Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/59/2014 z 27. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. februára 2014, sp. zn. 8Co/59/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5312209882.2 Krajský súd Žilina | 8Co/59/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5312209882.2 | 2014-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d93c2d5-7df8-4889-b92e-c54bd629f30e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5312209882.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209882
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312209882.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka
Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 16C/184/2012-61 zo dňa 27. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. 16C/184/2012-61 zo dňa 27.09.2013 návrh žalobcu zamietol
(výrok I.), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.), návrh žalobcu na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol (výrok III.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil voči žalovanému podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody 3383,43 eur a nemajetkovej ujmy 676,69 eur, keď
škoda vznikla nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných
prieťahov - zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia s omeškaním a vykonaním úradného postupu bez
splnenia zákonných podmienok.

Okresný súd z hľadiska skutkových zistení v odôvodnení rozsudku uviedol, že z pripojeného
exekučného spisu sp. zn. 5Er/813/2010 mal preukázané, že žalobca uzatvoril s povinným I.V. zmluvu o
úvere dňa 29.09.2009 vo výške 400 eur poskytnutého úveru, zvýšeného o poplatok 392 eur. Exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok SR 07883/10 bol vydaný 17.09.2010, právoplatný dňa 4.10.2010.Žiadosťo
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla súdu dňa 22.12.2010, súd rozhodol uznesením sp.
zn. 5Er/813/2010 zo dňa 10.03.2011, ktorým žiadosť zamietol uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.04.2011.

Citujúc ust. § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel k záveru, že v preskúmavanej exekučnej veci nedošlo k
prieťahom v konaní, nakoľko zákonná 15- dňová lehota sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie



vydá a nie keď ho nevydá. Nedošlo, podľa okresného súdu, ani k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani
k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.

V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie
v rozhodnutí, nebol neefektívny. Poukázal na rozhodnutie NS ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.06.1999.

V ďalšej časti odôvodenia uviedol podrobné argumenty, na základe ktorých dospel i k záveru, že žalobca
v prejednávanej veci nepreukázal existenciu škody, nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi
škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnej veci. Pokiaľ žalobca podal
návrh na prerušenie konania, tento nepovažoval za dôvodný, nakoľko námietku žalobcu, ktorá spočívala
v tvrdení, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca, už v prejednávanej veci riešil Krajský súd v
Žiline, ako súd nadriadený.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), v zmysle ktorého žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ich neuplatnil, ani nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, v spojení § 221
ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - rozhodoval vylúčený sudca
(§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/), c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. h/), d/ súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205 ods. 2 písm. c/), e/ rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/).

V podrobnostiach uviedol, že ako žalujúca strana nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s
písomným vyjadrením žalovaného k žalobe a toto mu nebolo doručené. Takýto procesný postup
nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny proces, ale aj priame
porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p.

Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi a k vykonanému
dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného ( správne zrejme má byť žalobcu pozn. krajského súdu)
a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., preto že sa žalobca bez
ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, tak poukazuje na to, že podal súdu návrh na zrušenie
pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.

Žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelené systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto
(okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.

Súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie,
keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti
splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom
na nestrannom súde.



Žalobca tiež tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Tvrdil, že ako strana konanie nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich protitvrdení.

Namietal, že súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho záveru, že exekučný poriadok nestanovuje
lehotu 15 dní na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Tento záver podľa neho
neobstojí. Súd musí rozhodovací proces uskutočniť v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na
konečný výsledok.

Namietal, že súd sa zaoberal iba otázkou nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných
prieťahov tiež, že výklad ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým by žalobcovi nevznikol nárok na
náhradu škody ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou predmetného ustanovenia je
ústavne nekonformný. K výške škody a príčinnej súvislosti navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom,
ktorý zadal.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti pričom uskutočnil podania (obsiahnuté
v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý na výzvu súdu uviedol, že
námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 9). O oznámených
skutočnostiach, pre ktoré by mala byť sudkyňa z konania vo veci vylúčená, rozhodol Krajský súd v Žiline
v konaní č. k. 7NcC/62/2013-17 zo dňa 30.01.2013 a zákonnú sudkyňu nevylúčil.

Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O.
s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne
bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny
názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania



a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.
uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska
(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v
každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná
skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci. Vo veci konala sudkyňa, ktorá bola na prejednanie veci
určená zákonným spôsobom.

K ďalšej odvolacej námietke, že súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami za
ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia
sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol
pojednávanie na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol(v žiadosti sa pritom zdôrazňovalo,
že žalobca trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť sa vyjadriť k
tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia, nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie a za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu
práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, odvolací súd uvádza,
že preskúmaním spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho bolo zistené, že na deň 27.09.2013 vo
veci súd nariadil pojednávanie, pričom dňa 26.09.2013 o 17:03 hod doručil žalobca návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pričom poukázal na
ust. § 15 ods. 1 O. s. p. Zákonná sudkyňa návrh na zrušenie termínu správne zamietla, nakoľko o otázke
nestrannosti konajúcej sudkyne nastolenej navrhovateľom v žiadosti o zrušenie pojednávania, bolo už
rozhodnuté uznesením nadriadeného súdu zo dňa 31.01.2013, č. k. 7NcC/62/2013-17.

Podľa § 14 ods. 1 O. s. p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. O
vylúčení v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. rozhoduje nadriadený súd.

Pomer k účastníkom alebo k ich zástupcom môže byť založený predovšetkým príbuzenským, či iným
obdobným vzťahom, ktorému na roveň môže byť v konkrétnom prípade postavený vzťah priateľský
alebo, naopak, nepriateľský. Teda predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci je jeho určitý kvalifikovaný pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by mohol vzbudiť
pochybnosti o jeho nezaujatosti v konkrétnom prípade. V danom prípade tieto skutočnosti zistené neboli
a ako už bolo konštatované vyššie samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný
postup, na ktorom sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej
veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci, preto ani v tomto
štádiu konania odvolací súd nevzhliadol dôvody na vylúčenie konajúceho sudcu z prejednávania a
rozhodovania vo veci.

K skutočnosti, že žalobca sa nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného odvolací súd uvádza,
že toto sa ukázalo nepravdivým, nakoľko vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 26.08.2013 bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.09.2013.

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O. s. p. je potrebné
uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 27.09.2013. Právny zástupca žalobcu ako aj
žalobca, predvolanie prevzal 06.09.2013 (č. l. 40 spisu). Tým, že na pojednávanie sa žalobca ani jeho



zástupca nedostavili potom neobstojí jeho námietka , že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu
umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa
a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 27.09.2013 prejednal a o nej
rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil
tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní pred
termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým súdom toho
názoru, že dôvody uvádzané žalobcom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v
zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým si žalobca a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť
realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k
prítomným účastníkom).

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 písm. f/ O. s. p je taký nesprávny,
procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
(napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom - § 41 O. s. p., nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O. s. p. vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali - § 123 O. s. p, byť predvolaný na súdne pojednávanie - § 115 O. s. p., na to, aby im
bol rozsudok doručený do vlastných rúk - § 158 ods. 2 O. s. p. atď.).

Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O. s. p.).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O. s. p. Žalobca
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej
mu v účasti na pojednávaní (§119 ods. 1-3 O. s. p.) a pokiaľ požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu,
že vo veci koná vylúčený sudca, o tejto otázke už nadriadený súd v prejednávanej veci rozhodol, ako to
už konštatoval odvolací súd v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia.

K námietke, že súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho záveru, že exekučný poriadok nestanovuje
lehotu 15 dní na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a že tento záver podľa
neho neobstojí lebo súd musí rozhodovací proces uskutočniť v zákonom určenej lehote 15 dní bez
ohľadu na konečný výsledok a že súd sa zaoberal iba otázkou nesprávneho úradného postupu
v podobe zbytočných prieťahov tiež, že výklad ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým by
žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou
predmetného ustanovenia je ústavne nekonformný a k nevykonaniu dokazovania znaleckým posudkom,
odvolací súd poukazuje na rozsiahle odôvodnenie rozsudku okresným súdom, ktorý sa podrobne,
vecne a v dostatočnej miere vysporiadal so všetkými žalobcom tvrdenými skutočnosťami a dôkazmi a
s týmito sa stotožňuje. K samotnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS
86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), keď samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehote nemožno totiž vnímať izolovane,
oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa
podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak
ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.



O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .