rade spolu nežili. Keď v autobazári
nebol, nemohol teda ani vedieť a ani súhlasiť s tým, aby žalobca za neho niekomu poskytol nejakú
fiktívnu sumu 2.300 eur. A keby aj, tak by nešlo v žiadnom prípade o pôžičku, keď ako uvádzal jeho
právny zástupca v záverečnej reči; táto pohľadávka žalobcu, ak vôbec existovala, bola v momente
podania žaloby premlčaná, nakoľko mohlo ísť nanajvýš o bezdôvodné obohatenie, čo platí rovnako aj
ohľadom ďalších dielčích a menších nárokov žalobcu. V záujme spravodlivého procesu by po vypočutí
strán sporu mal žalobca hodnoverne vysvetliť, prečo im dal podpísať zmluvu o pôžičke, keď im (jemu)
žiadne finančné prostriedky neposkytol. Možno im nahováral, že mu pomôže pri vybavovaní vodičáku,
ale nič také sa nestalo, preto sa on dlžníkom žalobcu byť necíti. Z dôvodu nesúhlasu s rozhodnutím vo
veci samej nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania, ktorý výrok je logicky závislý od výsledku
rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko požaduje zmenu rozhodnutia vo veci samej, žiada aj priznať náhradu
trov konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného v 1. rade žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%. Podané odvolanie žalovaného v 1. rade je účelovým a dodatočne vykonštruovaným
podaním, keď právny zástupca žalovaného sa týmto spôsobom snaží dodatočne napraviť absolútnu
nekompetentnosť žalovaného v 1. rade a jeho neschopnosť podať akúkoľvek relevantnú výpoveď v
tejto veci; opätovné vypočutie, resp. dopočutie účastníkov konania považuje za účelové, keďže žalobca
sa k poskytnutiu pôžičky a zaplateniu ďalších nákladov vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril, ktorú
nepovažuje za potrebné doplniť alebo opakovať. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že
sa samotného aktu kúpy motorového vozidla dňa 20.06.2013 v autobazáre nezúčastnil a preto nemohol
ani podpísať žiadnu kúpnu zmluvu, tak toto tvrdenie je podľa jeho názoru nerelevantné, nakoľko v
uvedený deň podpisoval zmluvu o pôžičke a v ten deň aj nadobudol spoločne so žalovanou v 2. rade
osobné motorové vozidlo od predávajúceho Auto Gabi s.r.o. Pokiaľ ide o spôsob vystavovania účtovných
dokladov predávajúcim, keď na príjmovom pokladničnom doklade vystavenom s dátumom 05.05.2013
je ako účel platby uvedený doplatok platby k autu, pričom žalovaný v 1. rade je toho názoru, že malo
ísť o zálohu, tak on je toho názoru, že spôsob a dátum vystavovania účtovných dokladov predávajúcim
on ovplyvniť nemohol, o týchto vedomosť nemal a len poskytol žalovaným v 1. a 2. rade pôžičku, aby
mohli osobné motorové vozidlo nadobudnúť s tým, že rozdiel medzi ním žalovanou sumou 2.300 eur
a doplatkom kúpnej ceny v sume 2.762 eur je na jeho ťarchu. Pri poskytnutí pôžičky bol v domnienke,
že tieto finančné prostriedky poskytuje žalovaným na kúpu motorového vozidla a ak tieto peňažné
prostriedky žalovaní použili na iné účely, bolo to ich rozhodnutie, ktoré on ovplyvniť nemohol. Uvádzané
skutočnosti ohľadom zloženia zálohy a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny  nemenia nič na tom fakte,
že žalovaným pôžičku poskytol. Žalovanému v 1. rade nič ohľadom pomoci pri vybavovaní vodičáku
nenahováral, čo ani nebolo predmetom dokazovania a nie je predmetom tohto sporu.

9. Na základe žiadosti odvolateľa súd prvej inštancie  uznesením č. k. 9C/720/2015-213  zo dňa 29.
marca 2018 priznal žalovanému v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov.



10. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na všetkých
dôvodoch svojho odvolania, keď je zjavné, že žalobca klame pokiaľ tvrdí, že im peniaze požičal za
účelom kúpy auta, resp. doplnenia jeho kúpnej ceny. Výpoveď a stanovisko žalobcu je zmätočné a
účelové, keď chce žalobcu upozorniť na to, že ním formulované vyjadrenie tlmočené prostredníctvom
jeho právnej zástupkyne nie je voči jeho právnemu zástupcovi korektné a etické, keď si myslí, že v danej
veci právna zástupkyňa žalobcu si neuvedomila zásady vzťahu advokátov navzájom.

11. Žalobca sa k vyjadreniu odvolateľa k jeho vyjadreniu k odvolaniu už nevyjadroval.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a
dospel k záveru, že vo veci je potrebné v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnúť tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď súčasne pre zmenu napadnutého rozhodnutia rozhodoval v
zmysle ust. §  396 ods. 1 a 2 a § 255 a § 262 ods. 1 CSP o náhrade trov celého konania, keď náhradu
trov konania priznal žalobcovi podľa pomeru jeho celkového úspechu v spore (6.825,10 zo 9.229,90 je
úspech 73,95 % - neúspech 26,05 %).

13. Čo sa týka sumy 6.640 eur, ktorú žalobca od žalovaných  si uplatňuje titulom vrátenia (istiny a
nesporovaného úroku) pôžičky 6.400,-Eurna základe  písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.06.2013,
mal odvolací súd za to, že v tejto časti je žalobcom podaná žaloba dôvodná. Z textu písomnej zmluvy
o pôžičke (tretia veta bodu II.1) vyplýva, že podpisom zmluvy žalovaní potvrdili prevzatie čiastky v
hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaná na pojednávaní dňa 20.03.2017 so zaplatením tejto sumy
súhlasila, keď uviedla, že  pôžičku v tejto sume od žalobcu potrebovali na iné účely v súvislosti so
zdravotným stavom dieťaťa, ale nie na kúpu auta. Žalovaný spočiatku popieral samotný podpis tejto
zmluvy, na pojednávaní dňa 07.06.2017 jej podpis priznal a potvrdil súdu aj to, že bol prítomný, keď
sa vyplácala kúpna cena za auto a auto sa vynieslo z autobazáru, kde zvyšok kúpnej ceny platil
žalobca.  K účelu pôžičky 6.400 eur žalovaný uviedol, že túto pôžičku bolo potrebné zobrať preto,
aby dostal späť vodičský preukaz. Vychádzajúc z písomnej zmluvy o pôžičke mal preto  aj odvolací
súd za to, že žalovaní peniaze prevzali a žalobcovi nevrátili, teda žalovaní svoju obranu o neprevzatí
peňazí v deň podpisu zmluvy v konaní vykonanými dôkaznými prostriedkami nepreukázali. Čo sa
týka zvyšku žalovanej sumy predstavujúcej - pozostávajúcej zo sumy 2.300 eur doplatku kúpnej ceny
dňa 20.06.2013 a zaplatenia nákladov za prepis vozidla, jeho poistenie a servis, mal odvolací súd
oproti názoru súdu prvej inštancie čiastočne odlišný právny názor. Ohľadom sumy 2.300 eur súd prvej
inštancie konštatoval uzatvorenie ústnej pôžičky medzi stranami sporu, bez bližšieho odôvodnenia ich
dojednania ohľadom tejto sumy a bez vysporiadania sa s tým, či táto pôžička bola žalovanými reálne
odovzdaná, teda či žalovaní reálne prevzali od žalobcu sumu 2.300 eur. Samotný žalobca v bode
I. žaloby uvádzal finančnú pomoc žalovaným a dohodu o pôžičke (a dobe jej vrátenia) neuvádzal a
nekonkretizoval (rovnako tak ani vo vývzvach žalovaným zo dňa 21.10.2015), keď  netvrdil, že by
žalobcom  sumu 2.300 eur fakticky (reálne) v hotovosti odovzdal, uvádzal, že túto sumu predajcovi
motorového vozidla namiesto žalovaných zaplatil, teda pri nepreukázaní dohody (a jej obsahu) medzi
stranami sporu o pôžičke a reálneho odovzdania im požičaných peňazí nebolo možné mať za to, že
zmluva o pôžičke medzi stranami sporu vznikla  (že týmto titulom peniaze boli im  reálne odovzdané),
teda existencia pôžičky preukázaná nebola. Preto sa odvolací súd zhodol so žalovanými v tom, že v
tomto prípade mohlo ísť len o bezdôvodné obohatenie na ich strane na základe plnenia žalobcu, ktorý
nárok je však premlčaný, nakoľko odo dňa 20.06.2013 (vedomosti o platbe za žalovaných) do dňa
podania žaloby 16.11.2015 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia  lehota, v ktorej  lehote mohol
žalobca  vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných požadovať. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplýva, že v skutočnosti nedošlo k hotovostnému vyplateniu sumy 2.300 eur, ale sa platila suma
2.621,21 eur bankovou kartou, keď rozdiel medzi uvedenými sumami nie je predmetom tohto sporu.
Čo sa týka uplatňovaného bezdôvodného obohatenia v nákladoch žalobcu vynaložených za prepis
motorového vozidla, na zaplatenie poistného za motorové vozidlo a zaplatenie servisu za motorové
vozidlo mal odvolací súd za to, že sa zo strany žalovaných jedná o bezdôvodné obohatenie, avšak
nároky žalobcu na zaplatenie  sumy 49,50 eura za prepis vozidla a zaplatenie prvých dvoch splátok
poistenia po 27,65 eura sú premlčané rovnako ako v prípade sumy 2.300 eur, nakoľko  ku dňu podania
žaloby žalobcovi uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota počítaná od doby zaplatenia (prepis
vozidla 03.07.2013 a splátky poistného 25.06.2013 a 26.09.2013). Vzhľadom  k solidárnemu zaviazaniu
žalovaných k zaplateniu žalovanej sumy a vzhľadom  k tomu, že sa jedná o nároky patriace do ich



bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. do spoločných záväzkov manželov, preto odvolací súd,
(napriek neodvolaniu sa žalovanej), podanej žalobe vyhovel len čiastočne, pričom vzhľadom k vydaniu
rozhodnutiu o oslobodení žalovaného od súdnych poplatkov zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie aj v časti uloženia povinnosti k zaplateniu súdneho poplatku, ktorý súdny poplatok zaviazal
zaplatiť len samotnú žalovanú v 2. rade.  Nakoľko uplatňovanú pohľadávku na zaplatenie 2.300 eur
vzhliadol odvolací súd premlčanou, nezaoberal sa ďalej tou okolnosťou, či dňa 05.05.2013 bola zo strany
žalovaných predajcovi vozidla reálne nejaká suma zaplatená, ktorú skutočnosť inak žalovaní v konaní
pred súdom prvej inštancie ani netvrdili; opodstatnenosť uplatňovaného nároku v tejto časti teda vecne
(vznik reálneho bezdôvodného obohatenia žalovaných) s ohľadom na hospodárnosť konania (ďalej)
nedokazoval a neriešil (neskúmal).

14.  Zo všetkých zhora označených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/720/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}